Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2023

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-31S/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200132
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Slivová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:5023200132.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca
spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci
žalobkyne: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. XXX/XX, XXX XX G., právne zastúpená:
JUDr. Jana Hanuláková, DiS. - advokátka, so sídlom Raková 702, 023 51 Raková, proti žalovanému:
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, sekcia výstavby a vyvlastňovania, so

sídlom: Tomášiková 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalšieho účastníka
konania: Obec Zborov nad Bystricou, so sídlom Zborov nad Bystricou 223, 023 03 Zborov nad Bystricou,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 00076/2023-OV/01303/To zo dňa 09.03.2023,
o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobkyne zo dňa 24.04.2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou datovanou dňa 24.04.2023, doručenou dňa 27.04.2023 Krajskému súdu
v Žiline, domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 00076/2023-
OV/01303/To zo dňa 09.03.2023, ako aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2022/0036501-006/GAL
zo dňa 10.11.2022, ktoré bolo uvedeným rozhodnutím žalovaného potvrdené.

2. Prvostupňový správny orgán uvedeným rozhodnutím podľa § 13 ods. 2 zákona č.
282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon č. 282/2015 Z.z.“) rozhodol o návrhu na odňatie
vlastníckeho práva vo výroku špecifikovaných pozemkov v rozsahu podľa podmienok geometrického
plánu č. 281/2020 vyhotovený spol. GeoTerrain, s.r.o., Horná 2167/77, 022 0l Čadca dňa 11.09.2020,
podaným Obcou Zborov nad Bystricou (pozn. súdu: v tomto konaní v postavení ďalšieho účastníka

konania) a na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že výrokom I., vyvlastnil
vlastnícke právo ku konkrétnym nehnuteľnostiam (špecifikovaným vo výroku I. ako Položky č. 1 až
č. 20) v k. ú. H. I. E. zodpovedajúce podielovému spoluvlastníctvu žalobkyne v špecifikovaných
podieloch v prospech vyvlastniteľa - Obce Zborov nad Bystricou vo verejnom záujme na účel
majetkovoprávneho vysporiadania spoluvlastníckych podielov dotknutých pozemkov nachádzajúcich
sa pod verejnoprospešnou líniovou stavbou ,,Miestna komunikácia - A. XX, A. XX v k. ú. H. I. E.“

a zároveň výrokom II. rozhodnutia prvostupňový správny orgán rozhodol o náhrade za vyvlastnenie
dotknutých pozemkov uvedených v rozhodnutí vo výroku o vyvlastnení práv k pozemkom (výrok I.) a
určil ju podľa § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. na základe znaleckého posudku č. 223/2020 zo dňa
07.12.2020, vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č .492/2004 Z.z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov J. A. G., znalkyňou v odbore stavebníctvo,
odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, v sume 150,96 Eur. Žalovaný, ako druhostupňový správny

orgán, správnou žalobou napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu.3. Žalobkyňa v žalobe navrhla, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa §
185 písm. a) zákona číslo 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku z dôvodu, že žalovaný konal

nezákonne, v rozpore so zákonom vydal rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky nezákonnosti a preto
žiada správny súd o priznanie odkladného účinku žalobe, pretože okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia hrozí závažná ujma v tom, že dôjde k zásahu do jej vlastníckeho práva, ktoré je garantované
Ústavou Slovenskej republiky.

4. Zákonom č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od
1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského
súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedenú
legislatívnuzmenukonaniepôvodnevedenénaKrajskomsúdevŽilinepodsp.zn.31S/28/2023savedie

na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-31S/28/2023. V dôsledkov uvedenej legislatívnej
zmeny už následné procesné úkony uskutočňoval Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne
príslušný súd o správnej žalobe konať a rozhodnúť.

5. K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 08.10.2023

a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nevyhovel. Svoje stanovisko k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku formuloval len v
stručnosti, keď ho označil za neodôvodnený a nedôvodný. Žalovaný uviedol, že má za to, že v
prejednávanom prípade nie je daný predpoklad existencie vzniku vážnej ujmy vo sfére žalobkyne, v čoho
dôsledku navrhuje konajúcemu súdu návrh žalobkyne zamietnuť. Žalobkyňou napadnuté rozhodnutie,

ako aj vyvlastňovacie rozhodnutie, ktorých zrušenia sa žalobkyňa podanou žalobou domáha, boli
vydané v súlade so zákonom, na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu a sú vyčerpávajúco
odôvodnené.

6. Správny súd doručil správnu žalobu obsahujúcu návrh na priznanie odkladného účinku na vyjadrenie

aj ďalšiemu účastníkovi konania - Obci Zborov nad Bystricou, ktorý sa však k správnej žalobe, ani
k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadril.

7. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej
len „SSP“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis

neustanovuje inak.

8.Podľa§185písm.a)SSPsprávnysúd,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,môženanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo

opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

9. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom
obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon č.
282/2015Z.z.“)dňomnadobudnutiaprávoplatnostirozhodnutiaovyvlastneníprechádzanavyvlastniteľa
vlastnícke právo k pozemku alebo ku stavbe, alebo v jeho prospech vzniká, obmedzuje sa, alebo

zaniká právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, alebo v jeho prospech sa
obmedzuje, alebo zaniká iné právo k pozemku alebo ku stavbe, alebo sa na pozemku alebo na stavbe
zriaďujú iné opatrenia.

11. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z.z. právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení zanikajú

a) záložné právo, ktoré sa viaže k pozemku alebo ku stavbe,
b) exekučné záložné právo, ktoré sa viaže k pozemku alebo ku stavbe,
c) daňové záložné právo, ktoré sa viaže k pozemku alebo ku stavbe,
d) práva účastníkov konkurzného konania, ktoré sa viažu k pozemku alebo ku stavbe,e) vecné bremeno k pozemku alebo ku stavbe okrem zákonného vecného bremena,
f) predkupné právo, ak má účinky vecného práva,
g) nájom pozemku, stavby alebo ich častí.

12. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Správny súd však v tejto súvislosti
považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou rozhodnutie o priznaní

odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie
správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci
samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu,
na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne
správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch
stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku

musí byť preto vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185
písm. a) alebo písm. b) SSP. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však
analogicky v plnej miere aplikovateľné i na rozhodovanie správneho súdu o predmetnom návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného

účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti
podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto
„čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie
odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie
dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba

závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom
celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti
odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí
byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať
závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej

osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo
v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym
orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje
najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku
krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“ V tejto časti poukazuje správny súd aj na obsahovo

zhodné závery podľa odseku 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022
- 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal
návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať
aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) §
185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne

vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo
veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

13. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný

následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojím návrhom
domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s
výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň
musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu,“ ako
ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa

očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu
(iný nenapraviteľný následok) má spočívať, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok)
má. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa
osvedčenie,ževýkonomnapadnutéhorozhodnutiaurčitázávažnáujmareálneaaktuálnehrozí.Tvrdené
dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň

osvedčiť. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu
subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť právoplatné rozhodnutie
správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.14. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. Pri rozhodovaní

o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v medziach
žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, v tomto štádiu konania zisťuje len existenciu
uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku. Správny súd pri rozhodovaní
o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať
na opodstatnenosť žaloby, nejde o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania

dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou
skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku,
t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade
nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.

15. Žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedla žiadne konkrétne

dôvody, ktorými by relevantne odôvodnila priznanie odkladného účinku žalobe. Pokiaľ s poukazom
na žalobné body žiadala o povolenie odkladu hlavne z toho dôvodu, že podľa jej názoru napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, nie sú zákonné a sú podľa jej
názoru nesprávne, správny súd poznamenáva, že len tento dôvod sám osebe (teda pochybnosti
žalobcu o správnosti a zákonnosti napadnutých rozhodnutí) ako dôvod na povolenie odkladu správnou

žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného neobstojí a nie je postačujúci. V opačnom prípade by
výkladom ad absurdum bolo možné dospieť k záveru, že by bol daný dôvod na povolenie odkladu
všetkých v správnom súdnictve správnymi žalobami napádaných rozhodnutí, či opatrení správnych
orgánov, pretože samotným právnym dôvodom podania správnej žaloby je nesporne tvrdenie žalobcu
o nezákonnosti a vecnej nesprávnosti ním namietaného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

16. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že tvrdenou hrozba závažnej ujmy pre ňu je samotný zásah do jej Ústavou
Slovenskej republiky garantovaného vlastníckeho práva, správny súd zastáva stanovisko, že strata
vlastníckeho práva na základe žalobou napadnutého rozhodnutia nie je rozhodujúcou skutočnosťou
pri posudzovaní opodstatnenosti návrhu na priznanie odkladného účinku. Pokiaľ by tomu tak malo

byť, zákonodarca by pri každom spochybnení zákonnosti napadnutého rozhodnutia o konštituovaní/
strate vlastníctva s podaním správnej žaloby automaticky spájal vznik odkladného účinku ex lege
aj pri žalobách proti týmto rozhodnutiam, čo však takýmto spôsobom neupravil. Ustanovenie § 185
SSP oprávňuje fakultatívne priznať správnej žalobe odkladný účinok, avšak len za splnenia zákonom
stanovených podmienok, pričom jednou z nich je preukázanie formou osvedčenia existenciu hrozby

možných následkoch v zmysle § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinnosti žalobou
napadnutého rozhodnutia. V súvislosti s argumentom žalobkyne o dopade účinkov napadnutého
rozhodnutia na jej práva garantované Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne na právo vlastniť majetok
(článok 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), správny súd poznamenáva, že priamo ústavou je
súčasne upravený aj predpoklad legálneho a legitímneho obmedzenia tohto garantovaného práva a to

práve vyvlastnením v súlade s článkom 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

17. Správny súd si je vedomý, že nepochybne rozhodnutie o vyvlastnení, ktorého právne účinky v zmysle
§ 15 ods. 1 a ods. 2 zákona č 282/2015 Z.z. sú zásadné a dopadajú do ústavou chráneného práva
vlastniť majetok v absolútnej miere, je takým rozhodnutím, pri ktorom musí obzvlášť obozretne zvažovať

návrh na priznanie odkladného účinku a v zásade vo všeobecnej rovine k takémuto návrhu súd by
mal pristupovať ako dôvodnému, keďže pozbavenie vlastníckeho práva je závažnou ujmou. Avšak je
potrebné aj v tomto prípade posúdiť individuálne okolnosti prípadu a zároveň aj druhú podmienku pre
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s
verejným záujmom.

18. Žalobkyňa v prejednávanej veci neprodukovala také tvrdenia, ktoré by dávali priestor správnemu
súdu zvažovať vzhľadom na závažnosť tvrdených následkov okamžitého výkonu správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia individuálne okolnosti, ktoré by správny súd presvedčili o tom, že priznanie
odkladného účinku správnej žalobe počas správneho súdneho konania, t.j. dočasné pozastavenie

účinkovvyvlastňovaciehorozhodnutiaaponechaniejejvlastníckehoprávavpriebehutrvania správneho
súdneho konania do meritórneho rozhodnutia správneho súdu, odôvodňujú aj iné okolnosti. Správny
súd poznamenáva, že by muselo ísť o konkrétne a naliehavé dôvody, napríklad priame užívanie
dotknutej nehnuteľnosti žalobkyňou, ich obhospodarovanie, eventuálne priamy dotyk na ďalšíchústavou garantovaných právach žalobkyne, ako napríklad preukázanie, že predmetom vyvlastnenia
boli nehnuteľnosti tvoriace obydlie žalobkyne, prípadne jej rodinných príslušníkov a pod. Žalobkyňa
však žiadny takýto zásadný individualizovaný dôvod netvrdila. Naopak, z vyjadrenia žalovaného k

žalobným bodom, ako aj z obsahu napadnutých rozhodnutí je nutné náležite zohľadniť potrebu
prihliadania k verejnému a verejnoprospešnému záujmu, a to užívanie vyvlastnených pozemkov ako
miestnej komunikácie, pričom aj z obsahu rozhodnutia, ktorým došlo k vyvlastneniu spoluvlastníckych
podielov žalobkyne k dotknutým nehnuteľnostiam, je zrejmé, že k vyvlastneniu došlo vo verejnom
záujmepreúčelymajetkovoprávnehovysporiadaniapozemkovpodverejnoprospešnoulíniovoustavbou

- miestnou komunikáciou. Taktiež je zrejmé, že rozhodnutím o vyvlastnení boli dotknutí viacerí
podieloví spoluvlastníci, uvedené indikuje, že rozhodnutie o vyvlastnení sa dotýka vlastníckych práv
žalobkyne formálne, reálne užívanie v rozhodnutí špecifikovaných nehnuteľností žalobkyňou, ktoré by
jej bolo odňaté napadnutým rozhodnutím, nebolo žalobkyňou tvrdené. Správny súd pri vyhodnocovaní
dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku a pri zvažovaní pomeru dotknutia stretu dvoch
záujmom v predmetnom prípade uprednostnil verejný záujem, aby počas správneho súdneho konania

zostali zachované účinky napadnutého rozhodnutia s tým, že definitívne vyriešenie veci v správnom
súdnom konaní tým nie je prejudikované.

19. V závere správny súd považuje za potrebné podotknúť, že základným zmyslom rozhodnutia
o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku

právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu,
kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola
konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená súkromná či verejná sféra
hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, respektíve závažnou ujmou na
životnom prostredí, príp. iným nenapraviteľným následkom.

20. Pokiaľ žalobkyňa žiaden dôvod, pre ktorý by mal správny súd priznať správnej žalobe odkladný
účinok v konkrétnej veci nepreukázala, správny súd je toho názoru, že žalobkyňa neosvedčila, že
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia jej hrozí závažná ujma, finančná škoda, resp. iný vážny
nenapraviteľnýnásledokvzmyslevyššiecitovanéhozákonnéhoustanovenia§185písm.a/SSP,apreto

správny súd nepriznal žalobe odkladný účinok a návrh žalobkyne pri aplikácii § 188 SSP zamietol.

21. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods.2 písm. e/ SSP).