Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. október 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-24T/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522010155
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2522010155.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Petrom Vrbjarom v trestnej veci obžalovanej W. D. pre

zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom 23.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
W. D., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., Š. XXXX/XX,

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e

dňa 21.04.2021 v Z., v budove Obvodného oddelenia PZ v Z. na D. T. X v trestnej veci vedenej
na Okresnom riaditeľstve PZ Trnava, Odbore kriminálnej polície, 3. oddelení vyšetrovania Z. pod
ČVS:ORP-614/3-VYS-TT-2021 za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek
1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona po tom, ako bola ako svedok náležite poučená o
zodpovednosti za vedomé uvedenie nepravdivých údajov, osobitne o zodpovednosti za trestný čin krivej
výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Trestného zákona, úmyselne nepravdivo pred vyšetrovateľom
PZ vypovedala o opakovanom fyzickom a psychickom násilí zo strany obvineného X. I. voči nej v ich

domácom prostredí ako aj na verejnosti, pretože uviedla, že v období asi od 06.12.2020 do 20.04.2021
v ich domácom prostredí v byte v Z. ako aj na iných miestach jej X. I. každý deň nadával, bezdôvodne ju
budil zo spánku, opakovane ju bil päsťami a fackami, ťahal ju za vlasy, vyhrážal sa jej pravidelne zabitím,
pod hrozbou bitky ju nútil k pohlavnému styku, pričom dňa 20.04.2021 jej od rána vulgárne nadával,
hovoril, že jej spraví zo života peklo a jeden krát ju päsťou udrel do oblasti chrbta pri pravej obličke,
následne keď spala na gauči ju zobudil, vulgárne jej nadával, ťahal ju za vlasy, posielal ju kľačať do
kúta, pľul na ňu, následne keď išla v poobedných hodinách von, tak jej telefonoval a adresoval jej rôzne
vyhrážky,žejuzabijealebozastrelí,tiežuviedla,ževosobnommotorovomvozidlenaŽ.T.smeromnaG.

S. ju fackami a päsťami udieral do oblasti tváre a tela, a keď sa jej podarilo z vozidla uniknúť, s vozidlom
ju prenasledoval a kričal, že ju zabije, pričom tieto ňou uvádzané skutočnosti mali podstatný význam
pre rozhodnutie vyšetrovateľa vzniesť obvinenie X. I. za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona a tiež rozhodnutie sudcu pre prípravné
konanie vziať obvineného z dôvodov podľa § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku do väzby a
ktoré sa dokazovaním vykonaným počas prípravného konania po vznesení obvinenia X. I. ukázali ako
nepravdivé, a preto bol obvinený X. I. príkazom okresného prokurátora v Z. sp. zn. Pv 151/21/2204-46

zo dňa 28.06.2021 podľa § 79 odsek 1, odsek 4 Trestného poriadku prepustený z väzby na slobodu a
následne uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Z. podľa § 214 odsek 1 Trestného poriadku zo
dňa 27.08.2021, právoplatným dňa 24.09.2021, bola vec trestného stíhania obvineného X. I. postúpená
Okresnému úradu Z., odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku,

t e d a

ako svedok v trestnom konaní pred policajtom uviedla nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam
pre rozhodnutie a takým činom spôsobila iný obzvlášť závažný následok,č í m s p á ch a l a

zločin krivá výpoveď a krivá prísaha podľa § 346 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona.

Z a t o s a j e j
u k l a d á :

Podľa § 346 odsek 4 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek
3 Trestného zákona s použitím § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per analogiam trest
odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
sa obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa jej ukladá probačný

dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanej určuje skúšobná doba vo výmere 36 (tridsaťšesť)
mesiacov.

Podľa§51odsek4písmenoj)Trestnéhozákonasaobžalovanejukladápovinnosťspočívajúcavpríkaze
podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany podala 15.06.2022 obžalobu pod číslom Pv 46/22/2204 na
obvinenú W. D.Ú. pre zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 odsek 1, odsek 4 Trestného

zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Dňa 23.10.2023 vykonal súd hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovanej umožnil urobiť niektoré z
vyhlásení podľa § 257 Trestného poriadku. Obžalovaná urobila vyhlásenia podľa § 257 odsek 1 písmeno
b) Trestného poriadku - že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Po splnení podmienok

stanovených v § 257 odsek 4 Trestného poriadku v spojení s § 257 odsek 6 Trestného poriadku súd
vyhlásenie obžalovanej podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku o tom, že je vinná zo žalovaného
skutku prijal a zároveň podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v
akom obžalovaná priznala spáchanie skutku sa nevykoná a dokazovanie bolo vykonané iba v súvislosti
s výrokom o treste a o prípadnom ochrannom opatrení.

V súvislosti s výrokom o treste súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej a oboznámením
príslušných listinných dôkazov.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že je vinná, urobila to, ale nebola si vedomá toho v ten

moment, bolo to zo žiarlivosti ohľadom jej priateľa. Ako si to uvedomila, išla na políciu, dala svoje
vyhlásenie, že to tak nebolo, a preto nechcela, aby bol v base, keď nebol dôvod, aby tam bol. Podala
to aj na prokuratúru, oľutovala to. Predtým prišla o prácu, bola zamestnaná v W., niekedy v decembri
minulého roka, je nezamestnaná. Hľadala si robotu a asi mesiac je na úrade práce. Býva na Š. XX,
aj si tam preberá poštu, býva aj na D. XX, ale tam jej nemá kde poštár dať poštu. Nijakej inej trestnej

činnosti sa nedopustila, ani jej nebolo vznesené žiadne obvinenie. Nedopustila sa ani priestupku, vo
výkone trestu nebola. S X. I. sa stretáva často, nakoľko spolu žijú. Býva na D. ulici, kde je parkovisko,
veľakrát dostala pokutu 10 eur, že tam parkuje.

Prokurátorka v záverečnej reči navrhla uložiť trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným

odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 3 roky a to najmä preto, že obžalovaná už bola
raz trestne stíhaná, ale bolo to v roku 2010, ale toto bolo podmienečne zastavené a v skúšobnej dobe
sa osvedčila. Dopustila sa viacerých priestupkov, prevažne na úseku dopravy, za ktoré jej boli ukladané
pokuty v malej výške.Obhajca v záverečnej reči uviedol, že žiada skutok posúdiť podľa miernejšieho ustanovenia Trestného
zákona, a to z dôvodu, že obžalovaná napriek tomu, že iniciovala samotné trestné konanie podaním
trestného oznámenia, nikdy však nežiadala, aby tento bol väzobne stíhaný, práve naopak, sama

vyvinula iniciatívu, aby tento následok ďalej nepretrvával. Žiada súd o zhovievavosť a o uloženie
čo najmiernejšieho trestu, nakoľko motívom bola žiarlivosť ako najzákladnejší motív v partnerských
vzťahoch.

Obžalovaná má v registri trestov jeden záznam. Rozhodnutím Okresnej prokuratúry Z. zo 04.02.2010,

sp. zn. 2Pv 601/2009, právoplatným 13.02.2010 jej bolo podmienečné zastavené trestné stíhanie so
skúšobnou dobou na 1 (jeden) rok, pričom v skúšobnej dobe sa osvedčila.

Z Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplynulo, že obžalovaná bola
celkovo 24 priestupkovo prejednávaná. Dňa 22.04.2023 sa dopustila priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za ktorý bola napomenutá. V ostatných
prípadoch sa dopustila priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za ktoré jej boli
uložené pokuty od 10 do 20 eur.

Podľa § 346 odsek 4 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody na štyri roky až desať rokov.

Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k
spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Súd uznal obžalovanú za vinnú zo skutku uvedeného v obžalobe na základe jej vyhlásenia o vine, ktoré
súd prijal, pričom priznaniu viny zodpovedá aj dokazovanie vykonané v prípravnom konaní.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4, odsek
6 Trestného zákona, pričom obžalovanej musel byť s poukazom na § 34 odsek 6 Trestného zákona

uložený trest odňatia slobody, nakoľko horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená
pri zločine podľa § 346 odsek 4 Trestného zákona prevyšuje 5 rokov. Trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu).
Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od

páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie
a pohnútku, kedy obžalovaná ako poškodená v trestnom konaní vypovedala pred vyšetrovateľom
úmyselne nepravdivo o opakovanom fyzickom a psychickom násilí zo strany X. I., pričom jej výpoveď

viedla k obvineniu X. I., ako aj k rozhodnutiu o jeho vzatí do väzby, v ktorej bol X. I. od 21.04.2021
do 28.06.2021. K motívu činu obžalovaná uviedla, že dôvodom jej konania bola žiarlivosť. Z hľadiska
posúdenia osoby obžalovanej, jej osobných pomerov a možnosti nápravy súd zistil, že obžalovaná
doposiaľ nebola súdne trestaná a priestupkovo bola síce postihnutá 24, avšak priestupky na úseku
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nesúvisia s prejednávanou vecou, pričom za ich spáchanie

jej boli uložené pokuty do 20 eur, a za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu bola napomenutá,
čo svedčí o menšej závažnosti protiprávnych konaní. Obžalovaná si aktuálne hľadá prácu a vzťah s X.
I. hodnotí kladne.

Súd u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno l) Trestného zákona,

nakoľko obžalovaná v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní svoju vinu priznala a čin
úprimne oľutovala. Súd obžalovanej nepriznal poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním skutku viedla
riadny život s ohľadom na početnosť priestupkov v doprave, ako aj podmienečné zastavenie trestného
stíhania v minulosti. Súd mal s ohľadom na prevahu poľahčujúcich okolností ukladať obžalovanej trest
podľa § 346 odsek 4 Trestného zákona v sadzbe od štyroch rokov do osem rokov, keďže znižoval hornú

hranicu trestnej sadby o jednu tretinu, teda z desať rokov na osem rokov.

Keďže uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny života súčasne iných odradí od páchania trestných činov, má súd v danom prípade za to, že na ochranu
spoločnosti a nápravu obžalovanej je možné uložiť za použitia ustanovenia § 39 odsek 2 písmeno
d) Trestného zákona per analogiam trest za rovnakých podmienok ako v konaní o dohode o vine

a treste prihliadnuc na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
27.06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016 (R 44/2017), kde sa okrem iného konštatuje, že ak možno páchateľovi
trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 odsek
2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda
nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad

maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 odsek 1 písmeno b), c)
Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný)
neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek
spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Analógia je pri aplikácii
Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V
iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu

a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu.

Súdpoprijatívyhláseniaobžalovanejovinetakmalmožnosťpristúpiťnabázeanalógiekmimoriadnemu
zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste, čo súd v danom
prípade aj učinil, zohľadniac okolnosti skutku a osobu obžalovanej a najmä možnosť jej nápravy. Dolná

hranica trestnej sadzby tak mohla byť s poukazom na § 39 odsek 4 Trestného zákona znížená o jednu
tretinu, teda zo 4 rokov na 2 roky a 8 mesiacov.

Obžalovanej súd uložil trest vo výmere tri roky zohľadniac skutočnosti, pre ktoré bolo možné ukladať
trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby a predovšetkým to, že u obžalovanej je prítomná priaznivá

prognóza pre vedenie riadneho života. Súd obžalovanej neuložil ešte nižší trest z toho dôvodu, že
táto bola oznamovateľkou konania X. I., pričom napriek riadnemu poučeniu vypovedala nepravdivo o
okolnostiach, ktoré mali podstatný význam pre následné rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní
a súdu, čím spôsobila obzvlášť závažný následok, a to pozbavenie osobnej slobody inej osoby, s ktorou
žila v spoločnej domácnosti, na ktorej skutočnosti nič nemení tvrdenie obhajoby, že obžalovaná väzobné

stíhanie X. I. nežiadala.

Obžalovaná má snahu viesť usporiadaný život, hľadá si zamestnanie, a preto súd dospel k záveru, že
na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej výkon uloženého trestu nie je nevyhnutný,
pretoobžalovanejvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečneodložilzasúčasnéhouloženiaprobačného

dohľadu. V rámci probačného dohľadu jej bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v
skúšobnejdobepsychoterapiialebozúčastniťsanapsychologickomporadenstve,atosprihliadnutímna
okolnosti skutku, ktorý spáchala, a ktoré konanie významne zasiahlo do činnosti orgánov verejnej moci,
pričom sa muselo závažným spôsobom dotknúť aj vzťahu obžalovanej a X. I.. Obžalovanej bola uložená
skúšobná doba na 36 mesiacov teda nad polovicou zákonného rozpätia, nakoľko určená skúšobná doba

bymalabyťdostatočnánato,abyobžalovanápreukázala,ževovedeníriadnehoživotabudepokračovať
a vyvaruje sa akéhokoľvek protiprávneho konania, vrátane priestupkov na úseku dopravy.

Takto uložený trest súd považuje za dostatočný a spravodlivý, zodpovedajúci potrebám generálnej, ako
aj individuálnej prevencie, ktorý zároveň bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu,

ako ho má na mysli Trestný zákon.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehooznámeniacestoupodpísanéhosúduna
Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 odsek 2 Trestného poriadku). Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v

neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku).
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), a
to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku). V prospech
obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku),obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 odsek 1 písmeno b/ Trestného
poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku),
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh

(pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308
odsek 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 odsek 2 Trestného

poriadku),
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 odsek 1 Trestného
poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za
právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.