Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B2-22Cb/196/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222205946
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:1222205946.3

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v spore žalobcu: Weis & Partners s.r.o., IČO: 47 234 776, Priemyselná 1/A,
821 09 Bratislava, práv. zast. Lacko & Partners s.r.o., Miletičova 46, 821 08 Bratislava, proti žalovaným:
1.) Kráľovský dvor s. r. o., IČO: 44 186 771, Kráľová pri Senci 269, 900 50 Kráľová pri Senci, 2.)
BENZINOL SLOVAKIA s. r. o., IČO: 44 820 704, Mliekárenská 17, 821 09 Bratislava, obaja práv. zast.
JUDr. Michaela Pobijak, advokátka, Svätej Anny 1, 034 01 Ružomberok, o zaplatenie 1,07 eur a o

nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia zo dňa 20.09.2023 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 07.12.2022 sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 1,07
eur, čo predstavuje úrok z omeškania v dôsledku úhrady splatnej pohľadávky žalobcu v zmysle dohody
o pristúpení k záväzku po lehote splatnosti (10 dní).

2. Zároveň žalobca podaním z 20.09.2023 navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie a neodkladné
opatrenie voči žalovaným, ktorým by zriadil záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnosti
žalovaných na zabezpečenie pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto konaní a súčasne neodkladné
opatrenie, ktorým by súd zakázal žalovaným previesť vlastnícke právo, či akokoľvek zaťažiť právom
žalovaných či tretej osoby špecifikované nehnuteľnosti žalovaných.

3. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že celkový dlh
žalovaných neustále narastá, a že na majetku vo vlastníctve žalovaných postupne pribúdajú nové
zabezpečenia pohľadávok rôznych veriteľov žalovaných, pričom vzhľadom na vývoj situácie žalovaných
popisovaný nie len v priložených článkoch, ale ktorý vyplýva aj z ostatných predložených dôkazov,
je vysoko pravdepodobné, že v budúcnosti budú na majetku vo vlastníctve žalovaných pribúdať aj

ďalšie zabezpečenia pohľadávok ďalších veriteľov žalovaných. Z predložených dôkazov je zrejmé,
že žalovaní dlhodobo nie sú schopní plniť svoje záväzky voči svojím veriteľom, a že ich celkový dlh
neustále narastá. Okrem uvedeného sú na niektorých listoch vlastníctva predložených do konania
vyznačené plomby, ktoré naznačujú budúci zápis ďalších záložných práv zriadených v prospech
tretích osôb na nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalovaných. Uvedené podľa žalobcu celkom zjavne
nasvedčuje nepriaznivej ekonomickej situácii žalovaných, k čomu žalobca predkladá najmä aktuálne

výstupy z lustrácie žalovaných vykonanej cez portál Epi monitoring dňa 13.9.2023. Pravdepodobnosť
vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovaným sa v dôsledku neustáleho prehlbovania celkového
dlhu žalovaných, ako aj v dôsledku vzniku nových zabezpečení pohľadávok ostatných veriteľov, každým
dňom razantne znižuje, keďže v prípade ich výkonu už pravdepodobne nebude možné uspokojiť
pohľadávku žalobcu voči žalovaným ani len z časti, ak čo najskôr nedôjde k zabezpečeniu pohľadávky
žalobcu voči žalovaným prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, vďaka nariadeniu

ktoréhobybolopravdepodobnemožnéuspokojiťpohľadávkužalobcuaspoňzčastizoddelenejpodstaty
v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaných. Poradie zabezpečenia žalobcovej pohľadávkyvoči žalovaným sa môže každým dňom zmeniť a žalobcu môže so zabezpečením jeho pohľadávky
voči žalovaným predbehnúť ďalší veriteľ žalovaných. Žalovaní už s najväčšou pravdepodobnosťou
nevykonávajú žiadnu činnosť, v dôsledku ktorej by bolo možné očakávať nárast majetku žalovaných.

Práve naopak, žalovaní už pravdepodobne ukončili všetky svoje podnikateľské aktivity. Nie je teda
predpoklad, že by žalovaní svojou činnosťou do budúcna zvyšovali hodnotu ich majetku. Práve naopak,
hodnota ich majetku sa môže do budúcna ešte znižovať, ak by žalovaní začali vykonávať úkony
smerujúce k zmareniu uspokojenia pohľadávok ich veriteľov.

4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa§343ods.1CSPzabezpečovacímopatrenímmôžesúdzriadiťzáložnéprávonaveciach,právach
alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je

obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

5. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno
zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné
opatrenie je prostriedkom, ktorým možno poskytnúť okamžitú ochranu porušeným alebo ohrozeným

právam v tých prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia nie je
rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však
skúma, či navrhovateľ osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadkupredpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia. Ide najmä o osvedčenie
dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí

navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

6. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ

nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru
predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i
osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie

sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ
osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený,
pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte
sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len
skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka

môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri
výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
(z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod
č. R 20/1998)

7. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho
či neodkladného opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že výkon
rozhodnutia vo veci samej bude ohrozený. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom
konania vo veci samej je zaplatenie sumy 1,07 eur, pričom v konaní vo veci samej sa žalovaní
bránia, žalovanú sumu spochybňujú a zdôrazňujú, že k žiadnemu omeškaniu so zaplatením pohľadávky

žalobcu nedošlo, že všetky faktúry uvedené v žalobe boli riadne uhradené. Na základe uvedeného súd
konštatuje, že v danom štádiu konania nie je osvedčené, že je daná pohľadávka žalobcu, ktorú si v
tomtokonaníuplatňujeanazabezpečeniektorejpožaduje,abysúdnariadilzabezpečovacie/neodkladné
opatrenie.Súdbudeexistenciupohľadávkyžalobcu,ktorúžalovaníspochybňujúskúmaťvrámcikonania
vo veci samej, keďže v skrátenom konaní o nariadenie zabezpečovacieho/ neodkladného opatrenia

vykonanie dokazovania nie je možné. V druhom rade súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút
zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia je výnimočným prostriedkom súdnej ochrany, súd preto
na jeho nariadenie vyžaduje naplnenie zákonných predpokladov, konkrétne existenciu bezodkladnej
potreby upraviť pomery medzi sporovými stranami alebo dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Žiadny z uvedených predpokladov nie je podľa názoru súdu naplnený, nakoľko žalobca neosvedčil, že

sa žalovaní zbavujú svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci
nižšej hodnoty, ani že skutočne vyvíjajú činnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy
pomerovmedzižalobcomažalovanýmaktorábyspôsobovalažalobcovivznikškodyznačnéhorozsahu.
Tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaní sú v strate, nevykonávajú žiadnu podnikateľskú činnosť majú
podľa názoru súdu len charakter domnienok a predpokladov, keďže internetový článok o tom, že pumpy

zívajú prázdnotou a epi monitoring žalovaných o vývoji ich ziskov relevantne a hodnoverne neosvedčujú
skutočnémajetkovépomeryžalovaných.TakistoúdajeopodlžnostiachžalovanýchvSociálnejpoisťovni,
či plomby a vecné bremená na listoch vlastníctva nie sú dôkazom o tom, že žalovaní by neboli schopní v
rámci prípadnej exekúcie na ich majetok uhradiť žalobcovi žalovanú sumu, ktorá je neprimerane nízka v
pomere k obmedzeniu ich práv a oprávnených záujmov, ku ktorému by došlo nariadením požadovaného

opatrenia, čo by mohlo mať tiež za následok nerovnovážne postavenie sporových strán v konaní vo
veci samej

8. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v danom
prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho a ani

neodkladného opatrenia, preto návrh na ich nariadenie zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde,
písomne, dvojmo (§ 357 písm. d/ CSP).