Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. október 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/35/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3620010134
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3620010134.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.

Juraja Valáška a Mgr. Jána Odnogu, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. XX, t.č. bytom E. XXX, F. G. H., I. J., trestne stíhanému pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom do 07.11.2017 (ďalej Tr. zák.), na verejnom
zasadnutí dňa 11. októbra 2023 prejednal odvolanie prokurátora proti rozsudku bývalého Okresného
súdu Partizánske, sp. zn. 2T/49/2020 zo dňa 20. apríla 2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XX, t.č. bytom E.
XXX, F. G. H., I. J.,

je vinný, že

hoci mu z ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať
sa o výživu svojho dieťaťa a rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 3C/45/2009-27 zo dňa
25.08.2009, s právoplatnosťou dňa 18.12.2009 bol zaviazaný prispievať na výživu svojho syna A. B.,
nar. XX.XX.XXXX sumou 50,-€ mesačne s účinnosťou od 01.05.2009, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám jeho matky B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. I.X a rozsudkom Okresného súdu Topoľčany
sp. zn. 9P/162/2009-23 zo dňa 16.06.2009, právoplatným dňa 16.07.2009, bol zaviazaný prispievať na
výživu svojej dcéry A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 25,-€ mesačne s účinnosťou od 01.04.2009, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám jej matky B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. I.X, pričom táto

mu bola zvýšená rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/280/2009-151 zo dňa 10.03.2011,
právoplatným dňa 05.04.2011 zo sumy 25,-€ mesačne na sumu 100,-€ mesačne s účinnosťou od
01.03.2011, túto povinnosť v D., v M., F. a všade tam, kde sa zdržiaval neplnil v dobe od 27.08.2009
do 30.05.2017, nakoľko v období od 27.08.2009 do 22.08.2010 nebol evidovaný ako uchádzač o
zamestnanie na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, nepoberal dávky v hmotnej núdzi, tiež nebol
nikde zamestnaný, nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, zamestnal sa v období od 23.08.2010
do 31.10.2010 v spoločnosti N. M. E. E. so sídlom N., následne od 01.11.2010 do 08.11.2010 opätovne

nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, nepoberal dávky
v hmotnej núdzi, tiež nebol nikde zamestnaný, nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, zamestnal sa
v období od 09.11.2010 do 15.04.2011 v spoločnosti O. K., P. so sídlom M., následne bol zamestnaný
v období od 24.05.2011 do 02.06.2011 v spoločnosti Q., s.r.o. so sídlom N., v období od 15.08.2011
do 18.08.2011 pracoval v spoločnosti N. G. N., P. so sídlom F., od 14.09.2011 do 03.10.2011 pracoval
v spoločnosti Q. E. L. E., so sídlom N., od 17.10.2011 do 03.11.2011 pracoval v spoločnosti H. E. so
sídlom N., následne sa zamestnal až v období od 01.01.2012 do 15.01.2012 v spoločnosti P. R. E., so

sídlom N. X, v období od 16.01.2012 do 12.03.2012 pracoval v spoločnosti L. P., P. so sídlom N., od
10.04.2012 do 04.05.2012 pracoval v spoločnosti R. L., P. so sídlom N., od 10.05.2012 do 23.07.2012pracoval v spoločnosti M. H., spol. s.r.o., so sídlom I. M., potom bol zamestnaný v období od 11.09.2012
do 12.09.2012 v spoločnosti K. E., so sídlom v M., v dobe od 17.09.2012 do 05.10.2012 pracoval v
spoločnosti O. E., so sídlom N., od 06.10.2012 do 19.02.2013 opätovne nebol evidovaný ako uchádzač o

zamestnanie na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, nepoberal dávky v hmotnej núdzi, tiež nebol nikde
zamestnaný, nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, v období od 20.02.2013 do 20.06.2013 bol
evidovaný na príslušnom S. N. A. M., odkiaľ bol vyradený z dôvodu nástupu do spoločnosti K. E., kde bol
zamestnanývdobeod21.06.2013do29.07.2013,potombolod19.08.2013do25.09.2013evidovanýna
príslušnom Úrade práce v M., odkiaľ bol vyradený z dôvodu nespolupráce, od 26.09.2013 do 20.03.2014

nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, nepoberal dávky
v hmotnej núdzi, tiež nebol nikde zamestnaný, nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, zamestnal
sa v období od 21.03.2014 do 07.04.2014 v spoločnosti N. H., E. so sídlom M., zároveň v dobe od
17.04.2014 do 25.04.2014 pracoval v spoločnosti N. G. N., P. so sídlom F., od 01.07.2014 do 02.09.2014
pracoval v spoločnosti R. N. E., so sídlom N., následne v období od 03.09.2014 do 01.03.2015 opätovne
nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, nepoberal dávky

v hmotnej núdzi, tiež nebol nikde zamestnaný, nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, zamestnal
sa v dobe od 02.03.2015 do 05.05.2015 v spoločnosti P. N. E., so sídlom H. M., od 01.06.2015 do
05.06.2015 pracoval v spoločnosti K. Q., E., so sídlom N., od 01.07.2015 do 11.08.2015 pracoval v
spoločnosti P. E., so sídlom N., od 26.08.2015 do 12.09.2015 pracoval v spoločnosti T. L. E., so sídlom
N., od 02.10.2015 do 28.06.2016 pracoval v spoločnosti U. B. E., so sídlom F., od 08.08.2016 do

09.06.2017 bol zamestnaný v spoločnosti N. H., E., so sídlom M., od 08.06.2017 do 21.06.2017 pracoval
v spoločnosti O. E. so sídlom N. a v období od 17.07.2017 do 31.08.2017 bol zamestnaný v spoločnosti
O. E., so sídlom N., pričom výživné neplatil, čím zostal dlhovať oprávnenému už plnoletému synovi
A. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom K. L. I. X za obdobie od 27.08.2009 do 16.05.2011 na výživnom
spolu sumu vo výške 1.050,-€, oprávnenej B. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom K. L. I. X zostal dlhovať

za obdobie od 27.08.2009 do 03.07.2014 na výživnom na dcéru A. B. spolu sumu vo výške 4.450,-
€, a oprávnenej už plnoletej dcére A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. L. I. X za obdobie od
04.07.2014 do 30.05.2017 sumu vo výške 3.500 €, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo
dňa 19.07.2007 sp. zn. 1T 58/2007, právoplatný dňa 22.11.2007 odsúdený za trestný čin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods.3 písm. b/Trestného zákona, zároveň bol v predchádzajúcich

dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Pp 29/2009, zo dňa 26.08.2009, so skúšobnou
dobou na 2 roky a trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T 115/13 zo dňa 17.10.2013,
právoplatnom dňa 02.10.2015 bol podmienečne odsúdený za prečin zanedbanie povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 2, ods.3 písm. b/Trestného zákona na trest odňatia slobody jeden rok a osem mesiacov

so skúšobnou dobou v trvaní dva roky do 02.10.2017, pričom mu bol nariadený výkon trestu odňatia
slobody dňa 14.06.2018,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne sa vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania, spočívajúcim v páchaní činu po dlhšiu
dobu a čin spáchal , hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený
a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), písm. c) s poukazom na § 138

písm. b) Tr. zák. v znení účinnom do 7.11.2017 (ďalej len Tr. zák.).

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. n), § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.Podľa § 51 ods. 1, 2 za podmienok § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu
podmienečne o d k l a d á a určuje skúšobná doba na 4 (štyri) roky s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá povinnosť
spočívajúca v príkaze v skúšobnej dobe zaplatiť oprávneným A. B. nar. XX.X.XXXX a A. B. nar.
XX.X.XXXX zameškané výživné.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá povinnosť
spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodená A. B., nar. XX.XX.XXXX v R., bytom R. XX, s nárokom na
náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. apríla 2022, sp. zn. 2T/49/2020 bol obžalovaný A.
B. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom
do 07.11.2017 (ďalej Tr. zák.), na rovnakom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. n), § 37 písm. m)
Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.
zákona, § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený a určená skúšobná
doba na 36 (tridsaťšesť) mesiacov s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. s použitím §

51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v príkaze v skúšobnej
dobe zaplatiť oprávneným B. B., nar. XX.XX.XXXX, A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX,
zameškané výživné, podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. uložená povinnosť
spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Zároveň podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodená A. B., nar. XX.XX.XXXX, bola s nárokom na náhradu

škody odkázaná na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal ihneď na
hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozhodnutia odvolanie prokurátor, smerujúce proti výroku o vine a
treste. Prokurátor podané odvolanie dodatočne písomne odôvodnil nasledovne:

„Rozsudok Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/49/2020 zo dňa 20.04.2022 čo do výroku o vine
obžalovaného A. B. považujem za nezákonný a nesprávny, keďže súd konanie obžalovaného A. B.
oproti obžalobnému návrhu právne kvalifikoval ako prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,

ktorého sa mal obžalovaný dopustiť z nedbanlivosti, hoci z dokazovania vykonaného tak na hlavnom
pojednávaní,akoajvprípravnomkonaníjednoznačnevyplýva,žeobžalovanýA.B.saúmyselnevyhýbal
plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať svoje deti A. B. a A. B. v žalovanom období tým, že
obžalovaný neustále a opakovane menil zamestnania, opakovane nikde nepracoval a nebol evidovaný
na Úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, respektíve bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie

vyradený pre nespoluprácu, teda obžalovaný sa tejto povinnosti vyhýbal aktívnym konaním, aby tak
oddialilapodstatnesťažilmožnosťvymáhanianárokunavýživné.Pretosasargumentáciousúduprvého
stupňa v súvislosti s kvalifikáciou konania obžalovaného, ktorého sa mal obžalovaný podľa názoru súdu
prvého stupňa dopustiť z nedbanlivosti nemožno stotožniť a takáto argumentácia je vzhľadom na spôsob
spáchania skutku obžalovaným absolútne neodôvodnená.

Súd prvého stupňa mal v nadväznosti na vykonané dokazovanie uznať obžalovaného A. B. vinným zo
spáchania prečinu zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Taktiež výrok o treste predmetného rozhodnutia považujem za nezákonný a nesprávny, nakoľko uložený
trest je mimo zákonom upravenej trestnej sadzby, v rozpore so zásadami ukladania trestov.Nesúhlasímstvrdenímsúduobsiahnutýmvodôvodnenínapadnutéhorozhodnutia,žepriukladanídruhu
trestu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Trestného zákona, pričom
prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a

priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj na možnosť jeho nápravy, nakoľko trest musí mať
najmä prevýchovný účinok.
Mám za to, že prvostupňový súd pri ukladaní trestu a určovaní jeho druhu a výmery v predmetnej veci
dostatočne nezohľadnil konkrétne okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona.
Prvostupňový súd totiž pri ukladaní trestu dostatočne neprihliadol na spôsob spáchania predmetného

trestného činu, jeho následok, na osobu obžalovaného a jeho zavinenie, keď nezohľadnil, že obžalovaný
sa daného skutku dopustil napriek tomu, že už bol za taký čin odsúdený. Neprihliadol ani na postoj
obžalovaného k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem, jeho povinností a jeho vývoj z
hľadiska páchania trestnej činnosti. Možnosť nápravy obžalovaného je teda diskutabilná, a preto u neho
uloženie podmienečného trestu odňatia slobody nespĺňa kritériá individuálnej prevencie. Súd prihliadol
u obžalovaného na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, hoci na hlavnom

pojednávaní vyhlásenie obžalovaného o vine neprijal a v prípravnom konaní obžalovaný nenapomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní. Súd prvého stupňa takýmto
nezákonným prihliadnutím k poľahčujúcej skutočnosti podľa § 36 písm. n), zmenil u obžalovaného
pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pričom u obžalovaného bolo potrebné prihliadnuť len
k priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Nezákonným použitím poľahčujúcej

okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona vznikla situácia, keď súd prvého stupňa neukladal
obžalovanému trest v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona, ale uložil mu trest za použitia § 38 ods. 2
Trestného zákona, teda mimo zákonom upravenej trestnej sadzby.
Z uvedených dôvodov uložený trest nezodpovedá všetkým hľadiskám rozhodným pre ukladanie trestov.
Takýto trest nemôže pôsobiť na obžalovaného tak, aby v budúcnosti viedol riadny život, ale práve

naopak.
Uložený trest sa vzhľadom na uvedené ani voči ostatným členom spoločnosti neprejavuje ako prvok
generálnej prevencie. Vôbec nie je spôsobilý pôsobiť tak, aby ostatných členov spoločnosti odradil od
páchania trestných činov, ale práve naopak. Takýto trest absolútne nevyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Vsúladesozásadamiindividuálnejagenerálnejprevencieavsúladesúčelomtrestubolopretopotrebné
na obžalovaného pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody v rámci trestnej sadzby podľa § 207
ods. 3 Trestného zákona upravenej podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona a nie ukladať mu podmienečný
trest mimo zákonom upravenej trestnej sadzby.
Takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa je v rozpore s požiadavkou spravodlivého potrestania

páchateľov trestných činov a povinnosťou pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, t.j. na dôsledné
zachovávanie zákona, aby bola vo vedomí verejnosti upevňovaná viera v spravodlivosť postupu a
rozhodovania orgánov činných v trestnom konaní a súdov.
Z týchto dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 d), písm. e) Trestného
poriadku zrušil výrok o vine a treste rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/49/2020-561

zo dňa 20.04.2022 a aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že uzná
obžalovaného vinným z prečinu zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), písm.
c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a za to ho odsúdi podľa § 207
ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona na
nepodmienečnýtrestodňatiaslobodyv1.poloviciupravenejtrestnejsadzbysozaradenímnajehovýkon

podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.“

Obžalovaný A. B. sa do konania verejného zasadnutia k podanému odvolaniu nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor sa stotožnil s písomným odôvodnením podriadeného
prokurátora a navrhol rozhodnúť tam uvedeným spôsobom.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.

por., na podklade podaného odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť výrokovej časti napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je vo vzťahu k výroku o vine obžalovaného dôvodné.

Z dôvodov podaného odvolania vyplýva, že prokurátor namietal správnosť právneho posúdenia skutku,
zo spáchania ktorého bol obžalovaný okresným súdom uznaný vinným napadnutým rozsudkom
a namietal priznanie poľahčujúcej okolnosti obžalovanému podľa § 36 písm. n) Tr. zák., v dôsledku čoho
mal okresný súd pri ukladaní trestu aplikovať aj ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák.

Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora napadnutý výrok o vine obžalovaného, odvolací súd musí
konštatovať dôvodnosť a správnosť vyššie citovanej argumentácie prokurátora v dôvodoch odvolania.
Preto sa v celom rozsahu stotožnil s názorom prokurátora, podľa ktorého okresný súd nesprávne právne
posúdil čin obžalovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., naviac
spáchaný z nedbanlivosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd bol povinný podľa § 321 ods. 1 písm. d)
Tr. por. zrušiť odvolaním napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o vine obžalovaného, ako aj na

tento zrušený výrok nadväzujúce ostatné výroky.

Následne odvolací súd dospel k záveru, že v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. na podklade skutkového stavu
veci, správne zisteného okresným súdom, je možné vo veci rozhodnúť. Preto odvolací súd rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, akceptujúc dôvodné námietky prokurátora vo

vzťahu k právnemu posúdeniu viny obžalovaného.

Pokiaľ ide o otázku trestu, odvolací súd vychádzal zo správne zistených skutočností, z ktorých vychádzal
okresný súd pri svojich úvahách vo vzťahu k ukladanému trestu. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou
námietkou prokurátora, podľa ktorej u obžalovaného nie je daná poľahčujúca okolnosť podľa § 36

písm. n) Tr. zák. Z obsahu spisu vyplýva, že obžalovaný na začiatku hlavného pojednávania urobil
vyhlásenie o svojej vine vo vzťahu ku skutku v obžalobe a aj k jeho právnemu posúdeniu obžalobou.
Okresný súd toto vyhlásenie obžalovaného o svojej vine neprijal len preto, že právne posúdenie skutku
obžalobounepovažovalokresnýsúdzasprávne.Zuvedenéhodôvodujenutnékonštatovať,ženeprijatie
vyhlásenia obžalovaného o svojej vine nemožno vykladať v neprospech obžalovaného. Preto aj podľa

názoru odvolacieho súdu je nutné obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr.
zák., v dôsledku čoho u obžalovaného pri určovaní zákonom ustanovenej trestnej sadzby nie je možné
aplikovať ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák., aplikácie aj ktorého ustanovenia sa prokurátor domáhal
v dôvodoch podaného odvolania.

Pri úvahách, či je obžalovanému možné uložiť podmienečný trest pri zohľadnení zásad ukladania
trestu podľa § 34 Tr. zák., sa odvolací súd stotožnil s úvahami okresného súdu. Nad rámec správnych
úvah okresného súdu odvolací súd bral do úvahy okolnosť, že pre obete predmetného trestného
činu je podstatné, aby obžalovaný splnil svoju zákonnú povinnosť. K naplneniu tohto účelu v tomto
konkrétnom prípade podľa názoru odvolacieho súdu lepšie prispeje hrozba možného výkonu uloženého

trestu odňatia slobody v prípade nesplnenia povinnosti zaplatiť zameškané výživné v skúšobnej dobe
podmienečného odkladu výkonu trestu, ako samotný výkon obžalovanému uloženého trestu odňatia
slobody.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.