Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216010378
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2216010378.9

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin
vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 10.06.2022 č.k.
4T/90/2016-411, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.10.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda č. 1Pv/264/16 pre zločin vydierania podľa § 189
odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného

zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 2. mája 2016 v čase okolo 09.00 hod. v Dunajskej Strede v byte C. D. E. F. XXXX/XX pod hrozbou
fyzickej likvidácie slovami „Obleč sa a choď von urobiť peniaze a nevráť sa dovtedy domov, kým neurobíš
peniaze, lebo Ťa zabijem, utýram Ťa!“, nútil družku - poškodenú G. H. k zarobeniu a vydaniu finančných
prostriedkov, čím u nej vzbudil obavu, že ak jeho výzvu neposlúchne, vznesené vyhrážky aj uskutoční,
z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

2. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor, ktoré následne písomne
odôvodnil tým, že (citácia):
3. „S rozhodnutím súdu I. stupňa, ktorým obžalovaného podľa § 285 písm. a) Tr. zák. oslobodil
spod obžaloby nemožno súhlasiť. Takýto postup súdu v posudzovanej veci považujem za nedôvodný.
Najmä preto. že prijaté skutkové závery, ktoré vyústili v oslobodenie obžalovaného, sú v zásadnom
rozpore s výsledkami dokazovania vykonaného tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom

pojednávaní. Predmetom obžaloby je skutok z 02.05.2016, ktorý sa mal stať okolo 09:00 hod. v byte
obývanom obžalovaným a poškodenou G. H. (ďalej len „poškodená“) a ich deťmi, v ktorom sa podľa
mala v tom čase, podľa výpovede poškodenej zo 07.05.2016, okrem obžalovaného a poškodenej
nachádzať len ich spoločná maloletá (šesťročná) dcéra. V označenej výpovedi, vykonanej pri dodržaní
zásad kontradiktórnosti, poškodená obvineného, zo spáchania skutku, ktorý je predmetom obžaloby,
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčuje a doslovne v nej uvádza, citujem: „Dňa 02. 05.

2016 v čase okolo 09: 00 hod. som bola doma, deti boli v škole, bol doma len najmenšia dcéra 6 ročná
a bol doma aj A. B.. Ja som bola už zobudená, A. sa v tom čase zobudil, ja som išla do kuchyne a tam
mi A. po maďarsky povedal, že obleč sa a chod' von urobiť peniaze, a nevráť sa dovtedy domov, kým
neurobíš peniaze, lebo Ťa zabijem, utýram Ťa. Ja som vyšla na ulicu len tak sa prechádzať, vrátila som
sa v čase okolo 13:00 hod. bez peňazí a vtedy ma A. v izbe zbil, a to tak, že pravou rukou v pästi ma
udieral do celého tela, kopol ma do pravej strany chrbta a potom povedal, že môžeš oddychovať pol

hodinu, a zase môžeš ísť von...“Označená výpoveď poškodenej, ktorá medzičasom (XX.XX.XXXX) zomrela bola 23.02.2018 prečítaná
na hlavom pojednávaní. Vzhľadom na okolnosti spáchania skutku možno predmetnú výpoveď
poškodenej považovať za jediný relevantný a súčasne i jediný usvedčujúci dôkaz spomedzi všetkých

vo veci vykonaných (produkovaných) dôkazov. Čo sa týka výpovede svedkyne I. B. z 31.10.2018
vyznievajúcej v prospech obžalovaného, je potrebné uviesť, že jej pravdivosť je vo významnej miere
pochybná, a to z nasledovných dôvodov. Z obsahu zápisnice menovanej z prípravného konania
(23,06.2016) vyplýva, že svedkyňa I. B. uviedla orgánom činným v trestnom konaní ako adresu
prechodného bydliska a adresu na doručovanie písomností v trestnom konaní D. E. F. XXXX/XX J. K.

I. (rovnakú adresu uviedla ako adresu svojho pobytu aj súdu 31.10.2018 v rámci výpovede na hlavnom
pojednávaní), pričom ako adresu trvalého bydliska uviedla iba mesto K. I.. Poškodená, obžalovaný a
ich syn - svedok K. B., však v zápisniciach o výpovediach uviedli ako adresu trvalého bydliska, rovnakú
ako miesto činu, a to D. E. F. XXXX/XX J. K. I. (adresu prechodného bydliska žiaden z nich neuvádzal).
Uvedenej skutočnosti zodpovedá tiež obsah výpovede poškodenej zo 07.05.2016, prečítanej na
hlavnom pojednávaní z 23.02.2018, v ktorej poškodená skutočnosť, že by svedkyňa I. B. s nimi žila v

jednej domácnosti resp., že mohla byt' svedkom predmetného incidentu ani len okrajovo nespomína
a ako možného svedka udalostí, ktoré na kritickú udalosť priamo nadväzovali výslovne uviedla iba syna
- svedka K. B.. Na podklade vyššie uvedených skutočností možno vyjadriť vážnu pochybnosť ohľadne
pravdivosti tvrdenia svedkyne I. B. o tom, že v roku 2016 a aj v kritickom čase (02.05.2016) žila v
spoločnej domácnosti s obžalovaným a s poškodenou, ako to uviedla vo svojej výpovedi z 31.10.2018.

Vo vzťahu k obsahu výpovede svedkyne I. B. z 31.10.2018, je potrebné uviesť, že jej pravdivosť je vo
významnej miere pochybná aj s poukazom na skutočnosť, že menovaná nielen v priebehu prípravného
konania(23.06.2016),aleajvkonanípredsúdom-vpriebehuhlavnéhopojednávania(18.01.2017),teda
opakovane, využila svoje právo podľa § 130 Tr. por. a odmietla proti obvinenému vypovedať. Opakovane
(23.06.2016 a 18.01.2017) teda odmietla vypovedať v čase, kedy bol obvinený vo väzbe, pričom tak

konala (nekonala) s vedomím, že by takou výpoveďou veľmi pravdepodobne dosiahla prepustenie
obžalovaného z väzby, a to už počas druhého mesiaca (23.06.2016), resp. následne počas deviateho
mesiaca (18.01.2017) trvania väzby, v ktorej obvinený nakoniec strávil celkom takmer 17 mesiacov. Aj
napriek uvedenému výpoveď v prospech obžalovaného vykonala až po viac ako trinástich mesiacoch
po jeho prepustení z väzby na slobodu. Rovnako nedôveryhodne, avšak predovšetkým úplne nelogicky

tiež vyznieva jej odôvodnenie skutočnosti, že v prospech obžalovaného vypovedala až na tretíkrát
( 31 . 10 . 2018), čo ako sa sama doslovne vyjadrila spočívalo v tom , že: bývala som u nebohej
poškodenej a ani jednému nechcela zle...". Bolo totiž nemožné , aby výpoveďou s neskôr zvoleným
obsahom spôsobila obvinenému, či poškodenej akúkoľvek ujmu, či „zlo“. Výpovede žiadneho z ďalších
k veci vypočutých svedkýň: L. B., L. D. a L. H., nemajú vo vzťahu k predmetnému skutku takmer

žiaden význam (relevanciu), keďže žiadna z nich nebola priamym (očitým) svedkom skutku, ktorý je
predmetom tohto trestného konania a ani s obvineným a poškodenou nezdieľali spoločnú domácnosť.
Menované svedkyne sa preto k priebehu skutku samotného vyjadriť nevedeli a nemohli a v rámci svojich
výpovedí sa vyjadrovali výlučne len k tomu, ako samé vnímali kvalitu (úroveň) spolužitia obžalovaného
s poškodenou a k tomu ako samé vnímali osobu poškodenej, pričom i v súvislosti s tým je potrebné

brat' na zreteľ, že obžalovaný bol väzobne stíhaný výlučne práve na podklade iniciatívy poškodenej a
svedkyne L. B. a L. D. (matka a sestra obžalovaného) sú blízkymi príbuznými obžalovaného a svedkyňa
L. H. bola matkou poškodenej, čím boli nepochybne v rozhodnej miere, a to najmä s poukazom na
ich objektívnosť a pravdivosť, ovplyvnené aj obsahy ich výpovedí. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti mám za to, že vina obžalovaného bola preukázaná dostatočným spôsobom s tým, že

na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď poškodenej z prípravného konania tvorí pre taký záver
dostatočný podklad. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti som toho názoru, že vzhľadom na
vykonanédokazovanienietpochybnostíotom,žeobžalovaný,sadopustilskutku,takakojetouvedenév
obžalobe z 21.07.2016, čím svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa §
189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. Vzhľadom k uvedenému

preto navrhujem, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a
podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.“
4. Na písomne predložených odvolacích dôvodoch zotrval prokurátor aj na verejnom zasadnutí, ktoré
tunajší súd nariadil na rozhodnutie o jeho odvolaní.

5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
6. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

2) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
7. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

8. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
9.KrajskýsúdvTrnaveakoodvolacísúd(ďalejajlenako„odvolacísúd“)podľa§315Trestnéhoporiadku
preskúmalnapadnutýrozsudokvzmysle§316Trestnéhoporiadkuazistil,ženiejedôvodnazamietnutie
odvolania prokurátora v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.

10.Odvolaniepodalprokurátorakooprávnenáosoba,vzákonnejlehoteaprotivýrokuovine(oslobodení
spod obžaloby), proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného
poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
11. V postupe okresného súdu ako súdu prvostupňového (ďalej aj len ako „okresný súd“) neboli zistené

chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku rozsudku.
12. Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením §
278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery,
ktoré z nich vyplývajú, a po posúdení dospel k záveru, že sa nepodarilo preukázať, že sa stal skutok, pre
ktoré je obžalovaný stíhaný, a preto s poukazom na §285 písm. a) Trestného poriadku obžalovaného

spod obžaloby oslobodil.
13. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd zistil, že okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil
nasledovným spôsobom (citácie):
„Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím obžalovaného, poškodenej G. H., svedkov L. B., L. D., L.
H. I., I. B., prečítaním výpovede poškodenej nebohej G. H. z prípravného konania zo dňa 07.05.2016,

obsahu spisu 4T/90/2016 a odpisu registra trestov.
Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že veci tvrdené poškodenou voči nej nikdy nespáchal. Na
podanie trestného oznámenia poškodenú naviedla jej matka, s ktorou neboli v dobrom vzťahu. Po smrti
poškodenej maloleté deti boli zverené do výchovy starej matke. Jeho vzťah s neb. družkou - poškodenou
bol premenlivý. Matka poškodenej L. H. sama poslala na ulicu obidve dcéry, teda poškodenú a jej sestru,

aj ona stála spolu s nimi na ulici. Ďalej tvrdil, že on nedovolil poškodenej, aby išla na ulicu a aby svojej
matke dala zarobené peniaze. Poškodená poberala rodinné prídavky, nikdy nepracovala. Ďalej uviedol,
že poškodená mala dôvod si privyrábať peniaze na ulici a to na drogy, na ktoré on jej peniaze nedával.
Vzhľadom na to, že poškodená G. H. dňa XX.XX.XXXX zomrela, podľa § 263 odsek 3 Trestného
poriadku bola čítaná na hlavnom pojednávaní jej výpoveď z prípravného konania.

Z výpovedi poškodenej zo dňa 06.05.2016 v prípravnom konaní vyplýva, že poškodená a obžalovaný
pred podaním trestného oznámenia žili spolu šestnásť rokov ako druh a družka. Pred rokom a pol sa
rozišli, avšak stále spolu žili v jednom byte. S obžalovaným bolo všetko v poriadku, až do 06.04.2016,
kedy ju doma zbil. Obžalovaný bol normálny kým pracoval, ale rok a pol dozadu prestal pracovať a začal
brať drogy. Ona dňa 02.05.2016 v čase okolo 09.00 hod. bola doma, deti boli v škole, okrem najmenšej

dcéry šesťročnej a doma bol aj obžalovaný. Obžalovaný jej povedal „ obleč sa a choď von urobiť peniaze
a nevráť sa dovtedy domov, kým neurobíš peniaze, lebo Ťa zabijem, utýram Ťa“. Ona vyšla na ulicu
sa prechádzať, do bytu sa vrátila okolo 13.00 hod bez peňazí a vtedy ju obžalovaný v izbe zbil tak, že
pravou rukou v pästi ju udieral do celého tela, kopol ju do pravej strany chrbta a povedal jej, že môže
oddychovať pol hodinu a zase môže ísť von. Ona zase vyšla sa prechádzať na ulicu, vošla aj k susedom

a v čase okolo 18.00 hod. sa vrátila domov. Obžalovaný jej povedal, že zase neurobila peniaze a udrel
ju dlaňou do tváre. Dňa 03.05.2016 sa obžalovaný zobudil a povedal jej, že môže sa chystať a môže
ísť von. V čase okolo 11.00 hod. vyšla na ulicu sa prechádzať, domov sa vrátila okolo 14.00 hod., od
susedy si požičala 10,- Eur, z ktorých kúpila jedlo pre deti. Keď to povedala obžalovanému, kričal naňu. Keď deti prišli domov jej povedal, že teraz môže trochu ostať doma, ale večer zase má ísť von na
ulicu. Z bytu išla von večer okolo 19.00 hod. Bola vonku do 22.00 hod. a vrátila sa domov. Obžalovaný
zase na ňu kričal, že nevie urobiť ani peniaze. Keď prišla jeho dcéra a dala mu drogy, obžalovaný si ich

dal a ju nechal na pokoji. V stredu ráno obžalovanému povedala, že ide na úrad práce. Ona odišla ku
kamarátkam do mesta, kde bola do 6.05.2016, kedy prišla na políciu podať trestné oznámenie. Ona na
obžalovaného počúvala preto, lebo on ju prinútil, aby išla von na ulicu. Keďže sa jej vyhrážal zabitím,
ona sa ho bála. Tvrdila, že ona na ulici prostitúciu nevykonávala, to myslel len obžalovaný.
Svedkyne L. B., matka obžalovaného a L. D., sestra obžalovaného vo svojich výpovediach tvrdili, že

obžalovaný pod hrozbou fyzickej likvidácie poškodenú nikdy neposlal von na ulicu. Poškodená od
malička matkou bola vychovaná tak, aby chodila von na ulicu. S poškodenou sa viackrát stretla na D. E.
a ona sama jej povedala, že prišla von na ulicu zarobiť peniaze na fetovanie. Keď bola u nich, počula, že
obžalovaný s poškodenou kričali na seba, boli navzájom žiarliví, aj sa hádali. Obžalovaný vedel o tom,
že poškodená chodila von na ulicu, povedal jej, aby to nerobila.
Svedkyňa L. H. I., matka nebohej poškodenej na pojednávaní uviedla, že obžalovaný s poškodenou

žili veľmi škaredo, obžalovaný poškodenú zbil a udieral. Ona býva vedľa nich, všetko počula, keď boli
medzi nimi hádky, deti behali k nej. Obžalovaný mal jednu šestnásťročnú milenku a preto sa hádali. Dňa
02.05.2016 počula, že obžalovaný ju poslal von na ulicu zarobiť peniaze.
Ďalšia svedkyňa I. B., dcéra obžalovaného vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2016 žila v jednej
domácnosti s obžalovaným a poškodenou. Hádky medzi sebou mali preto, že obžalovaný nesúhlasil,

aby poškodená išla von na ulicu zarobiť si peniaze. S poškodenou boli zadobre. Poškodená chodila von
na ulicu a zarobené peniaze použila na drogy a dala svojej matke. Obžalovaný od nej peniaze nepýtal. V
prípravnom konaní nevypovedala preto, lebo s nebohou poškodenou boli zadobre, bývala u poškodenej
a obžalovaného a ani jednému z nich nechcela zle.
Z vykonaného dokazovania súd mal nepochybne za preukázané, že obžalovaný a poškodená po dobu

šestnásť rokov žili spolu ako druh a družka, majú spolu päť detí, pričom ich spolužitie v posledných
rokoch nebolo harmonické, hádali sa, boli navzájom žiarliví a obžalovaný mal pomer s inou ženou, o
ktorej známosti vedela aj poškodená. Čo sa týka samotného priebehu skutkového deja, existujú dve
verzie prezentované jednou skupinou svedkov a to poškodenou a svedkyňou L. H. st., matkou nebohej
poškodenej a druhá verzia prezentovaná obžalovaným a svedkami majúcimi väzby k obžalovanému,

teda L. B., L. D. (matkou a sestrou obžalovaného) a svedkyňou I. B., dcérou obžalovaného. Podstatný
rozpor sa vyskytol v tom, že obžalovaný popieral spáchanie skutku, poškodená naopak vypovedala
o tom, že ju mal nútiť hrozbou fyzickej likvidácie k zarobeniu a vydaniu financií. Svedkyňa L. H. st.
vypovedala o tom, že obžalovaný s poškodenou nežili dobre, a že poškodenú zbil a udieral, čo mala
počuť, rovnako ako to, že ju mal poslať dňa 2.5.2016 na ulicu zarobiť peniaze. Svedkovia L. B., L.

D. a I. B. vypovedali v prospech obžalovaného tak, že obžalovaný neposielal poškodenú na ulicu,
hádali sa a kričali na seba vzájomne, obžalovaný nechcel, aby si poškodená chodila zarábať na ulicu.
Súd má za to, že nie je možné urobiť jednoznačný záver o vine obžalovaného, pretože výpoveď
svedkyne - poškodenej nie je podporená žiadnym iným relevantným dôkazom. Nikto zo svedkov nebol
priamym svedkom udalostí zo dňa 2.5.2016 a vzniknuté rozpory nie je možné odstrániť ani prípadnou

konfrontáciou medzi svedkami, obžalovaným a poškodenou, nakoľko poškodená ako aj svedkyňa L. H.
st medzičasom zomrela.
Súd na základe doplneného dokazovania po prečítaní výpovede poškodenej z prípravného konania zo
dňa 07.05.2016, ktorý nariadil Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 28.05.2020, č.k. 5To/103/2019
- 365, dospel k záveru, že nie je možné bezpečne určiť, ktorý z variantov skutku a skutkového deja

zodpovedá skutočnosti a v takýchto prípadoch, ako to ustálil aj odvolací súd, musí súd zvoliť tú, ktorá
je pre obžalovaného priaznivejšia. Podľa názoru súdu, naďalej sú tu určité rozpory medzi vykonanými
dôkazmi a nepodarilo sa bez najmenších pochybností dokázať, že k spáchaniu skutku prišlo a že
tento spáchal práve obžalovaný. Vzhľadom na rozpory medzi vykonanými dôkazmi, súd musel tieto
vyhodnotiť v prospech obžalovaného v zmysle zásady in dubio pre reo (v pochybnostiach v prospech

obžalovaného). Súd preto rozhodol v prospech obžalovaného v zmysle § 285 písm. a/ Trestného
poriadku a tohto spod obžaloby prokurátora oslobodil, nakoľko nebolo bez akýchkoľvek pochybností
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
14. Odvolací súd musí konštatovať, že súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu
v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré

dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
15.Zodôvodneniajetaktiežzrejmé,akýmiprávnymiúvahamisaokresnýsúdspravoval,keďposudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal
s obhajobou obžalovaného a obžalobným návrhom.16. Námietka prokurátora smeruje vo svojej podstate k tomu, že okresný súd nesprávne posúdil
a vyhodnotil vykonané dôkazy.
17. Po oboznámení sa s predloženým spisovým materiálom nemožno dospieť k záveru, že by súd

dokazovanie vyhodnotil v rozpore s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda iba jednostranne
v prospech obžalovaného, že by bez akejkoľvek dôkaznej opory uveril tendenčným a účelovým
tvrdeniam obhajoby.
18. Prokurátor spochybňuje výpoveď svedkyne I. B. a zdôrazňuje, že jediným usvedčujúcim a súčasne
relevantným dôkazom spomedzi všetkých vo veci vykonaných (produkovaných ) dôkazov je výpoveď

poškodenej urobená v prípravnom konaní, ktorá bola vykonaná na hlavnom konaní jej prečítaním
z dôvodu, že poškodená dňa XX.X.XXXX, teda v čase po skutku a po výpovedi v prípravnom konaní,
zomrela.
19. V danom konaní je naozaj jediným usvedčujúcim dôkazom výpoveď poškodenej z prípravného
konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní. Nie je však jediným dôkazom. Tým je aj výpoveď
obžalovaného a svedkov. Obžalovaný spáchanie skutku poprel, na ulicu posielala obe dcéry matka

(nebohej) poškodenej. Poškodená potrebovala peniaze na drogy, na ktoré jej on peniaze nedával.
V konaní pred súdom bola vypočutá aj svedkyňa I. B., tá však najprv využila svoje právo a odmietla
vypovedať, neskôr vypovedala, že v inkriminovaný deň bola doma, a aj obžalovaný, nevie kde bola
poškodená. Nepotvrdila tak výpoveď poškodenej. Svedok K. B. využil svoje právo a odoprel vypovedať.
Vo veci boli vypočuté aj svedkyne L. B. a L. D., tie však potvrdili výpoveď obžalovaného, avšak len

ohľadom spolužitia obžalovaného s poškodenou, keďže prítomné pri skutku neboli. Je síce pravdou, že
o tom, že „počula cez stenu, že obžalovaný 2.5.2016 poslal poškodenú na ulicu“ vypovedala aj svedkyňa
L. H., avšak aj tá medzičasom a to dňa X.X.XXXX zomrela.
20. Usvedčujúcim dôkazom proti obžalovanému je tak potom len výpoveď poškodenej. Výpoveď
obžalovaného na druhej strane potvrdzujú výpovede svedkýň I. B., aj L. B. a L. D.. Možno poukazovať na

predpokladanú špecifickú nevierohodnosť ich výpovedí z titulu, že sú príbuznými obžalovaného, potom
však v tomto svetle možno hodnotiť aj výpoveď L. H., ktorá bola matkou poškodenej.
21. Dôkazná situácia, pri ktorej v trestnom konaní existuje iba jediný usvedčujúci dôkaz, je z
poznávacieho hľadiska neľahká a obsahuje v sebe riziko možných chýb a omylov. V takýchto
prípadoch musí byť venovaná mimoriadna pozornosť dôkladnému prevereniu toho jediného priameho

usvedčujúceho dôkazu a takýto dôkaz musí byť starostlivo hodnotený. Ide prípad schémy „tvrdenia proti
tvrdeniu“, pri ktorom je potrebné detailne posudzovať vierohodnosť jednotlivých proti sebe stojacich
výpovedí, a to pri rešpektovaní princípu prezumpcie neviny. Zároveň je nevyhnutná zvýšená opatrnosť
pri vyhodnocovaní dôkazov, ktoré si navzájom rozporujú.
22. V prejednávanom prípade je však súd v situácii, kedy nie je možné odstrániť rozpory medzi

výpoveďou poškodenej a výpoveďou obžalovaného, nakoľko poškodená zomrela, a nie je možné ani
opätovne vypočuť svedkyňu vypovedajúcu (aj keď nepriamo) proti obžalovanému (nakoľko mala počuť,
aj keď cez stenu, čo obžalovaný poškodenej hovoril). Stojí tak proti sebe výpoveď poškodenej a jej
matky, obe už zomrelé, a výpovede obžalovaného, jeho dcéry, matky, a sestry.
23. Odvolací súd konštatuje, že dôvodnú pochybnosť o tvrdeniach poškodenej, neodstránili dostupné

a vykonané dôkazy, pričom rozsah a dostatočnosť vykonaného dokazovania prokurátor ani nenapáda.
V tomto smere preto krajský súd akceptuje záver okresného súdu o nutnosti postupovať v zmysle zásady
in dubio pro reo.
24. Nie obžalovaný je povinný preukazovať svoju nevinu, ale obžaloba je povinná preukázať
vinu obžalovaného, pričom v tomto konaní nebola vina obžalovaného bez dôvodných pochybností

preukázaná. Nemožno urobiť jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe.
25. Ak súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného
poriadku,tedahodnotilichpodľavnútornéhopresvedčeniazaloženéhonastarostlivomuváženívšetkých
okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, odvolací
súd ani nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, lebo sám na základe svojho presvedčenia hodnotí

tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takomto prípade totiž napadnutému
rozsudku nemožno vytknúť žiadnu chybu v zmysle ustanovenia § 321 Trestného poriadku.
26. Keďže odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie
prokurátora v zmysle § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
27. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Trestného poriadku).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.