Rozhodnutie – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2023

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-11S/77/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200251
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:3022200251.1

Rozhodnutie

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov
senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej v právnej veci žalobcu: VAŠA s.r.o.,
Andreja Hlinku 86, 972 71 Nováky, IČO: 36 318 990, právne zastúp.: JUDr. Rudolf Bezák, advokát, so
sídlom Krmanova 14, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. 101664939/2022 zo dňa 03. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101664939/2022 zo dňa 3.
júna 2022 spolu s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 102522183/2021 zo dňa 9. decembra 2021
zrušuje a v e c v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania..

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu ako
kontrolovaného daňového subjektu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
apríl 2020, výsledkom ktorej bol protokol z daňovej kontroly z 08.07.2021. V nasledujúcom vyrubovacom

konaní správca dane vydal dňa 09.12.2021 rozhodnutie č. 102522183/2021, ktorým žalobcovi vyrubil
rozdiel na dani z pridanej hodnoty za obdobie apríl 2020 v sume 33 000 Eur (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane poukázal na priebeh a výsledky
preverovania v rámci daňovej kontroly, kde išlo o preverovanú dodávku tovaru TRANE RTAC 170
od dodávateľa spoločnosti ALFA SONAX s.r.o. Okrem faktúry žalobca predložil cenovú ponuku a
dodací list s nečitateľným podpisom. V rámci daňovej kontroly správca dane zabezpečil opakovanú

výpoveďkonateľaspoločnostiALFASONAXs.r.o.pánaA.,ktorúvyhodnotil.PánA.dokladmispoločnosti
už nedisponoval, nakoľko ich odovzdal v zmysle zmluvy o prevode obchodného podielu, dodávky
tovaru sa sám zúčastnil pri dovoze z Rumunska, pričom tovar do týchto priestorov žalobcu v Prešove
doviezol B. C., na dvoch veľkých dodávkach a následne bol vyložený a preložený na nákladné vozidlo
žalobcu. Spustenie a namontovanie chladiarenskej jednotky zabezpečoval žalobca. Z Rumunska bol
tovar dovezený nákladnými vozidlami na rumunských evidenčných značkách s rumunskými vodičmi.

Ďalej správca dane preveroval spoločnosť ALFA SONAX s.r.o. aj spoločnosť CLASS SOLUTION s.r.o.
Bratislava, ktorá bola jej dodávateľom. V rámci preverovania (vrátane miestneho zisťovania u žalobcu)
správcadanenespochybnilexistenciuklimatizačnejjednotkyanitúskutočnosť,žepredmetnézariadenie
žalobca využíva vo svojich priestoroch na svoje podnikateľské aktivity. Na základe vykonaného
dokazovania však spochybnil uskutočnenie zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom ALFA
SONAX s.r.o. Aj keď žalobca predložením dokladov a dôkazov splnil svoju primárnu dôkaznú povinnosť,

vzhľadom na spochybnenie obchodnej transakcie boli spochybnené aj daňovým subjektom predložené
dôkazy a dôkazné bremeno bolo opätovne prenesené na žalobcu, ktorý dôkazné bremeno neuniesol. Sodkazom na nepreukázanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia spoločnosťou ALFA SONAX
s.r.o. - dodávateľom uvedeným na faktúre, správca dane poukázal na porušenie § 49 ods. 1 v
nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona č. 224/2004 Z.z. o DPH a žalobcovi neuznal odpočítanie dane z

predloženej faktúry vo výške 33 000 Eur.
2.FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky(ďalejlen„žalovaný“)rozhodnutím č.101664939/2022
zo dňa 03.06.2022 rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu tak, že prvostupňové
rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
žalovaný poukázal na priebeh daňovej kontroly a prvostupňového konania ako aj obsah prvostupňového

rozhodnutia. Po preskúmaní skutkového stavu zistil, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní sú
neopodstatnené. Uviedol, že musia byť súčasne splnené dve zákonné podmienky, a to predloženie
faktúry od platiteľa vyhotovené v zmysle zákona, čo žalobca splnil, a druhá zásadná a najpodstatnejšia
podmienka je, že právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri
tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Splnenie zákonom stanovených podmienok musia
preukázať obidvaja obchodní partneri, nakoľko obchodný prípad je dvojstranný právny akt, a teda

nielen žalobca-daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane, ale aj jeho obchodný
partner, musí vedieť preukázať predložením relevantných správcom dane overiteľných dôkazov, že
tovar daňovému subjektu skutočne aj dodal a že mu z dodania tovaru vznikla daňová povinnosť.
Daňová povinnosť vzniká dňom reálneho a skutočného dodania tovaru, nielen formálne deklarovaného
na faktúre. Skutočnosti tvrdené žalobcom na základe predložených listinných dôkazov musia byť

nielen zaúčtované, ale aj preukázané, t.j. priamo dokazujúce túto skutočnosť. V prípade, že dodávateľ
nepreukáže, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo a že mu z dodania tovaru vznikla v zmysle §
19 zákona o DPH daňová povinnosť nie sú splnené podmienky v zmysle § 49 zákona o DPH. Podstatné
je preukázanie, že dodávateľovi vznikla reálna daňová povinnosť, nielen formálne vykazovaná na
faktúre. Daň z pridanej hodnoty je daňou „zrkadlového obrazu“, t.j. dodanie tovaru musí byť vierohodným

spôsobom preukázané tak u daňového subjektu-žalobcu, ako aj u jeho dodávateľov, čo v danom prípade
preukázané nebolo. Pokiaľ sa žalobca domáhal uplatnenia svojich práv nemohol očakávať, že tieto
budú priznané bez toho, aby ich oprávnenosť preukázal. Ako platiteľ dane mal možnosť si obstarať
dostatočné množstvo dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočnených zdaniteľných plnení
tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle predložených dokladov a to subjektom

uvedeným na týchto dokladoch v pozícii dodávateľa resp. subdodávateľa. Všetky tieto dôkazy musí
mať daňový subjekt dispozícii najneskôr v momente kedy si právo na odpočítanie dane v daňovom
priznaní uplatňuje. Každý daňový subjekt podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukazuje skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a na skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom
priznaní alebo iných podaniach a tiež vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je

povinný viesť. Povinnosťou správcu dane nie je za daňový subjekt vyhľadávať dôkazy, ktoré by mohli
byť spôsobilé k priznaniu nároku, ktorý si daňový subjekt uplatnil a riadne nepreukázal. Ďalej uviedol,
že žalobca deklaruje nákup tovaru od dodávateľa ALFA SONAX s.r.o. v zmysle faktúry z 22.04.2020 s
dátumom dodania 22.04.2020, avšak na dodacom liste je prevzatie chladiarenské jednotky potvrdené
s dátumom 02.04.2020, bez bližšej identifikácie osoby, ktorá si u žalobcu tovar prevzala. Na dodacom

liste, ktorý bol vystavený 02.04.2020 je uvedené aj číslo faktúry, na základe ktorej, si žalobca uplatnil
odpočítanie dane a to aj napriek tomu, že faktúra mala byť vystavená až dňa 22.04.2020. Žalobca
v rámci daňovej kontroly predložil aj cenovú ponuku z 14. 02.2020 od spoločnosti ALFA SONAX
s.r.o., pričom uvedená spoločnosť podľa tvrdení jej bývalého konateľa mala chladiarenskú jednotku
nakúpiť od spoločnosti CLASS SOLUTION, s.r.o. až v mesiaci apríl 2020 a tovar mal byť prepravený

priamo od nestotožnenej Rumunskej spoločnosti priamo do prevádzkových priestorov žalobcu taktiež
v mesiaci apríl 2020, čo bolo potvrdené na dodacom liste s dátumom 02.04.2020. Predložené
doklady teda vierohodným spôsobom neosvedčujú tvrdenie žalobcu o dodaní tovaru deklarovaným
dodávateľom ALFA SONAX, s.r.o. Uviedol, že subdodávateľská spoločnosť CLASS SOLUTION, s.r.o.
v kontrolných výkazoch uvádzala ako dodávateľa iba spoločnosť Ronlab, s.r.o. a nedeklarovala žiadne

transakcie s dodávateľmi z iných členských štátov, nepriznala žiadne nadobudnutie tovaru od akejkoľvek
rumunskej spoločnosti s.r.o. spoločnosti ALFA SONAX, s.r.o. a CLASS SOLUTION s.r.o. a Ronlab
s.r.o. sú nekontaktné, ani v jednej z týchto spoločností sa nepreukázalo, že by bola oprávnená s
predmetnou chladiarenskou jednotkou disponovať ako vlastník a ďalej ju dodať. Nebolo preukázané
vykonávanie ekonomickej činnosti v sídlach týchto spoločností, spoločnosti vykazovali vysoké obraty

bezzamestnancov,bezzákladnýchprostriedkovaskladovacíchpriestorov,respektívevôbecnepodávali
daňovépriznaniaakontrolnévýkazy(Ronlab,s.r.o.).Pôvoddodávanéhotovaruvzistenomreťazci,ktorý
saformálnedeklarovalodkonkrétnychsanepreukázal.Rovnakonebolapreukázanáaniprepravatovaru
do prevádzkových priestorov žalobcu v Prešove, keď žalobca ani jeho deklarovaný dodávateľ nevedeliidentifikovať prepravcu tovaru ani vodičov, ktorí tovar prevážali, nevedeli označiť konkrétne miesto
nakladania chladiarenskej jednotky. Žalobcovi sa v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
nepodarilo odstrániť oprávnené pochybnosti správcu dane plynúce z jeho zistení ohľadne dodávateľskej

spoločnosti ALFA SONAX, s.r.o. Sporné skutočnosti neboli objasnené ani svedectvom vtedajšieho
štatutárneho zástupcu spoločnosti ALFA SONAX, s.r.o. pána A. A., ktorý síce priznal vystavenie
preverovanej faktúry pre žalobcu a dodanie chladiarenskej jednotky, avšak jeho výpoveď bola vzhľadom
na ďalšie získané dôkazy správcu dane spochybnená. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že svedok sa
k otázkam správcu dane nevyjadroval adresne a dostatočne profesionálne, obzvlášť pri zohľadnení tej

skutočnosti, že mal zabezpečovať celý obchod a rovnako sa mal zúčastniť aj prepravy chladiarenskej
jednotky z Rumunska do priestorov žalobcu. Pán A. si nepamätal, aké dokumenty boli k uvedenej
dodávka vystavené, nevedel či odberateľovi poskytol aj nejakú technickú dokumentáciu, manuál k
zapojeniu chladiarenskej jednotky, údaje o jej pôvode, roku výroby, dokonca si nepamätal ani akú sumu
v hotovosti za chladiarenskú jednotku zaplatil. Najskôr tvrdil, že medzi spoločnosťou ALFA SONAX,
s.r.o. a žalobcom bola uzatvorená aj písomná zmluva upravujúca podmienky dodania klimatizačnej

jednotky, vrátane reklamačných podmienok a následne si už nepamätal, či nejaká zmluva bola uzavretá.
Tiež nevedel identifikovať osoby ani evidenčné čísla vozidiel prevážajúcich tovar a to aj napriek svojim
tvrdeniam, že sa osobne zúčastnil prepravy tovaru z Rumunska. Tvrdil, že obchod objednával s pánom
C., ktorý bol splnomocneným zástupcom spoločnosti CLASS SOLUTION s.r.o., avšak žiadny dôkaz na
podporu tohto svojho tvrdenia nepredložil. Osoba pána C. ostala nestotožnená, pričom preverovaním

z dostupných informačných systémov správca dane nezistil žiadne prepojenie medzi spoločnosťou
CLASS SOLUTION s.r.o. a osobou smerom Čergeľ, ktorá podľa informácií žalobcu už zomrela. S
ohľadom na uvedené skutočnosti pán A. A. neposkytol správcovi dane také presvedčivé dôkazy a
overiteľné informácie, ktoré by preukazovali, že dodávateľom chladiarenskej jednotky bola spoločnosť
uvedená na predloženej faktúre t.j. spoločnosť ALFA SONAX s.r.o. Správca dane nespochybnil

existenciu chladiarenskej jednotky, ktorú už žalovaný využíval vo svojich priestoroch v Novákoch na
podnikateľské účely, avšak táto chladiarenská jednotka nebola dodaná tak, ako to bolo deklarované
faktúrou a súvisiacimi dokladmi predloženými žalobcom pri daňovej kontrole. Ďalej uviedol, že faktúra
je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené
údaje odrážajú skutočnosť a ich vierohodnosť a kompletnosť preukazuje žalobca. Nepreukázanie týchto

skutočností je neunesením dôkazného bremena a v prípade neunesenia dôkazného bremena na strane
platiteľa jeho následkom je neuznanie tvrdených skutočností, nakoľko dôkazné bremeno je primárne na
daňovom subjekte. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
4Sžf/45/2014. K predloženým dokladom uviedol, že ide o písomnosti, ktoré je možné pomerne ľahko
vyhotoviť elektronickými prostriedkami. Jeho hodnovernosť je potom podporená osobou ich vystaviteľa,

ktorý spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím a minulosťou dodávateľa, okrem iného aj jeho
daňovou disciplínou. Ak správca dane pri preverovaní týchto dokladov narazí na skutočnosti a dôkazy
spochybňujúce, či priamo popierajúce tvrdenia z predložených dokladov, tak ako je tomu tak v tomto
prípade, je namieste a v súlade so zákonom, keď považuje tieto tvrdenia za nepreukázané a vyzýva
daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Za nedôvodné žalovaný považoval odvolacie námietky

žalobcu smerujúce k daňovému podvodu s tým, že na tento prípad nemožno aplikovať namietané
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Zdôraznil, že prvostupňové rozhodnutie nestojí na závere o daňovom
podvode, ale na nepreukázaní uskutočnenia dodávky subjektom uvedeným na faktúre. Ďalšie odvolacie
námietky žalobcu považoval za nedôvodné a skonštatoval, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane
vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu na základe, ktorého bolo možné presvedčivo

konštatovať, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry bez toho, aby bolo preukázané,
že toto právo si uplatnil oprávnene, po splnení hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 49 ods. 1
a § 51 ods. 1 zákona o DPH.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

3. Žalobca podal žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, kde namietal nesprávny
záver žalovaného a správcu dane, ktorí síce nespochybnili reálnu dodávku zdaniteľného plnenia-
chladiarenskej jednotky avšak spochybnili, že k dodávke došlo spoločnosťou ALFA SONAX s.r.o.,
z čoho vyvodili negatívne dôsledky v neprospech žalobcu, ktorému vyrubili rozdiel dane z pridanej

hodnoty. Žalobca nevidí v dokazovaní vykonanom počas daňovej kontroly žiadny zákonný priestor pre
pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľného plnenia. Dôkazy svedčia v prospech riadneho
uskutočnenia zdaniteľného plnenia dodávateľom ALFA SONAX s.r.o. Žalobca za účelom preukázania
dodania predmetu zdaniteľného plnenia spoločnosťou ALFA SONAX s.r.o. predložil správcovi danekompletnúzmluvnúaúčtovnúdokumentáciuvrozumnomaprimeranomrozsahu,poukázalnaexistenciu
materiálneho plnenia, čo správca dane nespochybnil a dokonca si to aj osobne overil. Žalobca preukázal
aj prepravu z miesta kúpy Prešov na miesto vykládky, nakoľko ju zabezpečoval sám žalobca a

identifikoval osobu zástupcu dodávateľa A. A., s ktorým predmet obchodu dojednal. Podľa žalobcu
jediný dôvod, pre ktorý správca dane a žalovaný vyslovili svoje pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného
plneniasospoločnosťouALFASONAX s.r.o.jenemožnosťnahliadnuťdoúčtovnejevidenciepredmetnej
spoločnosti,respektívenemožnosťnahliadnuťdoúčtovnejevidenciesubdodávateľa-spoločnostiCLASS
SOLUTION s.r.o., čo však nie je možné pričítať na ťarchu žalobcovi. So spoločnosťou subdodávateľa

CLASS SOLUTION s.r.o. žalobca nebol v žiadnom obchodnom kontakte. Podľa žalobcu správca
dane dezinterpretoval vyjadrenia konateľa žalobcu ohľadom zdaniteľného plnenia od spoločnosti
ALFA SONAX, s.r.o. a vykreslil žalobcu ako amatéra. Dôvodom takéhoto nákupu bola skutočnosť,
že na dodávku nového zariadenia by žalobca musel čakať neprimeranú dobu a spoločnosť ALFA
SONAX s.r.o. bola schopná dodať zariadenie relatívne rýchlo. Taktiež poukázal na aj predchádzajúcu
úspešnú spoluprácu s A. A.. Z vyššie uvedených dôvodov so závermi žalovaného a správcu dane

žalobca nesúhlasil, pričom poukázal na to, že pri zdaniteľnom plnení nemal iného dodávateľa ako
spoločnosť ALFA SONAX s.r.o., ktorá bola jediným dodávateľom žalobcu a poukázal tiež na fyzickú a
nespochybniteľnú existenciu materiálneho predmetu zdaniteľného plnenia, ktorý správca dane osobne
videl a skontroloval, na faktúru od spoločnosti ALFA SONAX s.r.o. na výpoveď svedka A. A.. V priebehu
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania podľa žalobcu nevyšli najavo žiadne iné dôkazy, ktoré by

uvedené skutočnosti vyvracali. Vzhľadom na to poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 3Sžf/1/2011. Objektívne teda nemohol väčšmi preukázať, že zdaniteľné plnenie mu
dala spoločnosť ALFA SONAX, s.r.o. a nie iný subjekt, ako to naznačil správca dane. V ďalšom texte
žaloby poukázal žalobca na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, na základe ktorých skonštatoval
a zdôraznil, že nemal a nemohol mať vedomosť o nezrovnalostiach podaných správcom dane a

žalovaným. Vzhľadom na to predpokladal nevyhnutnosť podania návrhu na začatie prejudiciálneho
konania pred súdnym dvorom Európskej únie a preto navrhol aj prerušenie konania podľa § 100 ods. 1
písm. c/ SSP. Záverom navrhol napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť
a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného a žalobcu

4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobca vo svojej žalobe prezentuje najmä
svoj nesúhlas so závermi správcu dane a žalovaného, avšak neuvádza nijaký relevantný dôkaz, ktorý
by mal vplyv na výrok rozhodnutia žalovaného či správcu dane. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí

zhrnul zistený skutkový stav, vyhodnotil ho vo vzťahu k zisteným skutočnostiam, podrobne vysvetlil
aplikáciu zvolených právnych ustanovení a vysporiadal sa s odvolacími námietkami žalobcu v súlade
s konštantnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky a
v súlade s právnym názorom európskych súdnych dvorov, pričom nie je potrebná podrobná odpoveď
na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať na zásadnú a

relevantnú námietku. Žalovaný trvá na svojich názoroch a je zrejmé, že žalobca háji výhradne svoje
záujmy, no podľa názoru žalovaného nemôže očakávať, že nespokojnosť s vydaným rozhodnutím
bude relevantným dôvodom na jeho zrušenie. Podľa žalovaného spoločnosť ALFA SONAX s.r.o.
nepreukázala, že bola vlastníkom tohto dodávaného tovaru, nepredložila doklady, ktoré preukazujú
hospodárske operácie a účtovné prípady vo firme požadovanej správcom dane. Bývalý konateľ

tejto spoločnosti síce formálne potvrdil dodanie tovaru žalobcovi, avšak neuviedol žiadne bližšie
overiteľné informácie o deklarovanom obchode, čo je vzhľadom na predmet fakturácie a fakturovanú
sumu tovaru prinajmenšom pochybné. Pochybnosti vznikli aj počas daňovej kontroly a žalobca
ich neodstránil. Doklady predložené žalobcom preto vierohodným spôsobom neosvedčujú tvrdenie
žalobcu o dodaní tovaru. Preprava tovaru do prevádzkových priestorov žalobcu v Prešove taktiež

preukázanánebola.Dodanie tovarusanepotvrdiloaniusubdodávateľaCLASSSOLUTIONs.r.o.Pôvod
dodávaného tovaru v zistenom reťazci formálne deklarovaným dodávateľom sa nepreukázalo. Žalovaný
zdôraznil, že daňové orgány neviazali preukazovanie nadobudnutia vlastníckeho práva na nutnosť mať
skladové priestory, zamestnancov a prepravné prostriedky. Iba v tejto súvislosti konštatovali, že tieto
skutočnosti rovnako ako aj nekontaktnosť dotknutých spoločností taktiež spochybňujú tvrdenia žalobcu

o reálnosti obchodu tak ako bol deklarovaný v predložených dokladoch. Skutočnosti uvedené na faktúre
z 22.04.2020 nezodpovedajú reálnemu dodaniu zo strany subjektu na nej označenom ako dodávateľ. S
poukazom na viacero rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako aj rozhodnutie
SDEÚ uviedol, že princípy z nich vyplývajúce sa vzťahujú aj na tento prípad, keď správca danepopri spochybnení skutočnej identity dodávateľa spochybňuje aj preukázanie hmotnoprávnej podmienky
pre priznanie na odpočítanie dane-statusu zdaniteľnej osoby skutočného dodávateľa. Správca dane
nekonštatoval, že žalobca bol súčasťou reťazca, ktorý nesie znaky daňového podvodu, či zneužitia preto

judikáty, ktorých podstatou je definovanie plnení ako daňový podvod teda nie je možné na daný prípad
aplikovať. Žalovaný tiež odmietol neprimerané zaťaženie žalobcu dôkazným bremenom. Ďalej žalovaný
argumentoval obdobne ako v napadnutom rozhodnutí a záverom navrhol žalobu zamietnuť.
5. Žalobca v replike odmietol závery žalovaného a zotrval na svojich žalobných bodoch a argumentoval,
obdobne ako v podanej správnej žalobe, s čím nesúhlasil žalovaný v duplike, ktorý sa taktiež pridržiaval

vo svojich už uvedených záverov.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

6. Správny súd v Banskej Bystrici vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho
súdneho poriadku a pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal
v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkov nenavrhol,

aby bolo nariadené pojednávanie a nevyžadoval si to ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Po
preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že žaloba nebola
dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej
stránke tunajšieho súdu dňa 12.09.2023. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného
znenia na úradnej tabuli súdu dňa 26.10.2023 (§ 137 ods. 3 SSP).

7. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

8. Podľa §191 ods. 1 písm. c/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci

9. Podľa § 3 ods. 1, zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov – (ďalej len „Daňový poriadok“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne

záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

10. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

11. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie

bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

12. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

13. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

14. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“)
predmetom dane je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,
ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Právo odpočítať daň z fakturovaného tovaru alebo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

15. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deňskorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

16. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane vznikne len vtedy, ak vznikla daňová
povinnosť v zmysle citovaného ustanovenia 19 ods. 2 zákona o DPH.

17. Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je

povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.

18. Podľa § 51 ods. 1, písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak po a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú

podľa § 71.

19.Podľa§46ods.5Daňovéhoporiadkuakvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim

vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

20. Zákonom č. 151/2022 Z.z. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm.
a/ uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy

vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej
Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp.
zn. 11S/77/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-11S/77/2022.

21. Správny súd preskúmaním veci zistil, že správca dane na základe zistení z daňovej kontroly vyrubil
žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za obdobie apríl 2020 v sume 33 000 Eur v súvislosti
s dodávkou tovaru – chladiarenského zariadenia TRANE RTAC 170 od dodávateľa spoločnosti ALFA
SONAX s.r.o., ktorého existenciu ani využívanie žalobcom nespochybnil. Spochybnil uskutočnenie
zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom ALFA SONAX s.r.o., na základe spochybnených

dôkazov predložených žalobcom, čím považoval dôkazné bremeno za opätovne prenesené na žalobcu,
ktorý ho neuniesol. Žalovaný napadnutým rozhodnutím v odvolacom konaní potvrdil prvostupňové
rozhodnutie správcu dane. Mal za to, že musia byť súčasne splnené dve zákonné podmienky, a to
predloženie faktúry od platiteľa vyhotovenej v zmysle zákona a vznik práva odpočítať daň z tovaru
vznikom daňovej povinnosti, čo musia preukázať obidvaja obchodní partneri, nakoľko obchodný prípad

je dvojstranný právny akt. Teda nielen žalobca, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane, ale aj
jeho obchodný partner, musí vedieť preukázať predložením relevantných správcom dane overiteľných
dôkazov, že tovar daňovému subjektu skutočne aj dodal a že mu z dodania tovaru vznikla daňová
povinnosť dňom reálneho a skutočného dodania tovaru, nielen formálne deklarovaného na faktúre.
Za pochybné považoval, že žalobca deklaruje nákup tovaru od dodávateľa ALFA SONAX s.r.o. v

zmysle faktúry z 22.04.2020 s dátumom dodania 22.04.2020, avšak na dodacom liste je prevzatie
chladiarenské jednotky potvrdené s dátumom 02.04.2020, bez bližšej identifikácie osoby, ktorá si u
žalobcu tovar prevzala. Na dodacom liste, ktorý bol vystavený 02.04.2020 je uvedené aj číslo faktúry, na
základe ktorej, si žalobca uplatnil odpočítanie dane a to aj napriek tomu, že faktúra mala byť vystavená
až dňa 22.04.2020. Žalobca v rámci daňovej kontroly predložil aj cenovú ponuku z 14.02.2020 od

spoločnosti ALFA SONAX s.r.o., pričom uvedená spoločnosť podľa tvrdení jej bývalého konateľa mala
chladiarenskú jednotku nakúpiť od spoločnosti CLASS SOLUTION, s.r.o. až v mesiaci apríl 2020 a
tovar mal byť prepravený priamo od nestotožnenej Rumunskej spoločnosti priamo do prevádzkových
priestorov žalobcu taktiež v mesiaci apríl 2020, čo bolo potvrdené na dodacom liste s dátumom
02.04.2020. Predložené doklady podľa žalovaného vierohodným spôsobom neosvedčujú tvrdenie

žalobcu o dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom ALFA SONAX, s.r.o. Dodávku tovaru v zmysle
predložených dokladov ďalej spochybnil tým, že subdodávateľská spoločnosť CLASS SOLUTION,
s.r.o. v kontrolných výkazoch uvádzala ako dodávateľa iba spoločnosť Ronlab, s.r.o. a nedeklarovala
žiadne transakcie s dodávateľmi z iných členských štátov, nepriznala žiadne nadobudnutie tovaru odakejkoľvek rumunskej spoločnosti a spoločnosti ALFA SONAX, s.r.o. a CLASS SOLUTION s.r.o. a
Ronlab s.r.o. sú nekontaktné, ani v jednej z týchto spoločností sa nepreukázalo, že by bola oprávnená
s predmetnou chladiarenskou jednotkou disponovať ako vlastník a ďalej ju dodať. Nebolo preukázané

vykonávanie ekonomickej činnosti v sídlach týchto spoločností, spoločnosti vykazovali vysoké obraty
bezzamestnancov,bezzákladnýchprostriedkovaskladovacíchpriestorov,respektívevôbecnepodávali
daňové priznania a kontrolné výkazy (Ronlab, s.r.o.). Pôvod dodávaného tovaru v zistenom reťazci,
ktorý sa formálne deklaroval od konkrétnych sa nepreukázal. Rovnako nebola preukázaná ani preprava
tovaru do prevádzkových priestorov žalobcu v Prešove, keď žalobca ani jeho deklarovaný dodávateľ

nevedeli identifikovať prepravcu tovaru ani vodičov, ktorí tovar prevážali, nevedeli označiť konkrétne
miesto nakladania chladiarenskej jednotky. Žalobcovi sa v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania nepodarilo odstrániť oprávnené pochybnosti správcu dane plynúce z jeho zistení ohľadne
dodávateľskej spoločnosti ALFA SONAX, s.r.o. Sporné skutočnosti neboli objasnené ani svedectvom
vtedajšieho štatutárneho zástupcu spoločnosti ALFA SONAX, s.r.o. pána A. A., ktorý síce priznal
vystavenie preverovanej faktúry pre žalobcu a dodanie chladiarenskej jednotky, avšak jeho výpoveď

bola vzhľadom na ďalšie získané dôkazy správcu dane spochybnená. Nepamätal, aké dokumenty boli
k uvedenej dodávka vystavené, nevedel či odberateľovi poskytol aj nejakú technickú dokumentáciu,
manuál k zapojeniu chladiarenskej jednotky, údaje o jej pôvode, roku výroby, dokonca si nepamätal
ani akú sumu v hotovosti za chladiarenskú jednotku zaplatil. Najskôr tvrdil, že medzi spoločnosťou
ALFA SONAX, s.r.o. a žalobcom bola uzatvorená aj písomná zmluva upravujúca podmienky dodania

klimatizačnej jednotky, vrátane reklamačných podmienok a následne si už nepamätal, či nejaká zmluva
bola uzavretá. Tiež nevedel identifikovať osoby ani evidenčné čísla vozidiel prevážajúcich tovar a to
aj napriek svojim tvrdeniam, že sa osobne zúčastnil prepravy tovaru z Rumunska. Tvrdil, že obchod
objednával s pánom C., ktorý bol splnomocneným zástupcom spoločnosti CLASS SOLUTION s.r.o.,
avšak žiadny dôkaz na podporu tohto svojho tvrdenia nepredložil. Osoba pána C. ostala nestotožnená,

pričom preverovaním z dostupných informačných systémov správca dane nezistil žiadne prepojenie
medzi spoločnosťou CLASS SOLUTION s.r.o. a osobou smerom C., ktorá podľa informácií žalobcu už
zomrela. S ohľadom na uvedené skutočnosti pán A. A. neposkytol správcovi dane také presvedčivé
dôkazy a overiteľné informácie, ktoré by preukazovali, že dodávateľom chladiarenskej jednotky bola
spoločnosť uvedená na predloženej faktúre t.j. spoločnosť ALFA SONAX s.r.o. Nepreukázanie týchto

skutočností je neunesením dôkazného bremena a v prípade neunesenia dôkazného bremena na strane
platiteľa jeho následkom je neuznanie tvrdených skutočností, nakoľko dôkazné bremeno je primárne na
daňovom subjekte.

22. Ťažiskom žalobných námietok žalobcu v podanej správnej žalobe bola skutočnosť, na ktorú

opakovane poukázal, že nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za predmetné zdaňovacie
obdobie mu nebol priznaný z dôvodu spochybnenia dodania tovaru spoločnosťou ALFA SONAX s.r.o.,
napriektomu,ževšetkýmipredloženýmidokladmidodanieriadnepreukázal,čímvyčerpalsvojedôkazné
bremeno,pričomsprávcadanenepreukázalopak,anidodanietovarurelevantnenespochybnil.Súčasne
žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a tvrdil, že pochybnosti správcu dane

a žalovaného o ne/uskutočnení zdaniteľného plnenia sa týkajú nižších stupňov obchodného reťazca,
za čo nemôže znášať negatívne dôsledky žalobca, pričom v kontexte s touto judikatúrou zdôraznil, že
nemal a nemohol mať vedomosť o nezrovnalostiach tvrdených správcom dane.

23. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o

spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, v zmysle ktorej musí zdaniteľná osoba spĺňať formálne
a materiálne podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v
tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú
poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou. Z formálneho hľadiska musí disponovať faktúrou vyhotovenou
v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240 smernice 2006/112 a materiálnymi, resp.

hmotnoprávnymi podmienkami sú:
· predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia),
· poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t.j. status zdaniteľnej osoby dodávateľa),
· prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

24. Uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112/ES transponovala slovenská vnútroštátna
právna úprava, nakoľko platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň za nasledujúcich
podmienok:
· dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),· daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1
a 2 zákona o DPH),

· daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená
iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2
písm. a/ zákona o DPH),
· zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar
dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH).

25. Dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, ktorý musí byť schopný preukázať ním tvrdené
skutočnosti, teda že splnil podmienky a nárok na odpočet DPH mu skutočne vznikol. Dokazovanie, ktoré
vykonáva správca dane následne slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predložených daňovým
subjektom. Správca dane sa však musí vyvarovať jednoduchých a nepodložených spochybnení pokiaľ
ide o reálnosť uskutočnenia obchodných transakcií, ktoré viedli k vystaveniu daňovej faktúry. Správca

dane musí teda dôvodne spochybniť tvrdenia a dôkazy predostreté daňovým subjektom za účelom
odpočítaniaDPH.Vopačnomprípadebybolanarušenázásadadaňovejneutralityaprávnejistoty.Vtejto
súvislosti treba pripomenúť, že nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane
z pridanej hodnoty nie je jediným právnym dôvodom pre jeho zamietnutie. Podľa názoru Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky vyjadreného v rozsudku sp. zn. 2Sfk/27/2022 zo dňa 28.04.2023,

bod 30.: V prípade, kedy badá neštandardnosti v deklarovanom zdaniteľnom obchode, respektíve
obchodných vzťahoch medzi dotknutými zdaniteľnými osobami a zároveň nie je možné dostatočne
dôkladne a jednoznačne spochybniť naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, tak nárok
na odpočet je možné nepriznať len v prípade preukázania, že zdaniteľná osoba uplatňujúca si právo
na odpočet dane vedela alebo vedieť mala o jej účasti na daňovom podvode. Uvedené vyplýva

z úst judikatúry súdneho dvora eur, napríklad rozsudku optik žien, spojené veci C - 354/03, C -
355/03, C - 484/03. V danom prípade nebola sporná faktická existencia tovaru ani jeho využívanie
v rámci ekonomickej činnosti žalobcu. Sporné bolo len dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom
ALFA SONAX s.r.o. uvedeným na predloženej faktúre Dôvody, ktoré mali takéto dodanie spochybniť
nemožno považovať za právne udržateľné, ale ani spochybnenie dodania tovaru zdaniteľnou osobou

nebolo dostatočne dôkladné a jednoznačné.

26. Žalovaný a správca dane závery svojich rozhodnutí založili na nepreukázaní materiálnej podmienky
práva žalobcu na odpočet DPH, ktorou je skutočnosť, že žalobca nepreukázal podľa § 49 ods. 1 zákona
č. 222/2004 Z.z., že tovar fakturovaný predmetnou faktúrou bol dodaný dodávateľom ALFA SONAX,

s.r.o., a teda nebolo preukázané, že tomuto subjektu vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona
č. 222/2004 Z.z. V prejednávanej veci boli správcom dane zistené „objektívne pochybnosti“ na strane
dodávateľského subjektu a jeho dodávateľov s poukazom na nezrovnalosti v predložených podkladoch
a výpovediach svedkov, ktoré vyplynuli z dokazovania správcu dane, čím podľa žalovaného spochybnil
žalobcom tvrdenú transakciu a došlo k prenosu dôkazného bremena naspäť na žalobcu. Obrana

žalobcu spočívala v tvrdení o objektívnej existencii tovaru, ktorý bol predmetom spornej faktúry a v
predložení všetkých dokladov riadne osvedčujúcich dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom. Pokiaľ
správca dane nespochybnil existenciu tovaru uvedeného na predmetnej faktúre, ale neuznal žalobcovi
odpočítanie dane z pridanej hodnoty v dôsledku toho, že žalobca jednoznačne nepreukázal, že mu tovar
dodala spoločnosť uvedená na faktúre, takýto záver je v rozpore s najnovšou judikatúrou Najvyššieho

súdu SR, Ústavného sudu SR ako aj Súdneho dvora EÚ. Žalobca sa v podstate domáhal toho, aby mu
správca dane preukázal podvodné konanie. Namietal, že v prípade nespochybneného dodania odoprieť
právo na odpočítanie dane je možné len vtedy, ak zdaniteľná osoba sa priamo zúčastnila na daňovom
podvode alebo postupovala zneužívajúcim spôsobom alebo vedela alebo mohla vedieť, že plnenie je
súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu (nižších

stupňov obchodného reťazca). Správca dane, aby sa vyhol preukazovaniu spojenému s daňovým
únikom, neobjasnil skutočný mechanizmus podvodného konania a ustálil, že chladiarenské zariadenie
nebolo dodané dodávateľom uvedeným na faktúre, s ktorým záverom sa žalovaný stotožnil. Pokiaľ
nebola sporná faktická existencia tovaru ani jeho využívanie v rámci ekonomickej činnosti žalobcu,
pričom žalobca nespochybňoval status osoby, ktorá bola deklarovaným dodávateľom a nezistil prípadnú

inú osobu reálneho dodávateľa tovaru ani jej daňový status, dôkazné bremeno zo strany platiteľa dane
bolo vyčerpané, nakoľko nie je absolútne.27. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z
dôvodu,žežalobcaneviepreukázať,ženímdeklarovanýdodávateľzabezpečildodanieprostredníctvom
deklarovaného dodávateľa, resp. jeho subdodávateľských subjektov, respektíve sa v rámci tohto

dodávateľského reťazca vyskytli nezrovnalosti, práve k čomu vedú závery správcu dane aj žalovaného
v danom prípade. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo: „Smernica Rady
2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami
daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi,
na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej

hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa
týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru,
uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani
dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená,
po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský
reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade

niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli
nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,
že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že
sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila
faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského

reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“

28. Podľa označeného rozhodnutia SD EÚ, ale aj iných (napr. rozsudok vo veci C-277/14, C-28/11
Bonik), prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom, aby zamietli priznanie práva na odpočet, ak sa
vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim

spôsobom. Ide o prípady, keď daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, ale aj vtedy, ak
zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že sa svojím nadobudnutím zúčastňuje na plnení, ktoré
je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Len v takom prípade sa zdaniteľná osoba musí považovať
za účastníka na takomto podvode bez ohľadu na otázku, či má alebo nemá prospech z opätovného
predaja tovaru alebo využitia služieb v rámci zdaniteľných plnení. V prípade, ak sú splnené vecné a

formálne podmienky k vzniku práva na odpočet dane, nie je v súlade s režimom práva na odpočet,
aby sa zamietnutím postihla zdaniteľná osoba, ktoré nevedela a nemohla vedieť, že dotknuté plnenie
je zapojené do podvodu spáchaného dodávateľmi, alebo že podvodom na DPH bolo poznačené iné
plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádzalo plneniu uskutočnenému uvedenou
zdaniteľnou osobou alebo po ňom nasledovalo.

29. Z doterajšej rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu SR a predtým Najvyššieho súdu
SR vyplýva, že základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH zo zdaniteľného obchodu je vznik
daňovej povinnosti. Daňová povinnosť vo všeobecnosti znamená, že štátu vzniká právo žiadať daň od
osôb, ktorým to zákon vymedzuje. Nepostačuje len samotné uvedenie DPH na faktúre, podstatné je, aby

došlo k vzniku daňovej povinnosti v intenciách ustanovenia § 19 zákona o DPH, t.j. z titulu skutočného
dodania tovaru alebo poskytnutia služby. Táto podmienka vyplýva z § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004
Z.z. Samotný vznik daňovej povinnosti a uvedenie DPH na faktúre vo väzbe na nárok na odpočítanie
DPH u kupujúceho však nestačí, pretože na strane platiteľa ako príjemcu zdaniteľného plnenia musí byť
preukázané, že prijaté plnenia obstaral na účely uskutočňovania svojich vlastných zdaniteľných plnení

(na účely svojho podnikania). V priebehu daňového konania musí byť preukázaný jednak obsah, ale aj
skutočný význam plnení deklarovaných daňových subjektom prostredníctvom relevantného daňového
dokladu. Samotná existencia faktúry však určite nie je postačujúcim, relevantným dôkazom toho, že k
dodaniu tovaru skutočne došlo. Zaúčtovanie daňových dokladov v súlade so zásadami účtovníctva ešte
nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných dodávok

(tovarov a služieb). Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane,
nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia
mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej
skutočnosti, v objekte a v subjekte. Uvedené závery často vyžadujú okrem iného stotožnenie dodávateľa
ako podmienku pre odpočet DPH, pričom v prípade odôvodnených pochybností na strane dodávateľa,

bez ohľadu na dobromyseľnosť daňového subjektu, vylučujú nárok daňového subjektu na odpočet DPH.

30. Judikatúra Súdneho dvora EÚ však pripúšťa vznik nároku na odpočet u dobromyseľného daňového
subjektu aj v prípade, ak existujú pochybnosti na strane dodávateľa, resp. aj v prípade, ak dodávateľnie je stotožnený (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C- 80/11 a C-142/11, resp.
v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03). Judikatúra Súdneho dvora EÚ tiež ustálila,
že založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu

práv verejných financií (C-384/04, C-271/06). Možno zhrnúť, že Súdny dvor EÚ dlhodobo judikuje,
že samotná skutočnosť, že plnenie nebolo skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach
alebo jeho subdodávateľom, nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet; pričom právo na odpočet
DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo
dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom,

možno zamietnuť jedine pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie
a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná
osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou
podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť (C-18/13).

31. Materiálna existencia plnenia a preukázanie reálneho dodania tovaru zdaniteľnou osobou sú

najpodstatnejšími hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie DPH. Dôkazné
bremeno je na osobe, ktorá si odpočítanie dane uplatňuje. Možnosť odopretia nároku na odpočítanie
dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH alebo daňového podvodu
alebo zneužitia práva, sú zásadne odlišné prípady, pri ktorých je rozličný obsah a rozsah dôkazného
bremena daňového subjektu a správcu dane. Uvedené prípady si nemožno zamieňať. Rozhodujúcim

faktorom pre správne posúdenie nároku na odpočet DPH v kontexte odôvodnenia preskúmavaného
rozhodnutia žalovaného a žalobných námietok žalobcu je vyhodnotenie splnenia podmienok pre
priznanie odpočtu DPH jednak z hľadiska právnej neudržateľnosti nepriznania odpočtu len z dôvodu
nedodania tovaru „deklarovaným dodávateľom“, ale aj z dôvodu nepresvedčivých skutkových záverov
správcu dane ohľadom spochybnenia reálneho dodania tovaru touto osobou. Pochybnosti správcu

dane boli založené aj na tom, že dodávateľ ALFA SONAX, s.r.o., resp. jeho dodávatelia nepredložili
správcovi dane v procese výkonu daňovej kontroly doklady (boli nekontaktní), že existovali časové
a iné rozpory v predložených dokladoch, resp. svedeckých výpovediach, že je nejasný pôvod tovaru
a pod. Z rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR (napríklad sp.zn. 2Sfk/82/2022 alebo sp.zn.
2Sfk/122/2022) jednak plynie, že preukázanie skutočnosti, že tovar dodal dodávateľ uvedený na faktúre

(deklarovaný dodávateľ) nie je hmotnoprávnou podmienkou odpočtu dane z pridanej hodnoty. Z ich
záverov však vyplýva aj to, že pochybnosti správcu dane pri spochybnení dodania tovaru musia byť
dostatočnej intenzity. Hmotnoprávnou podmienkou je status dodávateľa, ktorý musí byť tzv. zdaniteľnou
osobou, t.j. platcom dane. Status dodávateľa nemohol byť spochybnený nekontaktnosťou dodávateľa
(rovnako to platí na subdodávateľov) a jeho právnych nástupcov, ani faktom, že sídlili na fiktívnych

sídlach, nakoľko žalobca nie je schopný ovplyvniť budúce podnikateľské správanie svojho dodávateľa.
Takýmito okolnosťami nemohli byť ani nepodávanie daňových priznaní a neplnenie iných daňových
povinností dodávateľov, vrátane zrušenia registrácie platiteľa dane po uskutočnení zdaniteľných plnení,
ani podrobné nepreukázanie pôvodu tovaru a taktiež nezrovnalosti medzi objednávkami a faktúrami
ohľadom času dodania, miesta dodania, spôsobu platieb a podobných okolností, nakoľko platná právna

úprava nebráni v následnom precizovaní dodania zdaniteľného plnenia podľa potrieb a okolností.

32. Žalobca s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutie sp. zn.
3Sžf 1/2011, rozhodnutia SD EÚ sp. zn. C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling, a C-80/11,
C- 142/11 Mahagében kft a B. D. a C-643/11) dôvodne namietal, že správne orgány sa nemôžu zbaviť

dôkazného bremena k preukázaniu, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude
podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom tým, že konanie neposúdili ako podvodné
konanie.Správnysúdpoukazujenato,žesúčasťouprávnehozákladupovstupeSlovenskejrepublikydo
EÚ je aj výklad práva spoločenstva podľa čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva Súdnym
dvoromEÚvkonaníoprejudiciálnejotázke.Vtaktomprípadejevýkladprávaspoločenstvavrozsudkoch

Súdneho dvora EÚ súčasťou právneho základu rozhodovania vo veci samej (IV. ÚS 206/08.). Správny
súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, v ktorom sa v bode 46
uvádza, že hmotnoprávne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie, sú splnené len vtedy,
ak sa skutočne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo nevyplýva, že materiálnou podmienkou na

uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar musí byť dodaný dodávateľom uvedeným na faktúrach
a uvedenému dodávateľov vznikla aj daňová povinnosť' ale materiálnou podmienkou je to, že daňový
subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady
a dôkazy, že tovar na základe ktorého vzniká právo na odpočítanie dane použil pre potreby svojichvlastných zdaniteľných transakcii. V uznesení E. teda Súdny dvor EÚ posudzoval, či je daňový orgán
oprávnený zamietnuť právo na odpočítanie dane bez toho, aby súčasne skúmal existenciu daňového
podvodu a vedomosti daňového subjektu o ňom, súčasne v situácii kedy existencia plnenia (t.j. strojov)

nebola zo strany daňových orgánov nijako spochybnená a aj vnútroštátny súd považoval za nesporné,
že došlo k dodaniu. Súdny dvor EÚ v nadväznosti na svoju predchádzajúcu judikatúru pomerne jasne
zrekapituloval hranice, v rámci ktorých je možné odmietnuť právo na odpočítanie dane daňovým
subjektom formou spochybnenia deklarovaného dodávateľa. Už v rozhodnutí vo veci C-18/13 Maks Pen
(bod 32), Súdny dvor EÚ vyslovene uviedol, že pochybnosti o dodávateľovi alebo subdodávateľovi a ich

kapacitách (že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami a že
ich totožnosť už nie je úplne jasná) odôvodňujú zamietnutie práva na odpočítanie dane iba pod dvojitou
podmienkou, že (I) táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a (II) je preukázané, že vzhľadom
na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že
uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou tohto podvodu. Inak povedané,
pochybnosti o dodávateľovi alebo odberateľovi v reťazci dodaní sú relevantné iba ako indikátory pre

posúdenie účasti na podvode, samé osebe nemôžu viesť k zamietnutiu práva na odpočítanie dane.

33. Podľa správneho súdu je tak argumentačná línia „nepreukázaný deklarovaný dodávateľ“ ako
samostatný dôvod na odňatie práva na odpočítanie dane v rozpore s konštantnou judikatúrou Súdneho
dvora EÚ. Je potrebné zdôrazniť, že sa jedná o ustálenú rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ.

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že pojem zdaniteľná osoba, ktorý sa používaný v rozsudkoch
Súdneho dvora EÚ, je podľa článku 9 ods. 1 smernice 2006/112/ES vymedzený široko a vychádza
zo skutkových okolností, takže postavenie dodávateľa alebo poskytovateľa ako zdaniteľnej osoby
môže vyplývať z okolností prejednávanej veci (s odkazom na rozsudok vo veci C-281/20 Ferimet,
EU:C:2021:910, bod 43). Ide najmä o situáciu, kedy členský štát využil možnosť stanovenú v článku

287 smernice 2006/112/ES o DPH priznať oslobodenie od dane zdaniteľným osobám, ktorých ročný
obrat neprekračuje určitú sumu. Toto je podstatné aj v kontexte slovenskej úpravy DPH, ktorá využíva
možnosť danú smernicou a stanovuje hranicu obratu pre povinnú registráciu pre DPH vo výške 49.790
EUR za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Nie je teda možné
automaticky pri každom plnení predpokladať, že bolo poskytnuté platiteľom DPH. Ak však daňový

subjekt toto dôkazné bremeno unesie, nie je pre vznik nároku na odpočet nutné, aby bol identifikovaný
skutočný dodávateľ. Väčšinová časť doterajšej judikatúry vychádzala z premisy, že je potrebné postaviť
naisto, ktorá konkrétna osoba bola dodávateľom, s čím sa SD EÚ v rozsudku Kemwater nestotožnil
a uviedol v bode 40, že „Odoprieť zdaniteľnej osobe uplatnenie práva na odpočítanie DPH z dôvodu,
že skutočny´ dodávateľ dotknuty´ch tovarov alebo poskytovateľ dotknuty´ch služieb nebol identifikovany

´ a táto zdaniteľná osoba nepreukázala, že tento dodávateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, hoci
zo skutkovy´ch okolností jasne vyply´va, že uvedeny´ dodávateľ mal nevyhnutne toto postavenie, by
totiž bolo v rozpore so zásadou daňovej neutrality, ako aj s judikatu´rou pripomenutou v bodoch 26
až 30 tohto rozsudku. V dôsledku toho na rozdiel od toho, čo uvádza vnu´troštátny su´d, nemožno od
zdaniteľnej osoby v každom prípade vyžadovať, aby v prípade, že skutočny´ dodávateľ dotknuty´ch

tovarov alebo poskytovateľ dotknuty´ch služieb nebol identifikovany´, preukázala, že tento dodávateľ
alebo poskytovateľ má postavenie zdaniteľnej osoby, aby si mohla uplatniť toto právo.“

34. Závery rozsudku Kemwater je možné zhrnúť nasledovne:
- uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na

odpočítanie dane, avšak status osoby dodávateľa (t. j. poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná
pre DPH) hmotnoprávnou podmienkou je.
- dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje
odpočítanie dane. Pokiaľ však existujú´ osobitné skutkové okolnosti, tak táto podmienka sa môže
považovať za splnenú´ i bez jej preukázania zo strany osoby, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane.

- pokiaľ sa deklarovaný´ dodávateľ uvedený´ na faktúre líši od skutočného dodávateľa, osobe
uplatňujúcej si odpočítanie dane môže byť odopreté odpočítanie dane pokiaľ
- nebude preukázané (tým kto si právo na odpočítanie dane uplatňuje), že skutočný´ dodávateľ je inou
zdaniteľnou osobou, alebo
- neexistujú´ osobitné skutkové okolnosti (ktoré správca dane môže samostatne identifikovať), ktoré

preukazujú´, že skutočný´ dodávateľ je inou zdaniteľnou osobou.
-vovyššieuvedenýchprípadochniejepotrebnépreukazovaťpodvodnékonanie,resp.vedomosťoňom.
Rozsudok Kemwater podľa správneho súdu je potrebné vnímať ako spresnenie a doplnenie
predchádzajúcej judikatúry s ohľadom na argumentáciu týkajúcu sa nepreukázania deklarovanéhododávateľa. Je však zrejmé, že judikatúra Súdneho dvora EÚ ostáva v tomto smere naďalej
konštantná. Zároveň sa týmto rozsudkom vyjasnili podmienky pokiaľ siaha povinnosť daňového subjektu
preukazovať splnenie podmienok pre odpočítanie dane.

35. Za situácie, kedy správny súd nemal ustálenú existenciu plnenia dodaného zdaniteľnou osobou
(platcom dane), je potom námietka žalobcu o nesprávnom prenášaní dôkazného bremena na
žalobcu vo vzťahu k dodávateľovi ALFA SONAX, s.r.o. predčasná. Žalovaný a správca dane vo
svojich rozhodnutiach vo všeobecnosti odkazujú na zásady dokazovania v daňovom konaní a

povinností daňovníka, avšak nesprávne právne vyhodnotili skutočnosť ne/dodania tovaru deklarovaným
dodávateľom uvedeným na faktúre, ktorú sa snažili spochybniť. V dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci ustálili, že neuskutočnením zdaniteľného plnenia v zmysle predloženej faktúry nevznikla
daňová povinnosť z dodania tovaru v zmysle § 19 zákona o DPH a tým neboli splnené hmotnoprávne
podmienky odpočtu dane podľa § 49 zákona o DPH. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru,
že správna žaloba bola dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím

správcu dane v zmysle § 191 ods. 3 písm. a/ SSP zrušil s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP,
pretože vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.

36. Za účelom správnosti právneho posúdenia veci správcom dane si mal žalovaný v odvolacom konaní
primárne zodpovedať zásadnú otázku spočívajúcu v tom, či existencia materiálneho plnenia dodaného

zdaniteľnou osobou (platcom dane) bola v konaní sporná. V prípade, že sa preukázala existencia takého
dodania v zmysle citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ, potom žalovaný mohol zamietnuť priznanie
práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty iba z dôvodu podvodného konania a to len za predpokladu
preukázania vedomého podieľania sa žalobcu na podvodnom konaní, resp. zanedbania jeho povinností
- primeranej ostražitosti (due diligence), t.j. že mohol, resp. mal vedieť, že sa na podvodnom konaní

podieľa. Vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti žalobcu vo vzťahu k požiadavke prijímať
rozumne očakávateľné opatrenia na prechádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre
dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa
zúčastňuje na daňovom podvode. Vzhľadom na to, že v tomto štádiu konania nie je zrejmé, či žalovaný
príjme záver o nesplnení nároku na odpočítanie dane z dôvodu účasti alebo vedomosti žalobcu na

daňovom podvode, resp. ako ďalej dokazovanie prípadne doplní, vyhodnocovanie ďalších konkrétnych
okolností by bolo predčasné.

37. V ďalšom konaní musí správca prijať jednoznačný záver, či došlo k porušeniu zákona č. 222/2004
Z.z. alebo došlo k daňovému podvodu alebo zneužitiu práva a dostatočne odôvodní svoje rozhodnutie.

Ak žalobca splnil všetky podmienky v zákone č. 222/2004 Z.z. a preukázal reálne existenciu plnenia,
avšak správca dane preukázateľne zistil, že dodanie tovaru je spojené s daňovým podvodom, o ktorom
daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, potom dôvodom pre neuznanie práva žalobcu na odpočítanie
DPHniejeporušenie§49ods.1zákonač.222/2004Z.z.,aleúčasťnadaňovompodvode.Správcadane
sa v dokazovaní zameria na unesenie dôkazného bremena, ktoré primárne zaťažuje žalobcu potom čo

preverí, či došlo k dodaniu chladiaceho zariadenia zdaniteľnou osobou. Nepostačuje, že správca dane
len skonštatuje, že konkrétny dodávateľ nemohol určitú dodávku zrealizovať, ale musí byť ustálené, že
dodávka skutočne nebola zrealizovaná (nikým). V prípade, že nie je sporné, že k dodaniu reálne došlo,
nastupuje aplikácia rozhodnutí E. a F. vo vzájomnej súvislosti. Ak správca dane nedokáže spochybniť
dodávateľadotakejmiery,abynažalobcuopäťpresunuldôkaznébremeno,tedavprípade,žedodávateľ

je známy a je potvrdené, že uskutočnil dodanie, pri preverovaní oprávnenosti uplatnenia práva na
odpočítania dane, resp. jeho spochybnení prichádza do úvahy iba aplikácia vedomostného testu podľa
rozsudku SD EÚ vo veci C-439/04 Axel Kittel (podvod), resp. zneužitie práva podľa testu vo veci
C-255/02 Halifax. Pokiaľ deklarovaný dodávateľ nie je potvrdený, t.zn. je správcom dane spochybnený
do takej miery, že na daňový subjekt opäť prešlo dôkazné bremeno, pričom je nesporné, že k dodaniu

reálne došlo, a dodanie javí známky podvodu, správca dane môže aplikovať závery rozsudku Kemwater
bez nutnosti preukazovania podvodného konania alebo vedomosti o ňom. Z rozsudku Kemwater
vyplýva, že upresňuje hmotnoprávnu podmienku statusu osoby dodávateľa. Je na žalobcovi, aby
preukázal, že dodávateľ tovaru mal postavenie zdaniteľnej osoby, je teda povinný predložiť objektívne
dôkazy o tom, že tovar bol skutočne dodaný, resp. služby skutočne poskytnuté na vstupe zdaniteľnými

osobamiprepotrebyvlastnýchplnení.Vprípade,žeodberateľneviepreukázať,žemutovaraleboslužbu
dodávala zdaniteľná osoba, resp. platiteľ DPH, nárok na odpočítanie DPH mu môže byť zamietnutý,
ak neexistujú osobitné skutkové okolnosti, ktoré preukazujú, že skutočný dodávateľ je inou zdaniteľnou
osobou/ platiteľom. V prípade, že nie je identifikovaný konkrétny dodávateľ, ale je zrejmé, že ideo zdaniteľnú osobu, napr. vzhľadom na množstvo a hodnotu dodaného tovaru, môžu byť aplikované obe
rozhodnutia Vikingo aj Kemwater. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku,
je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).

38. Žalobca v podanej správnej navrhoval prerušenie správneho súdneho konania z dôvodu podania
návrhu na začatie prejudicionálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie, pričom znenie
prejudicionálnejotázkysformuloval.Vnútroštátnysúdniejepovinnývyhovieťkaždémunávrhuúčastníka
konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie rozhodnutia o

predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje ustanovenie
zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah právnych noriem Európskej
únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, teda
nie rozhodnúť určitý spor. Z ustálenej praxe samotného Súdneho dvora EÚ (tzv. doktrína acte éclairé)
plynie, že neexistuje povinnosť podať návrh na začatie prejudiciálneho konania, pokiaľ „položená otázka
je identická s otázkou, ktorá už bola predmetom rozhodnutia v obdobnej veci“, a v situáciách, v ktorých

„ustálená judikatúra súdneho dvora rieši sporný právny problém, a to bez ohľadu na povahu konania,
ktoré viedlo k tomuto rozhodnutiu, a aj bez úplnej zhodnosti sporných otázok“. Vzhľadom na judikatúru
Súdneho dvora EÚ použitú v rámci odôvodnenia tohto rozsudku je zrejmé, že obdobná problematika,
ako tá, ktorú predostrel žalobca, už bola premetom jeho rozhodovacej činnosti, a správny súd z nej pri
rozhodovaní o správnej žalobe vychádzal. Z tohto dôvodu, ako aj so zohľadnením faktu, že žalobca

bol v konaní úspešný, nebolo potrebné konanie prerušiť a podať návrh na začatie prejudicionálneho
konania. Preto správny súd návrh na prerušenie konania zamietol.

39. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,

ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu
správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Zamietnutie procesného návrhu
naprerušeniekonanianemeníničnatom,ževovecisamejbolžalobcaplneúspešný.Výškatrovkonania
bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
Žalovanýbudepovinnývplnomrozsahunahradiťžalobcovidôvodnevynaloženétrovykonaniaazaplatiť

ich v lehote stanovenej rozhodnutím, ktorým bude určená ich výška.

40. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo

podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred krajským súdom.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov

podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.