Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. november 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/83/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522201977
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2522201977.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu A. B. A. a sudcov JUDr. Ľuboslavy
Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka v spore žalobkyne: C. D., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom E.
XXXX/XX, C., zast. advokátom: JUDr. Marek Letkovský, Legionárska 1/C, Bratislava, proti žalovanému:
C. F., nar. 19. mája 1973, trvale bytom E. G. XXXX/X, C., zast. advokátkou: JUDr. Barbora Volárová,
Kukučínova 11, Piešťany, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č.k.
PN-21C/37/2022-172 zo dňa 16. august 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325
ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok ( ďalej len ,, C.s.p.“ ), ako aj § 143, §144 a § 511 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
( ďalej len ,,O.z.“ ).

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia

nie je dôvodný, keďže tu neboli splnené predpoklady pre jeho nariadenie. Podstatou návrhu žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia bola požiadavka uloženia povinnosti žalovanému, aby jej
pravidelne mesačne platil sumu 208,35 eur, čo predstavuje 1 pravidelných mesačných splátok úverov
( hypotekárneho úveru s pravidelnou mesačnou splátkou 279,45 eur a spotrebného úveru s pravidelnou
mesačnou splátkou 137,24 eur ) a sumu 31,01 eur, čo predstavuje celú sumy pravidelnej mesačnej
splátky životného poistenia žalovaného s cieľom zabezpečenia hypotekárneho úveru, pretože od

zániku manželstva platí naďalej výlučne sama plátky spoločných úverov. Súd prvej inštancie dal za
pravdu žalobkyni, že splátky predmetných záväzkov ( úverov a životného poistenia ) sú skutočne
uhrádzané žalobkyňou samou, bez pričinenia žalovaného, a to minimálne od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov avšak uvedená skutočnosť vylučuje naliehavosť a bezodkladnosť potreby
upraviť pomery strán, a to najmä s poukazom na dlhšie časové obdobie, počas ktorého tieto platby
uhrádza, ako aj s ohľadom na to, že nemal osvedčenú obavu ohrozenia prípadnej exekúcie, nakoľko

žalobkyňa o uvedenom nepredložila žiadny dôkaz. To, že predmetné záväzky ďalej nedokáže platiť
zostalo len v rovine nepodloženého tvrdenia. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na pasívnu solidaritu
dlžníkov upravenú v § 511 O.z., ktorá je charakterizovaná viacerými subjektmi na dlžníckej strane a
ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne t.j., všetci spolu sú zaviazaní
na to isté plnenie, a nerozdielne v tom zmysle, že každý zo spoludlžníkov je povinný splniť veriteľovi
nerozdelený dlh ako celok, pričom nemôže žiadať jeho rozvrhnutie medzi ostatných spoludlžníkov.4. Súd prvej inštancie v závere rozhodnutia konštatoval, že o náhrade trov neodkladného
opatrenia rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

5. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala
odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že neodkladné opatrenie v
ňou navrhovanom znení nariadi. Svoje odvolanie právne odôvodnila aplikáciou § 365 ods. 1 písm. f/
a h/ C.s.p. Uviedla, že záver súdu prvej inštancie o tom, že neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy
pomerov, je alibistický a najmä vecne nesprávny; je taktiež v rozpore s princípmi dokazovania v civilnom

procese, pretože nemá akým iným spôsobom (než akým to urobila v návrhu) dokázať, že aktuálny
stav je pre ňu z finančného hľadiska neudržateľný, okrem prípadu, že splátky spoločných záväzkov
prestane platiť, v dôsledku čoho môže byť celý úver predčasne zosplatnený, čo by malo ako pre ňu,
ako aj pre žalovaného veľmi negatívne finančné dôsledky. Každý mesiac, vzhľadom na úplnú platobnú
pasivitu žalovaného musí v súvislosti so spoločnými úvermi a životným poistením žalovaného zaplatiť
sumu takmer 450,00 eur, čo predstavuje veľkú väčšinu jej príjmov zo zamestnania ( táto okolnosť je

preukázaná listinnými dôkazmi ); pričom je úplne irelevantné, že jej následne vzniká nárok na vymáhanie
voči žalovanému, keďže to nerieši jej situáciu do budúcnosti a nemá vplyv na cashflow ( musí mať vždy
pripravené dostatočné finančné prostriedky na zaplatenie splátok úverov a poistného ), z ktorého dôvodu
je situácia pre ňu dlhodobo neudržateľná. Jej zárobkové pomery sú nanajvýš priemerné a neumožňujú
jej dlhodobé výlučné splácanie spoločných záväzkov, za ktorých splácanie je rovnako zodpovedný aj

žalovaný. Nie je schopná vôbec užívať spoločný rodinný dom, keďže už ho užíva žalovaný, pričom s
takým užívaním nie je uzrozumená a nesúhlasí s ním, žalovaný napriek opakovaným výzvam a už
prebiehajúcim súdnym konaniam naďalej vôbec neplní ani časť splátok spoločných záväzkov. Súdne
konania, v ktorých je nútená spätne sa domáhať svojich nárokov voči žalovanému, bez hodnotenia toho,
či súdy konajú bez prieťahov a v primeranom čase, nie sú dostatočne rýchlym a efektívnym nástrojom,

keďže sa vždy týkajú iba uplynulého obdobia a vôbec nezaručujú, že bude pre nesúčinnosť žalovaného
so splácaním spoločných záväzkov schopná ďalej plniť spoločné záväzky; tieto súdne konania sú aj
časovo aj finančne náročné.

6. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojej zástupkyne. Uviedol, že žalobkyňa

neosvedčila bezprostrednú úpravu pomerov nariadením neodkladného opatrenia. Zvýšenie sumy
mesačnej hypotekárnej splátky o 45 eur od apríla 2023 bez ďalšieho neosvedčuje potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov, a to aj vzhľadom k tomu, že pôvodným návrhom zo dňa 14. novembra 2022 v
konaní žalobkyňa žiadala nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie mu povinnosti platiť jej sumu
500 eur mesačne. V súčasnosti požaduje polovicu tejto čiastky. K požadovanej sume 31,01 eur z

titulu pravidelnej mesačnej splátky životného poistenia uviedol, že poistenie bolo začiatkom októbra
2023 zrušené a žalobkyni sa už mesačná splátka životného poistenia nestrháva z účtu. Náhradu už
zrazených súm platieb životného poistenia za obdobie od rozvodu manželstva si žalobkyňa uplatnila
voči žalovanému v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica, pričom proti platobnému
rozkazu nepodal odpor, len požiadal o možnosť úhrady plnenia v splátkach po 50 eur mesačne.

Žalobkyňa si od neho súčasne uplatňuje regresný nárok celkovo v troch súdnych konaniach. Sama
v odvolaní konštatuje, že súdne konania sú časovo aj finančne náročné a nie je schopná ich viesť
a financovať. V prípade troch samostatných súdnych konaní pritom požaduje od žalovaného plnenia
z rovnakého zmluvného vzťahu - regresný nárok na pomernú časť splátok z úverových zmlúv. Sama
sa rozhodla nepostupovať formou zmeny (rozšírenia) pôvodnej žaloby, ale podávaním nových žalôb,

čím sa jej samozrejme zvyšujú náklady. Žalobkyňa je zastúpená advokátom, je s tým uzrozumená,
pravdepodobne tak činí z dôvodu účelového navyšovania súdnych trov na jeho úkor. Zákon síce
žalobkyni takýto nehospodárny procesný postup umožňuje, avšak v tom prípade nie je namieste
argumentovať svojou dlhodobo neudržateľnou finančnou situáciou a vysokými výdavkami. Už počas
trvania manželstva v rámci spoločného hospodárenia sa dohodli na tom, že žalobkyňa bude uhrádzať

mesačné splátky úverov a on bude financovať a vykonávať rekonštrukciu nehnuteľností. Po rozvode
manželstva naďalej pokračuje v rekonštrukcii domu, ktorý kúpili v pôvodnom stave ( ide o vyše 50 ročnú
stavbu ). Žalobkyňa sa na nákladoch na opravu a údržbu spoločnej nehnuteľnosti nepodieľa a preto nie
je pravdivé jej tvrdenie, že z tejto situácie profituje na jej úkor. K tvrdeniam žalobkyne o tom, že nie je
schopná vôbec užívať rodinný dom, keďže ho užíva nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu a s

týmto užívaním nie je uzrozumená a nesúhlasí s ním, uviedol, že žalobkyňa sa rozhodla opustiť spoločnú
domácnosť po manželskej hádke dobrovoľne. Do domu má stále prístup a aj tam chodieva. Vzhľadom
na dispozíciu domu je schopná jeho užívania - dom má 2 samostatné vchody, 5 izieb ( žalovaný užívajednu izbu ) a veľký pozemok. Obaja bývalí manželia sú naďalej bezpodielovými spoluvlastníkmi domu
a žalovaný ho užíva v zákonnom podiele, nie nad jeho rámec.

7. Odvolací súd, viazaný rozsahom ( § 379 C.s.p. ) a odvolacími dôvodmi odvolania ( § 380 ods. 1
C.s.p. ), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, ( § 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

8. Odvolací súd uvádza, že z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemá preukázanú

potrebu aplikácie zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má
byť riadne uplatnený žalobou vo veci samej, konkrétne žalobou o vysporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené, čím v zmysle príslušných
ustanovení O.z. došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom doposiaľ nedošlo
k jeho vysporiadaniu dohodou a ani rozhodnutím súdu. Vysporiadanie bezpodielového manželstva sa
vykonáva ako vysporiadanie v širšom zmysle, teda predmetom vysporiadania sú i pohľadávky a záväzky

vzniknuté za trvania manželstva strán sporu z ich spoločného hospodárenia. S poukazom na uvedené
má žalobkyňa právnym poriadkom poskytnutú možnosť ochrany svojho hmotnoprávneho nároku v
konaní vo veci samej o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, keď je oprávnená požadovať,
aby sa jej uhradilo to, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok ( viď. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 28. februára 2023, sp. zn. 7Cdo/243/2021 ). Súdu, ktorý rozhoduje v spore o

vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov neprináleží ukladať neodkladným opatrením
ktorémukoľvek z manželov povinnosť platiť druhému manželovi sumu zodpovedajúcu 1 toho čo tento
druhý manžel zaplatil tretej osobe na úhradu spoločného záväzku manželov a už vôbec nie ukladať do
budúcna ako pravidelnú mesačnú povinnosť plnenia 1 pohľadávky ( práva na peňažné plnenie ), ktorá
ešte nevznikla. Na základe uvedených skutočností súd z dôvodu neosvedčenie potreby neodkladnej

úpravy pomerov strán rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

10. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa ( § 419 C. s. p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C. s. p. ).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C. s. p. ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C. s. p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C. s. p. ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C. s. p. ).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §
426 C. s. p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C. s. p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C. s. p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C. s. p. ).
Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
( § 160 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C. s. p. ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C. s. p. ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C. s. p. ).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435 C.
s. p. ).