Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. október 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15Sa/28/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200405
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Štoffová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:5022200405.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Darinou Štoffovou vo veci žalobkyne: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C. XXXX/XX, XXX XX D. E. A., zast.: JUDr. Sabína Hodoňová, PhD.,
advokátka, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA BEDNÁŘOVÁ HODOŇOVÁ SENKOVÁ, so sídlom Mariánske
námestie 31, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta
č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 965 717 4164 0 zo
dňa 29.04.2022, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného – Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 965 717 4164 0 zo dňa
29.04.2022 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania
a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov
konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“), rozhodnutím č. 965 117 4164 0 zo dňa
15.11.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 70 ods. 2, § 82, § 293 dx a § 114 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“)
priznala žalobkyni od 16.07.2018 invalidný dôchodok v sume 162,60 eura mesačne. Súčasne rozhodla
o zvýšení invalidného dôchodku od 01.01.2019 na sumu 166,90 eura, od 01.01.2020 na sumu 171,80
eura a od 01.01.2021 na sumu 176,30 eura. Sociálna poisťovňa konštatovala, že na základe odborného

posudku o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca
z 11.10.2021, je žalobkyňa invalidná od narodenia s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, preto spĺňa zákonné podmienky pre priznanie
invalidného dôchodku.

2. Z dôvodu nesúhlasu s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podala proti
uvedenému rozhodnutiu žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne

rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.04.2022 (ďalej aj len „druhostupňové rozhodnutie“
alebo „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že záväzným podkladom pre
vydanie prvostupňového rozhodnutia bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnejpoisťovne, pobočky Čadca z 11.10.2021, podľa ktorého je žalobkyňa invalidná, lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne

opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca
dňa 28.01.2022, ktorý zotrval na pôvodnom posudku. Následne posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne. V posudku
z 12.04.2022 za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne určil ochorenie podľa prílohy č. 4 zákona
č. 461/2003 Z.z. zaradené do Kapitoly VI – Choroby nervového systému, Oddielu A – Postihnutie

mozgu, Položky 1. – Poruchy osobnosti, poruchy správania, poruchy intelektu vyvolané ochorením,
poškodením, alebo disfunkciou mozgu, písmeno b) – stredne ťažká forma, ktorému zodpovedná miera
poklesu vykonávať zárobkovú činnosť s percentuálnym rozpätím od 35 do 45 %. Posudkový lekár
uviedol, že v prípade žalobkyne ide o úzkostnú poruchu u nezrelej osobnosti v teréne ľahkej mozgovej
disfunkcie s mentálnou subnormou a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na
hornej hranici percentuálneho rozpätia t. j. 45 %.

3. Žalovaný konštatoval, že k posúdeniu zdravotného stavu v neprítomnosti žalobkyne prišlo
s poukazom na ochranu zdravia v období pandémie ochorenia COVID-19, skutkové okolnosti týkajúce
sa zdravotného postihnutia boli dostatočne ozrejmené príslušnými lekármi sociálneho poistenia
a pochybnosti, že zdravotný stav žalobkyne nebol v konaní správne posúdený, sú nedôvodné. Pokiaľ

bola žalobkyni v konaní podľa zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov určená miera funkčnej
poruchy 60 %, táto bola stanovená pri posudzovaní zdravotného stavu podľa prílohy č. 3 zákona č.
447/2008 Z.z., nie podľa zákona č. 461/2003 Z.z.

Žaloba

4. Správnou žalobou doručenou v zákonnej lehote sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia
žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobu odvodňuje tým, že rozhodnutie žalovaného je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a súčasne skutkový stav, ktorý vzal

orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi
a nemá v nich oporu. Žalobkyňa uviedla, že podkladom pre posúdenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa stal odborný posudok o invalidite zo dňa 11.10.2021, ktorý vypracoval
posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne bez toho, aby z neho bolo zrejmé, kto odborný posudok
vypracoval. Posudkový lekár vyhodnotil, že stanovenú diagnózu žalobkyne – Aspergerov syndróm, nie

je možné akceptovať bezvýhradne s ohľadom na predchádzajúce klinické závery s tým, že žalobkyni
bola navrhnutá 14-dňová hospitalizácia na psychiatrickom pracovisku. Žalobkyňa s hospitalizáciou
nesúhlasila, jej stav nevyžadoval hospitalizáciu, práve naopak, vytrhnutie z prostredia, ktoré žalobkyňa
pozná, by mal negatívny vplyv na jej zdravotný stav. Posudkový lekár uviedol, že bez hospitalizácie
nemôže zhodnotiť diagnózu a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu

45 %. Z uvedeného záveru nie je zrejmé, z akých dôvodov dospel posudkový lekár k záveru o miere
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v stanovenom rozsahu, ak súčasne konštatuje,
že zhodnotenie zdravotného stavu nebolo možné. Nie je tak zrejmé, čo bolo skutočným dôvodom
určenia vymedzenej hodnoty. Posudkový lekár sa so žalobkyňou nikdy nestretol kvôli pandemickým
opatreniam. Žalobkyňa sa dožadovala preskúmania prvostupňového rozhodnutia, k odvolaniu priložila

ďalšiu lekársku správu so záverom o diagnóze Aspergerovho syndrómu. Túto skutočnosť, t.j., že
žalobkyňa trpí pervazívnou vývojovou poruchou (Aspergerov syndróm) nezávisle od seba potvrdili
štyria lekári. Žalobkyňa poukázala na závery komplexného posudku zo dňa 13.09.2021 (vypracovaného
v súvislosti so žiadosťou žalobkyne o peňažný príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia podľa zákona č. 447/2008 Z.z.), ktorým bola miera funkčnej poruchy žalobkyne stanovená

na 60 % a považuje sa tak za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím z dôvodu pervazívnej vývinovej
poruchy – Aspergerovho syndrómu a zmiešanej úzkostno-depresívnej poruchy. Žalobkyňa s poukazom
na príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. konštatovala, že v predmetnej veci ide o prekážku
zisteniaskutočnéhostavuveci.Žalovanýneakceptovalzáveryštyrochlekárov,ktorépotvrdiližalobkyňou
uvádzanú pervazívnu vývinovú poruchu.

5. Pretože žalobkyňa má oveľa vyššie percento práceneschopnosti ako 45 % a je odkázaná na
výplatu invalidného dôchodku, rozhodla sa podstúpiť hospitalizáciu pre potrebu zistenia skutočného
stavu. K žalobe pripojila prepúšťaciu správu z Psychiatrickej kliniky JLFUK a UNM v Martine, kde bolahospitalizovaná od 13.06.2022 do 23.06.2022. V závere prepúšťacej správy sú stanovené dve diagnózy:
depresívna afektívna porucha fáza ťažkej depresie (F 32.2) a Aspergerov syndróm (F 84.5). Žalobkyňa
uviedla, že takto preukázala už opakovane diagnostikovanú poruchu - Aspergerov syndróm.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe konštatoval, že záväzným podkladom na vydanie
napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 12.04.2022, podľa ktorého je celková miera poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne 45 %, invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa.
Pokiaľ ide o posúdenie zdravotného stavu žalobkyne v jej neprítomnosti, uvedené súviselo s opatreniami
počas krízovej situácie v súvislosti s pandémiou COVID-19. Posudkoví lekári posudzujú zdravotný stav
podľa zákonných kritérií, ktoré vychádzajú z odborných vedomostí, klinických výskumov a najnovších
vedeckých poznatkov. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa vykonáva na základe
jednoznačne preukázaných skutočností. Pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne na účely invalidity

bolo rozhodujúcim zdravotným postihnutím od detstva potvrdená stredne ťažká porucha osobnosti,
porucha správania a porucha intelektu vyvolané ochorením, poškodením, alebo disfunkciou mozgu
(Kapitola VI, Oddiel A, Položka 1., písmeno b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.). Pretože ďalšie
zdravotné postihnutie (vrodenú pervazívnu vývinovú poruchu) mala žalobkyňa potvrdenú netypicky
až vo veku 25 rokov, nie v detstve, bolo potrebné diagnostické došetrenie jej psychického stavu.

Odmietnutie hospitalizácie žalobkyňou bolo prekážkou došetrenia skutočného stavu veci. Posudkoví
lekári nemajú záujem poškodiť účastníka konania, sú však povinní posúdiť zdravotný stav objektívne,
komplexne a vo vzájomných súvislostiach. Jediným kritériom je klinický nález, výsledky odborných
lekárskych a funkčných vyšetrení s jednoznačne potvrdeným diagnostickým záverom. Hospitalizáciu
na psychiatrickej klinike žalobkyňa absolvovala až po právoplatnom rozhodnutí vo veci. Mala

diagnostikovanú depresívnu afektívnu poruchu a nie úplne vyjadrený Aspergerov syndróm. Žalobkyňa
má možnosť po ukončení súdneho konania požiadať o zvýšenie invalidného dôchodku a k žiadosti
priložiť nové dôkazy, vrátane prepúšťacej správy z hospitalizácie na psychiatrickej klinike z júna 2022.
Žalovaný poukázal na to, že podľa § 135 zákona č. 160/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav

v čase právoplatnosti orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Ak je žalobkyňa presvedčená, že nové lekárske správy preukazujú také zhoršenie jej zdravotného
stavu,ktorébyodôvodňovalostanovenievyššejmierypoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť,
alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, môže kedykoľvek požiadať o opätovné posúdenie
invalidity a nároku na invalidný dôchodok. Žalovaný je presvedčený, že zdravotný stav žalobkyne bol

posúdenýsprávne,komplexne,vsúladespríslušnýmiprávnymipredpismi.Vzhľadomnauvedenéžiada,
aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného (replika)

7. Žalobkyňa v replike poukázala na to, že už v čase vypracovania odborného posudku o invalidite
z 11.10.2021 boli súčasťou administratívneho spisu lekárske správy jednoznačne konštatujúce
Aspergerov syndróm, a to správa z psychologického vyšetrenia v ambulancii detskej psychológie
a terapii ADEPT s.r.o. zo dňa 31.03.2021, kde je stanovená diagnóza pervazívna vývinová porucha -
AspergerovsyndrómaOCD(obsedanto-kompulzívna)symptomatika.Ďalejzpsychiatrickéhovyšetrenia

u A. F. G. zo dňa 12.07.2021 vyplýva diagnóza pervazívna vývinová porucha - Aspergerov syndróm.
Následne bola do spisu predložená lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia u A. H. C. zo dňa
10.10.2021 s diagnózou pervazívna vývinová porucha - Aspergerov syndróm, a komplexný posudok
posudkového lekára príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 13.09.2021 s diagnózou
Aspergerov syndróm. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že napriek predloženým lekárskym správam

nemožno diagnózu Aspergerov syndróm akceptovať bezvýhradnej s tým, že diagnózu možno potvrdiť
až po hospitalizácii. Žalobkyňa bola hospitalizovaná od 13. do 23.06.2022. Výsledkom hospitalizácie
bolo potvrdenie stanovenej diagnózy. Pokiaľ je v texte prepúšťacej správy uvedené, že ide o Aspergerov
syndróm s poznámkou nie úplne vyjadrený, neznamená to, že v prípade žalobkyne sa nejedná
o Aspergerov syndróm. Celé znenie poznámky znie nasledovne: „Aspergerov syndróm nie úplne

vyjadrený s poruchami komunikácie a sociálneho kontaktu“. Pri Aspergerovom syndróme sa prejavuje
narušenievtriáde–sociálnainterakcia,komunikácia,vzorcesprávania.Vprípadežalobkyneplatíoblasť
sociálnej interakcie a komunikácie, nie sú naplnené všetky tri aspekty ochorenia. Aspergerov syndróm
sa u rôznych osôb v prejavoch odlišuje, pretože žiadne ochorenie nemá u rôznych ľudí rovnaký priebeh,avšak stále ide o Aspergerov syndróm. Žalobkyňa v súvislosti s hospitalizáciou poukázala na to, že
bol u nej konštatovaný záver o fáze ťažkej depresie, po hospitalizácii užíva 2 tablety predpísaného
lieku na depresiu, predtým užívala 1 tabletu, z čoho vyplýva, že obava zo zhoršenia zdravotného

stavu hospitalizáciou v dôsledku vytrhnutia z prostredia, ktoré dobre pozná, bola dôvodná, potvrdila sa
a prejavila sa v zhoršení jej zdravotného stavu. Žalobkyňa poukázala na to, že predloženým dôkazom
opakovane už z piateho zdroja potvrdila diagnózu Aspergerov syndróm, ktorým trpela už od detstva,
len jej nebol správne diagnostikovaný. K správnej diagnostike došlo až v špecializovanom zariadení,
diagnózabolaopakovanepotvrdená.Akbyotejtodiagnózerodičiažalobkynevedeli,pristupovalibyknej

inak. Žalobkyňa nebola integrovaná, zvládnutie študijných povinností bolo závislé od značnej námahy
rodičov. Vďaka ich úsiliu začala žalobkyňa študovať aj na vysokej škole, absolvovať štúdium sa jej ale
nepodarilo. Ak by bola žalobkyňa správne diagnostikovaná a následne integrovaná, možno polemizovať
o tom, či by v súčasnosti trpela depresiami. V každom prípade platí, že poruchou trpela od detstva
a s Aspergerovým syndrómom sa narodila, pretože ide o ochorenie, s ktorým sa človek narodí a nie
ho získa počas života.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

8. Na základe zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach,

v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne z Krajského súdu v Banskej
Bystrici,KrajskéhosúduTrenčíneaKrajskéhosúduvŽilinenaSprávnysúdvBanskejBystrici.Vzhľadom
na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 15Sa/28/2022 vedie
na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-15Sa/28/2022.

9. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, priebeh administratívneho konania
predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti preskúmavaného
rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2
písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP). Za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 a § 137
ods. 4 SSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

Správny súd uznal za dôvodnú námietku žalobkyne, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy
za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise, čo je dôvod na zrušenie
rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia správny súd vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rozsudok bol dňa 10.10.2023 v súlade s § 137 ods. 3 SSP
vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli

súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo na úradnej tabuli súdu oznámené od
19.09.2023 do 12.10.2023 (§ 137 ods. 4 SSP).

10. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 493e Správneho súdneho poriadku (veta pred bodkočiarkou) konania začaté a neskončené
do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023.

12. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho
zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho
vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na
zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie,

možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

13. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo

poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.14. Podľa § 218 zákona č. 461/2003 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia)
odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie
konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

15. Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods.6
písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

16. Správny súd posúdil obsah žaloby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a z jej obsahu zistil, že žalobkyňa

s poukazom na svoje dlhodobo pretrvávajúce zdravotné postihnutie namieta nesprávne určenie miery
poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

17. Z administratívneho spisu vyplýva, že v preskúmavanom administratívnom konaní bol zdravotný stav
žalobkyne pre účely posúdenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzovaný
celkom trikrát. Výsledkom boli odborné posudky o invalidite vydané príslušnými posudkovými lekármi

sociálneho poistenia, a to dňa 11.10.2021, na základe odvolania po opätovnom posúdení zdravotného
stavužalobkynedňa28.01.2022a12.04.2022(bezosobnejúčastižalobkynezdôvoduopatreníprijatých
počas krízovej situácie). Posudkoví lekári posudzujú zdravotný stav primárne z lekárskych správ (nie z
osobného vyšetrenia), keď vo všeobecnosti úlohou lekára špecialistu je popísať zdravotné postihnutie
a úlohou posudkového lekára je vyjadriť sa k dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu a poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so zohľadnením odborných lekárskych nálezov. Samotná
skutočnosť, že k posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne došlo v jej neprítomnosti, nespôsobuje
automaticky nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, neúplné, nekomplexné posúdenie jej
zdravotného stavu, ak posudkový lekár vychádzal z predložených a jemu dostupných lekárskych
správ, z predloženej posudkovej spisovej dokumentácie. Žalobkyňa uviedla, že jej zdravotný stav bol

vyhodnotený v jej neprítomnosti, avšak na takýto postup mala Sociálna poisťovňa zákonný rámec
(posudkový lekár posúdenie zdravotného stavu v neprítomnosti odôvodnil ochranou zdravia). Je
na zvážení posudkového lekára, či pozve poistenca/poškodeného na posúdenie zdravotného stavu.
Posudkový lekár odôvodnil, že účastník je posudzovaný v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami
prijatými počas krízovej situácie. Pre úplnosť správny súd uvádza, že napriek zrušeniu núdzového stavu

od 23.02.2022 zostala na území Slovenskej republiky vyhlásená mimoriadna situácia (do 15.09.2023),
za ktorej posudkový lekár nie je povinný prihliadať na požiadavku poistenca/poškodeného zúčastniť sa
osobne na posúdení zdravotného stavu v zmysle § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., úpravu
ktorú priniesol zákon č. 66/2020 Z.z. (keď zákon č. 461/2003 Z.z. pod pojmom krízová situácia rozumie
mimoriadnu situáciu, núdzový stav alebo výnimočný stav vyhlásený v súvislosti s ochorením COVID-19).

18. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že pre posudzovanie zdravotného stavu
žalobkyne na účely hodnotenia invalidity boli posudkovými lekármi žalovanej zohľadnené lekárske
nálezy z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré potvrdili úzkostnú poruchu u nezrelej osobnosti v teréne
ľahkej mozgovej disfunkcie. Rozhodujúce zdravotné postihnutie je preto zaradené v Kapitole VI, Oddiel

A, Položka 1., písmeno b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. - stredne ťažká forma s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici percentuálneho rozpätia, t. j. 45
%. Žalovaný vychádzal z posudku posudkového lekára z 12.04.2022, ktorý pri hodnotení zdravotného
stavu žalobkyne zohľadnil všetky predložené lekárske správy, konkrétne: správu z psychologickej
diagnostiky zo dňa 11.06.2002 so záverom mentálna úroveň v pásme dolného priemeru, výsledky

nerovnomerné, susp. autistické rysy; správu z 01.04.2003 a 21.05.2005 zo záverom mentálna úroveň
v hraničnom pásme medzi normou a duševnou zaostalosťou; správu zo dňa 04.06.2008 so záverom
mentálna úroveň v hraničnom pásme, výrazná zaostalosť; správu zo dňa 17.04.2009 so záverom
mentálna úroveň mierne napreduje, aktuálne na dolnom stupni priemeru, celkový mentálny vývin sa
javí ako nerovnomerný, v čase nevyvážený, osobnostne viac introvertná so selektívnymi záujmami;

správu z psychologického vyšetrenia zo dňa 30.10.2019, 11.12.2019, 18.12.2019 so záverom, že ide
oosobuinfantilnejšiu,nezrelú,pasívnejšiu,submisívnejšiu,plachú,nepriebojnú,snižšímsebavedomím,
stresy spúšťajú zvýšenú hladinu úzkosti, zneisťujú pacientku, niekedy nevie nájsť východisko, spúšťa
sa vyhýbavé správanie, bezradnosť; správu z psychologického vyšetrenia zo dňa 14.10.2020 so
záverom úzkostná porucha, lekárske správy z psychiatrického vyšetrenia (A. H. C.) z 02.01.2020,

22.05.2020, 24.09.2020, 10.03.2021 s diagnózou úzkostná porucha u nezrelej osobnosti v teréne ľahkej
mozgovej disfunkcie. Ďalej správu z psychologického vyšetrenia v ambulancii detskej psychológie
a terapie ADEPT s.r.o. zo dňa 31.03.2021 so záverom: Na základe realizovaného vyšetrenia základných
dôkladných anamnestických údajov a predošlých vyšetrení hodnotíme s prítomnosťou pvp. Aspergerovsyndróm a OCD symptomatika; lekársku správu z psychiatrického vyšetrenia (A. F. G.) z 12.07.2021,
diagnóza pervazívna vývinová porucha - Aspergerov syndróm, zmiešaná úzkostno-depresívna porucha;
lekársku správu z psychiatrického vyšetrenia (A. H. C.) z 10.09.2021 s diagnózou pervazívna

vývinová porucha, zmiešaná úzkostná porucha; lekársku správa z očného vyšetrenia (A. A. I.) zo dňa
01.10.2019.Posudkovýlekárkonštatovalužalobkynenasledovnéchoroby:Úzkostnáporuchaunezrelej
osobnosti v teréne ľahkej mozgovej disfunkcie, intelekt na dolnej hranici normy a mentálnej subnormy,
zmiešaná úzkostná porucha, krátkozrakosť II. stupňa, astigmatizmus pri krátkozrakosti. Z odborného
lekárskeho posudku vyplýva, že u žalobkyne bola od roku 2002 realizovaná opakovane psychologická

diagnostika, pri ktorej bola potvrdená mentálna úroveň v pásme dolného priemeru až hraničného
pásma medzi normou a duševnou zaostalosťou s nerovnomernosťou vo vývoji. V detskom veku bola
hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení pre podozrenie na autizmus, toto nebolo potvrdené. Po
vyšetrení psychológom v roku 2019 vo veku 23 rokov bol potvrdený intelekt na hranici dolnej normy
a mentálnej subnormy. V nasledujúcom roku bol stav uzatvorený ako úzkostná porucha a osobnosť
hodnotená ako inhibovaná úzkostná. Od roku 2020 sú dokladované psychiatrické vyšetrenia, kde

je stav diagnostiky vedený ako úzkostná porucha u nezrelej osobnosti v teréne ľahkej mozgovej
disfunkcie.Vmarci2021bolorealizovanéjednorazovépsychologickévyšetrenie.Nazákladevyšetrenia,
anamnestických údajov a predchádzajúcich vyšetrení bol stav zhodnotený ako pervazívna vývinová
porucha – Aspergerov syndróm s obsedantne-kompulzívnymi prejavmi. V konaní o odvolaní bolo
doložené vyšetrenie z psychiatrickej ambulancie zo septembra 2021 aj s nálezom zo psychologického

vyšetrenia z marca 2021 a psychiatrického vyšetrenia na inom pracovisku z júla 2021. Diagnosticky
hodnotená pervazívna vývinová porucha a zmiešaná úzkostná porucha, psychiatrom bolo odporúčané
zvážiť v rámci zlepšovania úrovne sociálneho fungovania a komunikačných zručností zaradenie do
psychiatrického stacionára. Žalobkyňa absolvovala základnú školu, strednú školu a dva ročníky vysokej
školy, čo svedčí o tom, že sa nejedná o závažnú psychickú poruchu. V roku 2021 stanovenú

diagnózu pervazívnej vývinovej poruchu – Aspergerovho syndrómu (pri ambulantnom vyšetrení na
psychologickom pracovisku a následne potvrdenú psychiatrom pri prvovyšetrení na pracovisku, kde
predtým vyšetrovaná nebola) nie je možné akceptovať bezvýhradne s ohľadom na všetky ostatné
predchádzajúce klinické nálezy. Diagnózu Aspergerov syndróm je možné správne potvrdiť až po cca
dvojtýždňovej hospitalizácii na oddelení, ambulantne nie sú možnosti na určenie tejto diagnózy, preto

bola žalobkyni navrhnutá diagnostická hospitalizácia. Navrhovateľka s hospitalizáciou nesúhlasila,
požadovala ambulantné vyšetrenie. Ústavná forma je vhodná nielen za účelom potrebných vyšetrení,
ale aj pozorovania v sociálnych interakciách mimo známeho prostredia na účely zhodnotenia závažnosti
poruchy v oblasti sociálneho správania. Obavy z hospitalizácie sú nedôvodné. Posudkový lekár uviedol,
že v uvedenom prípade považuje za potrebné na zistenie skutočného stavu veci, aby diagnóza

Aspergerovho syndrómu bola potvrdená alebo vylúčená diagnostickou hospitalizáciou. Odmietnutie
hospitalizácie žalobkyňou je prekážkou zistenia skutočného stavu veci. Po zhodnotení všetkých
lekárskych vyšetrení realizovaných od detstva je zrejmé, že v prípade žalobkyne ide o úzkostnú
poruchu u nezrelej osobnosti v teréne ľahkej mozgovej disfunkcie s mentálnou subnormou. Toto
zdravotné postihnutie bolo objektivizované opakovanými odbornými vyšetreniami a možno ho zhodnotiť

pri posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Krátkozrakosť 2. stupňa a astigmatizmus pri
krátkozrakosti sú nálezy posudkovo nevýznamné.

19. Pri posudzovaní dôvodnosti žalobných dôvodov správny súd logicky primárne skúmal obsah
lekárskeho posudku (v súvislosti s obsahom žalobkyňou predložených lekárskych a odborných nálezov

ako aj jej argumentácie) predstavujúci zásadný podklad rozhodnutia a spôsob, akým sa žalovaný
vysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu, ktorého podkladom je posudok (lekárska správa), správny súd skúma aj to, či pri
posudzovaníbolivzatédoúvahyvšetkyrelevantnénámietkyúčastníkakonania,atedačitakýposudokje
úplný, logický a presvedčivý a či dokazovanie v správnom konaní bolo vykonané v dostatočnom rozsahu

(pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/24/2011 z 25.05.2011).

20. Pokiaľ ide o lekársky posudok, ktorý bol podkladom pre napadnuté rozhodnutie (posudok
z 12.04.2022, ktorého závery sa zhodujú so závermi skoršieho posudku z 11.10.2021 a 28.01.2022),
správny súd konštatuje, že v danom prípade síce boli posudkovým lekárom zhodnotené všetky lekárske

správy a správy z psychologických vyšetrení, ale napriek záverom z psychologického vyšetrenia
z 31.03.2021 a dvoch psychiatrických vyšetrení (odlišných lekárov) z 12.07.2021 a 10.09.2021 so
záverom o pervazívnej vývinovej poruche – Aspergerovom syndróme, posudkový lekár zotrval na
stanovení rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa Kapitoly VI, Oddiel A, Položka 1., písmenob/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. (porucha osobnosti, porucha správania a porucha intelektu
vyvolané ochorením, poškodením, alebo disfunkciou mozgu, stredne ťažká forma), bez akceptácie
diagnózy Aspergerovho syndrómu so záverom, že na zistenie skutočného stavu je potrebné, aby táto

diagnóza bola potvrdená alebo vylúčená diagnostickou hospitalizáciou, ktorú žalobkyňa odmietla. Pokiaľ
ide o pracovnú rekomandáciu, posudkový lekár uviedol, že žalobkyňa môže vykonávať ľahšie práce
(práce s úľavami). Je však zrejmé, že pracovné možnosti (schopnosti) žalobkyne nevyhodnocoval
v nadväznosti na pervazívnu vývinovú poruchu – Aspergerov syndróm, ale posudkovým lekárom
akceptovanú diagnózu úzkostnej poruchy u nezrelej osobnosti.

21. Žalobkyňa k žalobe pripojila prepúšťaciu správu z psychiatrickej kliniky JLFUK a UNM v Martine,
kde bola hospitalizovaná od 13. do 23.06.2022, v ktorej je ako diagnóza uvedená depresívna afektívna
porucha, fáza ťažkej depresie a Aspergerov syndróm. Z psychologického vyšetrenia realizovaného
počas hospitalizácie vyplýva záver, že v prípade žalobkyne ide o osobnosť s črtami introverzie,
emočnej lability, psychasténie, senzitivity so sklonom k sociálnej izolácii, so zníženou spôsobilosťou

tolerancie záťaže, ako i deficitom na úrovni vytvárania sociálnych kontaktov a adekvátnej sociálnej
adaptácie. Výrazne je znížená spôsobilosť samostatného rozhodovania a konania, plánovania aktivít
a riešenia životných situácii. Zo záverov ošetrujúceho lekára vyplýva, že v prípade žalobkyne ide
o zvýraznenú depresívno-úzkostnú symptomatiku u osobnosti s aspergerovými črtami. U žalobkyne
je prítomná chronifikovaná depresívna epizóda v obraze úzkostnej depresie, Aspergerov syndróm

nie úplne vyjadrený s poruchami komunikácie a sociálneho kontaktu. Pri uvedených diagnózach sú
exekutívne funkcie dlhodobo výrazne narušené. Aktibilita nízka. Stav vyžaduje psychofarmakoterapiu
a intenzívnu psychoterapiu.

22. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu

verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP v znení platnom a účinnom do 30.06.2023). V tomto prípade však
v kontexte záverov odborných vyšetrení realizovaných v čase do vydania napadnutého rozhodnutia
nemožno neprihliadnuť na závery z prepúšťacej správy z hospitalizácie žalobkyne uskutočnenej po
vydaní napadnutého rozhodnutia (s odstupom necelých dvoch mesiacov), a to v priamej väzbe na
obsah napadnutého rozhodnutia, resp. lekárskeho posudku, v ktorom posudkový lekár konštatoval,

že diagnózu Aspergerovho syndrómu možno potvrdiť alebo vylúčiť len diagnostickou hospitalizáciou.
Uvedená prepúšťacia správa totiž podľa názoru správneho súdu odráža nie zmenu zdravotného stavu
po vydaní rozhodnutia (ktorá by mohla byť podkladom pre opätovné posúdenie invalidity ako to uvádza
žalovaný vo vyjadrení k žalobe), ale odráža zdravotný stav žalobkyne existujúci už v čase vydania
napadnutého rozhodnutia (posudzovania žalobkyne posudkovým lekárom ústredia). Časovo a vecne

sa totiž nález uvedený v prepúšťacej správe nepochybne týka už skôr ustálenej diagnózy žalobkyne
(diagnózy stanovenej v lekárskych správach a psychologickom vyšetrení predchádzajúcich vydaniu
napadnutého rozhodnutia), dopĺňa diagnostiku jej zdravotného stavu z obdobia, kedy posudkový lekár
skúmal zdravotný stav žalobkyne. Vychádzajúc z uvedeného má správny súd za to, že na prepúšťaciu
lekársku správu z uvedených dôvodov treba prihliadať, pretože má vplyv na posúdenie zákonnosti

rozhodnutia.

23. Posudkový lekár sa priklonil k nálezom z lekárskych posudkov z obdobia rokov 2002 až 2020,
pričom uviedol, že v roku 2021 stanovenú diagnózu pervazívnej vývinovej poruchy – Aspergerovho
syndrómu, nie je možné akceptovať bezvýhradne s ohľadom na všetky predchádzajúce klinické nálezy

a túto je možné správne potvrdiť až po cca 2-týždňovej hospitalizácii (čo sa aj stalo po vydaní
napadnutého rozhodnutia). Správny súd na tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že diagnóza
Aspergerovho syndrómu sa neobjavila u žalobkyne prvýkrát v prepúšťacej správe z hospitalizácie,
táto ju len potvrdila. Žalobkyňa uvedenou prepúšťacou správou nepreukazovala zmenu skutkových
okolností, ktoré nastali po vydaní napadnutého rozhodnutia, ale skutočnosti, ktoré existovali už v čase

jeho vydania. Po preskúmaní obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že najneskôr v roku
2021 bola v predložených lekárskych správach konštatovaná diagnóza pervazívnej vývinovej poruchy
(lekárska správa z psychiatrickej ambulancie A. G. zo dňa 12.07.2021, lekárska správa z psychiatrickej
ambulancie A. C. zo dňa 10.09.2021). Pri následných vyšetreniach v roku 2022 (počas hospitalizácie
žalobkynenapsychiatrickejklinike)bolouvedenézdravotnépostihnutiepotvrdené.Vychádzajúcztýchto

skutočností možno dospieť k záveru, že žalobkyňou počas súdneho konania predložená lekárska správa
z hospitalizácie z júna 2022 odráža zdravotný stav žalobkyne existujúci už v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (keď v prípade pervazívnej vývinovej poruchy nejde o ochorenie počas života získané, ale
vrodené). Táto dodatočne predložená lekárska správa sa časovo a vecne týka existujúceho ochoreniažalobkyne, ktoré existovalo už v čase, kedy posudkoví lekári Sociálnej poisťovne skúmali jej zdravotný
stav. S poukazom na znenie ustanovenia § 119 SSP v spojení s ustanovením § 120 písm. a) SSP preto
správnysúdprijalzáver,ženoválekárskasprávadopĺňapôvodnýskutkovýstavzistenýorgánmiverejnej

správy, ktorý však pre správny súd nie je záväzný, v dôsledku čoho nová lekárska správa predstavuje
súčasť záväzného podkladu, na ktorý je potrebné prihliadať pri rozhodovaní o nároku žalobkyne na
invalidný dôchodok.

24. Za tohto stavu možno konštatovať, že obsah lekárskeho posudku a jeho záver je nepresvedčivý,

nehodnoverný, naznačujúci neobjektívny prístup posudkového lekára k posudzovaniu zdravotného
stavu žalobkyne. Správny súd nepovažuje za prijateľné, aby lekársky posudok zo dňa 12.04.2022
vychádzal primárne z lekárskych nálezov do roku 2020 a zdokumentovanú diagnózu (pervazívna
vývinová porucha – Aspergerov syndróm) v náleze z odborného psychologického vyšetrenia zo dňa
31.03.2021, psychiatrického vyšetrenia z 12.07.2021 a 10.09.2021 (realizovaného dvoma odlišnými
lekárkami) odborne nevyhodnotil. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že už v správe

z 11.06.2002 sa uvádza podozrenie na autistické rysy (Aspergerov syndróm je porucha autistického
spektra).

25. Autizmus je pervazívna komplexná vývinová porucha s častým prejavom už v útlom veku a
veľmi variabilnými príznakmi, pričom v rámci autistického spektra sa vyčleňuje Aspergerov syndróm

(vysokofunkčný autizmus) s normálnou až vysokou inteligenciou (poznámka správneho súdu - čo
môževysvetľovaťdosiahnutévzdelaniežalobkyne)anerovnomernýmkognitívnymprofilom.Aspergerov
syndróm sa klasifikuje ako pervazívna vývinová porucha s tým, že ide o poruchu neurčitej nosologickej
validity, ktorá je charakterizovaná rovnakým typom kvalitatívnych porúch vzájomnej sociálnej interakcie,
typických pre autizmus, spolu s obmedzeným, stereotypným, opakujúcim sa repertoárom záujmov a

činností.Keďžeideoporuchysociálnehoprispôsobeniaakoikomunikačnejschopnosti,osobapotrebuje
podporu v sociálnych situáciách, ktoré nevie sama riešiť. Slovo „pervazívny“ v preklade znamená hlboko
prenikajúci, všetko prenikajúci; zasahujúci celú osobnosť. Znamená to, že psychický vývoj je porušený,
narušený vo všetkých kľúčových, základných oblastiach. Preniká všetkými smermi - v rôznej miere
narušuje komunikáciu, sociálne vzťahy, intelekt, predstavivosť, záujmy a pod. Reflektuje v sebe trvalosť

prejavov, postihnutie viacerých psychických funkcií (na rozdiel od špecifických vývinových porúch) a
výskyt symptómov, ktoré sú „distorzné“, kvalitatívne odlišné od normálneho vývinu (rozdiel od mentálnej
retardácie)(Dulcan,Poper,1991,citovanípodľaLechtuet.al.,1995)(citovanézrozhodnutiaNajvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/39/2021 zo dňa 15.03.2023). Ide o vrodené, nie počas života získané
neuropsychiatrické ochorenie s náročnou diagnostikou.

26. Posudok je síce výsledkom posudkovej činnosti prislúchajúcej posudkovému lekárovi, za
rozhodnutie, ktorého je podkladom, však nesie zodpovednosť rozhodujúci orgán, ktorý najmä na
základe námietok účastníka konania, musí byť schopný posúdiť dostatočnosť svojich podkladov.
Presvedčivosťou a dostatočnosťou posudku, ktorý podľa zistenia správneho súdu odôvodňuje

zásadné pochybnosti o objektívnosti posúdenia zdravotného stavu žalobkyne ako rozhodujúcej
okolnosti súvisiacej s nárokom žalobkyne na invalidný dôchodok, sa žalovaný napriek námietkam
žalobkyne nezaoberal dostatočným spôsobom, resp. obmedzil sa na konštatovanie obsiahnuté v
posudku nekorešpondujúce v celom rozsahu s predloženými lekárskymi správami, čoho následkom je
rozhodnutie vychádzajúce zo skutkového stavu nemajúceho oporu v obsahu administratívneho spisu

(predložených podkladoch). Orgán verejnej správy hodnotí lekársky posudok ako jeden z dôkazov
v správnom konaní, nie je oprávnený posudzovať správnosť v ňom uvedených záverov, ale hodnotí,
či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim
z dôkazov vykonaných orgánom verejnej správy. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti
a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva spravidla

rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Podľa
názoru správneho súdu však vypracovaný lekársky posudok zo dňa 12.04.2022 tieto náležitosti nespĺňa.

27. Súd preto preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyňa žiadala len o zrušenie rozhodnutia žalovaného, pričom podľa § 191

ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie, v závislosti od okolností môže
len na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu
predchádzalo.28. V ďalšom konaní posudkový lekár opätovne vyhodnotí druh zdravotného postihnutia žalobkyne (so
zohľadnením prepúšťacej správy z hospitalizácie žalobkyne v dňoch 13. až 26.06.2022) a svoj záver
presvedčivo a riadne odôvodní a posúdi podľa príslušných ustanovení prílohy č. 4 zákona č. 461/2003

Z.z. Žalovaný následne znovu rozhodne o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu.

29. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe (ako už aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu) namietala, že
na odbornom posudku o invalidite z 11.10.2021 nie je uvedené meno lekára, správny súd konštatuje, že
samotný odborný lekársky posudok nie je rozhodnutím, ktoré by bolo preskúmateľné súdom. Odborný

lekársky posudok obsahuje všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje - je v ňom uvedené, ktoré odborné
lekárske nálezy boli hodnotené, čo je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a taktiež je uvedený aj
záver posudkového lekára. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pre ktoré bol posudok
posudkového lekára podkladom, má náležitosti, ktoré zákon pre rozhodnutie vyžaduje a je podpísané.

30. V nadväznosti na námietku žalobkyne o odlišnom posúdení jej zdravotného stavu pre účely invalidity

a pre poskytnutie peňažného príspevku podľa zákona č. 447/2008 Z.z., správny súd uvádza, že
hoci je faktom, že percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa druhu
zdravotného postihnutia orgánov a systémov sa v prípade invalidity spravuje zákonom č. 461/2003
Z.z. (resp. jeho prílohou č. 4) a miera funkčnej poruchy a stupeň zdravotného postihnutia jednotlivých
systémov zákonom č. 447/2008 Z.z. (resp. jeho prílohou č. 3), je nesporné, že príslušný úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny pri priznaní peňažného príspevku podľa zákona č. 447/2008 Z.z. vychádzal
z komplexného posudku, v ktorom bola stanovená miera funkčnej poruchy 60 % práve z dôvodu
diagnostikovanej duševnej poruchy – pervazívnej vývinovej poruchy autistického spektra (Aspergerov
syndróm).

31.Žalobkyňabolavkonanípredsprávnymsúdomúspešná,pretojejsprávnysúdpriznalprávonaúplnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne
vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí

byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).