Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 34Csp/62/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122451439
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:6122451439.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia

s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zast.
JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti
žalovanému A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., o zaplatenie 10.657,21 EUR spolu
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 19.10.2022 (doručená Okresnému súdu Banská Bystrica ako

návrh na vydanie platobného rozkazu a následné postúpená tunajšiemu súdu v zmysle príslušných
ustanovení zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov) domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 10.657,21 EUR spolu s príslušenstvom a nahradenia trov konania.

1.1. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako dlžník a spoločnosť Všeobecná úverová
banka, IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, ako veriteľ a právny predchodca
žalobcu (ďalej aj ako „právny predchodca žalobcu“) uzatvorili dňa 27.8.2018 zmluvu o poskytnutí

spotrebiteľského úveru pod č. úverového účtu: XXXXXXXXXX E. A. F.: XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej
aj ako „Zmluva”), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 12.000 EUR (ďalej aj
ako „Úver“). Nakoľko žalovaný Úver neuhrádzal riadne a včas, tak Úver mu bol právnym predchodcom
žalobcu predčasne zosplatnený dňa 14.7.2020. Žalobca si podanou žalobou uplatnil pohľadávku
v nasledujúcej štruktúre: (-) istina vo výške 10.657,21 EUR, (-) riadny úrok vo výške 4.104,73 EUR a
(-) úrok z omeškania.

1.2. Následne na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2020 uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu ako postupcom a žalobcom ako postupníkom (ďalej aj ako „Zmluva
o postúpení“) v spojení so Žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 9.3.2022 (ďalej aj ako „Žiadosť“)
bola pohľadávka voči žalovanému z titulu Zmluvy (Úveru) postúpená žalobcovi.

2. Súd po podaní žaloby vyzval žalobcu aby súdu uviedol a preukázal (-) spôsob posúdenia
schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver, (-) spôsob preverenia príjmu žalovaného (bonitu)

pred uzavretím predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a (-) splnenie zákonných podmienok pre
zosplatnenie úveru.2.1. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 8.12.2023 uviedol, že spolu s výzvou nášho
právneho predchodcu zo dňa 27.04.2020, označenej ako „Tretia upomienka“ sme súdu predložili aj
podací hárok, z ktorého je zrejmé, že táto výzva bola odoslaná žalovanému na adresu ním uvedenú a

to pod číslom zásielky A. dňa 27.04.2020, čo vyplýva priamo z podacieho hárku na boku na jeho ľavej
strane, kde je tento dátum uvedený.

2.2. Pokiaľ ide o skúmanie bonity žalovaného, tak pred uzavretím zmluvy žalovaný právnemu
predchodcovi žalobcu poskytol informácie o svojom zamestnaní, výške príjmu, o svojich záväzkoch

a ďalšie podrobné informácie. Pri posudzovaní bonity žalovaného bol právnym predchodcom žalobcu
zaslaný dopyt na informačný systém SRBI (Spoločný register bankových informácií). Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že schopnosť žalovaného splácať úver bola právnym predchodcom žalobcu
posúdená riadne, so zohľadnením všetkých kritérií, ktoré majú na danú schopnosť vplyv.

3. Žalovanému sa žaloba nepodarila doručiť, a tak v zmysle § 116 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) súd urobil všetky úkony
potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného, avšak aj napriek tomu sa mu nepodarilo zistiť
žiadnu inú adresu žalovaného na doručovanie, a tak súd procesným postupom podľa § 116 ods. 3 CSP
zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Uplynutím lehoty
15 dní odo dňa zverejnenia oznámenia sa žaloba považuje za doručenú. Žalovaný sa do dnešného dňa

k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.

4. V zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 297 CSP súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie,
ktoré sa konalo dňa 14.12.2023 (ďalej aj ako „Pojednávanie“).

5. Z písomných vyjadrení žalobcu, Pojednávania a vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré
sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.

5.1. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným Zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý Úver. Žalovaný sa zaviazal Úver splácať formou 95 mesačných splátok po 186,86 EUR so

splatnosťou prvej splátky dohodnutou na deň
15.10.2018, pričom bol dohodnutý úrok 11,73 %, RPMN bola vo výške 14,03 % a celková čiastka,
ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť predstavovala sumu v celkovej výške 19.253,30 EUR. Súdu nebolo
preukázané, akú sumu žalovaný uhradil titulom poskytnutého Úveru.

5.2. Listom „Tretia upomienka – pokus o zmier“ zo dňa 27.4.2020 právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanému, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky v celkovej výške 580,65 EUR, a zároveň ho
vyzval na jej okamžitú úhradu, v opačnom prípade bude požadovať, aby vrátil celú poskytnutú sumu
úveru aj s príslušenstvom pred dátumom splatnosti.

5.3. Následne listom zo dňa 23.5.2020 právny predchodca žalobcu Úver zo Zmluvy zosplatnil a vyzval
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 491,25 EUR. V prípade právneho úkonu
oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru nemal súd za preukázane jeho doručenie.

5.4. Listom „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ zo dňa 15.7.2020 právny

predchodca žalobcu Úver zo Zmluvy zosplatnil a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej
výške 11.290,45 EUR.

5.5. Titulom Zmluvy o postúpení v spojení so Žiadosťou došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorú si žalobca
uplatňujevtomtokonaní(pohľadávkavočižalovanémuztituluÚveru),očombolžalovanýupovedomený

písomným Oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 14.3.2022 (ďalej aj ako „Oznámenie
o postúpení“).

5.6. Žalobca, resp. právny predchodca žalobcu posúdil schopnosť žalovaného splácať Úver, ako aj
preveril jeho bonitu tým spôsobom, že žalovaný v Zmluve uviedol výšku jeho čistého mesačného príjmu

a výšku jeho mesačných výdavkov. Zároveň čistý mesačný príjem bol overený dopytom do Sociálnej
poisťovne a výdavky dopyt do registra SRBI. Ďalšie údaje ako napr. tie o rodinnom stave a počte osôb
žijúcich so žalovaným v spoločnej domácnosti bol zistený z informácii poskytnutých žalovaným.6. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy a zmluvné dojednania
strán sporu platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie
uvedený právny stav): (-) § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších

právnych predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), (-) § 39 Občianskeho zákonníka, (-) § 41
Občianskeho zákonníka, (-) § 52 Občianskeho zákonníka, (-) § 53 Občianskeho zákonníka, (-) § 524
až 530 Občianskeho zákonníka, (-) § 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 7 ods. 1 a 2
Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 11 ods. 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, (-) § 17 Zákona o spotrebiteľských úverov.

7. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie
uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.

8. Súd vyhodnotil vzťah žalobcu a žalovaného založený titulom Zmluvy ako vzťah spotrebiteľský,
a teda naň aplikoval všetky ustanovenia platných právnych predpisov vzťahujúce sa na úpravu takýchto

vzťahov.

9. Súd považoval Zmluvu za platné uzatvorenú, avšak dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu
si nesplnil povinnosť podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako veriteľ pri
uzatvorení Zmluvy nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného ako

spotrebiteľa splácať Úver.

10. Právny predchodca žalobcu posúdil schopnosť žalovaného splácať Úver tým spôsobom, že záväzky
žalovaného si overil dopytom do registra SRBI a príjem bol overený dopytom do Sociálnej poisťovne.
Ostatné relevantné údaje a príjmovej a výdavkovej strane rozpočtu žalovaného žiadnym spôsobom

nezisťoval. Žalovaný v žiadosti o Úver uviedol, že jeho čistý mesačný príjem za posledný mesiac je 1.228
EUR, predchádzajúci 2.067 EUR a ďalší predchádzajúci 2.639 EUR. Z dopytu do Sociálnej poisťovne
pritom vyplýva, že bonita bola zisťovaná vo vzťahu k príjmu vo výške 2.471 EUR, avšak tento dopyt bol
negatívny, resp. nebolo potvrdené, že žalovaný mal za rozhodné obdobie vymeriavací základ v takejto
výške.

11. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch bol pritom právny predchodca
žalobcu povinný pred uzatvorením Zmluvy posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného
splácať Úver, pričom bol povinný zobrať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytol Úver, jeho výšku,
príjem žalovaného a aj účel Úveru.

12. Vo všeobecnosti možno uviesť, že zmyslom a účelom dotknutého ustanovenia § 7 ods. 1
v spojení s § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je, že veriteľ je pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ jeho existujúcu situáciu, najmä jeho príjmy a výdavky, tak aj
skutočností, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou

pravdepodobnosti očakávať, napríklad predpokladaný príjem a podobne. Dôraz pri posúdení úverovej
schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa na posúdenie toho, či
spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre
splácanie úveru. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu
spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu Zákona o spotrebiteľských

úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie veriteľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ
zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za
účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných
spotrebiteľom a samozrejme najmä ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných
dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich

dostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.Zadostatočnésapovažujú
iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o
žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a
pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať
si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné

informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek
problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem inéhoanalyzovať spotrebiteľov domáci rozpočet, a to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo
vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Preskúmať jeho konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo
inej činnosti, náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, vyživovaciu podobnosť a podobne. Analýza iba

niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

13. Vo vzťahu k povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver súd poukazuje aj na všeobecne akceptovanú judikatúru, a to napr. Rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k. 19CoCsp/14/2022 zo dňa 30. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu

v Prešove č. k. 22CoCsp/19/2022 zo dňa 28. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.
6Co/171/2016 zo dňa 27. októbra 2016, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 20Co/72/2017
zo dňa 26. októbra 2017, pričom v zmysle uvedenej judikatúry vyplývajú tieto závery: Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné
skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore
s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na

vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší
úver, ako je schopný splácať. (...) Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi,
ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.
Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch vôbec nepôsobí
odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona – Občianskeho zákonníka,

a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom
trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože
pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo
postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých
pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie

povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od
neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových
pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie
úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou
starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.
(...) Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou,
t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Pre naplnenie podmienok uvedených v ust. § 7
ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o
výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie

zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania
a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku
spotrebiteľskej insolventnosti.
14. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že žalobca dostatočne nepreukázal, že by ho zaujímala

bonita žalovaného a či žalovaný dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Žalobca sa obmedzil len na
tvrdenie žalovaného, ktoré si síce verifikoval v Sociálnej poisťovni, avšak s negatívnym výsledok, teda
žalovaným tvrdený príjem nebol žiadnym spôsobom potvrdený. Žalobca už ďalej nezískaval informácie
zo žiadnych iných relevantných zdrojov.

15. Pre naplnenie dikcie § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch pritom nepostačuje len formálne
zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a
odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov
spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto

ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Pokiaľ veriteľ využil takúto
ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovaného,
životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver.

16.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostíjezrejmé,ževyššieuvedenýmspôsobomzodpovedajúcim

odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity žalovaného žalobca nepostupoval. Aj napriek nepotvrdenému
overeniu deklarovaných príjmov ho už ďalšie potvrdenie príjmu nezaujímalo.17. Bolo pritom základnou povinnosťou právneho predchodcu žalobcu vo vzťahu k bonite žalovaného
získať informácie od neho priamo a v jeho súčinnosti, a následne takto získané informácie zhromaždiť,
vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za

dostatočné sa pritom považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spôsob, akým právny predchodca žalobcu
posudzoval schopnosť žalovaného splácať Úver, nebol podľa názoru súdu spôsobilý objektívne vytvoriť
pravdivý obraz o žalovaného finančnej situácii, a teda došlo k hrubému porušeniu základnej povinnosti
právneho predchodcu žalobcu posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať Úver.

18. Súd vzhľadom na vyššie uvedené teda vyhodnotil predčasné zosplatnenie Úveru ako neúčinné,
nakoľko v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je zákonným dôsledkom porušenia
povinnosti konať s odbornou starostlivosťou aj to, že žalobca nie je oprávnený vyžadovať od žalovaného
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

19. Podľa § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a (a) ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu
na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a

(b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
20. Z citovaného ustanovenia § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských teda vyplýva, že právny predchodca
bol oprávnený postúpiť práva vyplývajúce zo Zmluvy (postúpiť pohľadávku z Úveru) mimo iného za
predpokladu, že pohľadávka je po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo sa stala

splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

21. Keďže súd dospel k záveru, že právny úkon „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s
príslušenstvom“ zo dňa 15.7.2020 (predčasné zosplatnenie Úveru) je neplatný a neúčinný, a teda
nespôsobuje zákonom predpokladané následky, ako napr. aj to, že pohľadávka z Úveru sa nestala

splatnou, tak žalovanému zostalo zachované právo splácania Úveru v splátkach, a zároveň konečný
termín splatnosti Úveru bol v zmysle Zmluvy dohodnutý na deň 15.10.2026, ktorý ešte ani nenastal,
tak nedošlo ani k platnému a účinnému postúpeniu pohľadávky z Úveru titulom Zmluvy o postúpení,
resp. právny predchodca žalobcu nebol oprávnený podľa platných právnych predpisov postúpiť práva
vyplývajúce zo Zmluvy na žalobcu.

22. Pokiaľ teda právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku z Úveru a Zmluvy na žalobcu, tak
konal v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto je Zmluva
o postúpení neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor tohto právneho
úkonu so zákonom), pričom došlo aj k porušeniu § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže nemožno

postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu. Žalobca tým pádom nemohol ani platné
nadobudnúť pohľadávku z Úveru a Zmluvy, a tak vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore. Úspech žalovaného
predstavoval plný úspech, a preto by mal žalovaný vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, tak súd nárok na náhradu
trov konania žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý
ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,

súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.