Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Rimavská Sobota

Judgement was issued by JUDr. Alžbeta Marková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 2Ps/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923202029
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alžbeta Marková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2024:6923202029.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v právnej veci navrhovateľky –

A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, proti chorej – A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, zastúpenej
opatrovníkom pre konanie – Mesto Hnúšťa, o návrhu navrhovateľky na obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony, takto

r o z h o d o l :

I.Súd A. A., nar. XX.XX.XXXX, o b m e d z u j e v spôsobilosti na právne úkony tak, že
- je obmedzená samostatne hospodáriť s finančnými prostriedkami,
- je obmedzená v oblasti majetkovo – právnych rozhodnutí ako aj prevod, predaj či kúpa nehnuteľného
a hnuteľného majetku v akejkoľvek hodnote,

- je obmedzená v oblasti uzatvárania zmlúv a dohôd,
- je obmedzená na právne úkony, ktoré si vyžadujú kontakt s úradmi, súdmi a inými orgánmi verejnej
správy, vrátane uzatvárania zmlúv a dohôd, ktoré by ju zaväzovali k plneniu finančných povinností,
- je obmedzená robiť právne úkony pred orgánmi činnými v trestnom konaní ako aj v občianskoprávnom
konaní,
- je obmedzená na právne úkony týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti menovanej, vrátane
rozhodovania o potrebe, spôsobe, čase a mieste liečby, jej hospitalizácií, rozhodovania o vstupe

avýstupezozdravotníckehozariadenia,poskytovaniainformovanéhosúhlasukzdravotnejstarostlivosti,
- je obmedzená v oblasti výkonu aktívneho a pasívneho volebného práva.

II.Súd za opatrovníčku pre A. A. u s t a n o v u j e jej matku A. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ju bude
zastupovať tak, aby neutrpela žiadnu ujmu na svojich právach vrátane majetkových práv, zastupovať ju
pred súdom a ostatnými štátnymi orgánmi, pričom úkony urobené v jej zastúpení je povinná predkladať
na schválenie súdu.

III.Opatrovníčka je povinná súdu predkladať písomné správy o majetku, o osobnom a zdravotnom stave
A. A. 2x ročne vždy k 30.06. a k 31.12. príslušného kalendárneho roka.

IV.Štátu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

V.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony svojej

dcéry pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná.2.Na pojednávanie sa nedostavil procesný opatrovník – Mesto Hnúšťa, doručenie predvolania má
vykázané, svoju neúčasť vopred ospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania, súd preto vec
prejednal a rozhodol v neprítomnosti procesného opatrovníka.

3.Navrhovateľka na pojednávaní trvala na podanom návrhu z dôvodu, že dcéra má diagnostikovanú
detskú mozgovú obrnu, vyžaduje 24 hodinovú starostlivosť. Vypovedala, že dcéra A. nie je schopná
žiadnej činnosti, komunikácie. Ďalej uviedla, že so závermi znaleckého posudku súhlasí, súdne trestaná
nebola. V prípade obmedzenia dcéry v spôsobilosti na právne úkony je ochotná a schopná vykonávať

funkciu jej opatrovníčky.

4.Znalkyňa A. C. uviedla, že u posudzovanej sa jedná o ťažkú mentálnu zaostalosť, táto porucha
je trvalého charakteru, liečbou neovplyvniteľná. Menovaná sa nedokáže postarať o seba, vyžaduje
starostlivosť vo všetkých oblastiach sebaobsluhy. Jedná sa u nej o trvalé duševné ochorenie,
z psychiatrického hľadiska znalkyňa doporučila obmedzenie spôsobilosti na všetky právne úkony.

5. Podľa § 243 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti
sa koná.
6. Podľa § 243 ods.2 Civilného mimosporového poriadku, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je
vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od
výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.

7.Na pojednávaní súd vzhliadol posudzovanú a zistil, že A. A., nar. XX.XX.XXXX je čisto oblečená,
nízkeho vzrastu, komunikovať nedokáže, vydáva artikulované zvuky.

8.Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov

je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah
obmedzenia určí v rozhodnutí.

9.Podľa § 240 ods. 3 CMP rozhodnutie vo veci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného
opatrovníka doručí aj osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže

požiadať, aby jej súd doručoval všetky písomnosti v konaní.

10.Podľa ustanovenia § 251 ods. 1. CMP trovy dôkazov platí štát.

11.Na základe ustanovenia §-u 27 ods. 2 Obč. zákona ustanovil súd za opatrovníčku A. A. jej matku,

s poukázaním na ustanovenie § 248 CMP.

12.Konaním o spôsobilosti na právne úkony (cit. § 231 a nasl. CMP) možno výrazne závažným
spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené
zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty

aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobody. V konaní o spôsobilosti na právne úkony musí
súd vždy posudzovať ako sa faktické postihnutie človeka prejavuje v jeho každodennom živote, akým
spôsobom ho obmedzuje, či ohrozuje, pričom musí aplikovať zásadu primeranosti. Inštitút obmedzenia,
či pozbavenia spôsobilosti na právne úkony nie je sankciou dotknutej osoby, ale opatrením slúžiacim
predovšetkým na ochranu záujmov fyzickej osoby, ktorá pre svoj duševný stav nie je schopná robiť

s dostatočnou vlastnou zodpovednosťou právne úkony a rovnako sa jedná o ochranu osôb, ktoré
s takýmito fyzickými osobami vstúpili do právnych vzťahov. Obmedzenie, či pozbavenie spôsobilosti
na právne úkony je opatrenie, ktoré predstavuje nevyhnutné obmedzenie, ktoré môže trvať iba po
nevyhnutnú dobu, dokiaľ dôvody, ktoré k obmedzeniu alebo zbaveniu spôsobilosti na právne úkony
viedli, trvajú. Znalecký posudok je jedným zo základných dôkazných prostriedkov v konaní, v ktorom

má byť rozhodnuté o spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, avšak nie jediným, je treba prihliadať
aj na ďalšie vykonané dôkazy. Na základe komplexných výsledkov dokazovania musí súd zvážiť a
rozhodnúť, či je k obmedzujúcemu zásahu do spôsobilosti na právne úkony dôvod a ak áno, v akom
rozsahu. Pri skúmaní opodstatnenosti obmedzenia či pozbavenia spôsobilosti na právne úkony musí
byť zohľadnené, ako sa dotknutá osoba chová, ako sa prejavuje v styku s ľuďmi, ako si vie zabezpečiť

svoje každodenné potreby, ako hospodári so svojím majetkom. Pri súdnom rozhodovaní o spôsobilosti
na právne úkony je pritom treba dôsledne dbať, aby dotknutá osoba nebola obmedzovaná vo väčšom
rozsahu než je nevyhnutne potrebné k ochrane jej práv a zároveň práv tretích osôb. Musí byť vždy
zistené koho, resp. čo ohrozuje plná spôsobilosť k právnym úkonom dotknutej osoby a prečo nemožnosituáciuriešiťmiernejšímiprostriedkami.Prizbavení,čiobmedzeníspôsobilostinaprávneúkonyfyzickej
osoby sa primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či záujem tretích
osôb. K zbaveniu alebo obmedzeniu človeka spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak

sa vyčerpali všetky menej represívne prostriedky, či opatrenia. Obmedzenie, či pozbavenie spôsobilosti
na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené, alebo je
zjavné právne úkony. Zodpovedať túto otázku bude potrebné nielen na základe znaleckého posudku,
ale aj na základe ďalších potrebných, súdom z úradnej povinnosti vykonaných, dôkazov a ich náležitého
vyhodnotenia. Pri riešení tejto otázky teda súd musí vychádzať zo skutkových zistení nielen na základe

posudku znalca, ale tiež na základe ostatných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné posudzovať
schopnosť robiť právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby s mentálnym
postihnutím,akoajnasociálnustránkuprostredia,vktoromexistuje.Ibasúhrnnýmhodnotenímvšetkých
týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú dôvody iba na obmedzenie a zároveň v akom rozsahu,
alebo v krajnom prípade až na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.

13.Zo záverov súdneho znalca A. C. zo znaleckého posudku č. 93/2023 v danom prípade vyplýva,
že u posudzovanej sa jedná o mentálne zaostalú osobnosť so znížením intelektových schopností do
pásma ťažkej mentálnej zaostalosti, jedná sa o poruchu trvalú, liečebnými metódami neovplyvniteľnú.
Posudzovaná nie je schopná samostatne si zabezpečovať základné životné potreby, je odkázaná
na pomoc inej, zdravej osoby aj v oblasti sociálnej komunikácie a vybavovaní úradných záležitostí.

Vzhľadom na ťažké postihnutie všetkých psychických funkcií posudzovaná nedisponuje žiadnymi
psychickými funkciami takého charakteru, ktoré by jej umožňovali vykonávať akýkoľvek právny úkon, nie
je spôsobilá nakladať s majetkom, disponovať s finančnými prostriedkami. Z psychiatrického hľadiska
odporučila znalkyňa obmedziť posudzovanú na všetky právne úkony.
S poukázaním na vyššie uvedené súd obmedzil A. A. v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu

navrhovanom znalkyňou, nakoľko mal preukázané, že menovaná trpí závažnou duševnou poruchou,
ktorá nie je liečiteľná, je trvalého charakteru.

14.O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 a 251 ods. 1 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade

vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v
ustanovení§53anasl.Civilnéhomimosporovéhoporiadku,pričomtrovydôkazovvkonaníospôsobilosti
na právne úkony hradí štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom

súde ku Krajskému súdu v Žiline. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len
tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci., (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na

ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. a v § 62 a § 63
Civilného mimosporového poriadku.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa § 127 Civilného sporového poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.