Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/70/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622010285
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Bebčáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5622010285.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, na verejnom zasadnutí konanom 28. septembra 2023 v senáte zloženom z
predsedníčky senátu JUDr. Eriky Bebčákovej a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Moniky
Liptákovej prejednal odvolanie obžalovaného H. E. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 2T/67/2022 zo dňa 20.2.2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného H. E. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/67/2022 zo dňa 20.2.2023 bol obžalovaný
H. E. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Tr.
zák., s použitím § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
„hoci bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1P/56/2015 zo dňa
25.2.2016, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp.zn: 6CoP/25/2016 zo dňa 29.6.2016,

zaviazaný platiť mesačné výživné na svoje deti G. E., (nar. X.XX.XXXX) a G. E., (nar. XX.X.XXXX), po
75,- eur mesačne na každého, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám ich matky, L. D.,
(nar. XX.XX.XXXX), trvale bytom Z. P., ul. F. č. XXX/X, okres Z. H., toho času bytom Z. H., H. č. XXX/
X, a od 10.12.2021 na základe rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1P/25/2021 zo dňa
19.10.2021, zvýšené výživné vo výške 100,- eur mesačne na každé z detí, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred, k rukám ich matky L. D., od mesiaca január 2020 do 16.11.2022 vôbec výživné neplatí, o prácu

sa vážnejšie nezaujíma a nehľadá si trvalý zdroj príjmu, pričom za uvedené obdobie dlhuje na výživnom
matke svojich detí, L. D. najmenej 5.650,- eur, a tohto skutku sa dopustil napriek tomu, že bol trestným
rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/33/2019 zo dňa 12.4.2019, právoplatným dňom
3.7.2019, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona,
na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 4 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobou
v trvaní 3 roky.“

Za spáchanie tejto trestnej činnosti bol obžalovaný H. E. podľa § 207 ods. 3, s použitím § 38 ods. 2, §
36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 8 (osem)
mesiacov. Súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný H. E. písomným podaním zo dňa 02.03.2023,
prostredníctvom v tom čase ustanoveného obhajcu, ktoré následne doplnil písomným podaním
doručeným dňa 26.04.2023, a to s poukazom na nasledovné:

Odvolanie podáva len voči výroku o treste odňatia slobody, nakoľko si chce svoj život zariadiť tak, aby

bol schopný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody zaplatiť bežné, aj zameškané výživné a tomupodriadi svoj život. Plánuje vycestovať do zahraničia a zarobiť si finančné prostriedky, ktorými uhradí
dlžné výživné.

Prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného H. písomne nevyjadril.

Obžalovaný H. E. sa na verejné zasadnutie konané pred odvolacím Krajským súdom v Žiline nedostavil.
O termíne verejného zasadnutia bol upovedomený riadne a včas. Upovedomenie o termíne verejného
zasadnutia určeného na 28.9.2023 prevzal dňa 5.9.2023. Svoju neúčasť na verejnom zasadnutí

neospravedlnil. Na verejnom zasadnutí prítomný prokurátor navrhol vykonať verejné zasadnutie v
neprítomnosti obžalovaného H. E.. Nakoľko nebola pre takýto postup zistená žiadna zákonná prekážka,
odvolací krajský súd rozhodol o vykonaní verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného H. E..
V rámci konečných návrhov na verejnom zasadnutí prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného H. E.
zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por., pričom obžalovaný ku dňu rozhodovania krajského súdu
nedoložil žiadny doklad preukazujúci ním v odvolaní tvrdenú snahu o úhradu zameškaného výživného.

Krajský súd na podklade obžalovaným podaného odvolania po zistení, že v predmetnej veci niet
zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ (obžalovaný H. E.) podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť

prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané v zákonom
stanovenej lehote, proti výroku rozsudku, proti ktorému je prípustné (konkrétne proti výroku o treste),
oprávnenou osobou, ale nie je dôvodné.

Ako už bolo vyššie uvedené, obžalovaný svoje odvolanie obmedzil len vo vzťahu k výroku o treste, čím
bola determinovaná prieskumná činnosť odvolacieho krajského súdu len vo vzťahu k tomuto výroku a
vo vzťahu ku konaniu, ktoré tomuto výroku predchádzalo.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného ohľadne výroku o treste, ktorý obžalovaný napadol

podaným odvolaním, odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový súd v tomto smere vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. V odôvodnení rozsudku poukázal na konkrétne
dôkazy vykonané ohľadne rozhodnutia o uložení trestu obžalovanému, ako aj na konkrétne skutočnosti
z týchto dôkazov správne zistené a dôležité pre uloženie trestu obžalovanému za spáchanú trestnú
činnosť. Krajský súd po preskúmaní celého napadnutého výroku o treste dospel k záveru, že

prvostupňový súd pri ukladaní trestu obžalovanému postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami
Trestného zákona, rešpektujúc zásady ukladania trestov v § 34 Tr. zák., osobitne v zmysle § 34 ods. 4
Tr. zák. prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Správne u
obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. - priznal sa k spáchaniu

trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Okresný súd vo výroku o treste správne aplikoval aj
priťažujúcu okolnosť u obžalovaného podľa § 37 písm. m) Tr. zák., t.j. bol už za trestný čin odsúdený. V
tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením okresného súdu, ktorý uviedol, že obžalovaný
má v odpise z registra trestov 7 záznamov od roku 2000 do roku 2022, z toho v šiestich prípadoch bol
odsúdený. Pre totožnú trestnú činnosť bol už odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský

Mikuláš, sp.zn. 2T/33/2019 zo dňa 12.4.2019, právoplatným 3.7.2019 za prečin zanedbania povinnej
výživypodľa§207ods.1Tr.zák.natrestodňatiaslobodyvovýmere1roka4mesiace,výkonktoréhomu
bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby vo výmere 3 roky v trvaní do 3.7.2022. Naposledy
bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/106/2020 zo dňa 12.11.2021 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 2To/30/2022 zo dňa 17.08.2022, pre prečin krádeže

podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, so
zaradením do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, skutok spáchal dňa 16.12.2019,
pričomzvýkonutohtotrestuodňatiaslobodybolprepustenýdňa16.03.2023,tedapovyhlásenírozsudku
súdom prvého stupňa v prejednávanej veci.

Vzhľadom na vyrovnaný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností bolo správne aplikované aj
ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák., t.j. trest sa obžalovanému ukladá v zákonom stanovenej trestnej
sadzbe 1 až 5 rokov. Aj krajský súd považuje uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
1 (jeden) rok a 8 (osem) mesiacov so zaradením obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody doústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia za zákonný, spravodlivý a objektívny obraz
potrieb individuálnej a generálnej prevencie, ako i represívnej stránky trestu, ktorý u obžalovaného
dostatočne splní účel, zhodne so súdom prvého stupňa. Uložený trest súčasne v plnej miere odzrkadľuje

závažnosť trestnej činnosti, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného. Súčasne dostatočne
vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou, preto zodpovedá zásadám ukladania trestov
uvedených osobitne v § 34 Tr. zák. V danom prípade zásadám ukladania trestov a účelu trestu by
nezodpovedalo uloženie podmienečného trestu. Správne poukázal okresný súd na osobu a pomery
páchateľa v odôvodnení rozsudku, keď konštatoval, že obžalovaný sa teraz súdenej trestnej činnosti,

konkrétne trestného činu zanedbania povinnej výživy, dopustil v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia za rovnakú trestnú činnosť, za ktorú je aktuálne stíhaný, teda v prípade obžalovaného
ide o špeciálnu recidívu. Správne súd prvého stupňa uviedol, že v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia sa obžalovaný dopustil aj trestného činu krádeže, za ktorý bol aj právoplatne odsúdený k
nepodmienečnému trestu odňatia slobody v konaní pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn.
2T/106/2020, ktorý vykonal 16.3.2023. V prípade obžalovaného teda nie je možné uvažovať o uložení

iného,alternatívnehodruhutrestu,resp.podmienečnéhotrestuodňatiaslobodyajenevyhnutnépristúpiť
k uloženiu trestu odňatia slobody a jeho výkonu, vzhľadom na kriminálnu minulosť obžalovaného a
jemu opakovane ukladané tresty, ktoré si u neho dostatočne nesplnili svoj účel a neviedli k jeho
prevýchoveanáprave,naďalšiuprevýchovuanápravuobžalovanéhojeužnutnépôsobiťopäťuložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody tak, ako to správne uviedol súd prvého stupňa vo svojom

rozhodnutí a následnom odôvodnení. V prípade tejto spáchanej trestnej činnosti sa u obžalovaného
nejedná o ojedinelý a výnimočný exces (vybočenie) z vedenia inak riadneho života, ale naopak o
recidivujúcekonanie.Záveromtejtočastitiežkrajskýsúdpoznamenáva,žežiadnevážnejšiepochybenia
nezistil ani v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému výroku rozsudku. Zákonu zodpovedajúcim
spôsobom okresný súd učinil aj odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o treste, ktorý

odvolací súd preskúmaval v tomto konaní.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.