Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Sunday, October 1, 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123201088
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3123201088.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobkyne A. B., narodenej

XX.XX.XXXX, bytom v C., D. D. XXX/XX, právne zastúpenej Mgr. Pavlom Dudíkom, advokátom so
sídlom v Trenčíne, Jilemnického 2, IČO: 52 864 294, proti žalovanému E. B., narodenému XX.XX.XXXX,
bytom v C., D. D. XXX/XX, o vypratanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vypratať byt č. 9, ktorý sa nachádza vo vchode F. XX G. H. poschodí
bytového domu súp. č. XXX, postaveného na parcele registra "C" č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 367 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. I., vrátane podielu na spoločných
častiach, spoločných zariadeniach domu a pozemku vo veľkosti 77/3647, a to do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť vypratať byt č. 9, vo vchode č. 10,
nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku
parcely registra "C" č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 367 m2, vrátane podielu na
spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach, na príslušenstve a spoluvlastníckemu podielu
k pozemku o veľkosti 77/3647, evidovanému Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, pre

katastrálne územie I. na LV č. XXXX.

2. Žalobkyňa uviedla, že je výlučnou vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti. Vyššie uvedené nehnuteľnosti
nadobudla na základe darovacej zmluvy medzi ňou a jej rodičmi v roku 2015. Pred tou dobou a tiež
po podpise darovacej zmluvy bývali v nehnuteľnosti okrem rodičov žalobkyne aj jej bratia. V súčasnosti
v nehnuteľnosti býva okrem rodičov žalobkyne i žalovaný. Žalovaný nikdy nemal so svojimi rodičmi a
ani so žalobkyňou uzatvorenú žiadnu zmluvu, z ktorej by bolo možné vyvodiť jeho užívacie právo k

nehnuteľnosti. Žalovaný dokonca nikdy za užívanie nehnuteľnosti neplatil, a aj v súčasnosti odmieta,
napriek opakovaným výzvam žalobkyne, prispieť aspoň na náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti.
Okrem skutočnosti, že žalovaný neprispieva na chod domácnosti a neprispieva na náklady spojené
s užívaním nehnuteľnosti, v nehnuteľnosti sa správa niekedy neprimerane. Rodičia žalobkyne, ktorí
majú zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania a bývania v nehnuteľnosti,
sú často vystavení agresívnemu správaniu žalovaného, žalovaný ich využíva, žiada od nich, ako
dôchodcov, peniaze a svojvoľne si berie jedlo, na ktoré neprispieva, svojim neprimeraným správaním

prispieva k tomu, že sa ich zdravotný stav zhoršuje. Týka sa to najmä matky strán sporu, ktorá
veľmi zle znáša správanie žalovaného v nehnuteľnosti a výrazným spôsobom sa jej v dôsledku toho
zhoršuje zdravotný stav. Na základe vyššie uvedeného je možné ustáliť, že žalovaný bez akéhokoľvek
právneho titulu užíva nehnuteľnosť žalobkyne. Žalovaného sa žalobkyňa i rodičia snažili opakovaneosobne vyzvať na prispievanie a keď nie, tak na vypratanie nehnuteľnosti, ale neúspešne. Mimosúdna
snaha žalobkyne o vyriešenie tohto sporu bola neúspešná. Žalovaný neprispieva na náklady spojené
s užívaním nehnuteľnosti, neprimeraným správaním ohrozuje zdravie rodičov strán sporu, a preto sa

žalobkyňa rozhodla využiť jedinú legálnu cestu k náprave tohto protiprávneho stavu, žalobu o vypratanie
nehnuteľnosti.

3. Žalovaný nesúhlasil so žalobou. Tvrdenia žalobkyne so žaloby nepovažoval za pravdivé, poukázal na
to, že žalobkyňa 20 rokov žije v Anglicku, o rodičov sa vôbec nestará, domov chodí zriedka. Rodičia jej

darovali byt zrejme preto, že brat mal viac podlžností voči štátu a oni nechceli o byt prísť pri dedičskom
konaní. Všetka starostlivosť o rodičov je na ňom, pričom rodičia samotní s jeho vysťahovaním nesúhlasia
a podali žalobu na vrátenie daru proti žalobkyni.

4. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného, poukázala na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení
neuvádza v procesnej obrane žiadne právne relevantné skutočnosti voči žalobe. Žiadnym spôsobom

sa nebráni v smere, že by mal právo užívať jej nehnuteľnosť, z čoho je možné nepriamo vyvodiť, že
si je sám vedomý toho, že nehnuteľnosť užíva iba na základe jej doterajšieho súhlasu a bez právneho
titulu. Všetky jej tvrdenia v žalobe sú pravdivé a nie vymyslené. Nejde tu o obviňovanie, ale o realitu.
Žalovaný dlhé roky býva v byte, kde neplatí za nájom a časť z nákladov spojených s užívaním bytu.
Upozorňovanie rodičmi na prispievanie alebo jej osobou nebolo nikdy vypočuté. V súčasnosti je jeho dlh

na týchto zložkách približne 10 tisíc eur. V minulosti ho i otec chcel odhlásiť z trvalého pobytu, no nebolo
to možné, pokiaľ nemal náhradnú adresu. Užívanie nehnuteľnosti žalovaným a problémy s tým spojené
sa odzrkadlili hlavne na matke, na jej zdraví fyzickom či psychickom, ale aj na jej finančnej situácii. K
matke sa neprimerane sprava, čoho som bola i ona sama svedkom. Otec odmieta prispievať finančne
na jeho podiel platby, a tak či jedlo alebo účty idú z maminých, či jej peňazí, v minulosti prispievali

i ďalší dvaja bratia. Žalovaný uviedol súdu, že rodičia podali žalobu o vrátenie daru. Hneď ako sa to
dočítala vo vyjadrení žalovaného, kontaktovala rodičov, potvrdili jej, čo som predpokladala, že žalobu
nepodávali. Sami ostali veľmi prekvapení. Rovnako o tejto skutočnosti informovala aj ďalšieho brata J.,
ktorý tiež overil nepravdivosť tvrdenia žalovaného o údajnej žalobe o vrátenie daru u rodičov. Žalovaný
klame. Žalovaný uvádza aj mnohé skutočnosti, ktoré nemajú vecnú súvislosť s prejednávanou vecou.

V Anglicku býva 16 rokov a nie najmenej 20 rokov ako to uvádza brat. Žije tam, pracuje a vedie riadny
život. Vždy keď jej to pracovná a finančná situácia dovolí, tak rodičov v Trenčíne navštevuje. Je s nimi
v pravidelnom kontakte a je oboznámená so všetkým, čo sa doma deje. Aj z toho dôvodu sa rozhodla
podať žalobu o vypranie nehnuteľnosti. Žalovaného tvrdenie o starostlivosť o rodičov sa nezakladá na
pravde. Občas na ich požiadanie ide kúpiť chlieb alebo vyzdvihnúť lieky. No nestará sa o nich v pravom

slova zmysle. Starostlivosť o domácnosť je na mame, ktorá varí, perie, upratuje a robí i väčšie nákupy.
Mame s tým pomáhajú i ďalší dvaja bratia. Ďalším nepravdivým tvrdením žalovaného je, že sa živí sám.
Žalovaný teraz už dlhodobo nemá stálu prácu. Je tomu tak odkedy sa vrátil z Čiech na Slovensko. Nemá
záujem si tu nájsť trvalú prácu. Jeho slovami: "Na Slovensku nebudem robiť za toľko málo peňazí".
Namiesto toho, podľa jej informácií, sa venuje stávkovaniu, gamblerstvu. Na jeho živobytie prispievala

mama, ona i bratia, čo si asi neuvedomuje. To čo mama nakúpila či navarila tak jedáva bez toho, aby
prispieval.

5. Z úradnej evidencie súd zistil, že bola podaná žaloba o vrátenie daru v spore sp. zn. 17C/24/2023,
žalobcov rodičov strán sporu proti žalobkyni. Podľa žalobkyne k podaniu žaloby došlo za takých

okolností, kedy žalovaný dal podpísať otcovi príslušnú žalobu, otec nevedel, čo podpisuje, keď sa to
zistilo, rodičia sa dostavili na súd a zobrali žalobu späť. Konanie v uvedenej veci bolo uznesením
zo dňa 07.08.2023 zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby, otec žaloby uviedol, že takúto žalobu
nepodával, urobil to za neho jeho syn, s čím nesúhlasil, matka rovnako vzala žalobu späť, pôvodne ju
ani nepodpísala, žaloba bola podvodne urobená, so žalobou nesúhlasila.

6. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že so žalobou nesúhlasí, ako dôvod uviedol, že ho vydedili a
chce svoj podiel. Upresnil, že v spornom byte prespáva, ale prespáva aj u známosti v Žiline. Neprispieva
na úhradu služieb spojených s užívaním bytu, keď ho podviedli. Zamestnanie má príležitostné. Peniaze
rodičom dával. Uviedol aj to, nech mu žalobkyňa vyplatí tretinu jeho podielu, súrodenci sú štyria. V byte

má nejaké osobné veci, oblečenie, nepracuje, nemá pracovný pomer, do tohto systému na Slovensku
sa nechce zapojiť, robiť za malý plat, keď tak niekde v Čechách. Robí brigádnicky, vypomáha známym.
Neupresnil, koľko financií zarobí, nejaké peniaze má. Evidovaný v evidencii nezamestnaných nie je.7. Žalobkyňa v priebehu konania upresnila, že asi 10 rokov trvá situácia, kedy žalovaný býva v
predmetnom byte, kde ešte bývajú ich rodičia, 80-ročný otec a 73-ročná matka, žalovaný dlhodobo
neprispieva na bývanie žiadnym spôsobom, ani na stravu, aj to sa stane, že rodičom zoberie jedlo. V

r. 2015 prepísali rodičia byt na ňu, darovali jej ho, má 3 bratov, u všetkých bol problém s gamblingom,
rodičia sa obávali, že by o byt kvôli dlhom bratov mohli prísť, pokiaľ by tam mali nejaké podiely. Vzťahy v
rodine nie sú dobré, ďalší dvaja bratia sa v zásade snažia podporovať rodičov, rovnako ona im prispieva
aj finančne aj nákupom potravín, cez covid nemohla cestovať na Slovensko, teraz chodí častejšie. Brat
má v byte nejakú sofu, mikrovlnku, osobné veci.

8. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

9. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon.
Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať,

požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej
veci. Definovanie práv vlastníka platí pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje
medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a
požíva rovnakú ochranu. Oprávnenie vec užívať predstavuje individuálnu alebo výrobnú (podnikateľskú)
spotrebu predmetu vlastníctva. Vlastník má právo vec užívať, ale aj neužívať. V druhom prípade môže

vec neužívať bez jej ďalšieho využitia alebo jej užívanie prenechať inému.

10. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

11. Toto ustanovenie upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Vlastník je chránený aj inak, avšak
zavŕšením ochrany vlastníckeho práva je ochrana poskytovaná nezávislými súdmi. Súdnu ochranu
vlastníckeho práva možno realizovať aj prostredníctvom dvoch žaloby na vydanie veci, v prípade
nehnuteľnosti žalobou na vypratanie veci. Ide o žalobu na plnenie, ktorá chráni obsah vlastníckeho

práva, t. j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky, vrátane oprávnenia nakladať
s ňou. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu,
zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi.
Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom
aprobovaný dôvod.

12. V danej veci nebolo sporné, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu, a že žalovaný
tento byt užíva, toho času už bez jej súhlasu a bez právneho dôvodu. Preto bola žaloba o vypratanie
bytu opodstatnená a súd žalobe vyhovel.

13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého
má právo na náhradu trov konania strana podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola úspešná
v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.