Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122202068
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5122202068.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci žalobcu :

Slovenský lyžiarsky zväz zdravotne postihnutých, so sídlom ul. 1.mája 68/23, 014 01 Bytča, IČO: 37 809
351, právne zastúpený: Advokátska kancelária AŠTARY, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010
01 Žilina, IČO: 53 588 452 proti žalovanému : Obec Terchová, so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 96, 013 06
Terchová, IČO: 00 321 699 o určenie neexistencie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že nehnuteľnosť zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Terchová,
obec Terchová, okres Žilina, a to parcela CKN č. XXX/X s výmerou 2019 m2-ostatná plocha, nie je
zaťažená vecným bremenom v prospech žalovanej zapísaným v katastri nehnuteľnosti v znení „správnu

budovu zväzu zahájiť do 4 rokov, v prípade nesplnenia podmienky vrátiť obci v nadobúdacej cene“
a v znení „pri predaji si obec vyhradzuje predkupné právo za nadobúdaciu cenu“.

Súd p r i z n á v žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.3.2022 proti v žalobe označenému
žalovanému domáhal súdneho výroku, ktorým by súd určil, že nehnuteľnosť zapísaná na Liste
vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A., obec A., okres Žilina, a to parcela CKN č. XXX/X s výmerou
2019m2-ostatnáplocha, nieje zaťaženávecnýmbremenomvprospechžalovanejzapísanýmvkatastri

nehnuteľnosti v znení „správnu budovu zväzu zahájiť do 4 rokov, v prípade nesplnenia podmienky vrátiť
obci v nadobúdacej cene“ a v znení „pri predaji si obec vyhradzuje predkupné právo za nadobúdaciu
cenu“.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že v postavení kupujúceho so žalovaným v postavení
predávajúceho uzatvorili dňa 29.03.2004 Kúpnu zmluvu č. B. C. zmluvu o zriadení vecného bremena
uzavretá podľa § 151m, 588 a nasl. OZ, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k pozemku parc.

č. D. XXX/X- ostatné plochy o výmere 2.019 m2 na žalobcu za dohodnutú kúpnu cenu. V čl. IV
predmetnej zmluvy označenom ako „Ostatné zmluvné dojednania“ sa nachádza úprava v bode 4.2
v znení: „ Zriadenie vecného bremena: Predávajúci oboznámil kupujúceho s vyznačením vecného
bremena. Zriaďuje sa vecné bremeno, ktoré spočíva v tom, že kupujúci zaháji výstavbu správnej budovy
zväzu do 4.rokov od odovzdania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. V prípade nesplnenia
podmienky pozemok vrátiť obci za nadobúdaciu cenu. Pri predaji si obec vyhradzuje predkupné právo
za nadobúdaciu cenu. Na pozemku sa nachádzajú rozvody káblovej televízie.“ Na základe predmetnej

zmluvy Správa katastra povolila 6.9.2004 pod V XXXX/XX vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu
a vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech žalovaného, a to na LV XXXX,k.ú.
A., teda od 6.9.2004 je žalobca vlastníkom predmetného pozemku a zároveň až doposiaľ je na LV
č.XXXX, k.ú. A. v časti C zapísané vecné bremeno v znení: „VECNÉ BREMENO – PRÁVO OBCETERCHOVÁ UŽÍVAŤ ROZVODY KÁBELOVEJ TELEVÍZIE NACHÁDZAJÚCICH SA NA POZEMKU E.
XXX/X OSTAT.PLOCHA O VÝMERE 219m2, - SPRÁVNU BUDOVU ZVÄZU ZAHÁJIŤ DO 4 ROKOV,
V PRÍPADE NESPLNENIA PODMIENKY POZEMOK VRÁTIŤ OBCI V NADOBÚDACEJ CENE, - PRI

PREDAJI SI OBEC VYHRADZUJE PREDKUPNÉ PRÁVO ZA NADOBÚDACIU CENU PODĽA Č:V
XXXX/XX -XXX/XX.“ Žalobca nespochybňuje zapísané vecné bremeno v časti užívať rozvody káblovej
televízienachádzajúcesanapozemkuCKNXXX/X.Žalobcavšaknamieta,žezapísanévecnébremeno
na predmetnom LV XXXX, k.ú. A. v znení „Správnu budovu zväzu zahájiť do 4 rokov, v prípade
nesplnenia podmienky pozemok vrátiť obci“ ako aj v znení “Pri predaji si obec vyhradzuje predkupné

právo za nadobúdaciu cenu“, podľa práva neexistuje, a teda pozemok nie je zaťažený týmito dvoma
vecnými bremenami, ktoré by podľa svojho obsahu mali zrejme predstavovať (i) právo spätnej kúpy
pozemku a (ii) predkupné právo k pozemku oboje v prospech žalovanej. V ďalšej časti žaloby poukázal
na znenie ust. §151 ods. 1 OZ, §§607 -609, §§ 602 -606 OZ s tým, že právo spätnej kúpy nemožno platne
dojednať ako právo zodpovedajúce vecnému bremenu, keďže pri práve spätnej kúpy ani predkupnom
práveniesúsplnenépojmovéznakyvecnéhobremena,ideoodlišnéprávneinštitútyupravenévrôznych

ustanoveniach OZ, ktoré sú navzájom nezameniteľné. Vecné bremeno musí mať opakujúci sa charakter,
musí byť využívané nepretržite alebo aspoň viackrát v opakujúcich sa intervaloch. Rozhodovacia prax
už v tejto súvislosti dospela k náhľadu, že obsahom vecného bremena, nemôže byť predkupné právo,
lebo jeho opakovaný výkon je vylúčený. Ak zmluvné strany výslovne prejavia vôľu zriadiť práve vecné
bremeno, avšak s takým obsahom práv a povinností, ktoré nemôžu byť predmetom inštitútu vecného

bremena, takúto dohodu je potrebné považovať za neplatnú podľa § 39 OZ. Na rozdiel od predkupného
práva, ktoré OZ v ustanovení § 603 ods. 2 výlučne pripúšťa dohodnúť aj ako vecné právo, pri práve
spätnej kúpy analogická právna úprava neexistuje a právo spätnej kúpy je možné dohodnúť len ako
obligačné právo a nie ako vecné právo a to ani ako právo zodpovedajúce vecnému bremenu a ani ako
žiadne iné vecné právo ( a preto sa ani nezapisuje a nemá zapisovať do katastra nehnuteľností v časti

C listu vlastníctva – ťarchy). Nad rámec toho úprava § 607-609 OZ, tak ako vyplýva z § 607 ods. 1 je
použiteľná iba na hnuteľné veci. Judikatúra síce pripustila možnosť dohodnúť právo spätnej kúpy aj k
nehnuteľnosti, stále však iba ako obligačné právo, avšak s tým, že priama aplikácia § 607-609 je na daný
prípad vylúčená a takáto klauzula sa podriadi režimu § 610 OZ a ustanovenia § 607 a nasl. nie je možné
v tomto prípade aplikovať ani analogicky. V prípade, že sa dojedná spätná kúpa nehnuteľností, tak sa

neuplatní zákonná úprava obsiahnutá v § 607 a nasl. OZ. Takáto zmluva sa opiera o § 610 OZ a práva
a povinnosti strán sa spravujú obsahom ich dohody. V prejednávanej veci dojednanie čl. IV bod 4.2 v
časti textácie, kde sa uvádza zriadenie vecného bremena nemôže teda predstavovať platné zriadenie
vecného bremena, nakoľko toto nie je možné zriadiť s obsahom práva spätnej kúpy a okrem toho ide o
dojednanie, ktoré z hľadiska obsahu ani nemožno považovať za platné dojednanie práva spätnej kúpy,

resp.inéhovedľajšiehodojednaniavkúpnejzmluveakotakého.Ajkebysamalovychádzaťzextenzívnej
favorizácie platnosti právneho úkonu, tak ani v takomto prípade by nebolo možné vyhodnotiť dojednanie
čl. IV bod 4.2 kúpnej zmluvy v časti zriadenia vecného bremena za platné dojednanie práva spätnej kúpy,
resp. iného vedľajšieho dojednania podľa § 610 OZ, a to minimálne pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť v
zmysle § 37 ods. 1 OZ. Zároveň uviedol, že aj keby malo dôjsť k inému vedľajšiemu dojednaniu podľa §

610 OZ, tak namieta, že toto právo žalovaného ním ponímané ako právo spätnej kúpy, ktorého výkonu
sa domáha žalobou vo veci vedenej na OS Žilina pod sp.zn. 27 C13/2020 sa pred podaním žaloby
žalovaného prekludovalo, prípadne premlčalo. Návrh na vklad bol odovzdaný do katastra nehnuteľností
najneskôr 06.09.2004, keď bol povolený vklad. Žalovaný sa mohol domáhať prvýkrát svojho práva po
4. rokoch od odovzdania návrhu na vklad, a tak premlčacia doba, ktorá by zodpovedala vecnému

bremenu, ak také právo žalovanému vôbec vzniklo, začala plynúť v roku 2008 a uplynula v roku 2018,
avšak žalovaný podal na súd žalobu až v roku 2020. Ak by žalovanému vzniklo platne obligačné právo,
ktoré zodpovedá inému vedľajšiemu dojednaniu v kúpnej zmluve podľa § 610 OZ, tak toto právo by sa
prekludovalo v jednoročnej lehote podľa § 610 ods. 2 od odovzdania návrhu na vklad, čiže od roku 2008
a uplynula by v roku 2009. Ďalej právo žalobcu sa premlčalo aj vo všeobecnej premlčacej dobe podľa

§ 101 OZ, čiže v roku 2011 (2008+3).

3. Žalovaný sa na výzvu súdu k žalobe písomne nevyjadril.

4. Žalovaný sa na pojednávanie nariadené súdom na deň 25.10.2023 nedostavil, doručenie predvolania

na pojednávanie mal riadne vykázané, svoju neprítomnosť neospravedlnil a ani z dôležitého dôvodu
nepožiadal o odročenie pojednávania, súd preto v uvedený deň pojednával aj v jeho neprítomnosti.5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, na jej skutkovom vymedzení
ako aj právnej argumentácii. Poukázal na to, že medzi totožnými stranami sporu už bolo na tunajšom
súde vedené konanie o žalobe žalovaného voči žalobcovi pod spis. zn. 27C/13/2020, kde išlo tak

isto o výklad totožného dojednania čl. 4, bodu 4.2 Kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného
bremena uzavretej medzi stranami sporu. V danej veci bola podaná žaloba zo strany žalovaného
o splnenie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu vo vzťahu k spornému pozemku, pričom OS Žilina
Rozsudkom spis. zn.27C/13/2020 z 20.4.2022 túto žalobu zamietol a Krajský súd v Žiline Rozsudkom
č.k. 7Co/10/2023-317 z 24.5.2023, predmetný rozsudok. OS potvrdil. V týchto rozhodnutiach bol

riešený výklad totožného zmluvného dojednania medzi tými istými stranami pri tých istých skutkových
okolnostiach, pričom v bode 18 odôvodnenia rozs. OS Žilina vo veci 27C/13/2020 tento jednoznačne
konštatoval, že sporné zmluvné dojednanie nespĺňa pojmové znaky vecného bremena, tak ako tieto
vyplývajú z ust. § 151 n ods. 1 OZ, v bode 19 odôvodnenia podrobne vysvetlil, že toto zmluvné
dojednanie nespĺňa znaky vecného bremena, keďže z neho nevyplýva, žeby vlastník nehnuteľnej veci,
v tomto prípade žalobca, ktorý zmluvou nadobudol vlastnícke právo k pozemku bol povinný v prospech

žalovanej ako predávajúceho niečo trpieť, niečo konať, takže OS Žilina uzavrel, že zmluvné dojednanie
podľa čl. 4, bodu 4.2. Kúpnej zmluvy zo dňa 29.3.2004 nie je dohodou o zriadení vecného bremena, ale
ideoinévedľajšiedojednanievzmysle§610Obč.zák.zakladajúceprávožalovanejvočižalobcovi,ktoré
sa však prekludovalo ako súd konštatoval v bode 20 odôvodnenia rozsudku a z dôvodu prekludovania
práva bola žaloba žalovanej voči žalobcovi zamietnutá, s týmito dôvodmi sa stotožnil aj KS v Žiline vo

svojom potvrdzujúcom rozsudku. Keďže tu teda išlo o výklad totožného zmluvného dojednania o aké ide
ajvtejtoveci,poukázalnato,žesúdjeviazanýprávoplatnýmpredchádzajúcimrozhodnutím,ktorýmbola
vyriešenia prejudiciálna otázka, pričom ako vyplýva z aktuálnej rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu,
pre súd je záväzný nielen samotný výrok tohto rozsudku, resp. otázka ktorá bola vyriešená vo výroku,
ale aj vyriešenie prejudiciálnych otázok , ktoré sú prejudiciálne prejednávané v tomto prejednávanom

spore tak ako boli vyriešené, tak isto prejudiciálne otázky v predchádzajúcom právoplatne skončenom
spore medzi totožnými stranami, pričom odkázal v tejto súvislosti na rozsudok NS SR vo veci 5Cdo
13/2020 z 30.11.2021, kde dovolací súd riešil otázku, či je súd v konaní o neskoršej žalobe, v ktorej
sa uplatňuje iný nárok, viazaný skorším posúdením určitej otázky ako otázky prejudiciálnej v inom
právoplatne skončenom konaní medzi tými istými stranami a dospel k záveru, že súd v neskoršom

konaní týmto viazaný je, aj keď v tom skoršom konaní išlo len o otázky prejudiciálne, čiže nie otázky,
ktoré boli rozhodnuté priamo vo výroku rozsudku, tieto závery NS SR z tohto rozhodnutia boli prevzaté aj
v neskoršom rozsudku NS vo veci 5Cdo/62/2020 zo 14.7.2022, kde NS odkázal na ten predchádzajúci
rozsudok a napokon v takýchto intenciách s poukazom na riešenie prejudiciálnych otázok v predošlom
právoplatne skončenom konaní bola rozhodnutá aj vec vedená na dovolacom súde pod spis. zn. 2Obdo

9/2022, kde dovolací súd rozhodoval rozsudkom zo 16.8.2023. Keďže teda totožné otázky, ktoré sa majú
riešiť v tomto konaní, to znamená otázka výkladu čl. 4, bodu 4.2 zmluvy uzavretej medzi stranami sporu
už boli právoplatne vyriešené v skôr skončenom konaní tak, že toto zmluvné dojednanie nie je dohodou
o zriadení vecného bremena, nespĺňa pojmové znaky vecného bremena, potom toto riešenie daných
otázok je záväzné pre súd aj v tejto veci , čo je teda podstata žaloby. Tak isto je daný naliehavý právny

záujem žalobcu na požadovanom určení, keďže predmetná ťarcha je zapísaná v katastri nehnuteľnosti
ako vecné bremeno, čo nezodpovedá skutkovému a právnemu stavu a v prípade vyhovenia žaloby sa
dosiahne výmaz tejto nesprávne zapísanej ťarchy z katastra nehnuteľnosti. Zároveň poukázal na to,
že žalovaný zostal v konaní úplne pasívny, napriek tomu, že žaloba mu bola doručená, k žalobe sa
doposiaľ žiadnym spôsobom nevyjadril, tvrdenia žalobcu nepoprel, nedostavil sa ani na pojednávanie

bez ospravedlnenia, a teda skutkové tvrdenia žalobcu treba považovať za nesporné, keďže neboli
žiadnym spôsobom spochybnené, ani popreté zo strany žalovaného.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením s listinnými dôkaznými prostriedkami zo
strany žalobcu zistil skutkový stav tak ako ho vo svojej žalobe preukazoval žalobca.

7. Z kúpnej zmluvy č. B. a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 29.03.2004 ( dôkaz produkovaný
žalobcom na č.l.9-10 spisu ) súd zistil, že táto bola uzavretá medzi predávajúcim Obec Terchová
a kupujúcim Slovenský lyžiarsky zväz zdravotne postihnutých. V článku II bod 2.1 je uvedené, že
predávajúci je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej v pozemkovej knihe pre kat. úz. Terchová vo vložke č.

XXX ako pozemok parc. č. XXXX, ktorý je totožný s nehnuteľnosťou vedenou na Katastrálnom úrade,
Správa katastra v Žiline, vytvorenou na základe geometrického plánu č. XX/XXXX ako KN parcela
č. XXX/X – ostatná plocha o výmere 2.019 m2 podiel 1/1. V bode 2.3 je uvedené, že predávajúci
nehnuteľnosť špecifikovanú v bode 2.1 tejto zmluvy a to pozemok KN parc. č. XXX/X – ostatnáplocha o výmere 2.019 m2 kat. úz. A. odpredáva so všetkými právami a povinnosťami kupujúcemu
a kupujúci uvedený pozemok v celosti kupuje. V čl. III bod 3.1 je uvedená hodnota určená dohodou
vo výške 100,- Sk za 1 m2. Ďalej sa uvádza cena pozemku 201.900,- Sk a cena za vyhotovenie

geometrického plánu 3.983,- Sk a cena spolu 205.883,- Sk. V čl. IV Ostatné zmluvné dojednania v bode
4.2 je uvedené Zriadenie vecného bremena: Predávajúci oboznámil kupujúceho s vyznačením vecného
bremena. Zriaďuje sa vecné bremeno, ktoré spočíva v tom, že kupujúci zaháji výstavbu správnej budovy
zväzu do 4.rokov od odovzdania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. V prípade nesplnenia
podmienky pozemok vrátiť obci za nadobúdaciu cenu. Pri predaji si obec vyhradzuje predkupné právo

za nadobúdaciu cenu. Na pozemku sa nachádzajú rozvody káblovej televízie.

8. Z výpisu z LV č. XXXX, k.ú. A. ( dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 11 spisu ) súd zistil, že
je na ňom zapísaná parcela registra C parc. č. XXX/X – ostatné plochy výmera 2.019 m2 kat. úz.
Terchová a ako vlastník je zapísaný Slovenský lyžiarsky zväz zdravotne postihnutých podiel 1/1 a titul
nadobudnutia je kúpna zmluva č. B. a zmluva o zriadení vecného bremena F.-XXX/XX. V časti C: ťarchy,

pod poradovým číslom 1 je zapísané vecné bremeno – právo Obce Terchová užívať rozvody káblovej
televízie nachádzajúcich sa na pozemku parc. č. XXX/X, - správnu budovu zväzu zahájiť do 4. rokov, v
prípade nesplnenia podmienky pozemok vrátiť obci v nadobúdacej cene, - pri predaji si obec vyhradzuje
predkupné právo za nadobúdaciu cenu podľa F. -XXX/XX.

9. Dňa 07.02.2020 podal žalovaný v procesnom postavení žalobcu proti žalobcovi, v procesnom
postavení žalovaného na tunajšom súde žalobu ( dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 12 spisu), v ktorej
žiadal, aby žalovaný ako predávajúci bol povinný uzatvoriť so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu
s nasledujúcim obsahom: ,,Predávajúci Slovenský lyžiarsky zväz zdravotne postihnutých, IČO: 37 809
351, so sídlom ul. 1. Mája 68/23, 014 01 Bytča predáva kupujúcemu obci Terchová, IČO: 00 321 699, so

sídlom Sv. Cyrila a Metoda 96, 013 06 Terchová nehnuteľnosť CKN parcelu č. XXX/X- ostatné plochy o
výmere2.019m2nachádzajúcusavkat.úz.A.zapísanúnaLVč.XXXXvedenomkatastrálnymodborom
Okresného úradu Žilina v podiele 1/1. Kupujúci uvedenú nehnuteľnosť kupuje do svojho vlastníctva za
kúpnu cenu 6.834,06,-Eur, ktorú kupujúci uhradí bezhotovostným prevodom na účet predávajúceho do
7 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia príslušného katastrálneho odboru o povolení

vkladu vlastníckeho práva. Kupujúci nadobudne vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti vkladom do
katastra nehnuteľností.“

10.Predmetnážalobabolavedenánatunajšomsúdepodsp.zn.27C13/2020.Žalobcavžalobeuvádzal,
že podľa kúpnej zmluvy zo dňa 29.03.2014, ktorá bola uzavretá medzi predávajúcim Obcou Terchová

a kupujúcim Slovenský lyžiarsky zväz zdravotne postihnutých došlo k prevodu tejto nehnuteľnosti KN
parc. č. XXX/X za kúpnu cenu spolu 205.883,- Sk a podľa bodu 4.2 bolo zriadené vecné bremeno, ktoré
spočíva v tom, že kupujúci zaháji výstavbu správnej budovy zväzu do 4. rokov od odovzdania návrhu na
vklad a v prípade nesplnenia, pozemok vráti obci za nadobúdaciu cenu. Na základe tohto ustanovenia
zmluvy teda pre nesplnenie povinností žalovaného ako kupujúceho, ktorý nezačal s výstavbou správnej

budovy žiadal žalobca, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného s uzavretím kúpnej zmluvy, na základe
ktorej by žalovaný previedol pozemok do vlastníctva žalobcu za totožných podmienok, a to rovnakú
kúpnu cenu.

11. Tunajší súd rozsudkom č.k.27 C 13/2022-218 zo dňa 20.4.2022 žalobu v celom rozsahu zamietol

( výrok I ) , zároveň zamietol návrh na prerušenie konania ( výrok II. ), žalovanému priznal proti žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100% ( výrok IV ).

12. V odôvodnení vyššie uvedeného rozsudku súd v bode 18 okrem iného uviedol: „V zmluve v čl.
IV bod 4.2 je uvedené zriadenie vecného bremena, ktoré spočíva v tom, že kupujúci zaháji výstavbu

správnej budovy zväzu do 4. rokov od odovzdania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. V prípade
nesplnenia podmienky pozemok vrátiť obci za nadobúdaciu cenu. Toto vecné bremeno je zapísané v
časti C ako ťarchy na LV č. XXXX. Súd dospel k takému záveru, že toto zmluvné dojednanie nespĺňa
pojmovéznakyvecnéhobremenatak,akotietovyplývajúzcitovaného§151nods.1OZ.Vecnébremená
podľa citovaného ustanovenia sa vyznačujú tým, že spočívajú v obmedzení vlastníka nehnuteľností buď

za účelom prospešnejšieho využívania nehnuteľností alebo konkrétneho vlastníka alebo v prospech
určitej konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby. Vecné bremeno predstavuje vždy záťaž pre konkrétnu
nehnuteľnosť alebo jej vlastníka. Vecné bremená predstavujú obmedzenie vlastníckych práv vlastníka
nehnuteľností a to tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. To všakneznamená, že by bol vlastník zbavený všetkých subjektívnych práv, ktoré sú uvedené § 123 OZ. Vecné
bremeno vlastníka iba obmedzuje v užívaní a požívaní vecí, ale nezbavuje ho možnosti disponovať
(nakladať) s predmetom vlastníctva, zaťažiť nehnuteľnosť iným vecným právom, ani možnosť zmeniť

účel užívania nehnuteľnosti. Každému vecnému bremenu zodpovedá určité právo. Vecné bremená
obmedzujú vlastníka zaťaženej veci v prospech niekoho iného. Z vecného bremena vzniká právny
pomer, v ktorom subjektom povinností je vždy vlastník zaťaženej nehnuteľnosti a oprávneným subjektom
je vlastník inej nehnuteľnosti, z ktorej sa právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva. Výnimku
z tejto zásady predstavujú osobné vecné bremená.“ V bode 19. uviedol : „Na základe takéhoto výkladu

citovaného § 151n ods. 1 OZ je zrejmé, že zmluvné dojednanie tak, ako je uvedené v bode 4.2 zmluvy zo
dňa 29.03.2014 v ničom nespĺňa znaky vecného bremena podľa citovaného ustanovenia. Zo zmluvného
ustanovenia totiž nevyplýva, že by vlastník nehnuteľnej veci, teda žalovaný, ktorý zmluvou nadobudol
vlastnícke právo k pozemku bol povinný v prospech žalobcu ako predávajúceho niečo trpieť, niečoho
sa zdržať alebo niečo konať. Na základe toho, že kupujúci mal začať výstavbu správnej budovy zväzu
nevyplýva, že by išlo o konanie v prospech žalobcu, ako oprávneného subjektu z vecného bremena.

Taktiež nemožno konštatovať, že vecné bremeno v takomto znení, ako je uvedené v bode 4.2 zmluvy sa
týka vlastníkov nehnuteľností na jednej strane nehnuteľnosti zaťaženej (služobnej) a na druhej strane
nehnuteľnosti panujúcej. Taktiež z uvedeného znenia zmluvného dojednania nevyplýva, že by išlo o
osobné vecné bremeno, ktoré by patrilo určitej osobe. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k
takému záveru, že zmluvné dojednanie podľa čl. IV bod 4.2 kúpnej zmluvy zo dňa 29.03.2004 nie je

dohodou o zriadení vecného bremena podľa § 151n a nasledujúce OZ a na tom nič nemení ani tá
skutočnosť, že je zapísané znenie tohto zmluvného dojednania na liste vlastníctva v časti C ako ťarcha.
Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na ustanovenia § 607 a nasledujúce OZ o práve spätnej kúpy, tak
tu súd poukazuje, že ani v tomto prípade zmluvné dojednania podľa bodu 4.2 nespĺňa pojmové znaky
práva spätnej kúpy podľa § 607 a nasledujúce, ktoré sa týka hnuteľných vecí. Súd dospel k takému

záveru, že v danom prípade ide o iné vedľajšie dojednanie tak, ako vyplýva z citovaného § 610 OZ.
Podľa tohto ustanovenia je možné dojednať aj iné vedľajšie dojednania, ktoré majú povahu výhrad a
podmienok. Účastníci kúpnej zmluvy môžu si v zmluve vymieniť zrušenie kúpnej zmluvy na základe
vzájomnej dohody. Právo spätnej kúpy a spätného predaja predstavuje ďalšie vedľajšie dojednanie, na
základe ktorého si zmluvné strany môžu vyhradiť právo spätnej kúpy alebo spätného predaja veci a

to buď za dohodnutých podmienok alebo za tých istých podmienok, za ktorých bola vec predaná. V
danom prípade je možné dojednať aj iné vedľajšie dojednanie, napríklad výhradu straty práv, ktorá
spočíva v tom, že tá zmluvná strana, ktorá nesplnila podmienky kúpnej zmluvy stráca všetky práva zo
zmluvy. Oprávnená zmluvná strana môže od povinnej požadovať buď splnenie zmluvy alebo môže od
nej odstúpiť. Túto výhradu je v tomto prípade potrebné vykladať tak, že zmluvné strany chceli obnoviť

pôvodný stav. Na základe tohto súd dospel k takému záveru, že strany konania v kúpnej zmluve si
dojednali vedľajšie dojednanie v tom zmysle, že pokiaľ kupujúci , teda žalovaný nesplní svoju povinnosť
a to, nezaháji výstavbu správnej budovy do 4 rokov od odovzdania návrhu na vklad, tak je povinný vrátiť
obci pozemok za nadobúdaciu cenu. Súd dospel k takému záveru, že je tu splnená podmienka určitosti
tak, ako vyplýva z ustanovenia § 37 ods. 1 OZ a nejde ani o plnenie nemožné a neboli zistené ani

žiadne iné dôvody, ktoré by zakladali neplatnosť tohto zmluvného dojednania v čl. IV bod 4.2 kúpnej
zmluvy.“ V bode 20. súd odôvodnil zamietnutie žaloby z dôvodu prekludovania práva a uviedol : „Podľa
§ 610 ods. 2 OZ, zanikajú výhrady a podmienky najneskôr uplynutím jedného roka od uzavretia kúpnej
zmluvy, ak ich predávajúci v tejto lehote neuplatnil, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak. Súd dospel k
takému záveru, že účastníci, teda žalobca a žalovaný v zmluve sa dohodli inak a určili si lehotu 4 roky od

odovzdania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, kde nebola predložená listina, kedy tento návrh
bol podaný, ale bolo to najneskôr dňom 06.09.2004, kedy bol povolený vklad do katastra nehnuteľností
kúpnej zmluvy zo dňa 29.03.2004. Táto 4-ročná lehota teda uplynula dňa 06.09.2008. Pretože strany
konania ako účastníci zmluvy sa dohodli na 4-ročnej lehote, teda inak ako lehota podľa § 610 ods. 2 OZ,
tak došlo k zániku práva po uplynutí tejto lehoty a z týchto dôvodov, keďže žalobca ako predávajúci si

právo, ktoré mu vyplynulo zo zmluvného dojednania čl. IV bod 4.2 v dohodnutej lehote neuplatnil, tak
jehoprávozanikloanazákladetohtosúdžalobužalobcuvcelomrozsahuzamietol.“ Vbode24.uviedol:
„Súddospelktakémuzáveru,ženiesúsplnenépodmienkynaprerušeniekonaniado skončeniakonania
vedeného na OS Žilina sp. zn. 7C/15/2022, nakoľko tú skutočnosť, či kúpnou zmluvou B. X/XXXX zo
dňa 29.03.2004 zmluvné strany zriadili aj vecné bremeno tak, ako bol predmet konania riešil v konaní o

povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu ako predbežnú otázku a nebol teda žiaden dôvod , aby bolo konanie
prerušené až do určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená vecným bremenom, resp., aby bolo zrušené
vecné bremeno. Na základe tohto, keďže neboli splnené procesné podmienky § 164 CSP, tak súd návrh
na prerušenie konania zamietol.13. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 7Co 10/2023-317 zo dňa 24.5.2023 vyššie uvedený rozsudok
Okresného súd Žilina v odvolaním napadnutom rozsahu vo výroku I. a IV. potvrdil. V bode 7.

Odôvodnenia rozsudku krajský súd uviedol : „ po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že
prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania
dospelksprávnymskutkovýmzisteniam,vyvodilsprávnyprávnyzáver,svojerozhodnutievdostatočnom
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil.“

14. Rozsudok č.k.27 C 13/2022-218 zo dňa 20.4.2022 v spojení rozsudkom Krajského súdu v Žiline
č.k. 7Co 10/2023-317 zo dňa 24.5.2023 nadobudol právoplatnosť dňa 7.7.2023.

15. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:
a) splnení povinností,
b) nároku na usporiadanie práv a povinnosti strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi

stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 7 písm c) Zák.č. 162/1995 Z.z. kataster obsahuje tieto údaje: údaje o právach k
nehnuteľnostiam,údajeovlastníkovinehnuteľnosti(ďalejlen"vlastník")aoinejoprávnenejosobe,akide
o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a ak ide o cudzinca
iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo,
ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam.

17. Podľa § 70 ods. 1 Zák.č. 162/1995 Z.z., údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné ak sa
nepreukáže opak.

18. Podľa § 228 ods. 1 CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa

stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

19. Žalobca sa domáhal určenia (deklarovania), že predmetná nehnuteľnosť zapísaná na LV XXXX, k.ú.
Terchová nie je zaťažená vecným bremenom v prospech žalovaného, teda určenia neexistencie práva,
súd preto posudzoval žalobu ako žalobu podľa ust. § 137 písm. c) CSP.

20. Súd prioritne skúmal naliehavý právny záujem v zmysle cit. zák. 137 písm. c) CSP ustanovenia
na požadovanom určení, ktorý je základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby
(akou je aj žaloba v predmetnej veci) a dospel k záveru, že žalobca má na požadovanom určení
naliehavý právny záujem, z dôvodov tak ako ich preukazoval vo svojej žalobe a na pojednávaní. Za toho

právneho stavu, ktorý vyplýva z tvrdenia žalobcu, že predmetné vecné bremeno zapísané na LV XXXX,
k.ú. Terchová neexistuje, a teda pozemok nie je zaťažený predmetnými dvoma vecnými bremenami a
žalovanýnemáprávozodpovedajúcevecnémubremenuažalobcaspochybňujezápisprávažalovaného
v katastri nehnuteľnosti, teda jeho zápis vo verejnom registri, môže sa žalobca domáhať zmeny údajov
v katastri iba listinou, ktorá bude právne relevantná pre iný zápis do katastra.

21. So zreteľom na to, ako a čím žalobca vymedzil skutkový rámec, z ktorého vyvodzoval svoju žalobu
na určenie neexistencie práva zodpovedajúce vecnému bremenu, je zrejmé, že pre jej uplatnenie v
súdnom konaní považoval za rozhodujúce, že zmluvné dojednanie tak, ako je uvedené v bode 4.2
zmluvy zo dňa 29.03.2014 v ničom nespĺňa znaky vecného bremena podľa § 151n ods.1 OZ.

22. Medzi totožnými stranami v opačnom procesnom postavení bolo pred tunajším súdom vedené
konaniepod.sp.zn.27C13/2022opovinnosťuzavrieťkúpnuzmluvu, bližšiepopísanévbode9,10.tohto
odôvodnenia. Žalovaný v procesnom postavení žalobcu odvodzoval uplatnený nárok od zmluvného
dojednania uvedeného v bode 4.2. predmetnej zmluvy zo dňa 29.3.2014 ako vecného bremena. Žalobca

v procesnom postavení žalovaného v rámci svojej procesnej obrany v uvedenom konaní produkoval
totožnú skutkovú ako aj právnu argumentáciu, na základe ktorej uplatňuje aj predmetnú žalobu.
V uvedenom konaní tú skutočnosť, či kúpnou zmluvou ZPP X/XXXX zo dňa 29.03.2004 zmluvné strany
zriadili aj vecné bremeno tak, ako bol predmet konania, riešil súd ako predbežnú otázku.23. Tunajší súd v konaní pod spis. zn. 27 C 13/2022 žalobu v celom rozsahu zamietol ( rozsudok
uvedený v bode 11. tohto odôvodnenia) , krajský súd rozsudok tunajšieho súdu potvrdil ( rozsudok

uvedený v bode 13. tohto odôvodnenia). Predmetný rozsudok tunajšieho súdu v spojení s rozsudkom
krajského súdu nadobudol právoplatnosť dňa 7.7.2023. Uvedené rozhodnutie súd považuje za formu
prejudiciality k prejednávanej veci, nakoľko otázka zriadenia vecného bremena v zmysle dojednania
uvedeného v bode 4.2. predmetnej zmluvy bola predmetom tohto konania ako prejudiciálna otázka od
ktorej sa odvíjal uplatnený nárok, čo vyplýva aj z bodu 24. odôvodnenia predmetného rozsudku Súd

v odôvodnení rozsudku v bodoch 18. a 19., uvedených v bode 12. tohto odôvodnenia, jednoznačne
konštatoval a zdôvodnil, že predmetné zmluvné dojednanie v ničom nespĺňa znaky vecného bremena
podľa citovaného ustanovenia 151n ods. 1 OZ. Súd predmetné dojednanie posúdil ako iné vedľajšie
dojednanie podľa § 610 OZ, ktoré sa však prekludovalo. Uvedený rozsudok je pre strany konania
záväzný ( § 228 CSP ). Prejudiciálny účinok právoplatnosti skoršieho rozsudku v ďalšom občianskom
súdnom konaní s neidentickým predmetom konania (inak by tu bola prekážka rei iudicatae) je pre súd

záväzný, ak právoplatným rozsudkom už bolo o danej otázke rozhodnuté, a to aj vzhľadom na princíp
právnej istoty. Aby však takéto posúdenie bolo záväzné, otázka, ktorá je totožnou otázkou v ďalšom
konaní, musela byť v predchádzajúcom súdnom konaní právoplatne skončenom priamym predmetom
sporu. Tak tomu bolo aj v danej veci, otázka zriadenia vecného bremena bola predmetom tohto konania
ako prejudiciálna otázka od ktorej sa odvíjal uplatnený nárok. Súd sa v celom rozsahu v otázke

záväznosti prejudiciálneho rozhodnutia v skoršom konaní stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu na
pojednávaní dňa 25.10.2023 a uvedenou v bode 5. tohto odôvodnenia, ktorú právny zástupca podložil
citovanými rozhodnutiami NS SR, ktorú nepovažuje za potrebné opakovať.

24. Súd na základe vyššie uvedených dôvodov, pri preukázaní naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení žalobe žalobcu ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.

25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1CSP.
Žalobca bol v konaní úspešný , preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému
žalovanému v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle cit. ust. § 262 ods. 2

CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie

možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).