Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 4, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/163/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123010584
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2123010584.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
o návrhu psychiatra na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia, o sťažnosti C. proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava zo dňa 06.06.2023 č.k. 35Nt/24/2023 - 16, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 5.10.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdenej A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 446 ods. 1 Trestného poriadku s
poukazom na § 74 ods. 1 Trestného zákona tak, že odsúdenej A. B., nar. XX.XX.XXXX v D., bytom E.
XX, D. zmenil spôsob výkonu ochranného protialkoholického liečenia, ktorý jej bol uložený rozsudkom

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 2T/59/2020 zo dňa 08.10.2020, právoplatným dňa
09.10.2020 v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra, sp. zn. 6Nt/1/2022 zo dňa 11.02.2022,
právoplatným dňa 11.02.2022, z ambulantnej formy na ústavnú formu.
Proti uvedenému uzneseniu podala odsúdená priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnila. Prokurátor sa práva na podanie sťažnosti na verejnom zasadnutí
vzdal.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Na podklade podanej sťažnosti sťažnostný súd v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i správnosť

postupu konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť odsúdenej
nie je dôvodná.
Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na svoje rozhodnutie a skutočnosti, ktoré
zistil z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdená sa
bezdôvodne vyhýba ochrannému liečeniu ambulantnou formou, dohodnuté termíny nástupu dodržala,
ale ďalšie termíny ambulantnej liečby nedodržala, ospravedlniteľný dôvod neúčasti neuviedla. Naďalej

alkohol požíva, teda nie je sama schopná abstinovať. Je preto opodstatnené zmeniť formu ochranného
liečenia na ústavnú, aby sa odsúdená nesnažila v ďalšom priebehu výkonu ochranného liečenia mu
vyhýbať. Uvedené umocňuje aj tá skutočnosť, že v domácom prostredí je v kontakte s viacerými
osobami, ktorých označila ako závislých od alkoholu a omamných látok. Rovnako aj tehotenstvo a
budúce materstvo odsúdenej odôvodňuje potrebu liečby ústavnou formou, nakoľko ambulantnej liečbe
sa vyhýba a teda dosiahnuť účel ochranného liečenia touto formou možný nie je.

Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade
s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Prvostupňový súd na rozhodnutie o návrhu lekárana zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom dal
odsúdenej možnosť vyjadriť sa k návrhu a realizovať jej práva, ktoré jej vyplývajú zo zákona.
Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd považuje aj napadnutý výrok za vecne

správny.
Vykonaným dokazovaním bolo bez pochyby preukázané, že ambulantná liečba v prípade odsúdenej
zlyháva, je neefektívna a javí sa ako nedostačujúca. Vzhľadom na prístup odsúdenej k výkonu
ochranného liečenia nemožno očakávať, že účel bude splnený i pri pobyte liečenej osoby na
slobode.Odsúdenápristupujekliečeniunezodpovedne,nespolupracujeprivýkoneochrannéholiečenia,

nedodržiava liečebný režim a naďalej konzumuje alkoholické nápoje.
Aj sťažnostný súd má preto za to, že doteraz poskytnutá liečba nesplní svoj účel, a preto je potrebné
pokračovať v ochrannom liečení ústavnou formou. Doterajšou liečbou sa u odsúdenej nevytvorili
dostatočné, resp. žiadne psychické predpoklady na trvalú zdržanlivosť od užívania alkoholických
nápojov. Takýto výsledok je možné dosiahnuť len liečbou vo forme ústavnej, ktorej významnou
súčasťou je pôsobenie na psychické vlastnosti liečenej osoby a vytváranie trvalého odporu k užívaniu

alkoholických nápojov.
Na zmenu formy ochranného prialkoholického liečenia sú splnené všetky zákonné podmienky, tak ako
je vyššie uvedené, pričom zo strany odsúdenej do rozhodovania sťažňového súdu nenastala žiadna
zmena v správaní alebo v prístupe k uloženému ochrannému liečeniu. Skutočnosť, že odsúdená sa stala
počas sťažnostného konania, matkou, nedokáže zmeniť rozhodnutie sťažnostného súdu. Tehotenstvo

a následné materstvo odsúdenej nie je dôvodom pre odklad alebo upustenie od jeho vykonania, pričom
takéto inštitúty vo vzťahu k ochrannému liečeniu ani nie sú ani v rámci Trestného zákona upravené.
Na základe vyššie uvedeného dospel sťažnostný súd k záveru, že sťažnosť odsúdenej je nedôvodná a
preto ju zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.