Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. november 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/65/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118301689
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:6118301689.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu MP DREAM s.r.o., Kuzmányho
5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 926 952, právne zast. JUDr. Evarist Zuzan, advokát Laurínska
194/43,976 32 Badín, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group,
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát,
Dvoŕákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 69.067,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 40Cb/131/2018-403 zo dňa 24.11.2022,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 40Cb/131/2018-403 zo dňa
24.11.2022 v napadnutom výroku II. a III. potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti istiny 4.403,35 EUR a
úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.403,35 EUR od 14.12.2016 do zaplatenia zastavil,
druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 64.663,65 EUR spolu úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 64.663,64 EUR od 14.12.2016 do zaplatenia a tretím výrokom

žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,24 %.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca
a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu pre havarijné poistenie motorových vozidiel č. 6576429595,
predmetom ktorej bolo poistenie osobného motorového vozidla značky Audi S6, 4,0, VIN: M., s
vinkuláciou v prospech VB LEASING SK, spol. s r.o., ktorej právnym nástupcom sa stala spoločnosť

ČSOB leasing, a.s.. Dňa 08.4.2016 v čase o 21.20 v smere Donovaly - Banská Bystrica pri prejazde
predmetného vozidla ľavotočivým smerovým oblúkom v snahe vyhnúť sa prekážke na vozovke, a to
padajúcim kameňom, došlo ku kontaktu s touto prekážkou, kedy vozidlo malo tendenciu jazdy do
protismerného jazdného pruhu a následne pohyb vozidla smeroval do koryta potoka. Žalobca si poistnú
udalosť ohlásil u žalovaného. Účastníkom nehody bolo aj protiidúce vozidlo zn. Škoda Octavia, ktoré
viedol R. N. spolu so spolujazdcami I. K., Š. K., D. Š. Š.. V rámci likvidácie škodovej udalosti žalovaný
listom zo dňa 8.9.2016 určil poškodenie ako parciálne. Žalovaný listom zo dňa 28.11.2016 oznámil

žalobcovi, že jeho nárok zamieta a to z dôvodu, že odborné vyjadrenie znalca malo v plnom rozsahu
vylúčiť vznik dopravnej nehody spôsobom ako uviedol žalobca. Žalobca zadal vypracovanie znaleckého
posudku. Znalec Dipl. Ing. Igor Harach, znalec z odboru doprava cestná, v znaleckom posudku č.
56/2017 vypracovanom dňa 20.11.2017 rozsah poškodenia vyhodnotil ako poškodenie, ktoré vzniklov príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Reprodukčná obstarávacia hodnota cestného vozidla zn.
AUDI S6 4G/LCEUQ1/ k 8.4.2016 predstavuje sumu 69.067 EUR. Žalobca si popri nároku na poistné
uplatnil aj nárok na náklady spojené s uplatnením pohľadávky a to náklady na vypracovanie znaleckého

posudku vo výške 686 EUR. Spolu so žalovanou istinou si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9 %
ročne od 14.12.2016 do zaplatenia.

3. Žalovaný nárok neuznal v celom rozsahu. Na preukázanie svojej obrany predložil znalecký
posudok č.103/2016 zo dňa 22.11.2016 vypracovaný znalcom Ing. Vojtechom Hoborom, ktorý uviedol,

že poškodenia nevznikli pri jednom nehodovom deji, rozsah nekorešponduje s opísaným pohybom
vozidla ani miestom udalosti. Z technického hľadiska je možné potvrdiť, že pokiaľ by došlo pri rýchlosti
jazdy cca 110km/hod ku strate stability v dôsledku čoho by sa začalo prevracať na ľavý bok, aktivovali
by sa napínače pásov a okenné airbagy prípade aj bočné airbagy. Zároveň súdu zaslal doplnenie
č. l znaleckého posudku č. 106/ 2016, kde znalec uviedol, že vzhľadom na technicky preukázanú
skutočnosť, že vozidlo po zjazde zo svahu nemohlo bez pôsobenia cudzej sily prevrátiť na ľavý bok,

nemožno považovať z technického hľadiska udalosť za náhodnú. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

4. Na pojednávaní dňa 15.2.2022 vzal žalobca časť žaloby vo výške 3.403,35 EUR ako 5 % spoluúčasti
a hodnote zvyškov 1.000,- EUR spolu s príslušným úrokom z omeškania späť. Vzhľadom k čiastočnému
späťvzatiu súd konanie v časti istiny 4.403,35 EUR a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy

4.403,35 EUR od 14.12.2016 do zaplatenia zastavil.

5. Súd prvej inštancie vykonal na pojednávaní dňa 5.5.2022 konfrontáciu znalcov Ing. Hobora a Ing.
Haracha. Znalec Ing. Hobor uviedol, že prvý znalecký posudok vypracoval na základe požiadavky
žalovaného, následne dopracovanie vykonával z nových vstupných údajov. Poukázal na rozdielne

závery pri pravej prednej strane vozidla, také poškodenie tam nebolo bola tam zemina. Poukázal na
absentujúce poškodenie spodnej časti nárazníka a absenciu stôp po náraze do tvrdeného a drsného
povrchu kameňa, ktorý mal padať na cestu. Nevie si vysvetliť prevrátenie vozidla pri rýchlosti 2-3 km. So
znalcom Ing. Harachom sa zhodli na sklone 30- 40 stupňov. Zhodli sa aj na tom, že zadné kolesá boli
na mieste zrázu. Uviedol, že v čase vykonávania znaleckého posudku nemal vedomosť o poškodení

motora. Znalec Ing. Harach uviedol, že vstupné údaje ktoré dostal sa mu zdali nedostatočné a preto
zdokumentoval miesto satelitnými snímkami. Snažil sa zistiť prijateľnosť či sa vozidlo mohlo dostať do
tejto polohy. V danom mieste boli smerové oblúky, ktoré prechádzali do priameho úseku. Pršalo, rýchlosť
zdokumentoval na 60-70 km/hod. Nevedel že sa vozidlo pohybovalo 100 km/hod. Určil minimálnu
rýchlosť pri ktorej sa vozidlo pri nespevnenej časti mohlo dostať do uvedenej polohy. Pri väčšej už by sa

prevrátilo na druhú stranu. Vozidlo ostalo opreté o porasty, čo mu zabránilo prevrátiť sa. Ak sa vozidlo
dostalo na nespevnenú časť, nemožno vylúčiť že vozidlo mohlo ostať tak ako je zdokumentované.
Niektoré poškodenia mohli nastať až pri vyprosťovaní vozidla. Uviedol, že pri páde vozidlo na dno
priekopy, bola vygenerovaná aj kinetická energia, a k preklopeniu vozidla mohla zabrániť aj vegetácia.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že uplatnený nárok je vo zvyšnej časti /po čiastočnom späťvzatí/
dôvodný. Medzi stranami nebolo sporná aktívna ani pasívna legitimácia. Obrana žalovaného vychádzala
v sporovaní priebehového deja škodovej udalosti, žalovaný popieral, žeby k škodovej udalosti mohlo
dôjsť popisom ako to uviedol žalobca. Svoje tvrdenie oprel o závery znaleckého dokazovania znalca
Ing. Vojtecha Hobora, ktorý uviedol ako hlavné argumenty, že poškodenia vozidla nevznikli pri jednom

nehodovom deji, rozsahom nekorešpondujú s opísaným pohybom vozidla ani miestom poistnej udalosti.
Znalec uviedol, že podľa opisu vodiča, skaly mali padať do jazdnej dráhy z pravého svahu. Na pravom
boku vozidla ani na diskoch kolies neboli zdokumentované žiadne poškodenia. Z technického hľadiska je
možné potvrdiť, že pokiaľ by došlo pri rýchlosti jazdy cca 100km/h ku strate smerovej stability v dôsledku
čoho by sa začalo vozidlo prevracať na ľavý bok, aktivovali by sa napínače pásov a okenné airbagy,

prípadne aj bočné airbagy. Na vozidle neboli tieto bezpečnostné prvky aktivované. Uvedené závery
súd posudzoval v kontexte dôkazov, ktoré predkladal žalobca. Žalobca svoje tvrdenia preukazoval
znaleckým posudkom Dipl. Ing. Igora Haracha ako aj svedeckými výpoveďami svedkov, účastníkov
nehody, svedka I. P., I. K., Š. K., Š. Š. D. R. N.. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno a v konaní nepreukázal, žeby ku vzniku škodovej udalosti nemohlo prísť tak

ako to popísal žalobca a teda, žeby daná škodová udalosť nebola krytá poistným vzťahom. Súd dospel
k záveru, že tvrdený nehodový dej žalobca dostatočne preukázal svedeckými výpoveďami účastníkov
danej škodovej udalosti, ako vodičom poškodeného vozidla, tak aj vodičom a spolujazdcami vozidla
prítomného v čase nehody na danom mieste. Svedkovia I. P., I. K., Š. K., Š. Š. D. R. N., zhodnepotvrdili vo svojich výpovediach priebeh nehodového deja danej škodovej udalosti. Aj keď žalovaný
sporoval dôveryhodnosť svedkov s poukazom na podobnosť čestných vyhlásení jednotlivých svedkov,
súd nedospel k záveru, žeby predmetní svedkovia nemali byť vierohodní, resp. žeby nemal prihliadať

na ich výpovede. Svedkovia sami pripustili, že spolu o skutku hovorili. Vzhľadom na ich ústne výpovede
na pojednávaní mal súd preukázané, že videli priebeh nehodového deja. Tvrdený priebeh nehodového
deja pripustil vo svojich záveroch aj znalec Dipl. Ing. Harach. Zo záveru znaleckého posudku č.
56/2017 vyplýva, že rozsah poškodenia vozidla Audi S6 4,0 EČV: BB715/EN je možné považovať za
poškodenie, ktoré vzniklo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Súd sa priklonil k tvrdeniam a

záverom znalca Dipl. Ing. Haracha, že niektoré z poškodení na vozidle mohli nastať až pri následnom
odstraňovaní vozidla z miesta nehody ako aj to, že prevráteniu vozidla pri danej rýchlosti mohla zabrániť
aj vegetácia. Aj keď znalec Ing. Hobor uviedol viacero skutočností, ktoré nemal preukázané z daného
zisteného skutkového stavu, súd sa v rámci hodnotenia dôkazov vo vzájomných súvislostiach priklonil k
znaleckému posudku Dipl. Ing. Haracha, ktorého závery boli v zhode s výpoveďami svedkov vykonanými
na pojednávaní. Práve v nadväznosti na priamych svedkov udalosti a ich výpovede súd dospel k záveru,

že ku škodovej udalosti došlo tak ako je uvedené v žalobnom návrhu.

7. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že medzi stranami nebola sporná výška spôsobenej škody,
ktorú žalobca preukazoval znaleckým posudkom č. 42/2016 vypracovaného znalcom Dipl. Ing. Igorom
Harachom, ktorý určil reprodukčnú obstarávaciu cena daného poškodeného vozidla k 8.4.2016 výške

69.067 EUR. Z uvedenej ceny žalobca pri čiastočnom späťvzatí odpočítal 5 % spoluúčasť a hodnoty
zvyškov. Spolu s istinou si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej istiny
počnúc 14.12.2016 do zaplatenia. V zmysle ustanovenia § 797 ods. 3 Obč. zák. je plnenie splatné do
pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
Medzi stranami nebolo sporné, že k ukončeniu šetrenia zo strany žalovaného došlo 28.11.2016. Výška

úrokuzomeškaniaspornánebolaajevsúladesozákonnouvýškouvzmysleustanovenia§1ods.1,ods.
2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v kombinácii ustanovenia § 255 a § 256 ods. 1 C.s.p..
Žalovaný vzal späť časť žalovanej istinu vo výške 4.403,35 EUR a úroku z omeškania. V uvedenej časti

žalovanej istiny súd zavinenie za zastavenie konania pričítal žalobcovi. Vo zvyšnej časti bol žalobca
úspešný. Súd priznal žalobcovi nárok vo výške 87,24 %, ako čistý úspech pri úspechu žalobcu 93,62
% a úspechu žalovaného 6,38 %.

9. Proti výroku II. a III. rozsudku podal včas odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h)

C.s.p., ktorý považuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej za nesprávny, nezákonný a navyše
aj arbitrárny. Žalovaný má za to, že prvoinštančný súd sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom
vysporiadal so žalovaným vznesenou argumentáciou v spore, na základe ktorej bol uplatnený nárok
žalobcu voči žalovanému nedôvodný a nepreukázaný, ako aj s výsledkami vykonaného dokazovania.
Za účelom nepriznania poistného plnenia bol zo strany žalovaného predložený znalecký posudok

č.103/2016 vypracovaný znalcom Ing. Vojtechom Hóborom. Žalovaný poukázal na tento znalecký
posudok, v ktorom bolo skonštatované znalcom, že „ pri rozbore príčinnej súvislosti poškodenia vozidla s
opisom a miestom poistnej udalosti znalec zistil, že poškodenia vozidla nevznikli pri jednom nehodovom
deji, rozsahom nekorešpondujú s opísaným pohybom vozidla ani miestom poistnej udalosti.“ Žalovaný
uviedol, že v spore predložil Doplnenie č. 1 zo dňa 16.2.2018 k znaleckému posudku Ing. Hóbora,

ktoré bolo vypracované v nadväznosti na ZP č. 56/2017 zo dňa 20.11.2017 vypracovaný znalcom
Dipl. Ing. Igorom Harachom, ktorý predložil v spore žalobca. Znalec Ing. Hóbor v doplnení konštatoval,
že „vzhľadom na technicky preukázanú skutočnosť, že sa vozidlo po zjazde zo svahu nemohlo bez
pôsobenia cudzej sily prevrátiť na ľavý bok, nemožno považovať z technického hľadiska túto udalosť
za náhodnú.“ Vzhľadom k záverom vyplývajúcim z predloženého ZP Ing. Hóbora a Doplnenia ZP Ing.

Hóbora má žalovaný za to, že žalovaným bolo v spore preukázané, že poškodenia motorového vozidla
nevznikli pri jednotnom nehodovom deji, rozsahom nekorešpondujú s opísaným pohybom MV a ani
opisovaným miestom škodovej udalosti. Žalovaný uviedol, že na rozdiel od jednoznačných záverov v
znaleckom posudku Ing. Hóbora a doplnení ZP Ing. Hóbora, bolo v znaleckom posudku Ing. Haracha
(predloženom žalobcom) výlučne skonštatované, že k poškodeniu MV mohlo dôjsť pri škodovej udalosti,

teda nie že aj došlo.

10. KsvedeckýmvýpovediamsvedkovR.N.,Š.Š.Q.,I.K.D.Š.K.(ktorímalitvoriťposádkumotorového
vozidla Škoda Octavia, a ktorí mali byť prítomní pri škodovej udalosti), žalovaný opätovne poukázal naskutočnosť, že títo svedkovia sa objektívne javia ako zjavne nevierohodní, keďže o škodovej udalosti
spoločne diskutovali, ich výsluchy pred súdom nepochybne nekorešpondujú s písomnými čestnými
vyhláseniami predloženými v spore zo strany žalobcu, pričom je zároveň zjavné, že vzhľadom na

obsah a štruktúru týchto čestných vyhlásení ich obsah pripravovala jedna osoba. Uvedení svedkovia sa
pritom rozdielne vyjadrovali aj k polohe motorového vozidla po uvádzanej škodovej udalosti. Žalovaný
má za to, že prvoinštančný súd sa v rozsudku nedôvodne priklonil k nejednoznačným záverom
ZP Ing. Haracha a rozporuplným vyjadreniam svedkov, a to v porovnaní s jednoznačnými závermi
znaleckého posudku Ing. Hóbora a Doplnenia znaleckého posudku Ing. Hóbora. Podľa žalovaného nie

každé poškodenie poisteného motorového vozidla má nutne za následok plnenie z poistnej zmluvy,
predovšetkým v prípade, ak nie je preukázané, či medzi poistnou udalosťou a vzniknutou škodou je
príčinná súvislosť (či škoda zakladajúca nárok na poistné plnenie vznikla pri poistnej udalosti). Pre
vymedzenie poistnej udalosti pri poistení majetku je totiž dôležité, že sa skladá z príčiny /poistné riziko/
a z následku /vznik majetkovej ujmy/. Zo znaleckého posudku Ing. Hóbora a Doplnenia ZP Ing. Hóbora
vyplýva, že chýba príčinná súvislosť medzi škodou a škodovou udalosťou. Pritom aj vychádzajúc zo

znaleckého posudku Ing. Haracha a výsluchov svedkov je zrejmé, že príčinná súvislosť medzi škodou a
škodovou udalosťou nebola jednoznačne a relevantným spôsobom preukázaná, v kauzálnom dôsledku
čoho žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby. Navrhol napadnutý
rozsudok vo výrokoch II. a III. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý nesúhlasí s obsahom a dôvodmi podaného
odvolania a má za to, že v danom prípade nie sú naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným,
nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ani z konania, ktoré napadnutému rozhodnutiu
predchádzalo, nijakým spôsobom nevyplynulo, že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ani to, že by rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia veci. S tvrdeniami žalovaného ohľadne nejednoznačných záverov
znaleckého posudku Ing. Haracha a nevierohodnosti vypočutých svedkov žalobca nesúhlasí. Ing.
Hóbor vypracoval svoj znalecký posudok, bez toho aby si ohliadol miesto škodovej udalosti, no
napriek tomu v závere posudku uviedol že „poškodenia vozidla nevznikli pri jednom nehodovom
deji, rozsahom nekorešpondujú s opísaným pohybom vozidla ani miestom poistnej udalosti.“ Už

vzhľadom k povrchnému prístupu znalca Ing. Hóbora k znaleckému skúmaniu, možno považovať jeho
znalecký posudok za nedôveryhodný. Naopak znalec Ing. Harach sa dôkladne oboznámil so všetkými
skutočnosťami a faktami dôležitými pre vypracovanie posudku a vo svojom Znaleckom posudku č.
56/2017, v záveroch okrem iného konštatoval, že predmetnú škodovú udalosť je možné považovať za
technicky prijateľnú, pričom závery tohto posudku boli opreté o konkrétne technické a matematicko-

simulačné analýzy. Na základe tohto Znaleckého posudku Ing. Haracha č. 56/2017 znalec Ing. Hóbor
vypracoval Doplnenie svojho znaleckého posudku, v ktorom svoj pôvodný posudok modifikoval. To
je ďalší dôvod nedôveryhodnosti znaleckého posudku Ing. Hóbora, nakoľko je povinnosťou znalca
vypracovať relevantný a záväzný znalecký posudok hneď na prvý krát a nie, aby tak urobil až potom,
ako iný znalec vypracuje komplexný znalecký posudok, a navyše využíval pritom informácie získané z

cudzieho znaleckého posudku. Žalobca zároveň uviedol, že tvrdenie znalca Ing. Hóbora prezentované
v Doplnení č.1 jeho znaleckého posudku a taktiež prezentované na pojednávaní o tom, že „sa
vozidlo po zjazde zo svahu nemohlo bez pôsobenia cudzej sily prevrátiť na ľavý bok“ nebolo znalcom
nijakým spôsobom technicky preukázané. Teda znalec Ing. Hóbor vo svojom posudku nepredložil
žiadny technický výpočet, ani matematicko-simulačnú analýzu, ktorá by jeho tvrdenie dokazovala.

Navyše táto ničím nepodložená teória znalca bola vyvrátená svedeckými výpoveďami 4 nezávislých
svedkov a taktiež skutkovými okolnosťami, ktoré vylúčili, aby na mieste nehody mohol niekto s autom
v čase bezprostredne po nehode akýkoľvek spôsobom manipulovať. Z uvedeného možno práve
Znalecký posudok Ing. Hóbora č. 103/2016 vrátane jeho Doplnenia č.1 a vrátane jeho výpovede na
pojednávaní považovať za nedôveryhodný a preto prvostupňový súd postupoval správne, keď na takýto

nedôveryhodný dôkazný prostriedok pri dokazovaní neprihliadal.

12. Ohľadne namietanej nevierohodnosti vypočutých svedkov R. N., Š. Š.Q., I. K. D. Š. K. žalobca
uviedol, že žalovaným uvádzané argumenty nemajú žiaden vplyv na vierohodnosť svedkov a dokonca
si tieto argumenty vzájomne odporujú. Žalovaný uvádzal, že svedkovia o nehode diskutovali. To však

nemá žiadny vplyv na vierohodnosť ich svedeckých výpovedí. Iné by bolo, keby svoje výpovede
vzájomne prispôsobovali, k čomu v danom prípade nedošlo. O tom, že nedošlo k zosúlaďovaniu
výpovedí svedčí aj posledná námietka žalovaného k svedeckým výpovediam, t.j. námietka, že „uvedení
svedkovia sa pritom rozdielne vyjadrovali aj k polohe MV po uvádzanej Škodovej udalosti.“ Žalovaný sipretoprotirečí,keďnajprvspochybňujevierohodnosťsvedkovtým,žetítomalispoluonehodediskutovať
a následne vierohodnosť spochybňuje tým, že svedkovia majú rozdiely vo svojich výpovediach.
Svedkovia nemajú so žalobcom absolútne žiadny vzťah. Nikdy pred nehodou sa títo svedkovia nestretli

s osobami na strane žalobcu (ani so žiadnym z konateľov, ani zo spoločníkov). Rovnako nemajú
títo svedkovia absolútne žiadny vzťah k prejednávanej veci. Navyše títo svedkovia sa stali svedkami
dopravnej nehody úplnou náhodou, keď sa vracali do svojho bydliska z práce v zahraničí. Žalobca
navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

13. Na záver vyjadrenia žalobca uviedol, že nárok žalobcu je dôvodný, o čom svedčí aj skutočnosť,
že žalovaný ponúkol žalobcovi počas konania pred súdom prvej inštancie návrh mimosúdnej dohody,
ktorý spočíval v tom, že žalovaný uhradí súdom priznanú sumu 64.663,65 EUR a nahradí trovy konania,
ale nezaplatí úrok z omeškania. Na tento návrh žalobca zareagoval, tak že by odpustil žalovanému 2/3
úroku z omeškania a žiadal by uhradiť iba 1/3 z úroku z omeškania. Žalovaný však odmietol úrok zaplatiť

a preto k uzavretiu mimosúdnej dohody nedošlo. Z uvedeného konania žalovaného je podľa žalobcu
zrejmé, že nemá pochybnosti o dôvodnosti nároku a uznať nárok nechcel len kvôli výške príslušenstva,
ktoré za relatívne dlhú dobu trvania sporu značne navýšilo.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 31.10.2023. Po oboznámení
sasobsahomspisusúduprvejinštancie,sdôvodmiodvolaniažalovaného,vyjadrenímžalobcu,odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

15. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

17. Podľa § 797 ods. 3, OZ, plnene je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie

potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného
odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,
je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

18. Podľa § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške

určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

19. Podľa § 191 ods. 1 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti., pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú

správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na
ne poukazuje.

21. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie poistného
plnenia z poistnej udalosti na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu, pričom

sporným v konaní medzi stranami zostal priebeh deja škodovej udalosti. Žalovaný popieral, že by k
škodovejudalostimohlodôjsťpopisomakotouviedolžalobca.Obidvesporovéstranypredložiliznalecké
posudky znalcov Ing. Hóbora /predložil žalovaný/ a znalca Dipl. Ing. Haracha /predložil žalobca/. Súd
prvej inštancie na pojednávaní vykonal aj výsluch oboch znalcov.22. Súd prvej inštancie sa priklonil k tvrdeniam a záverom znalca Dipl. Ing. Haracha, ktorého závery boli
v zhode s výpoveďami svedkov, ktorí boli účastníkmi danej škodovej udalosti a zhodne potvrdili priebeh

nehodového deja škodovej udalosti. S uvedeným sa v plnom rozsahu stotožnil aj odvolací súd.

23. K odvolacej námietke žalovaného o nevierohodnosti svedkov je potrebné uviesť, že pokiaľ sa aj
svedkovia o nehode rozprávali a spolu diskutovali, neznamená to automaticky ich nevierohodnosť.
Z výsluchu svedkov pred súdom prvej inštancie vyplýva, že títo svoje výpovede navzájom

neprispôsobovali, o čom svedčí aj námietka žalovaného v odvolaní, že sa vyjadrovali rozdielne k
polohe poškodeného motorového vozidla. Pričom je potrebné zdôrazniť, že k záveru o nevierohodnosti
svedka môžu viesť len závažné rozpory v jeho výpovedi. To, že svedkovia popísali škodovú udalosť /
v prejednávanej veci/ len v časti týkajúcej sa polohy motorového vozidla rozdielne, nemôže odôvodniť
záver o nevierohodnosti týchto svedkov. K namietaným písomným čestným prehláseniam svedkov
odvolací súd uvádza, že tieto boli následne doplnené práve výsluchom svedkov priamo na pojednávaní.

V konaní nebolo preukázané, že by vypočutí svedkovia mali nejaký vzťah k žalobcovi alebo k
prejednávanej veci. Z priebehu nehodového deja sa jednoznačne javí, že sa stali svedkami dopravnej
nehody náhodou. Udalosť v cestnej premávke bola preverovaná aj orgánom Policajného zboru, ktorý
uzavrel túto udalosť ako škodovú udalosť /č.l. 28/.

24. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa nedôvodne priklonil k nejednoznačným
záverom znaleckého posudku Ing. Haracha, a to v porovnaní s jednoznačnými závermi znaleckého
posudku Ing. Hóbora a doplnenia znaleckého posudku Ing. Hóbora je potrebné uviesť, že v ustanovení
§ 191 C.s.p. je normatívne rozvinutý princíp voľného hodnotenia dôkazov, ktorý vyplýva z ústavného
princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). Uvedený princíp znamená, že záver, ktorý si sudca urobí

ovykonanýchdôkazochzhľadiskaichpravdivostiadôležitostiprerozhodnutie,jevecoujehovnútorného
presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Nevyhnutným pojmovým predpokladom tohto
konceptu hodnotenia dôkazov je však náležité odôvodnenie procesu prisudzovania dôkaznej sily
jednotlivým vykonaným dôkazom v odôvodnení meritórneho rozhodnutia. Právna úprava nestanovuje,
ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti, avšak hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu -

hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného
skutkového stavu veci a výsledky hodnotenia dôkazov sú aj súčasťou odôvodnenia rozsudku (§ 220
ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd má preto za preukázané, že postup súdu prvej inštancie, na základe ktorého
starostlivo zvážil dôležitosť jednotlivých dôkazov (znalecké posudky, výsluch svedkov a taktiež listinné
dôkazy) bol správny, pričom zároveň jasne a výstižne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej

inštancie vysvetlil aj spôsob ich hodnotenia.

25. Aj znalecký posudok musí súd hodnotiť voľne v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a
z hľadiska jeho vnútornej logiky. Súd nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených
znalcom, avšak môže výsledky znaleckého dokazovania hodnotiť voľne, t.j. vo vzťahu k skutkovým

okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov /Winterová, A. a kol. Civilní právo procesní 6. aktualizované
a doplnené vydanie, Praha: Linde, 211, s. 249/. Je potrebné tiež zdôrazniť, že prípadné rozpory
alebo nedostatky znaleckého posudku by mal súd v prvom rade odstraňovať výsluchom znalca alebo
znalcov v prípade viacerých znaleckých posudkov. Nie vždy je nevyhnutné automaticky nariaďovať
ďalšie znalecké dokazovanie, najmä pokiaľ súd dokáže aj v súvislosti s inými dôkazmi vykonanými

v konaní a vykonaným výsluchom znalcov, za použitia dovoleného hodnotenia znaleckých posudkov
súdom, logicky odôvodniť prečo sa priklonil k záverom niektorého zo znaleckých posudkov, pri ktorom
nie sú pochybnosti o jeho správnosti a úplnosti a svoj postup náležite odôvodní. V prejednávanej veci
súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v bode 39. jasne a logicky odôvodnil, prečo sa priklonil k
znaleckému posudku Dipl. Ing. Haracha, ktorého závery boli navyše v zhode s výpoveďami svedkov,

ktorí boli priamo účastní dopravnej nehody. Závery znaleckého posudku Dipl. Ing. Haracha boli súdom
prvej inštancie posudzované aj v kontexte iných dôkazov. Súd prvej inštancie tiež pristúpil k výsluchu
obidvochznalcovinapojednávaníavykonaniukonfrontácieobochznalcov/č.l.352-354/,naodstránenie
rozporov. Obaja znalci v podstate zotrvali na svojich tvrdeniach uvedených v znaleckých posudkoch.
Zo záveru znaleckého posudku č. 56/2017 Dipl. Ing. Haracha vyplýva, že na základe technických,

matematicko-simulačných analýz, posúdenia nehodového deja je rozsah poškodenia na motorovom
vozidle možné považovať za poškodenie, ktoré vzniklo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.
Škodovú udalosť tak, ako je deklarovaná v spisovom materiáli je možné podľa znalca považovať za
technicky prijateľnú.26. Spolu s výsluchmi svedkov dopravnej nehody má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie
sa správne priklonil k znaleckému posudku Dipl. Ing. Haracha predloženého žalobcom, pričom svoje

rozhodnutie riadne zdôvodnil v bode 39 napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd plne
stotožňuje. Odvolací súd zdôrazňuje, že znalec Dipl. Ing. Harach, na rozdiel od znalca Ing. Hóbora /
ktorý sa nevedel vyjadriť k frekvencii premávky na danom úseku v čase dopravnej nehody/ si bol miesto
dopravnej nehody pred vypracovaním znaleckého posudku riadne ohliadnuť a teda vyhodnotil jeho
špecifiká a mohol posúdiť aj frekvenciu premávky na danom mieste aj možnosti príp. manipulácie s už

poškodeným motorovým vozidlom a ustáliť, či sa mohlo jednať o úmyselne nastrojenú nehodu. Len na
doplnenie odvolací súd uvádza, že Doplnenie č. 1 znaleckého posudku č. 103/2016 znalca Ing. Hóbora,
ktoré predložil žalovaný je v podstate prieskumom znaleckého posudku znalca Dipl. Ing. Haracha, čo
znalcovi Ing. Hóborovi neprislúcha /č.l. 125/.

27. Odvolací súd zároveň vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ohľadom nesprávneho,

nepreskúmateľného a arbitrárneho rozhodnutia ako nedôvodné. Odvolací súd po preskúmaní veci
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje
súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument

strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.
Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno
posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická

odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s.
12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie
napadnutý rozsudok splnil.

28. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny v napadnutých výrokoch II. III. podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené
odvolacie dôvody uvádzané žalovaným.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 v spojení

s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).