Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Ndc/47/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123200388
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:3123200388.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa D. W., narodené XX. O.
XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, Trenčín, M.
R. Štefánika 394/20, dieťa matky V. N., narodenej XX. V. XXXX, štátnej občianky A. F., W. D. S., A. C.
XXX/XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Loffayovou, Kočovce, Beckovská Vieska 623, IČO: 37
508 857, a otca A. W., narodeného X. D. XXXX, W. D. S., A. C. XXX/XX, o návrhu matky na úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedenej na Krajskom súde v Žiline pod
sp. zn. 13CoP/7/2023, o nesúhlase Krajského súdu v Žiline s postúpením mu veci Krajským súdom v
Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci Krajským súdom v Trenčíne n i e j e d ô v o d n ý.

Na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 13CoP/7/2023 je

príslušný Krajský súd v Žiline.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Žiline postupom podľa § 6 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) predložil vec vedenú na tamojšom súde pod sp. zn.
13CoP/7/2023 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z dôvodu nesúhlasu s
postúpením mu veci Krajským súdom v Trenčíne, majúc za to, že funkčne príslušným na prejednanie

odvolania je v danom prípade Krajský súd v Trenčíne. Poukázal, že od 1. júna 2023 nadobudol účinnosť
zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi
súdov v znení zákona č. 398/2022 Z. z., na základe ktorého v rámci tzv. súdnej reformy o. i. došlo aj k
zmene ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) vymedzujúceho funkčnú príslušnosť krajských súdov ako súdov odvolacích. Od 1. júna
2023 síce nedošlo k zmene funkčnej príslušnosti, keď krajské súdy sú aj naďalej súdmi odvolacími voči

rozhodnutiamokresnýchsúdov,došlovšakkdoplneniumiestnejpríslušnostiodvolacíchsúdov(§34ods.
1 CSP) a k vymedzeniu kauzálnej príslušnosti v rámci funkčnej príslušnosti dovolacích súdov (§ 34 ods.
2 CSP a § 3 ods. 5 CMP). Krajský súd v Žiline poukázal na prechodné ustanovenie § 396b CMP v znení
účinnom od 1. júna 2023, z obsahu ktorého sa výnimka za bodkočiarkou v danom prípade neaplikuje,
keďže na výkon súdnictva v rodinnoprávnej agende sú s účinnosťou od 1. júna 2023 v odvolacích
konaniach príslušné krajské súdy špecifikované v § 3 ods. 5 písm. a/ CMP ako kauzálne príslušné

krajské súdy (nejde o zmenu vecnej resp. miestnej príslušnosti). Namietal, že v zmysle citovaného
ustanovenia nová úprava kauzálnej príslušnosti dopadá výlučne na konania o odvolaní, ktoré začnú
podaním odvolania počnúc dňom 1. júna 2023 s tým, že k prechodu výkonu súdnictva dochádza len
v prípadoch, kedy sa doterajší vecne a miestne príslušný súd zrušuje alebo zaniká (§ 18l, § 18m a §
18n zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov), k čomu vo vzťahu k odvolacím

súdom nedošlo. Z prechodných ustanovení (§ 471c CSP a §396b CMP) tak vyplýva zásada dokončenia
vecí (t.j. odvolacích konaní začatých do 31. mája 2023) na vecne a miestne príslušných súdoch podľapredpisov účinných do 31. mája 2023. Prechodné a záverečné ustanovenia (§ 471c CSP; § 396b CMP)
je potrebné vykladať v súvislosti s účelom, zmyslom a cieľom, ktorý sa mal zmenou právnej úpravy
dosiahnuť. Neexistuje žiaden rozumný dôvod rozdielneho výkladu príslušnosti súdov argumentujúc

absencioujednoznačnéhozneniaprávnejúpravyvovzťahukfunkčnejakauzálnejpríslušnosti,zktorého
dôvodu je, zohľadniac čl. 3 a 4 CSP, potrebné konania o odvolaní začaté pred 1. júnom 2023 dokončiť
na doteraz príslušných krajských súdoch. Opačný výklad by bol v rozpore so zásadou perpetuatio fori.
Predloženie veci krajskému súdu nepríslušnému na konanie o odvolaní podanom do 31. mája 2023 by
navyše podľa Krajského súdu v Žiline mohlo predstavovať aj zásah do ústavného princípu zákonného

sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov je v danom prípade
na prejednanie odvolania podaného do 31. mája 2023, t.j. v odvolacom konaní začatom a právoplatne
neskončenom do 31. mája 2023, príslušný Krajský súd v Trenčíne.

2. Podľa § 5 CMP súd aj bez námietky skúma príslušnosť počas celého konania.

3. Podľa § 6 ods. 1 a 2 CMP ak súd zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi vec príslušnému
súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov. Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s
postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému
súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu
nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

4. Podľa § 3 ods. 5 písm. a/ CMP na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej hlavy
a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode
Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Trenčíne je príslušný Krajský súd v Žiline.

5. Podľa § 396b CMP konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na
súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa
osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 36 ods. 2 CSP príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená
príslušnosť trvá až do skončenia konania.

8. Najvyšší súd ako súd ako súd spoločne nadriadený Krajskému súdu v Žiline a Krajskému súdu v
Trenčíne, príslušný na rozhodnutie o príslušnosti podľa § 6 ods. 2 CMP, posúdil dôvodnosť nesúhlasu s
postúpením a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci nie je dôvodný.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Trenčín rozsudkom zo 17. apríla 2023 č. k. 35P/6/2023-52

rozhodol o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Proti
tomuto rozsudku bolo podané odvolanie a vec bola predložená Krajskému súdu v Trenčíne ako súdu
odvolaciemu, ktorý o veci nerozhodol a po 1. júni 2023 postúpil vec Krajskému súdu v Žiline ako súdu
funkčne a kauzálne príslušnému.

10. Ustanovenie § 396b CMP predstavuje procesné ustanovenie intertemporálnej povahy, ktorým sa
určuje režim dočasného, prechodného (intertemporálneho) spolupôsobenia skoršej a neskoršej právnej
úpravy; teda vzájomný vzťah týchto úprav. Nosným pojmovým znakom procesnej intertemporality je
princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a
začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Účelom princípu okamžitej aplikovateľnosti nových

procesných noriem, teda použiteľnosti nových procesných ustanovení na konania začaté a prebiehajúce
podľa doterajšej právnej úpravy, je zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý
nepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho sporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov
alebo ich jednotlivých ustanovení (m. m. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2014
sp. zn. PL. ÚS 107/2011, uznesenie z 12. apríla 2018 sp. zn. II. ÚS 185/2018, uznesenie z 22. septembra

2020 sp. zn. III. ÚS 349/2020, nález z 8. februára 2023 sp. zn. II. ÚS 451/2022).

11. Princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy je procesnému právu natoľko imanentný,
že sa nemusí explicitne vyjadrovať v prechodných ustanoveniach procesnej úpravy - platí aj bez toho,aby bol vyjadrený (porov. Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný
mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, 1064 - 1072 s.).

12. Ustanovenie § 396b CMP je výnimkou z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej
úpravy Civilného mimosporového poriadku v znení účinnom od 1. júna 2023 a vzťahuje sa výlučne na
konania začaté a právoplatne neskončené na súdoch vecne a miestne príslušných.

13. Príslušnosť súdu na konanie o odvolaní, t. j. na konanie v druhej inštancii, sa označuje ako funkčná

príslušnosť; podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP v znení účinnom do 31. mája 2023, o odvolaní
rozhoduje krajský súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

14.Ustanovenie§34obsahujevšeobecnépravidlopreurčovaniefunkčnejpríslušnosti,ktoréjevprípade
konania o odvolaní proti rozhodnutiam vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti
a štvrtej časti CMP modifikované ust. § 3 ods. 5 písm. a/ až c/ CMP.

14.1. Právna teória rozlišuje príslušnosť vecnú, miestnu, kauzálnu a funkčnú. Uvedené reflektuje aj
tretia hlava prvej časti CSP, v rámci ktorej vecnú príslušnosť, t.j. príslušnosť na konanie v prvej inštancii
upravuje prvý diel (§ 12), miestnu príslušnosť (všeobecnú, osobitnú aj tzv. výlučnú) druhý diel (§ 13
až § 21), kauzálnu príslušnosť diel tretí (§ 22 až § 33), pričom z označenia štvrtého dielu tretej hlavy
prvej časti CSP ad argumentum a rubrica jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb vyplýva, že pravidlá

určovania príslušnosti obsiahnuté v ust. § 34 sa týkajú výlučne určovania funkčnej príslušnosti. Rovnaký
záver možno vyvodiť aj zo znenia § 3 ods. 5 písm. a/ až c/ CMP, z návetia ktorého je zrejmé, že expressis
verbis upravuje príslušnosť na konanie o odvolaní. Zo systematického zaradenia úpravy obsiahnutej v
§ 34 CSP vyplýva, že táto sa týka výhradne príslušnosti odvolacieho súdu na konanie v druhej inštancii;
pravidlopreurčovaniesúdupríslušnéhonakonanieoodvolaníniejevzmyslepredmetnéhoustanovenia

vyjadrením miestnej ani kauzálnej príslušnosti odvolacích súdov.
14.2. Pokiaľ zákonodarca zahrnie určité ustanovenie do príslušnej časti (resp. hlavy, dielu, paragrafu a
pod.), potom sa v pochybnostiach predpokladá, že sa vzťahuje len na problematiku upravenú práve v
tejto časti (hlave, diele, paragrafe), nie však na otázky upravené v iných jeho častiach (porov. Melzer,
F. Metodologie nalézání práva. Úvod do právní argumentace. Praha : C. H. Beck, 2. vydání, 2011, s.

131 - 135).

15. Najvyšší súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo 4. mája 2010 sp. zn. III. ÚS 72/2010 publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky pod č. 20/2010, v zmysle ktorého nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti

súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych
prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho
výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu
prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a
racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.

16. Medzi výkladové metódy patrí aj interpretácia normatívnych textov na základe ich systematického
zaradenia do príslušnej časti právneho predpis, t.j. systematický výklad. Nadpis, hoci sám o sebe
nemá normatívny charakter, je integrálnou súčasťou právneho predpisu, pomocou ktorého zákonodarca
vyjadruje, že sa určité ustanovenia vzťahujú k určitej veci a že spolu obsahovo súvisia. Interpretačná

funkcia nadpisu tkvie predovšetkým v odstraňovaní sémantických nejasností interpretovaného
ustanovenia. (porov. Melzer, F. Metodologie nalézání práva. Úvod do právní argumentace. Praha : C. H.
Beck,2.vydání,2011,s.136-138).Vprípadepochybnostíovýznameustanoveniaprávnehopredpisuje
možnéargumentovaťprávejehonadpisomadargumentumarubrica(porov.WINTR,J.Metodyazásady
interpretace práva. Praha : Auditorium, 2. vydanie, 2019, s. 121). Používanie a význam nadpisov v rámci

normatívneho textu právneho predpisu reflektujú aj Legislatívne pravidlá Vlády Slovenskej republiky.

17. Pokiaľ teda na konanie o odvolaní podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 bol funkčne príslušný
Krajský súd v Trenčíne, zatiaľ čo s účinnosťou od 1. júna 2023 je na konanie o odvolaní v zmysle § 3
ods. 5 písm. a/ CMP funkčne príslušný Krajský súd v Žiline a súčasne § 396b CMP ako intertemporálne

ustanovenie explicitne neupravilo, že konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31. mája
2023 sa dokončí na súde funkčne príslušnom podľa predpisov účinných do 31. mája 2023, potom so
zreteľom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy, je na konanie o odvolaní
začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 funkčne príslušný Krajský súd v Žiline.18. Najvyšší súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že uvedený názor je v súlade i s názorom vysloveným v
náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2023 sp. zn. IV. ÚS 257/2023 (bod 75. až 77.),

ktorý konštatoval, že počas konania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa došlo k zmene § 3 ods. 5 písm. a/
CMP a poukázal i na ust. § 396b CMP. Keďže ústavný súd vrátil vec na nové rozhodnutie o odvolaní,
vychádzajúc z princípu okamžitej aplikability procesných noriem, dospel k záveru, že na rozhodovanie
o odvolaní v návratových konaniach je už funkčne príslušný Krajský súd v Žiline (pozn. v danej veci išlo
o rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici).

19. Najvyšší súd poukazuje aj na zachovanie plynulosti, rýchlosti konania a v neposlednom rade
na zachovanie účelu súdnej reformy s požiadavkou na špecializáciu sudcov rozhodujúcich jednotlivé
agendy.

20. Pre úplnosť súd uvádza, že týmto nedochádza k porušeniu základnej procesnoprávnej zásady tzv.

perpetuatio fori, spočívajúcej v trvaní príslušnosti, keď táto zásada sa viaže predovšetkým na trvanie
príslušnosti vecnej a miestnej, z ktorého dôvodu nedochádza ani k porušeniu základného práva na
zákonného sudcu (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov). Uvedené vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2009 sp.
zn. II. ÚS 283/09 publikovaného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky

pod č. 77/2009, v zmysle ktorého iba taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a
miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky.

21. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nesúhlas Krajského súdu v Žiline s

postúpenímmuveciKrajskýmsúdomvTrenčíneniejedôvodný,pretorozhodoltak,akovyplývazvýroku
tohto uznesenia (obdobne tiež napr. 6Ndc/19/2023, 9Ndc/45/2023).

22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.