Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2023

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-27Sa/19/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200620
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:6022200620.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Kútikovou, v právnej veci

žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX C. D. E., právne zastúpená: JUDr.
Mgr. Viliamom Kuteničom, LL.M., so sídlom SNP 147, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 437 40 057, proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29.augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 735 729 8388 0 zo dňa 15. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako správny orgán I. stupňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 29. júla 2022 zmysle § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
(ďalej aj ,,Zákon o sociálnom poistení“) rozhodla tak, že žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku
žalobkyne zamietla. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že podľa posudkového lekára sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Žiar nad Hronom zo dňa 11. júla 2022 je žalobkyňa naďalej
invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný

stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom
určená naďalej na 60 % v porovnaní s so zdravou fyzickou osobou.
2. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní
uviedla, že nesúhlasí s predmetným rozhodnutím, nakoľko jej zdravotný stav sa zhoršil k odvolaniu
pripojila kópiu predmetného rozhodnutia a kópiu lekárskej správy zo psychologického vyšetrenia zo dňa
09. júna 2022.

3. Sociálna poisťovňa, ústredie ako správny orgán II. stupňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
15. októbra 2022 (ďalej aj „napádané rozhodnutie“ alebo ,,rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej“)
odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie
číslo XXX XXX XXX X zo dňa 29. júla 2022.
4. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici
posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 05. októbra 2022 v neprítomnosti žalobkyne, v súlade s opatrením
prijatým počas krízovej situácie a v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č.

311/2001 Z.z. a Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony na
základe dostupnej lekárskej dokumentácie.
5. Po posúdení zdravotného stavu žalobkyne podľa predložených lekárskych správ a diagnostických
záverov odborných lekárov posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystricivyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil
naďalej na 60 % (rozhodujúce zdravotné postihnutie 50% a iné zdravotné postihnutie 10%).
6. V odôvodnení uviedla, že v rámci odvolacieho konania žalobkyňa nepredložila také dôkazy, ktoré by

spochybnili správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následné rozhodnutia o uplatnenom nároku
na zvýšenie invalidného dôchodku. Žalobkyňa nepreukázala, že zdravotný stav odôvodňuje zvýšenie
miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na uvedené nebolo možné podľa žalovanej
zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre žalobkyňu, nakoľko sa nezmenili
skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa § 73 ods. 2

Zákona o sociálnom poistení, invalidný dôchodok teda žalobkyne patrí v nezmenenej sume.

Správna žaloba a žalobné body
7. Včas doručenou správnou žalobou sa žalobkyňa domáha, aby správny súd rozhodnutie generálneho
riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.10.2022 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.07. 2022 zrušil v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému správnemu

orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
8. V odôvodnení správnej žaloby uviedla, že s rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne
zo dňa 15.10.2022 opierajúceho sa o posudok posudkového lekára nesúhlasí.
9. Upozornila na to, že viaceré hodnotenia jej zdravotného stavu boli vykonávané bez jej priamej účasti,
čo sa odôvodňovalo covidovým obdobím. S týmto nemôže súhlasiť, pretože aj, počas covidového

obdobia neplatil zákaz kontaktu lekárov s pacientmi.
10. Ďalej uviedla, že od dátumu vzniku jej invalidity, t.j. od 21.02.2017 uplynulo už takmer 5 rokov.
Žalobkyňa pociťuje zhoršovanie jej zdravotného stavu čo má priamu úmeru aj k zníženiu jej schopnosti
zapojiť sa do pracovného procesu. Napriek tomu zostáva jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť stále na úrovni 50 %, aj keď podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení by percentuálne

určenie mohlo byť v rozpätí 50 % až 80 %. Teda už na počiatku jej bola stanovená znížená schopnosť na
spodnej hranici 50 % a to sa ani po piatich rokoch napriek zhoršovaniu zdravotného stavu a nezmenilo.
11.Vpriebehurokovsa,alejejzdravotnýstavzhoršoval.Dôkazomjeto,žebolavústavnejpsychiatrickej
liečbe v čase od 23.07.2020 do 08.09.2020. V tejto súvislosti poukázala na lekársky posudok zo
dňa 15.02.2021, v ktorom sa uvádza, že z psychiatrického hľadiska ide o chronifikované recidivujúce

duševné ochorenie, na podklade trvalej poruchy osobnosti, ktoré kvôli nízkej tolerancii záťaže a emočnej
labilite výraznou mierou obmedzuje spôsobilosť pre trvalú a pravidelnú zárobkovú činnosť. V tejto
súvislosti uviedla, že ak sa to už v tom čase posudzovala ako výrazná miera obmedzenia tak už vtedy
sa mala určiť percentuálna miera zníženia schopnosti viac ako 50 % v rámci rozpätia 50% až 80 %.
12. Žalobkyňa uviedla, že v ďalších záveroch lekárskych vyšetrení a posudkov sa uvádzajú hodnotenia,

ktoré nasvedčujú tomu, že jej zdravotný stav nestagnoval, ale sa neustále zhoršoval.
13. Ďalej v tejto súvislosti poukázala na jej zhoršujúci sa zdravotný stav, kvôli čomu boli zvýšené aj
dávky liekov, ktoré sú jej predpísané. Liek Oxazepam zvýšil z 10 na 20 mg, liek Kventiax sa od júla 2022
do novembra 2022 zvýšil z dávky 25 mg na 50 mg a boli pridané aj ďalšie lieky Lexaurin. Žalobkyňa
uviedla, že nezodpovedá skutočnosti tvrdenie posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie so

sídlom Banská Bystrica zo dňa 05.10.2022, že sa liečba nezmenila od roku 2021. Zvýšené dávky liekov
svedčia o tom, že zdravotný stav sa neustále zhoršuje (záznam psychiatrického vyšetrenia F. G. zo dňa
08.11.2022).
14. Žalobkyňa má za to, že v zázname o psychologickom vyšetrení zo dňa 09.06.2022 sa okrem
iného uvádza: „N-5 suma 77b väčšina položiek označená dvomi najvyššími stupňami. Úzkosť napätie

pocity neistoty strach o zdravie precitlivenosť, pesimizmus, nechutenstvo, nesústredenosť, zlá pamäť,
vegetatívne ťažkosti. STAI : 1/67b, X - 2/72b. Vysoký stupeň tendencie k úzkostnému prežívaniu ako aj
aktuálnej prežívanej úzkosti, obe na úrovni 10.stenu) KSAT : K/41, S/39, T/37. Celkové skóre poukazuje
na abnormálne zvýšenie anxiety, vo všetkých škálach boli dosiahnuté kritické hodnoty. Strach a obavy sú
vyvolanésociálnymisituáciami,hodnotenímdruhýchľudí,skúškovýmisituáciami,tiež súprítomnéfóbie.

Klinicky významné zvýšené skóre vo všetkých sledovaných škálach poukazuje na depresívny syndróm
prejavujúci sa širokým spektrom symptómom - obavy o telesné zdravie, somatické ťažkosti, pocity viny,
nedôvera voči iným ľuďom, únikové reakcie. Ďalej uviedla, že v závere sa konštatuje že konštitučne
oslabenýtypnervovejsústavysnepriaznivýmdopadomnafrustračnútoleranciu,adaptačnémechanicky
a emočnú stabilitu, nepriaznivé zmeny osobnosti pri recidivujúcej depresívnej poruche, a paroxymálnej

anxiety“ (Záznam z psychologického vyšetrenia zo dňa 09.06.2022).
15. Žalobkyňa uviedla, že všetky uvedené zistenia nasvedčujú tomu, že jej zdravotný a najmä psychický
stav má stále zhoršujúcu tendenciu a je preto oprávnené percentuálne navýšenie miery poklesu jej
pracovnej schopnosti.16. Ďalej uviedla, že ju zaráža veta z odôvodnenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa
15.10.2022 a to, že nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Uviedla, že rada by sa spýtala ako a akým spôsobom by také niečo mala

preukázať, keď je to všetko v rukách lekárov posudzujúcim je zdravotný stav, ktorý len opakovali jej
diagnózu, viackrát spomínali ťažké stavy, ale na zvýšenie jej invalidity to zatiaľ nemalo žiaden dôsledok.
17. V závere správnej žaloby uviedla, že zdravotné posúdenie jej stavu je príliš formalistické bez jej
osobnej účasti a bolo tak neobjektívne a neodborné, pričom na niektorých posudkoch absentujú mená
posudzujúcich lekárov. Má za to, že pokiaľ by boli posudkoví lekári posúdili jej zdravotný stav za osobnej

účasti ďalšie vyšetrenia, ktoré kvôli covidu absolvované boli až neskôr by boli súčasťou jej zdravotnej
dokumentácii a lekári prihliadli na individuálne potreby, posudky by boli komplexnejšie a neboli by tak
formálnezameranéamierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťbybolaminimálnevtakom
istom rozsahu ako tomu bolo doposiaľ.
18. Žalobkyňa uviedla, že s napádaním rozhodnutím nesúhlasí, že bola ukrátená na svojich právach a
právom chránených záujmoch. Predmetné rozhodnutie považuje za arbitrárne. Skutkový stav, ktorý bol

podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu nebol taký, aby na základe neho mohol byť vyvodený
záver uvedený v rozhodnutí práve naopak má za to, že správny orgán nepostupoval v súlade so
zákonom O sociálnom poistení kedy jej nezvýšil mieru poklesu o základnú diagnózu z dolnej hranice
na vyššie percentuálne určenie .
19. V doplnení žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 20.12.2022 žalobkyňa

uviedla že dopĺňa svoju žalobu tak že : „Vzhľadom na zhoršujúci sa zdravotný stav boli zvýšené aj
dávky liekov, ktoré sú mi predpísané. Liek Oxazepam sa zvýšil z10 na 20mg, liek Kventiax sa od
júna 2022 do novembra 2022 zvýšil z dávky 25 mg. na 50mg. A boli pridané aj ďalšie lieky Lexaurin.
Navyše, posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, v celkovom posudku zo dňa 05.10.2022 (tvorí
prílohu rozhodnutia generálneho riaditeľa SP zo dňa 15.10.2022), nesprávne uviedol dávkovanie pri

lieku Brintellix 10 mg ráno. V psychiatrickom posudku F. G. zo dňa 21.06.2022, ktorý je súčasťou
celkového posudku zo dňa 05.10.2022, sa pri lieku Brintellix uvádza dávkovanie 20 mg ráno. Taktiež,
posudkový lekár v danom celkovom posudku zo dňa 05.10.2022 opomenul liek Kventiax, ktorý mám
nastavený v liečbe od júna 2022 a naopak, spomína tam liek Alventa, ktorý už mám vysadený“.
20. Žalobkyňa uviedla, že vzhľadom na uvedené teda nezodpovedá skutočnosti tvrdenie posudkového

lekára Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom Banská Bystrica zo dňa 15. 10. 2022, že liečba sa
nezmenila od roku 2021 a zvýšené dávky liekov svedčia o tom, že jej zdravotný stav sa neustále
zhoršuje. (Posudok psychiatra F. G. zo dňa 21.06.2022, ktorý je súčasťou rozhodnutia generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 15.05.2022).

Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe žalobkyne
21. Žalovaná v písomnom vyjadrení k správnej žalobe žalobkyne uviedla, že žiada, aby správny súd
podľa § 190 zákona č.162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku, správnu žalobu žalobkyne zamietol
ako nedôvodnú.
22. Žalovaná má za to, že napadnuté rozhodnutie nie je postihnuté nezákonnosťou

a nepreskúmateľnosťou , odborný posudok o invalidite, ktorý bol použitý ako jeden z dôkazov pre
rozhodnutie je logický, presvedčivý, preskúmateľný a závery v ňom obsiahnuté zodpovedajú záverom,
ktoré sú obsiahnuté v lekárskych správach. Predložené lekárske správy a zdravotná dokumentácia
boli riadne zhodnotené a neboli spôsobilé ovplyvniť, respektíve zmeniť výsledky odbornej posudkovej
činnosti posudkových lekárov. Z posudku je zrejmé z akých podkladov posudkový lekár vychádza

aké zdravotné postihnutie určil za rozhodujúce. Posudok je odôvodnený takým spôsobom, že sú z
neho zrejmé a poznateľné úvahy posudkového lekára a nevzbudzujú odôvodnené pochybnosti o jeho
správnosti.
23. Žalobkyňa v správnej žalobe namieta posúdenie jej zdravotného stavu v neprítomnosti. Namieta
prečo jej nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce

zdravotné postihnutie, pričom poukazuje na viaceré lekárske správy z psychologických vyšetrení,
z ktorých vyplýva, že jej psychický stav má zhoršujúcu sa tendenciu a podľa jej názoru je preto
oprávnené percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Namieta,
že posúdenie zdravotného stavu je príliš formalistické neobjektívne a neodborné, pričom na odborných
posudkoch o invalidite absentujú mená budúcich lekárov. Žiada o zrušenie napadnutého rozhodnutia a

rozhodnutia žalovanej zo dňa 29. júla 2022. K správnej žalobe pripojila kópiu napadnutého rozhodnutia,
splnomocnenie, kópiu lekárskej správy zo dňa 09. júna 2022 a kópiu lekárskej správy zo dňa 08.
novembra 2022 a kópiu odborného posudku o invalidite zo dňa 15. februára 2021, zo dňa 14. decembra
2020 a zo dňa 05. októbra 2022 a zo dňa 11. júla 2022.24. Podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa
15. októbra 2022 bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej
zo dňa 05. októbra 2022, podľa ktorého žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom

poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená naďalej na 60 %.
25. Námietku žalobkyne týkajúcu sa nezvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
za rozhodujúce zdravotné postihnutie, pričom poukazuje na viaceré lekárske správy zo psychologických

vyšetrení, z ktorých vyplýva, že jej psychický stav má zhoršujúcu sa tendenciu a podľa jej názoru je preto
oprávnené percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, posudkový
lekár sociálneho poistenia považoval za nedôvodnú.
26. Pri posudzovaní jej zdravotného stavu posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej uvedené
vyšetrenie podrobne preštudoval hlavne sa zameral na psychologický rozbor, v ktorom klinický
psychológ popisuje zvýšenú intrapsychickú tenziu, supdepresívne ladenie, lakrimozitu (plačlivosť) a

spontánnu verbálnu produkciu, ktorá je priliehavá, v norme, dikcia je tichšia, psychomotorické tempo je
v norme, v dotazníkových úloha je neistá.
27. Podľa psychologických testov ROR v teste (Rorshakovom teste), ktorý sa využíva v hodnotení
osobnosti je kontakt s realitou nenarušený, osobnosť je hodnotená ako akceptovaná (ale ide o jednu z
povahových vlastností, ktorá sa nadmerne rozvinula nad rámec sociálnej normy, napríklad výbušnosť)

pri labilne dráždivom type centrálneho nervového systému s nízkou frustračnou toleranciou, s trvale
narušenými adaptačnými mechanizmami. Popísaná je zvýšená anxiozita (nadmerné prežívania strachu
a úzkosti aj v bežných situáciách). Pri recidivujúcej depresívnej poruche oslabený osobnostný a
výkonový potencionál. Psychologický test N5 hodnotí neurotické prejavy, škálu úzkosti, napätie, pocity
neistoty, precitlivenosť, pesimizmus, nechutenstvo, vegetatívne ťažkosti. Ďalšie testy STA 1 : X - 1/67b,

X - 27/72b preukázali vysoký stupeň tendencie k úzkostnému prežívaniu. Vo všetkých týchto testoch je
klinicky významné zvýšené skóre, ktoré poukazuje na depresívny syndróm.
28. Mnestické testy zodpovedajú intelektu v pásme nadpriemeru. Psychológ pri vyšetrení v závere
popísal oslabený typ nervovej sústavy s nepriaznivým dopadom na frustračnú toleranciu a adaptačné
mechanizmy. Súčasne popísal nepriaznivé zmeny v osobnosti pri recidivujúcej depresívnej poruche

a záchvatovej anxiete (strachu). V celom psychologickom vyšetrení nie sú popísané psychotické
príznaky (bludy s paranoidným a perzekučným obsahom, halucinácie, nihilizmus ani depresívny stupor).
29. Psychiater pri vyšetrení dňa 21.06.2022 v epikríze odborného posudku uviedol, že v úvode bola
liečená pre úzkostnú depresívnu poruchu neskôr ako epizóda ťažkej depresie a aktuálne je stav
hodnotený ako recidivujúca depresívna porucha s epizódou stredne ťažkej až ťažkej depresie. Vo

vyšetrení uviedol, že antidepresívum Brintelix užíva, taktiež Kventiax, avšak Oxazepam alebo Diazepan,
ktorý bol ordinovaný podľa potreby neužíva.
30. V objektívnom vyšetrení uvádza, že jej vedomie je lucidné, v kontakte s realitou, čiastočne
je zachovaný náhľad na chorobu, pozornosť je dostatočná, vnímanie je intaktné, koherentné, je
normopsychická, obávané obsahy sú diskrétne, manifestné, popísaná je hypoaktivita, hypobúlia

a hypohedónia. V závere psychiater stav zhodnotil ako endoraktívnu depresiu, recidivujúcu, stav je
destabilizovaný v zmysle stredne ťažkej až ťažkej depresie s trvalými zmenami osobnosti primárne
akcentovanej.
31. Po preštudovaní uvedených nálezov posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej ústredie so
sídlom v Banskej Bystrici akceptoval ako diagnózu recidivujúcej depresie - epizódu ťažkej depresie

a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 50 %, čo je dolná hranica
percentuálneho rozpätia (50 % až 80 %) podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení podľa kapitoly
V - duševné poruchy a poruchy správania, položky 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické),
písm. b) - ťažké formy.
32. Dolnú hranicu percentuálneho rozpätia posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej ústredie so

sídlom Banská Bystrica určil vzhľadom k tomu, že pri špeciálnom posudkovom hľadisku sa uvádza, že
u ťažkých foriem depresie sú prítomné bludy s paranoidným až perzekučným obsahom, halucinácie
nihilizmus až depresívny stupor. Uvedené prejavy u žalobkyne počas celého trvania ochorenia
nikdy neboli popisované pri opakovaných vyšetreniach psychológov ani psychiatrom. Dolnú hranicu
percentuálneho rozpätia posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej ústredie so sídlom v Banskej

Bystrici určil aj preto, že psychiater v závere svojho vyšetrenia uviedol, že jej stav je reaktívne
destabilizovaný v zmysle stredne ťažkej až ťažkej depresie (pri stredne ťažkej recidivujúcej depresívnej
poruche je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 35% až 45 %).33. Vzhľadom k priebehu ochorenia a k liečbe posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej
akceptoval recidivujúcu depresívnu poruchu epizódu ťažkej depresie a mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a činnosť určil na 50 %, ktorú zvýšil o 10% pre poruchu osobnosti a

správania, pre zvýšený vnútroočný tlak - glaukóm a pre bolesti chrbtice. Celkovú mieru schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť určil na 60 %, tak ako to umožňuje hodnotenie podľa prílohy č.4 k Zákonu
o sociálnom poistení, čo podľa odborných vyšetrení klinického psychológa a psychiatra objektívne
zodpovedá jej zdravotného stavu.
34. K námietke žalobkyne, že odborný posudok o invalidite nebol podpísaný posudkovým lekárom

sociálneho poistenia žalovaná poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
9Sk/33/2018 zo dňa 20. septembra 2019, ktorý uvádza, že odborné posudky o posúdení invalidity
spĺňajú požiadavku úplnosti a presvedčivosti napriek tomu, že na poslednej strane odborného posudku o
invalidite absentuje označenie, pečiatka a podpis posudkového lekára sociálneho poistenia, overovateľa
a odborného referenta. Uvedená formálna nezrovnalosť nezakladá bez ďalšieho nepreskúmateľnosť
či nezákonnosť samotného rozhodnutia správneho orgánu. Odborný znalecký posudok nie je

samostatným rozhodnutím podliehajúce súdnemu prieskumu a preto naň nemožno ani stiahnuť všetky
formálne požiadavky ktoré naopak rozhodnutia správnych orgánov musia spĺňať.
35. Námietka žalobkyne, že odborný lekársky posudok neobsahuje meno a podpis posudkového
lekára je nepodstatná, pretože lekársky posudok nie je rozhodnutím, ktoré by bolo preskúmateľné
súdom, odborný lekársky posudok obsahuje všetky náležitosti. Je v ňom uvedené, ktoré odborné

lekárske nálezy boli hodnotené čo je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a taktiež je uvedený aj
záver posudkového lekára. Rozhodnutie žalovanej ústredie má náležitosti, ktoré zákon pre rozhodnutie
vyžaduje a toto rozhodnutie obsahuje pečiatku, ktorý správny orgán ho vydal a je aj podpísané. Tak isto
rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej je opatrené pečiatkou správneho orgánu, ktorý ho vydal a
je aj podpísané.

36. Námietka týkajúca sa posúdenia zdravotného stavu žalobkyne v neprítomnosti nie je dôvodná,
pretože podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení ak ustanovenie § 155 ods. 1 neustanovuje
inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky
a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného
ak posudkový lekár neurčí inak, podmienka účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo

poškodený požiada. Podľa § 293 eu) Zákona o sociálnom poistení v znení zákona číslo 66/2020 Z.z.
počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c) a § 146 ods. 2 a § 150 ods. 5 časť vety
za bodkočiarkou neuplatňujú.
37. Žalovaná poukazuje v tejto súvislosti na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 20Sa/1/2021 zo dňa 08. marca 2022, podľa ktorého počas krízovej situácie, ktorá v čase

vyhotovenia lekárskeho posudku posudkového lekára trvala tak žalovaná, resp. jej generálny riaditeľ
ani jeho posudkový lekár nemali povinnosť vykonať posúdenie zdravotného stavu žalobkyne v rámci
posudkovej činnosti za osobnej účasti žalobkyne.
38. Pokiaľ ide o spochybnenie objektívnosti posudkov posudkových lekárov organizačných zložiek
žalovanej odporuje to ustanoveniam § 153 a následne Zákona o sociálnom poistení, ktoré presne

stanovujúprávaapovinnostiposudkovýchlekárovspoukazomnaokolnosť,žetítomajúudelenúlicenciu
na vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia
úrazového poistenia a akékoľvek subjektívne spochybňovanie ich odbornej spôsobilosti by mohlo viesť
k porušeniu princípov právneho štátu. Pri hodnotení zdravotného stavu si posudkoví lekári sociálneho
poistenia nedovolia diskriminovať a inak hodnotiť žalobkyňu, posudkoví lekári sociálneho poistenia

nemajú záujem ju poškodiť sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných
súvislostiach, pričom pri posudzovaní objasňujú rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez
ohľadu na to či svedčia v jej prospech alebo v neprospech.
39. K zdravotnej dokumentácii označenej a predloženej žalobkyňou k správnej žalobe konkrétne
k lekárskej správe zo psychiatrického vyšetrenia zo dňa 08. novembra 2022 žalovaná uvádza, že

povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce počas konania o invalidnom dôchodku je potrebné doložiť
v rámci dokazovania pred vydaním rozhodnutia, v konaní nie je možné na ňu prihliadať s poukazom
na § 135 zákona SSP, nakoľko dokument, že zdravotný stav po vydaní rozhodnutia. Zároveň žalovaná
uvádza, že lekárska správa zo dňa 09. júna 2022, ktorú žalobkyňa pripojila k správnej žalobe a
dokumente zdravotný stav pred vydaním rozhodnutia bola zohľadnená pri posúdení jej zdravotného

stavu.
40. V čase posudzovania jej zdravotného stavu nebola zistená taká zmena v zdravotnom stave,
ktorá by odôvodňovala zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a následnéprehodnotenie nároku, žalobkyne na invalidný dôchodok. Posudkoví lekári sociálneho poistenia
zhodnotili zdravotný stav žalobkyne na základe vtedy dostupných lekárskych nálezov.

Replika žalobkyne
41. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovanej zaslala súdu odborné vyjadrenie F. A. G. - psychiatra
žalobkyne (č.l.56 v spise). Z obsahu vyjadrenia F. G. zo dňa 21.03.2023 vyplýva, že má výhradu
k hodnoteniu žalobkyne z odborného hľadiska a k hodnoteniu jej ťažkej depresii. V tejto súvislosti
uviedol, že doslova sa v texte píše, „že u ťažkých foriem depresie sú prítomné bludy s paranoidným

až perzekučným obsahom, halucinácie, nihilizmus až depresívny stupor. Toto tvrdenie platí, pokiaľ ide
o recidivujúcu depresívnu poruchu, terajšiu ťažkú epizódu s psychotickými príznakmi, F33.3. Existuje
však aj nepsychotická forma ťažkej depresie tá, ktorou trpí žalobkyňa a to je recidivujúca depresívna
porucha, terajšia ťažká epizóda bez psychotických príznakov, F33.2., pričom v klinickom obraze je
jasne pomenované taedium vitae (omrzenosť životom), čo je ekvivalent nihilizmus (nihilizmus tvrdí, že
život je bez objektívneho zmyslu, účelu alebo skutočných hodnôt). Inými slovami ťažká forma depresie

psychotická, či nepsychotická inapatibilizuje žalobkyňu rovnako, pri komorbidite poruchy osobnosti a
trvalých zmenách osobnosti po psychickom ochorení, ktoré komplikujú priebeh ochorenia, je znížená
pravdepodobnosť efektu liečby, stabilizácii stavu a schopnosti k trvalej a pravidelnej pracovnej činnosti.
42. Žalovaná nevyužila právo podať dupliku.
43. Správny súd po vytýčení termínu pojednávania akceptoval návrh žalobkyne a súhlas žalovaného,

preto rozhodnutie verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa
29.09.2023. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej
tabuli správneho súdu odo dňa 16.08.2023 do 29.09.2023.

Podstatné posúdenie skutkových a právnych argumentov

44.SprávnysúdvBanskejBystrici,akovecneamiestnepríslušnýsprávnysúd(§10a§13ods.3zákona
č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v znení zmien a doplnkov (ďalej len „SSP“) a podľa §
3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane
prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah

žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny
súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.
Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto podľa § 190
SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP žalobu zamietol.
45. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa

rozhodovalo v správnom konaní. V zmysle § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Úloha súdu v správnom
súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu (a to ani
pri žalobách v sociálnych veciach), ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí na základe

žalôb (§ 6 ods. 1 SSP), teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok
rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si
orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej

správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo
32/2014). V danom prípade, pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku
je postup, vrátane náležitosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne upravený v zákone č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení.
46. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci je žalobou napadnuté rozhodnutie generálneho

riaditeľažalovanej,ktorýmpotvrdilprvostupňovérozhodnutiežalovanej,ktorýmirozhodnutiamižalobkyni
zamietla žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku. Zo strany správneho súdu bolo podstatné
vysporiadať sa najmä so žalobnými námietkami žalobkyne vo vzťahu k postupu a záveru žalovanej,
podľa ktorého žalobkyni po prehodnotení jej zdravotného stavu nebolo možné zvýšiť mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na

výplatu invalidného dôchodku.
47. Jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok a aj jeho zvýšenie je invalidita poistenca,
ktorá je v danom prípade medzi účastníkmi konania sporná. Podmienky, za ktorých sa považuje
poistenec za invalidného upravuje § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Postup pri zisťovaní tejtoskutočnosti, vznik nároku na invalidný dôchodok a obsah tohto nároku vymedzuje § 71 zákona o
sociálnom poistení nasledovne: za invalidného sa poistenec považuje, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou (ods. 1). Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý
spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy
trvať dlhšie ako rok (ods. 2). Pokles tejto schopnosti sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
rovnakých schopností zdravej fyzickej osoby (ods. 3). Pokles sa posudzuje na základe a) lekárskych

správ a jeho zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru,
stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení
a ich záverov (ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe
číslo 4 (ods. 5). Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je
rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných
zdravotných postihnutí (ods. 6). Jednotlivé percentuálne miery poklesu sa nesčítavajú (ods. 7). Mieru

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10
%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti,
dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav (ods. 8).
48. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného
potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo
veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna
poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b)

v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový
lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153
ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či
konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného

postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so
zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené
v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom
posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu
konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám

nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v
správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych
otázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto,
že lekársky posudok o invalidite je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol
dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudok

posudkového lekára ústredia žalovanej tieto atribúty spĺňa.
49. Správny súd k namietanému postupu a samotnému zisteniu skutočného stavu veci uvádza, že
posudkoví lekári posudzujú zdravotný stav primárne z lekárskych správ (nie z osobného vyšetrenia
posudkovým lekárom), keď vo všeobecnosti úlohou lekára špecialistu je popísať zdravotné postihnutie
a úlohou posudkového lekára je vyjadriť sa k dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu a poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so zohľadnením odborných lekárskych nálezov. Samotná
skutočnosť, že k posúdeniu zdravotného stavu žalobcu došlo v jeho neprítomnosti, nespôsobuje
automaticky nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, neúplné, nekomplexné posúdenie jeho
zdravotného stavu, ak posudkový lekár vychádzal z predložených a jemu dostupných lekárskych
správ, z predloženej posudkovej spisovej dokumentácie žalobcu. V súvislosti s právom na ochranu

zdravia garantovaným v článku 40 Ústavy SR a právom na život garantovaným článkom 15 Ústavy
SR, v kontexte šírenia ochorenia COVID-19, znamená povinnosť štátnych orgánov aktívne prijímať
opatrenia chrániace život a zdravie osôb na území Slovenskej republiky a zároveň povinnosť ostatných
štátnych orgánov tieto opatrenia dodržiavať. Žalobkyňa uviedla, že jej zdravotný stav bol vyhodnotený
v jej neprítomnosti, avšak na takýto postup mala Sociálna poisťovňa zákonný rámec, vychádzajúc z

ustanovenia § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., preto sa nejedná o nezákonný postup pri posúdení
jeho zdravotného stavu.50. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici
posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 05.10.2022. Z odborného lekárskeho posudku vyplýva, že:
„Účastníčka konania je od roku 2012 liečená psychiatrom pre depresívnu poruchu. Stav si vyžiadal

hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení v Kremnici od 23. júla 2020 do 08. septembra 2020, kde bol
stav prehodnotení na recidivujúcu depresívnu poruchu, epizódu stredne ťažkej depresie. Pre uvedené
ochorenie bola od 15. februára 2021 uznaná za invalidnú podľa zákona O sociálnom poistení s
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, so zvýšením o 10 % pre pridružené
ochorenie. Dňa 22. júna 2022 si požiadala o zvýšenie sumy invalidného dôchodku pre zhoršenie

zdravotného stavu. K posúdeniu zdravotného stavu na účely invalidity predložila psychologické
vyšetrenie, ktoré potvrdilo oslabený typ v nervovej sústave s nepriaznivým dopadom na frustračnú
toleranciu, adaptačné mechanizmy a emočnú stabilitu. Psychológ potvrdil prítomnosť nepriaznivých
zmien osobnosti pri recidivujúcej depresívnej poruche a paroxyzmálnej úzkosti. Psychiater stav naďalej
hodnotí ako chronifikované duševné ochorenie, pri ktorom sa striedajú epizódy stredne ťažkej depresie
s epizódami ťažkej depresie pri trvalej poruche osobnosti. Napriek uvedeného je nastavená len na

miernu liečbu depresie (Alventa 37,5 mg 1 ráno, Brintelix 10mg 1 ráno, Oxazepam 3x 10 mg). Liečba sa
nezmenila od januára 2021. Uvedené nesvedčí pre zhoršenie jej psychického stavu, preto mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
ústredie so sídlom v Banskej Bystrici určil naďalej na 50 %. Dolnú hranicu percentuálneho rozpätia
posudkový lekár sociálneho poistenia ponechal naďalej pre neprítomnosť bludov s paranoidným alebo

perzekučným obsahom. Očným vyšetrením je potvrdená stabilizácia glaukómu pri liečbe. Neurológ
popisuje vertebrogénny algický syndróm s recidivujúcim lumboischialgickým syndrómom L5-S1, bez
dokumentovanej intenzívnejšej liečby. Uvedené ochorenie vo vzájomnej súčinnosti zvyšujú mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je naďalej 60 %.“

51. V danom prípade boli posudkovým lekárom žalovanej zhodnotené lekárske správy: Psychiatrické
vyšetrenie – F. G. zo dňa 21.06.2022.
Psychologické vyšetrenie – H. G. zo dňa 09.06.2022.
Oftalmologické vyšetrenie – F. H. zo dňa 27.04.2022.
Neurologické vyšetrenie - F. F. zo dňa 16.03.2022.

52. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej akceptoval ako diagnózu recidivujúcu depresívnu
poruchu - epizódu ťažkej depresie bez psychotických príznakov F33.2 a za rozhodujúce zdravotné
postihnutie určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 % čo je dolná hranica
percentuálneho rozpätia (50 % až 80 %) podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení podľa kapitoly

V - duševné poruchy a poruchy správania, položky 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické),
písm. b) - ťažké formy. Za iné zdravotné postihnutie - ostatné pridružené ochorenia zvýšil percentuálnu
mieru o 10%. Celkovú mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 60 %.

53. Z odborného posudku (na č.l. 10 v spise) je zrejmé akými úvahami sa posudkový lekár pri

posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne riadil. Čo sa týka samotného určenia miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z vymedzeného percentuélneho rozpätia, aj táto činnosť
je plne v kompetencii posudkového lekára. Posudkový lekár mieru poklesu pracovného potenciálu
v konkrétnych prípadoch určuje v závislosti od závažnosti rôznych komplikácií, ktoré rozhodujúce
zdravotné postihnutie vyvoláva. Posudkový lekár v zásade postupuje tak, aby ním určená percentuálna

miera ku konkrétnemu postihnutiu zodpovedala približnému zaradeniu tohto postihnutia v rámci možnej
škály závažnosti všetkých možných postihnutí, ktoré obsahuje príslušná položka a príslušné písmeno.
Jednotlivé položky v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. sa vnútorne členia na viaceré písmená,
ktoré podrobnejšie stupňujú mieru obmedzenia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v závislosti od
stúpajúcej závažnosti jednotlivých ochorení. Dolná hranica miery poklesu sa určí pri menej závažných

chorobných stavoch z hľadiska hodnotenia funkčného stavu orgánu alebo systému, ako to vyplýva
z metodického usmernenia pre posudkových lekárov. Posudkový lekár zohľadniac obsah lekárskych
správ a nálezov určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 %, čo
je plne v jeho kompetencii, teda posúdiť či sa jedná o menej či viac závažné chorobné stavy.
Súdu posudzovať odborné medicínske závery neprináleží. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že

jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z
určeného percentuálneho rozpätia), je irelevantné. V súvislosti so zmenou indikácie medikamentov, na
ktorú žalobkyňa poukazuje v správnej žalobe, ale aj v jej doplnení zo dňa 20.12.2022 (na č.l. 23 v spise)
je potrebné uviesť, že obsahom odborného posudku o invalidite zo dňa 05.10.2022 je aj psychiatrickévyšetrenie F. G. zo dňa 21.06.2022, z ktorého vyplýva medikácia (Brintellix 20 mg ráno, Oxazepam
10-20mg pri nepokoji, úzkosti, Kventiax 25 mg o 20.00 hod), ktorú žalobkyňa uvádza. Z odborného
posudku vyplýva, že posudkový lekár disponoval informáciou o uvedenej medikácii, pričom na prvej

strane odborného posudku o invalidite je uvedená medikamentózna liečba v rozsahu - Brintellix 20
mg ráno, Oxazepam 10-20mg pri nepokoji, úzkosti, Kventiax 25 mg o 20.00 hod. Preto podľa názoru
správneho súdu námietka žalobkyne v súvislosti s nezohľadnením zmeny medikácie nie je dôvodná.

54. Opakovane správny súd zdôrazňuje, že posúdenie tak rozsahu zdravotného postihnutia ako aj jeho

následkov na schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť si vyžaduje odborné lekárske znalosti,
a preto je zverené posudkovým lekárom žalovanej v zmysle § 153 ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom
poistení. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne v rámci svojej
praxe posúdia množstvo individuálnych prípadov, a to im dáva poznanie (v dôsledku porovnávania
jednotlivých vecí), teda schopnosť rozpoznať jednotlivé špecifiká zdravotných postihnutí a ich dopad na
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u jednotlivých poistencov.

55. Námietka žalobkyne, že odborný lekársky posudok neobsahuje meno a podpis posudkového lekára
je irelevantná, pretože lekársky posudok nie je rozhodnutím, ktoré by bolo preskúmateľné súdom,
odbornýlekárskyposudokobsahujevšetkynáležitosti.Jevňomuvedené,ktoréodbornélekárskenálezy
boli hodnotené, čo je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a taktiež je uvedený aj záver posudkového

lekára.
56. Argumentácia novými lekárskymi správami je právne bezvýznamná, pretože aj v sociálnych veciach
sa aplikuje ustanovenie § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci
stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.
57. Pokiaľ bolo napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej právoplatné skôr (t.j.

20.10.2022), ako predložená lekárska správa zo dňa 08.11.2022 (F. G.) a zo dňa 21.03.2023 (F.
G.), takéto dôkazy nie je možné v súdnom prieskume použiť (porovnaj závery rozsudku Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 7Sk/12/2021 zo dňa 20.08.2022, bod 36 a sp. zn. 6Ssk/42/2021 zo dňa
30.03.2022, bod 41). Navyše z lekárskej správy nevyplývajú žiadne také nové skutočnosti, ktoré by
spochybňovali výsledok posúdenia zdravotného stavu žalobcu v čase jeho vykonania.

58. Správny súd poznamenáva, že posúdenie zdravotného stavu na účely invalidity u žalobkyne nie je
definitívne/posledné, a to v tom zmysle, že by v budúcnosti už nemohlo dôjsť k jeho zmene. Predmetné
rozhodnutie sa týka len žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku spísanej dňa 22.06.2022.
Keďže pri posudzovaní zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia žalovanej je pre súd rozhodujúci

stav v čase právoplatnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, súd akceptoval, že žalovaná
mohla pri rozhodovaní zohľadniť len tie skutočnosti, ktoré jej boli v čase rozhodovania známe. Pokiaľ
sa žalobkyni po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia zhorší zdravotný stav, čo by vedela preukázať
novými lekárskymi správami, či nálezmi vydanými po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia v
tomto konaní, môže opätovne požiadať o invalidný dôchodok a žalovaná v novom konaní znova posúdi

splnenie zákonných podmienok pre priznanie tohto nároku (§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.),
ktoré musia byť splnené kumulatívne, vrátane vzniku invalidity u žalobcu (ustanovenia § 71 citovaného
zákona). Nie je vylúčený iný záver Sociálnej poisťovne.

59. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) nie

je v zmysle § 134 ods. 2 písm. d) SSP a § 203 ods. 2 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby (žalobnými bodmi), preto správny súd okrem zaujatia stanoviska ku konkrétnym námietkam
žalobkyne, posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej a jemu
predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia ústredia aj mimo žalobných námietok. Po oboznámení
sa s obsahom administratívneho spisu (dávkového aj posudkového) správny súd konštatuje, že

nezistil žiadne dôvody, resp. také vady v konaní, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k zrušeniu
žalobou napadnutého rozhodnutia. Generálny riaditeľ žalovanej sa vo svojom rozhodnutí vyčerpávajúco
vysporiadal s odvolacími námietkami, ako aj s relevantnými skutočnosťami pre rozhodnutie. Žalobou
napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu
veci a obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Samotná skutočnosť, že žalobca s napadnutým

rozhodnutím nie je spokojný a že rozhodnutie nie je odôvodnené podľa jeho predstáv nemožno
považovať za porušenie jeho práva, ak je založené na správnych, logických a odborných úsudkoch a
argumentoch a je vydané v súlade so zákonom.60. Keďže po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej správny súd dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, žalobu zamietol podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP.

61. Žalobkyni, ktorá v konaní nemala úspech, správny súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc §
167 ods. 1 SSP a contrario.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).