Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5322200094
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5322200094.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobkyne: P. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX, zastúpená Advokátskou kanceláriou STEHURA & partners, v.o.s., so
sídlom Fraňa Kráľa č. 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho č. 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia 1.536,- eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca
č. k. 12C/3/2022-67 z 16.08.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciepodľa§3ods.5z.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.536,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I.) a súčasne
priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II.). Vychádzal
z judikovanej pohľadávky žalobkyne, ktorá jej bola priznaná rozsudkom č. k. 10C/304/2015-110 z
14.06.2019, ktorým súd vyhovel jej žalobe voči žalovanému a uložil mu povinnosť zaplatiť jej 3.126,86

eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 08.12.2015 do zaplatenia.
Uvedené rozhodnutie bolo na základe odvolania žalovaného potvrdené rozsudkom Krajského súdu
Žilina č. k. 9Co/21/2020-142 z 28.05.2020. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že úvery poskytnuté na
podklade zmlúv č. 85000007954 a č. 8500007955, ktoré boli uzatvorené 27.10.2011 súd posúdil ako
bezúročné a bez poplatkov, pričom žalobkyňa v prospech žalovaného plnila bez právneho dôvodu
3.126,83 eur. Žalobkyňa sa uvedeným rozhodnutím úspešne domohla svojho práva, ktoré uplatňovala z
titulu porušenia jej práva ako spotrebiteľky a teda má aj právo na primerané finančné zadosťučinenie od

toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zák. č. 250/2007 Z. z. a osobitnými predpismi
zodpovedá, t. j. od žalovaného, a to v polovici z uvedenej sumy. Na základe uvedeného mal preukázanú
tak aktívnu ako aj pasívnu legitimáciu v spore a daný základ nároku žalobkyne majúc za to, že zákon
a vyššie citované ustanovenie nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi, t. j. žalobkyni bola
privodená nejaká ujma, pretože postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Pri
svojom rozhodovaní vychádzal aj zo záverov Najvyššieho súdu SR 6Cdo 127/2017 z 30.01.2019, v
ktorom konštatoval, že ust. § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z. z. má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak

funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči
spotrebiteľom, možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať
sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom
porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa akoslabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie
vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že
spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

alebo osobitnými predpismi. Žiadnu inú podmienku, aby bola spotrebiteľovi priznaná konkrétna ujma
nevyžaduje.

2. K námietke žalovaného týkajúcej sa primeranosti uplatnenej výšky zadosťučinenia uviedol, že toto
má plniť uvedenú funkciu satisfakčnú a sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od porušenia

práv a povinností stanovených normami zameranými na ochranu spotrebiteľa a jednak ho chápať ako
náhradu za to, že spotrebiteľ začal sporové konanie s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefity aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, resp. ho nevykoná v takej intenzite. Aj keď zákon nevyžaduje u spotrebiteľa privodenie
ujmy v prejednávanej veci ujma na strane žalobkyne hrozila, keďže na základe neprijateľnej zmluvnej

podmienky žalovaný požadoval od jej zamestnávateľa zrážky zo mzdy, resp. sa na jej úkor bezdôvodne
obohatil.
Pri určovaní výšky vychádzal z intenzity, časového trvania závadného konania, satisfakčnej a sankčnej
funkcie a mal za to, že suma uplatňovaná žalobkyňou je dôvodná. Vychádzal z intenzity protiprávneho
konania žalovaného ako aj intenzity trvania neistoty žalobkyne, ktorá musela podať žalobu, aby chránila

voči nemu úspešne svoje práva, a to už v roku 2015, keď spor bol právoplatne ukončený až v roku 2020,
t. j. po 5 rokoch, hoci žalovaný si musel byť vedomý z iných rozhodnutí v obdobných veciach, že ním
používané formulárové zmluvy a podmienky v nich dojednávané nie sú súladné so zákonom, pričom
sa proti nároku žalobkyne opakovane bránil podávaním odvolaní, čo u nej viedlo k právnej neistote.
Pri zohľadnení všetkých týchto skutočností považoval výšku požadovaného primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 1.536,- eur za primeranú. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním
ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v
dôsledku jeho konania trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní oboch
zmlúv o úveroch konal nie zákonným spôsobom. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust.
§ 255 ods. 1 CSP a žalobkyni ako plne úspešnej v spore ich priznal v plnom rozsahu.

3. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP a žiadal ho zmeniť tak, že žaloba žalobkyne bude zamietnutá. Mal
za to, že súd sa nesprávne vysporiadal s ním vznesenou námietkou premlčania. Žalobkyňa si mohla
uplatnené právo na zaplatenie finančného zadosťučinenia uplatniť už v konaní 10C/304/2015 tak ako

to vyplýva aj z konania Okresného súdu Žilina sp. zn. 14C/295/2014 a následného rozsudku Krajského
súdu Žilina sp. zn. 11Co/471/2015, v ktorých si žalobcovia uplatňovali nárok na finančné zadosťučinenie
priamo popri iných nárokoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou bez toho, aby uplatneniu ich nároku
predchádzalo iné konanie a jeho právoplatné skončenie. Súčasne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017, v ktorom uviedol, že pre úspešné uplatnenie tohto nároku zákon

nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby žalobcovia preukazovali
existenciu a výšku vzniknutej ujmy.

4. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať prvý raz z čoho vyplýva, že žalobkyňa si mohla svoj nárok uplatniť už

v roku 2015 pri podaní žaloby v konaní sp. zn. 10C/304/2015 z čoho vyplýva, že premlčacia doba
uplynula skôr ako bola žaloba v súčasnom spore podaná na súde. Ďalej poukázal na to, že rozsudok
neobsahuje žiadne skutkové závery, ktoré by odôvodňovali sumu 1.536,- eur ako primerané finančné
zadosťučinenie. Jediná skutočnosť, na ktorú súd odkázal bola tá, že konanie 10C/304/2015 trvalo skoro
5 rokov a že sa proti nároku žalobkyni bránil. Ak sa bránil je zavádzajúce a právne nedôvodné tvrdiť,

že by predlžoval stav nejakej právnej neistoty žalobkyne, ktorú v konaní súd nemal osvedčenú ani v
základných rysoch. Pritom dĺžku konania ovplyvnil prvostupňový súd, keďže krajský súd jeho v poradí
prvý rozsudok na základe ich odvolania zrušil, z čoho je zjavné, že z jeho strany nedošlo k nedôvodnému
uplatneniu procesnej obrany a preto dĺžka konania nemohla byť spôsobená jeho konaním a postupom.
Iné skutočnosti, ktoré by odôvodnili sumu 1.536,- eur súd v rozsudku neuviedol, z ktorých dôvodov

považoval rozsudok za nepreskúmateľný a arbitrárny, a to už len preto, že súd neuviedol vo vzťahu k
akému porušeniu práva vlastne danú sumu a jej primeranosť posudzoval.5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť, v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi. Poukázala
na to, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované -

vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné dôvodne vykonať podaním
návrhu (žaloby) na súde, t. j. keď sa stalo nárokom. Z uvedeného vyplýva, že začiatok všeobecnej
premlčacej doby nemôže predchádzať vzniku nároku. Preto aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva,
musí toto právo najskôr vzniknúť tak ako to vyplýva aj z ust. § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z. z. a ako to
vyplýva aj zo žalovaným uvádzaného rozhodnutia Najvyššieho súdu. Pokiaľ ide o výšku finančného

zadosťučinenia Zákon o ochrane spotrebiteľa neustanovuje žiadne kritéria, pričom za jediné objektívne
môže byť považovaná suma, o ktorú sa dodávateľ v základnom konaní na úkor spotrebiteľa obohatil,
keď súd v odôvodnení uviedol, ktoré skutočnosti pri určení výšky zohľadnil.

6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a

vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacie konania žalovaný konštatuje, že súd prvej inštancie
vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal potrebné
dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia naplňujúcimi atribúty ust. § 220 ods.
2 CSP, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolateľ

vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v
napadnutom rozhodnutí nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav
a prijaté právne závery.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného krajský súd

dopĺňa, že Najvyšší súd SR svojim rozsudkom sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 30.01.2019 ako nedôvodné
zamietol dovolanie žalovanej X., a.s. proti rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/471/2015
z 28.06.2016, ktorým ako vecne správny potvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn. 14C/295/2014
z 24.09.2015, ktorým určil, že predmetné ustanovenie zmluvy o poskytnutí úveru je neprijateľná
zmluvná podmienka a je absolútne neplatné a žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom ako spotrebiteľom

stanovené primerané finančné zadosťučinenie do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia
rozsudku Najvyššieho súdu vyplýva, že žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky vychádza
zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné
zmluvné podmienky, čo sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských
zmluvách neprijateľné zmluvné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého

právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo
zo zákona. Výsledkom prijatým na základe takejto žaloby sa priamo nedeklaruje (ne)existencia práva,
ale deklaruje sa existencie nečestnej podmienky, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku. Pod
úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti podľa ust. § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z. z. treba
rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práv alebo povinností,

napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku rozsudku určí
neprijateľnosťkonkrétnevymedzenejzmluvnejpodmienkypoužívanejvspotrebiteľskejzmluve,vktorom
kontexte treba rozumieť aj ďalšej časti odôvodnenia, že žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku,
aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy (ktorý medzi nimi v zmysle vyššie uvedeného
nebol)aabybolaspotrebiteľoviprivodenákonkrétnaujmasanevyžaduje.Vychádzajúczuvedenéhosúd

uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu na tento spor aplikoval správne. Tomuto sporu predchádzal spor
10C/304/2015, v ktorom okresný súd svojím rozsudkom z 14.06.2019 žalovaného zaviazal žalobkyni
zaplatiť 3.126,86 eur s príslušným úrokom z omeškania do troch dní od právoplatnosti rozsudku z titulu
bezdôvodného obohatenia, keďže úverové zmluvy medzi nimi uzavreté obsahovali úmyselne nesprávnu
výšku RPMN v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Súd pri určení výšky zadosťučinenia vychádzal

z jeho satisfakčnej a sankčnej funkcie, z intenzity trvania neistoty žalobkyne, ktorá musela podať žalobu,
abychránilaúspešnesvojeprávovočižalovanému,hocižalovanýsimuselvedomýužzinýchrozhodnutí
v obdobných veciach vo vzťahu k spotrebiteľom, že ním používané formulárové zmluvy a podmienky v
nich dojednané nie sú súladné so zákonom, ktorú skutočnosť žalovaný ani nenamietal, pričom spor trval5 rokov, keď jeho námietka spočívajúca v tom, že na základe jeho odvolania krajský súd zrušil v poradí
prvý rozsudok okresného súdu neobstojí, keďže v predchádzajúcom spore bol v konečnom dôsledku
v celom rozsahu neúspešný.

10. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalovaného
či už v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil včetne nároku na náhradu trov konania priznaného žalobkyni podľa ust. § 255 ods. 1
CSP vzhľadom na jej úplný úspech v spore v plnom rozsahu.

11. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a žalobkyni úspešnej v odvolacom konaní ho priznal taktiež v plnom rozsahu.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).