Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522010199
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2522010199.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov Mgr.
Kristíny Ferencziovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo
dňa 19.10.2022, č. k. 8T/56/2022-173, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.09.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Piešťany rozsudkom zo dňa 19.10.2022, č. k. 8T/56/2022-173 uznal obžalovaného A.
B. za vinného, že
spolu s už odsúdeným C. D. po predchádzajúcej dohode dňa 11.1.2022 v čase asi o 02:00 hod. v E.
F. G. H. ceste na parkovisku pred letiskom na nákladnom vozidle zn. Renault Midlum bielej farby, ev.

č. E. XXXXX, obžalovaný A. B. prinesenými kliešťami úmyselne rozbil bočné okno na strane vodiča a
z neuzamknutej nádrže na naftu odcudzil 40 l nafty, ktorú postupne prečerpal do vozidla VW Golf, ev.
č. I. XXXXX, v ktorom sedel ako vodič C. D. dávajúci pozor, či na miesto neprichádza iná osoba, čím
spoločne spôsobili spoločnosti Dodo Transport, s.r.o., Štúrova 1146/5, Piešťany, IČO: 4822842 škodu
poškodením vo výške 619,93 eur a škodu krádežou vo výške 55,63 eur,
teda spoločným konaním poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

čím spáchal prečin poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.
Za to mu súd podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37
písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona, s poukazom na § 42 odsek
1 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9
(deväť) mesiacov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaného zaradil pre výkon

trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 odsek 2 Trestného
zákona zrušil výrok o treste povinnej práce vo výmere 80 hodín v trestnom rozkaze Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 0T/8/2022 zo dňa 14.1.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Podľa § 287 odsek 1
Trestného poriadku zaviazal obžalovaného k povinnosti spoločne a nerozdielne s už odsúdeným C. D.
uhradiť poškodenej spoločnosti Dodo Transport s. r. o, so sídlom Štúrova 1146/5, 921 01 Piešťany, IČO:

48 292 842 škodu vo výške 660,- eur.
2. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný, na hlavnom pojednávaní, po jeho vyhlásení odvolanie.
Podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 09.01.2022, v ktorom
uviedol nasledovné (skrátene):
2.1. Poukazuje na to, že podané odvolanie smeruje voči výške trestu.
2.2. Uvádza, že súd prvého stupňa dňa 05.09.2022 vydal trestný rozkaz, v ktorom vyslovil rovnaký výrok

a vine a treste ako v napadnutom rozsudku. S poukazom na § 39 ods. 1 Trestného poriadku uvádza, že
obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine a takýmto spôsobom vytvoril podmienkypre postup súdu obdobný ustanoveniu § 232 ods. 2 Trestného poriadku, ktoré dáva prokurátorovi právo
dohodnúť sa s obžalovaným na treste, a to aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným
zákonom. Ďalej poukazuje na priznanú poľahčujúcu okolnosť a priťažujúce okolnosti. Konštatuje, že na

rozdiel od vyslovenia výroku o vine a treste v trestnom rozkaze, obžalovaný na hlavnom pojednávaní
urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ale vo výroku o treste toto vyhlásenie
ako keby neexistovalo.
2.3. Zároveň vyslovuje pochybnosť o odôvodnení uloženia súhrnného trestu súdom prvého stupňa
vychádzajúc z právneho názoru Krajského súdu v Žiline č. k. 1To/37/2010: „Ak bol páchateľ

odsúdený viacerými rozhodnutiami (rozsudkami, trestnými rozkazmi) za trestné činy spáchané skôr,
ako bolo súdom prvého stupňa vyhlásené prvé z nich, súd musí zrušiť výroky o treste vo všetkých
predchádzajúcich rozhodnutiach, ktoré sú v pomere uvedenom v ustanovení § 42 ods. 1 Trestného
zákona, a páchateľovi uložiť súhrnný trest za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť (t.j. za všetky trestné
činy spáchané vo viacčinnom súbehu).“
2.4. Je názoru, že súd prvého stupňa vyhodnotil postoj obžalovaného formálne a rozhodnutie súdu

prvého stupňa o súhrnnom treste je v neprospech obžalovaného, keďže súd nezrušil výroky o treste vo
všetkých predchádzajúcich rozhodnutiach, ktoré sú v pomere uvedenom v ust. § 42 ods. 1 Trestného
zákona.
2.5. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného
poriadku zrušil napadnutý rozsudok a nahradil ho novým rozhodnutím.

3. Prokurátor sa na hlavnom pojednávaní práva na podanie odvolania proti rozsudku vzdal.
4. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo
za prítomnosti obžalovaného a prokurátora.
5. Prokurátor sa v rámci konečného návrhu vyjadril tak, že okresný súd rozhodol zákonne a správne
vo všetkých výrokoch rozsudku. Prvostupňový súd správne zrušil výrok o treste OS Trenčín a nezrušil

výroky o treste iných predchádzajúcich súdnych rozhodnutí, ktorými bol obžalovaný skôr odsúdený,
pretože pri odsúdeniach obžalovaného pod bodmi 3. a 4. nejde o zbiehajúcu trestnú činnosť, ale ide
o recidívu. Odvolanie obžalovaného, ako nedôvodné, navrhol zamietnuť podľa § 319 TP. Obžalovaný
uviedol, že by chcel, aby to bolo zrušené, už nie je vo výkone trestu, veci sa zmenili, teraz je zamestnaný.
Chcel by alternatívny trest.

6. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle

§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti
ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré
jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
8. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie obžalovaného čo do

výroku o treste a aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia súdom
prvého stupňa) meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste.9. Prvostupňový súd v prvom rade správne vyhodnotil potrebu uložiť obžalovanému za zbiehajúcu sa
trestnú činnosť súhrnný trest odňatia slobody, a to vo vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom Trenčín vo
veci pod sp. zn. 0T/8/2022.

10. Zo skutočností zistených prvostupňovým súdom vyplýva, že aktuálne súdený skutok spáchaný
obžalovaným dňa 11.01.2023 o 02.00 hod. je vo viacčinnom súbehu so skutkom spáchaným
obžalovaným dňa 11.01.2022 od 06.45 hod. do 7.20 hod. (trestné stíhanie vedené na Okresnom súde
Trenčín sp. zn. 0T/8/2022). Medzi týmito skutkami nebol vyhlásený žiaden odsudzujúci rozsudok za iný
trestný čin obžalovaného. Za všetky tieto skutky je preto potrebné obžalovanému uložiť jeden súhrnný

trest. Ak obžalovaný v odvolaní namieta, že súd prvého stupňa nerozhodol o súhrnnom treste v súlade
s ust. § 42 ods. 1 Trestného zákona nie sú jeho pochybnosti na mieste.
11. Viac trestných činov je v súbehu (viacčinnom) len potiaľ, pokiaľ medzi prvým a posledným z nich
nebol vyhlásený, súdom prvého stupňa, odsudzujúci (hoci aj neprávoplatný) rozsudok za iný trestný čin
obžalovaného. Činy spáchané po odsudzujúcom rozsudku do doby jeho právoplatnosti treba posúdiť
obdobne ako recidívu (R 8/1974). Ak bol trestný čin spáchaný po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku

súdom prvého stupňa, nejde o súbeh, a teda je vylúčené uloženie súhrnného trestu v zmysle § 35
ods. 2 Trestného zákona (teraz § 42 ods. 1 Trestného zákona), aj keď bol tento rozsudok v ďalšom
konaní zrušený a nový odsudzujúci rozsudok súd prvého stupňa vyhlásil až po spáchaní trestného
činu, za ktorý sa ukladá trest (R 52/1971). Skutky spáchané od 22.01.2022 do 08.02.2022 (v trestnej
veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 4T/18/2022) boli obžalovaným spáchané až po

doručení trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín v konaní pod sp. zn. 0T/8/2022 obžalovanému dňa
14.01.2022, preto sa jedná o recidívu. Čo sa týka skutkov, ktoré boli prejednávané v konaniach vedených
na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 1T/36/2022 a Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 0T/7/2022,
tu je vylúčený súbeh s aktuálne stíhaným skutkom, nakoľko bol prerušený doručením trestného
rozkazu Okresného súdu Trenčín v konaní sp. zn. 0T/7/2022 obžalovanému dňa 10.01.2022. Uvedené

dostatočne vysvetlil aj prvostupňový súd v napadnutom rozsudku, na čo odvolací súd v podrobnostiach
poukazuje a s uvedenými právnymi závermi súdu prvého stupňa sa v plnom rozsahu stotožňuje.
12. Rovnako správne prvostupňový súd postupoval, keď súhrnný trest ukladal podľa toho zákonného
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich (zo zbiehajúcich sa) najprísnejšie trestný. Tým je
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona.

13. Pri ukladaní trestu prvostupňový súd prihliadol pritom ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce
z hľadiska naplnenia účelu trestu a jeho výmery, pričom starostlivo a uvážene prihliadol na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti (§ 37 písm. h), m) Trestného
zákona) a poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. l) Trestného zákona) a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosti nápravy. Pri ukladaní trestu zároveň správne postupoval podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona

vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností. Prvostupňový súd po vykonaní úprav pôvodnej trestnej
sadzby (0-2 roky rokov) mohol ukladať trest vo výmere 8 mesiacov až 2 roky.
14. S prihliadnutím na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností ako aj osobu obžalovaného, najmä s
poukazom na tú skutočnosť, že obžalovanému už bola v minulosti poskytnutá šanca podmienečným
odsúdením preukázať polepšenie, avšak ihneď v prvý deň plynutia skúšobnej doby sa dopustil dvoch

skutkov kvalifikovaných ako trestné činy, dospel prvostupňový súd k správnemu záveru, že náprava
páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo
výkone trestu odňatia slobody. Uložený alternatívny trest, resp. trest nespojený s odňatím slobody nemal
u obžalovaného žiadaný účinok a očividne neviedol k jeho náprave ani uvedomeniu si nesprávnosti
svojho konania. Uloženie ďalšieho alternatívneho trestu by vzhľadom na ochranu spoločnosti a nápravu

páchateľa nemohlo byť vo vzťahu k osobe obžalovaného považované za účinné a dostatočné. Za
tohto stavu niet dôvodu sa domnievať, že ďalšie uloženie trestu bez obmedzenia osobnej slobody
obžalovaného splní svoj zákonom sledovaný účel.
15. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti je nepodmienečný trest odňatia slobody uložený
napadnutým rozsudkom vo výmere 9 mesiacov za zbiehajúcu sa trestnú činnosť (uložený na takmer

samej dolnej hranici trestnej sadzby) z pohľadu odvolacieho súdu primeraný a zákonný a zodpovedá
všetkým zásadám pre ukladanie trestu. Takto uložený trest v sebe obsahuje prvky individuálnej, ako aj
generálnej prevencie, vrátane morálneho odsúdenia konania obžalovaného. Prvostupňový súd vykonal
ohľadom tohto výroku dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného a ďalšie
skutočnostipotrebnépreuloženietrestu.Svojezisteniaazáverynáslednedostatočnýmazrozumiteľným

spôsobom rozviedol v napadnutom rozsudku.
16. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami obžalovaného preskúmal aj možnosť použitia §
39 ods. 2 písm. d) a ods. 4 Trestného zákona a mimoriadneho zníženia trestu vzhľadom na obžalovaným
realizované vyhlásenie o vine. Odvolací súd pripomína, že analogická aplikácia mimoriadneho zníženiatrestu predstavuje iba fakultatívnu možnosť a rozhodne ju nemožno stotožňovať s povinnosťou na strane
súdu. Zároveň je v súvislosti s odvolaním obžalovaného potrebné zdôrazniť, že kým v prípade dohody
o uznaní viny a prijatí trestu je páchateľovi ukladaný známy trest, tak v prípade vyhlásenia o uznaní

viny mu trest predznamenaný nie je. Pri vyhlásení viny obžalovaným na hlavnom pojednávaní teda
nedochádza k dohode o výške trestu medzi obžalovaným a prokurátorom, príp. súdom, preto nie je
správna úvaha obžalovaného, že vyhlásením viny si obžalovaný vytvoril podmienky pre postup súdu
obdobný ustanoveniu § 232 ods. 2 Trestného poriadku, ktoré dáva prokurátorovi právo dohodnúť sa
s obžalovaným na treste, a to aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom.

17.Zároveňnemožnoopomenúť,žeaplikáciaustanoveníomimoriadnomzníženítrestuodňatiaslobody,
je namieste len v tom prípade, ak súd dospeje k záveru, že účel trestu splní aj kratší trest odňatia slobody,
ktorý Trestný zákon za predmetný trestný čin umožňuje uložiť. Už z vydaného trestného rozkazu je
zrejmé, že súd neuložil obžalovanému trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby (8
mesiacov), ale tento uložil vo výmere 9 mesiacov. Teda už pri vydaní trestného rozkazu súd deklaroval,
že uloženie trestu, s poukazom na všetky kritéria významné pre ukladanie trestov, na dolnej hranici

trestnej sadzby, či alternatívneho trestu, nie je primerané, a preto možno k rovnakému záveru dospieť
aj v prípade vytvorenia si možnosti na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody. V tomto kontexte
rovnakonemožnoopomínať,žepriznaniesaobžalovanéhoboloakopoľahčujúcaokolnosťprvostupňový
súdom zohľadnená.
18. Odvolací súd v tomto smere dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý už bol pred

spáchaním prejednávaného skutku súdne trestaný, okolnosti spáchania skutku (v jeden deň spáchal
dva skutky s majetkovým motívom), úmyselné konanie obžalovaného, jeho postoj k dodržiavaniu
právneho poriadku a skutočnosť, že sa uvedeného skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, by uloženie trestu obžalovanému pod dolnú hranicu trestnej sadzby nebolo dostatočné na
jeho prevýchovu. Odvolací súd preto nepovažuje použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu pri

obžalovanom za vhodné a postačujúce na naplnenie účelu trestu.
19. Rovnako správne rozhodol prvostupňový súd aj o spôsobe výkonu tohto trestu, keď obžalovaného
zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním prejednávaného trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný
čin.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia vyhodnotil odvolací súd odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné, iné chyby napadnutého rozsudku, ktoré neboli odvolaním vytýkané, a ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd nenašiel a preto odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.