Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. november 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/78/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119444333
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:6119444333.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu: D. U., H. H. Z. E. D. U. I. C., X.E.
XXXX/XX, W. E., O.: XX XXX XXX, práv. zast. Mgr. Petrom Mesárošom, advokátom, Bottova 34, Nitra,
proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava,
IČO: 00 585 441, práv. zast. JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, Vajnorská 55, Bratislava, o
zaplatenie 4.124 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti výroku I. a III. rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č.k. sp. zn. 32Cb/28/2020 zo dňa 21.1.2022 , jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 32Cb/28/2020 zo dňa 21.1.2022

v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 32Cb/28/2020 zo dňa
21.1.2022 (ďalejaj„Rozsudok“) súdprvejinštancie rozhodolnasledovne:I.Žalovanájepovinnázaplatiť
žalobcovi sumu 4.124 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.124 eur od
07.12.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu
žalobcu zamieta. III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, pričom o

výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.

2.Súdprvejinštancieodvolanímnapadnutýrozsudokodôvodnilnajmänasledovne:Žalobcasanávrhom
na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal proti žalovanej
zaplatenia sumy 4.124 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.124 eur od
07.12.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že je vlastníkom motorového
vozidla Mercedes Benz Touring Star EČV: W.. Dňa 18.10.2019 došlo k škodovej udalosti, keď z auta

EČV: F., ktoré v čase škodovej udalosti bolo poistené u žalovanej, odletel kameň a poškodil čelné
sklo motorového vozidla. O priebehu škodovej udalosti spísali účastníci škodovej udalosti správu o
nehode. Priebeh škodovej udalosti je medzi účastníkmi tejto udalosti nespochybniteľný. Poškodenie
čelného skla motorového vozidla bolo zachytené v zápise o poškodení. Poškodené čelné sklo si žalobca
nechal vymeniť v spoločnosti BICAR SK s.r.o., IČO: 47 335 947, za čo mu bola vyúčtovaná suma
4.124 eur bez DPH. Žalovaná pri likvidovaní poistnej udalosti uzavrela poistnú udalosť bez poskytnutia
poistného plnenia s odôvodnením, že v predmetnej veci nebolo bez akýchkoľvek pochybností zo

strany žalobcu preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla poisteného u
žalovanej a z toho dôvodu považuje žalovaný nárok za nepreukázaný. Okresný súd Banská Bystrica
vydal 16.12.2019 platobný rozkaz sp. zn. 1Up/1761/2019, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu
vyhovel. Proti vyššie označenému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. V odpore uviedla,že jej bola 22.10.2019 nahlásená škodová udalosť - poškodenie čelného skla motorového vozidla
Mercedes Benz Touring Star EČV: W., ku ktorej malo dôjsť 18.10.2019. Údajným škodcom v danom
prípade má byť vodič motorového vozidla EČV: F. Q. A. (ďalej len „škodca“), pričom toto motorové

vozidlo bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvné poistené u žalovanej. Poukázala na to, že po
nahlásení škodovej udalosti bola 24.10.2019 vykonaná obhliadka poškodeného motorového vozidla a
účastníci škodovej udalosti zaslali žalovanej aj dotazníky ku škodovej udalosti. Listom z 21.11.2019
oznámilažalovanážalobcovi,žemuplniťnebude.Uviedla,žepoškodený(žalobca)jepovinnýpreukázať
svoj nárok na plnenie proti poisťovateľovi (žalovanej), t.j. musí preukázať naplnenie predpokladov

zodpovednosti prevádzkovateľa za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa žalovanej
žalobca nepreukázal uplatnený nárok na plnenie voči žalovanej, pretože nepreukázal zodpovednosť
údajného škodcu, a teda nemožno nadobudnúť bez pochybností istotu a presvedčenie, že škoda bola
spôsobená prevádzkou motorového vozidla EČV: F.. Škodca si nemôže byť vedomý vymrštenia skalky
alebo iného predmetu kolesom motorového vozidla z dôvodu nepomeru hmotnosti medzi vymršteným
predmetom a motorovým vozidlom. Škodca v dotazníku neuviedol, či mohol vidieť počas jazdy predmet,

ktorý narazil do čelného skla motorového vozidla žalobcu. O škodovej udalosti sa dozvedel až trúbením
motorového vozidla žalobcu. Nemožno tak vyvodiť zodpovednosť škodcu za spôsobenú škodu a s
tým spojenú povinnosť žalovanej poskytnúť poistné plnenie. K odporu priložila technickú správu, listinu
„uplatnenie nároku na náhradu škody“ z 29.10.2015, dotazníky vypísané účastníkmi škodovej udalosti,
oznámenie škodovej udalosti z 23.10.2019 a oznámenie o škodovej udalosti. Medzi stranami sporu

je sporné, či je žalovaná povinná poskytnúť žalobcovi plnenie za vzniknutú škodu. Súd vychádzal
zo stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 03.06.2014 Cpj
5/2014, podľa ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným
predmetomvymrštenýmkolesominéhomotorovéhovozidlaješkodou,ktorábolaspôsobenáokolnosťou
majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho

zákonníka nemožno zbaviť. Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov (§ 427 až 431 Občianskeho zákonníka) je založená na tom, že ako podmienka vzniku
zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná
osobitnoupovahouprevádzky(ktorájesúhrneoznačenáakodopravnéprostriedky).Ideozodpovednosť
objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že

preukáže nedostatok zavinenia; jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov (§
428 Občianskeho zákonníka). Z predloženej správy o nehode z 18.10.2019 vyplýva, že čelné sklo
motorového vozidla žalobcu bolo poškodené vymršteným kameňom spod kolies motorového vozidla
škodcu, ktoré v čase škodovej udalosti bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej. Poškodenie čelného
skla je zadokumentované aj v zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla. V rámci správy o

nehode sú účastníci škodovej udalosti riadne identifikovaní, je zaznamenané poškodenie motorového
vozidla žalobcu, ako aj plánik nehody. Účastníci škodovej udalosti správu o nehode na znak súhlasu
riadne podpísali, splnili si tak povinnosť podľa § 66 ods. 6 ZCP a súd tento listinný dôkaz považuje za
dostatočný. Je nelogické tvrdenie žalovanej o nedostatočnom preukázaní škodovej udalosti zo strany
žalobcu, pretože poistenec žalovanej v správe o nehode deklaroval priebeh škodovej udalosti a na znak

súhlasu správu o nehode aj podpísal. Ak by si nebol vedomý poškodenia motorového vozidla žalobcu
tak by správu o nehode z 18.10.2019 nepodpisoval. Škodca si nielen že uznal zavinenie za spôsobenú
škodu tým, že spod kolies jeho motorového vozidla odletel kameň, ktorý poškodil čelné sklo žalobcu,
ale následne aj škodovú udalosť žalovanej riadne nahlásil, a to na to určeným tlačivom z 23.10.2019.
V tomto oznámení škodca uviedol, že škoda na čelnom skle motorového vozidla žalobcu vznikla tak,

že spod kolies motorového vozidla, ktoré viedol, odletel kameň. V tomto tlačive zároveň označil nárok
žalobcu za oprávnený. Postup žalovanej, ktorá z týchto jednoznačných listinných dôkazov vyvodzuje
opak je postupom podľa súdu účelovým. Žalovaná súdu predložila aj dotazníky účastníkov škodovej
udalosti. V dotazníkoch, podobne ako v predchádzajúcom bode uvedených listinách, účastníci škodovej
udalosti zhodne zakreslili situáciu pred škodovou udalosťou, zhodne uviedli počasie (pod mrakom) a

zhodne uviedli, že na ceste sa v tom čase nachádzali len ich vozidlá. Škodca navyše v dotazníku
napísal, že nepripúšťa, že kameň odletel od iného vozidla. Záznam o nehode vypísal dobrovoľne,
žalobcu nepozná. Obaja účastníci škodovej udalosti zároveň čestne vyhlásili (a podpísali), že poskytnuté
informácie sú pravdivé, úplné a presné, pričom nič nezamlčali, pri ich poskytovaní postupovali nezávisle
a nestranne a nespolupracovali s druhým účastníkom škodovej udalosti. Súhlasne vyhlásili, že ohľadom

listíndoručenýchimžalovanounekontaktovalijedendruhéhoaanineposkytližiadneinformácieohľadom
žalovanou zaslaných listín. Zhodne vyhlásili, že nesú všetku zodpovednosť za škodu, ktorá žalovanej
vznikne v prípade uvedenia nepravdivých, nesprávnych, neúplných, neaktuálnych informácií alebo
zamlčania dôležitých skutočností. Napokon obaja účastníci škodovej udalosti uviedli, že sú si vedomíaj trestnoprávnych následkov uvedenia nesprávnych, neúplných, nepravdivých alebo neaktuálnych
informácií. Námietky žalovanej ohľadom nepreukázania príčinnej súvislosti zo strany žalobcu sú
námietkami nedôvodnými, pretože príčinná súvislosť jednoznačne vyplýva z vyššie uvádzaných listín, t.

j. zo správy o nehode, z dotazníkov účastníkov škodovej udalosti, ako aj z hlásenia škodcu žalovanej,
pričom všetky tieto listinné dôkazy sú vo vzájomnej zhode a neexistuje medzi nimi rozpor. Žalovaná hoci
nárok neuznáva súdu nepredložila jediný dôkaz spochybňujúci nárok žalobcu. Okrem toho žalovaná
zastáva postoj, že vodiči by mali registrovať koleso spod ktorého má vyletieť kameň, tento kameň
následne presne identifikovať na ceste a evidovať prípadné poškodenia čelného skla druhého vodiča

ešte pred odletom kameňa spod kolies. Ide o informácie, ktoré bežný vodič neeviduje, pretože sú pre
neho nepodstatné. Je všeobecne známou skutočnosťou, že pri jazde motorovým vozidlom, pri ktorej
sa pozornosť vodiča sústredí na jazdu, vodič zaregistruje náraz kameňa do čelného skla vozidla, ktoré
vedie, avšak chcieť od vodiča motorového vozidla, spod kolies ktorého kameň vyletel, aby videl dopad
kameňa na čelné sklo poškodeného vozidla nespadá do kategórie právneho, logického ani racionálneho
myslenia. Prevádzkamotorovéhovozidlajetedapríčinouvymršteniakameňa,ktorýnárazomdočelného

skla iného motorového vozidla spôsobí škodu za uvedených okolností. Súd mal preto dostatočne
jasne preukázané, že k poškodeniu čelného skla vozidla žalobcu došlo v dôsledku vymrštenia kameňa
spod kolies motorového vozidla škodcu počas jeho prevádzky. Motorové vozidlo škodcu bolo v tom
čase poistené u žalovanej, čo žalovaná nespochybňovala. Žalobca uniesol dôkazné bremeno svojich
tvrdení predložením spísanej správy o nehode, zápisom o obhliadke, ako aj predložením faktúry

spojenej s opravou čelného skla. Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom účastníkov
škodovej udalosti, pretože by išlo o nadbytočné a nehospodárne dokazovanie, keď súhlasné stanoviská
účastníkov škodovej udalosti boli opakovane zachytené v predložených listinných dôkazoch (správa o
nehode, hlásenie škodovej udalosti žalovanej a vyplnené dotazníky), pričom účastníci škodovej udalosti
zároveň v dotazníkoch učinili vyhlásenia uvedené v bode 23. tohto rozsudku. Opakované vypočúvanie

účastníkov škodovej udalosti preto za daných okolností (opakované súhlasne vyjadrenia) nemá význam
a jeho dôvodom nemôžu byť pochybnosti žalovanej, či náhodou nedošlo k poistnému podvodu.
Žalobca nemusel uhradiť faktúru za opravu, pretože jej úhrada mala byť zabezpečená práve plnením
žalovanej, keďže u nej bola poistená zodpovednosť za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, ktoré
škodu spôsobilo. Za škodu treba považovať ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je

objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou na veci je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie
majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou, a ktorá predstavuje majetkové
hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu. Poškodenie motorového vozidla
preto predstavuje skutočnú škodu, pretože majetkový stav poškodeného sa znižuje práve o hodnotu,
ktorú v dôsledku poškodenie vozidla stráca. Na náhradu škody má poškodený právo bez ohľadu na

to, ako s poškodeným vozidlo naloží, teda či ho opraví alebo nie, pretože účelom náhrady škody je
reparovať zníženie majetkového stavu. Žalobca dal motorové vozidlo opraviť v servise, ktorý za opravu
fakturoval sumu 4.124 eur bez DPH. Táto suma pozostáva zo sumy 2.890 eur za čelné sklo, sumy 87
eur za dorazy, sumy 282 eur za Bauset, sumy 370 eur za lepiacu sadu, sumy 120 eur za tesnenie a
sumy 375 eur za montáž. Súd má za to, že faktúra predložená žalobcom predstavuje konkrétnu sumu

- majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne,
funkčné a estetické parametre ako pred škodovou udalosťou. Žalobca preto dostatočne preukázal
nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla poškodeného vymrštením
kameňa spod kolies motorového vozidla poisteného u žalovanej, a to predloženou faktúrou servisu.
V konaní tak bola spoľahlivo zistená aj výška škody, ktorú žalovaná nijako nerozporovala (namietala

len, že faktúra neslúži ako dôkaz výšky škody) a preto hodnoverným dokladom je faktúra servisu.
Súd zároveň dodáva, že je nesporné, že došlo k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle
žalobcu, čo jednoznačne preukazuje už len zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo
strany Slovexperty. Toto poškodenie bolo následne odstránené v servise, ktorý za opravu vystavil
vyššie uvedenú faktúru. Ak mala žalovaná pochybnosti o oprave poškodeného motorového vozidla

mala vykonať v tomto smere šetrenie, táto ale odkázala len na nepreukázanú príčinnú súvislosť. Súd
preto zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom štatutára autoservisu, pretože súd nesupluje
činnosť žalovanej a navyše táto si len chcela overiť svoje pochybnosti (nedošlo k výmene čelného skla),
ktoré mimochodom začala tvrdiť až na pojednávaní konanom 21.01.2022. V nadväznosti na uvedené
súd preto žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 4.124 eur žalobcovi. Ak poisťovňa nesplní svoj záväzok

riadneavčas,t.j.neposkytneplnenievcelomjehorozsahuvlehotesplatnostiurčenejzákonom,dostáva
sa do omeškania, čo znamená právo žalobcu popri plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých
základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zákon o PZP v § 11 ods. 8 upravuje výlučne
následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 zákona o PZP, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie avybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu (žalovanú) povinnosti platiť úroky z omeškania
za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v

prípade uplatnenia si skráteného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania,
by nezodpovedal zmyslu a účelu zákona o PZP. Žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti 21.11.2019
- tento deň oznámila žalobcovi, že mu plniť nebude. V súlade s bodom 29. bola povinná poskytnúť
plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti a keďže tak neurobila, je od 07.12.2019
v omeškaní s plnením sumy 4.124 eur. Súd preto zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania

vo výške 5 % (vo výške zodpovedajúcej nariadeniu podľa bodu 12. tohto rozsudku) zo sumy 4.124 eur
od 07.12.2019 do zaplatenia. Súd zamietol žalobu v časti požadovaného úroku z omeškania vo výške
presahujúcej 5 % (žalobca žiadal 8 %), pretože medzi stranami sporu nie je žiadny obchodnoprávny
vzťah, a teda žalobca nemá na úroky z omeškania podľa predpisov obchodného práva právny nárok. O
nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C.
s. p. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný (z hľadiska žalovanej istiny), súd mu priznal

voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%.

3. Proti výroku I. a III. podala odvolanie žalovaná podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h), ktoré
odôvodňuje najmä nasledovne: Výška náhrady škody nie je daná sumou skutočne vyplatenou v
akejkoľvek výške, ale len vo výške sumy vynaloženej účelne. Pokiaľ Žalobca akceptoval ceny uvedené

servisom, ktorý opravu pravdepodobne vykonal, jedná sa len o zmluvne dohodnuté ceny a nie o účelne
vynaložené náklady na opravu. V kontexte uvedeného poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4M Cdo 23/2008 zo dňa 21.12.2009. Faktúra za opravu vozidla nie je
automaticky ekvivalentom skutočnej škody vzniknutej poškodenému, za ktorú by mal v plnom rozsahu
niesť zodpovednosť. Faktúra ako taká nepreukazuje skutočnú výšku škody, na základe nej nejde o

hodnoverné preukázanie vzniku a výšky škody na strane Žalobcu. Nakoľko poisťovateľ nikdy vopred
nemôže určiť, že záver šetrenia konkrétnej poistnej udalosti bude vzhľadom k výplate poistného plnenia
poškodenému priaznivý, zákonodarca dáva poškodenému možnosť, aby svoj nárok riadne preukázal.
V konkrétnej prejednávanej veci sa Žalovaný pri likvidácii vyjadril, že nárok Žalobcu vzhľadom na
pojmové znaky náhrady škody nebol dostatočne preukázaný. Zákon nemôže poisťovateľa sankcionovať

v prípade odmietavého stanoviska úrokmi z omeškania tak, ako to tvrdí vo svojom odôvodení súd. V
zmysle oznámenia o ukončení šetrenia poistnej udalosti boli riadne vysvetlené dôvody, prečo bol nárok
poškodeného vybavený bez poskytnutia náhrady škody. Povinnosť zaplatiť úroky z omeškania môže
potom vzniknúť až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a poisťovateľ
sa do omeškania dostane až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá mu bola uložená právoplatným

rozhodnutím, zaplatiť poškodenému súdom priznanú náhradu škody. Škodové udalosti sa od seba
jednotlivo líšia, ku každej treba pristupovať špecificky. Preto nemôže byť v žiadnom prípade na škodu
Žalovaného, že v stanovisku o ukončení šetrenia poistnej udalosti neuviedol dôvody, s ktorými by
sa Žalobca stotožnil. Okrem toho skutočnosť, že poisťovateľ neodôvodnil krátenie poistného plnenia
podľa predstáv poškodeného, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnil vôbec a

následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostal v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP
do omeškania. Napádaný rozsudok nesie prvky arbitrárnosti. Vzhľadom na uvedené žiada odvolací
súd, aby predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že Žalovaný má voči
Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobca sa v odvolacom konaní vyjadril najmä nasledovne: V zmysle ustanovenia § 442 ods. 3 OZ
sa škoda uhrádza „v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza
sa škoda uvedením do predošlého stavu“. Za škodu sa v právnej teórii a praxi považuje ujma, ktorá
nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu
a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom - peniazmi. Skutočnou škodou je ujma, ktorá

znamená zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje
majetkové hodnoty potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu. Žalobca nežiadal v tomto konaní
žiadnu inú úhradu nad výšku skutočnej škody, ktorá mu bola spôsobená bez jeho zavinenia poisteným
Žalovaného. Žalovaným uvedený dôvod odmietnutia poistného plnenia po ukončení likvidácie nebola
neprimeranosť ceny opravy. V čase odmietnutia poistnej udalosti bolo dôvodom odmietnutia poistného

plnenia údajná nesplnenie podmienok pre poskytnutie poistného plnenia. Žalovaného argumentáciu,
ktorú začal používať až v roku 2022 v tomto odvolacom konaní, považujeme za účelovú a šikanóznu
obranu Žalovaného. Žalovaný počas likvidácie poistnej udalosti a počas vykonávania opravy žiadnym
spôsobom neusmernil Žalobcu, akú sumu za čelné sklo považuje za primeranú a ani Žalobcovi neurčilnajvyššiu možnú sumu, ktorú by akceptoval ako účelne vynaložený náklad na odstránenie vzniknutého
poškodenia. Žalobca postupoval počas likvidácie poistnej udalosti a aj počas opravy vzniknutého
poškodenia plne v súlade so zákonom o povinnom zmluvnom poistení a preto mu nemôže byť na

ujmu, že Žalovaný odmieta ex post poskytnúť poistné plnenie z dôvodu údajnej neprimeranosti výšky
nákladov na odstránenie poškodenia a to najmä v stave, keď takýto dôvod a túto neprimeranosť
ceny počas likvidácie poistnej udalosti nikdy Žalovaný nespochybňoval a nenamietal neprimeranosť
nákladov vynaložených Žalobcom. Takéto prostriedky procesnej obrany Žalovaného sú neprijateľné
a nepožívajúce právnu ochranu, v rozpore s dobrými mravmi. Nemožno sa stotožniť s účelovou a

tendenčnou argumentáciou Žalovaného, ktorého snahou je vyhnúť sa svojej povinnosti poskytnúť
poistné plnenia a nahradiť škodu spôsobenú jeho poisteným v rámci povinného zmluvného poistenia.
Niejeprípustnázmenadôvoduodmietnutiapoistnejudalosti.Neprípustnosťzmenydôvodovodmietnutia
poistného plnenia vychádza zo zásady právnej istoty poškodeného (Žalobcu), nakoľko tento sa môže
v rámci súdneho konania brániť a svoj žalobný návrh môže smerovať výlučne voči existujúcemu a
platnému rozhodnutiu Žalovaného vrátane tam uvedeného dôvodu, ktorým odmietol Žalovaný poskytnúť

poistné plnenie. Žalobcovi vznikla škoda bez jeho pričinenia a ovplyvnenia škodovej udalosti. Žalobca
nemal žiadnu objektívnu možnosť zabrániť škodovej udalosti a preto by nebolo spravodlivé, aby nebol
odškodnený za škodu, ktorá mu vznikla konaním tretej osoby. Škodou v tomto prípade treba rozumieť aj
čas omeškania s plnením poistného plnenia, nakoľko Žalobca znášal škodu ktorá mu vznikla škodovou
udalosťou, bez jeho zavinenia, sám a bez náhrady škody poskytnutej škodcom, resp. poisťovateľom

škodcu (Žalovaný). Žalobcovi preto vznikla škoda aj práve tým, že nemohol disponovať finančnými
prostriedkami, ktoré musel vynaložiť na opravu a odstránenie škody. V prípade nepriznania úrokov z
omeškania by tak nastala situácia, ktorá je v príkrom rozpore s zásadami náhrady škody, ktorú garantuje
právny poriadok Slovenskej republiky. Žiada, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 CSP potvrdil
rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.1.2022, sp.zn.: 32Cb/28/2020,a aby priznal Žalobcovi

aj náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania, termín verejného vyhlásenia rozsudku 8.11.2023 zverejnil na úradnej tabuli
a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 31.10.2023 a dospel k záveru, že odvolanie nie je

dôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP: odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP: ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutých výrokov Rozsudku ako aj celého obsahu spisového

materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, svoje
rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne odkazuje.
Odvolací súd na doplnenie uvádza:

9. Žalovaná podľa oznámenia o riešení škodovej udalosti dospela k záveru, že žalobca nepreukázal,
že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla a teda nemá za preukázané okolnosti vzniku
škody.

10. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že vzniknutá škoda na čelnom skle motorového vozidla
bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla a náležite poukázal na
právnu úpravu a ustálenú súdnu prax.

11. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil záznam o dopravnej nehode, zápis o obhliadke poškodeného

motorového vozidla ako aj dotazníky a vychádzal aj z čestných prehlásení, teda správne ustálil okolnosti
vzniku škody. Prevádzka motorového vozidla je príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného
skla iného motorového vozidla spôsobil škodu. Keďže k poškodeniu čelného skla vozidla žalobcu došlo
počas jeho prevádzky, prevádzkou iného motorového vozidla, ktoré bolo počas vzniku škody poistenéu žalovanej, čo žalovaná nespochybnila, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že právny základ
nároku je daný a teda žalobca má nárok na plnenie z PZP poistenia vinníka.

12. Dodatočne žalovaná sporila výšku vzniknutej škody. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s výškou
škodu vychádzajúc z faktúry za opravu. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie,
že samotná škoda žalobcovi vznikla momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži iba na
preukázanie výšky škody, teda nákladov na opravu vozidla. Žalobca si dal vozidlo opraviť v servise,
ktorý za opravu fakturoval 4.124,- EUR bez DPH, ktorú súd podrobne špecifikoval a správne dospel k

záveru, že výška škody je zistená spoľahlivo. Žalovaná namietala faktúru ako dôkaz na preukázanie
výšky škody, avšak čo sa týka primeranosti ceny opravy, súdu nepreložila v rámci procesnej obrany
dôkazy, ktoré by preukazovali nesprávnosť výšky, príp. neprimeranosť, resp. z ktorých by vyplývalo,
akú cenu považuje za primeranú. Keďže mal súd za preukázaný vznik škody, vinníka ako aj výšku
škody, t.j. cenu opravy, je potrebné dospieť k záveru, že je preukázaná aj príčinná súvislosť, nakoľko
došlo k oprave poškodeného motorového vozidla v dôsledku poistnej udalosti a následne k fakturácii

nákladovnavykonanúopravu. Akmalažalovanápochybnosťoopravemotorovéhovozidla,svojeobavy
súdu náležite nepreukázala ako dôvodné. Súd prvej inštancie podrobne a zrozumiteľne vysvetlil ako
posudzoval výšku škody, pričom odvolací súd s takým posúdením stotožňuje a naň odkazuje, nakoľko
je právne správny, vychádzajúci z právnej úpravy aj súdnej praxe.

13. Podľa § 797 ods. 4 OZ: Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia
alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

14. Zároveň sa súd stotožňuje s názorom žalobcu, že žalovaná dôvod neplnenia v rozpore s § 797 ods.
4 OZ dodatočne zmenila tak, že sporila výšku škody a teda postupovala v rozpore s OZ.

15. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, v súlade s Nálezom Ústavného SR zo 14.10.2021
sp. zn. III. ÚS 309/2020, hoci vzťah poškodeného a poisťovateľa je vzťahom osobitným (a teda nie
bežným vzťahom veriteľ - dlžník), čo sa prejavuje v osobitných konštrukciách § 11 ods. 6 - 8 zákona o
PZP, ktoré modifikujú osobitnou úpravou následky § 563 OZ, predmetné ustanovenia nemôžu viesť k

takému výkladu, ktorým by viedol k nepriznaniu úrokov z omeškania z dôvodnej, mimosúdne osobitne
kvalifikovaným spôsobom uplatňovanej istiny. Výklad poskytnutý zo strany NS SR (ktorého rozhodnutie
bolo zrušené) v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania
z náhrady škody, čím sa dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy, ktorá má
(v rámci zákona o PZP) za cieľ zlepšenie postavenia poškodeného, keďže v zmysle predmetného

právneho predpisu bol zákonodarcom vykreovaný osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči
poistiteľovi. Rovnako aj v súlade so smernicou EP a Rady č. 2009/103/ES sa vyžaduje, aby členské štáty
zaviedli povinnosť poisťovne (alebo jej likvidačného zástupcu) do troch mesiacov reagovať na žiadosť
poškodeného o náhradu škody, ktorá má byť podporená primeranými, účinnými a systematickými
finančnými alebo im rovnocennými správnymi sankciami, pričom smernica zároveň výslovne vyžaduje,

aby sa zabezpečilo, že poškodenej osobe budú vyplatené aj úroky. K identickému právnemu záveru
dospel Ústavný súd SR aj v náleze sp. zn. III. ÚS 214/2020-29 zo dňa 14.10.2021.

16.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Odvolací súd za to, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď žalobcovi priznal i ním
uplatnené príslušenstvo pohľadávky v rozsahu výroku I. napadnutého rozsudku. Žalovaná neposkytla
žalobcovi poistné plnenie, na základe žalobcom riadne uplatnenej a ním preukázanej škody (čo do
rozsahu a výšky), a to v lehote podľa § 11 ods. 6, 7 ZoPZP, je povinná odo dňa nasledujúceho po uplynutí

uvedenej lehoty zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania v zákonnej výške. Na základe uvedeného,
teda pokiaľ ide o úroky z omeškania v prípade PZP, v súlade s aktuálnou judikatúrou, odvolací súd
dospel k záveru, že je potrebné vyhovieť odvolaniu žalobcu, a to tak, že žalobcovi patria úroky z
omeškania v zákonnej výške, uplynutím 15 dní po skončení šetrenia poistnej udalosti. Šetrenie skončilo
dňa 21.11.2019, teda žalobcovi patria úroky z omeškania od 7.12.2019 do zaplatenia v zákonnej výške

podľa predpisov občianskeho práva tak, ako ich vyčíslil súd prvej inštancie.

18. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.
Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísalpriebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy,
ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej
inštancie nemožno považovať za nepreskúmateľný. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do

práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol
účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami
(I. ÚS 50/2004). Rozsudok nie je možné posúdiť ani ako arbitrárny.

19. Súd prvej inštancie procesne správne postupoval a náležite sa vysporiadal aj s dokazovaním, t. j. v
súlade s čl. 17 CSP vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na meritórne rozhodnutie sporu v súlade
so zásadami CSP, pričom nevykonanie dôkazov riadne odôvodnil.

20. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovanou, pričom

súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 CSP, nakoľko
čiastočné zastavenie konania sa týkalo iba časti príslušenstva a teda žalobca bol v konaní úspešný.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP.). Dovolateľ musí byť v

dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).