Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. október 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 14Saz/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100431
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kallová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100431.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Lucia Kallová, v právnej veci žalobkyne: ml. A. B., nar.:

XX.XXXXX XXXX, štátna príslušnosť C. D., bez dokladu totožnosti, toho času umiestnená v Útvare
policajného zaistenia pre cudzincov A., ul. Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, zast. zákonnou zástupkyňou,
matkou E. B., F. XX.XXXXXXXXXXX, štátna príslušnosť: C. D., bez dokladu totožnosti, toho času miesto
pobytu Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, zastúpená
Centrom právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Oddelenie
cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnková 8, Nové Zámky, v konaní o správnej
žalobe vo veciach zaistenia proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-5374-015/2023-AV zo dňa

27. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-5374-015/2023-AV zo dňa 27. augusta
2023 o zaistení žalobkyne: ml. A. B., nar.: XX.XXXXX XXXX, štátna príslušnosť C. D., bez dokladu
totožnosti, toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov A., G. XX, XXX XX A..

II. N a r i a ď u j e žalovanému bezodkladné prepustenie žalobkyne: ml. A. B., nar.: XX.XXXXX
XXXX, štátna príslušnosť C. D., bez dokladu totožnosti, toho času umiestnená v Útvare policajného

zaistenia pre cudzincov A., G. XX, XXX XX A..

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1.Žalobkyňaboladňa26.08.2023zadržanáhliadkouObvodnéhooddeleniaPolicajnéhozboruŠtúrovov
obci Leľa. Následne bola predvedená na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky.

Vykonanými lustráciami v informačných systémoch bolo zistené, že žalobkyňa nedisponuje žiadnym
oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru.

2.Protižalobkynibolodňa27.08.2023podľa§82odsek1písmenob)zákonaopobytecudzincovvydané
rozhodnutie o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA12-5374-010/2023-AV z dôvodu, že má na
území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt pričom v predmetnom rozhodnutí nebola účastníkovi
konania určená lehota na vycestovanie.

3. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-5374-015/2023-AV zo dňa 27.08.2023, žalovaný podľa § 88 ods.
1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonovv platnom a účinnom znení rozhodol o zaistení žalobkyne na účel výkonu administratívneho vyhostenia
s tým, že stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 27.10.2023.

II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že z vyjadrení žalobkyne je nepochybné, že nemohol
konať v zmysle § 89 odsek 1 písmená a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Dôkladne sa zaoberal

ustanovením § 89 odsek 1 písmená a) a b) zákona o pobyte cudzincov a dospel k dôvodnému záveru,
že žalobkyni nemôže uložiť povinnosť v zmysle citovaného paragrafu, nakoľko tento by svoju povinnosť
uloženú správnym orgánom reálne nevedel splniť, resp. vykonať. Taktiež uviedol, že vzhľadom k
prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, ktoré stále trvá, je zaistenie žalobkyne v súlade s článkom 5
odsek 1 písmeno f) predmetného Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Zaistenie žalobkyne pre
účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody proti ktorej prebieha konanie o

vyhostení z územia Slovenskej republiky. Samotný základ pre začiatok konania o reálnom vyhostení
z územia Slovenskej republiky v zmysle článku 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia
Slovenskej republiky, pričom túto podmienku považoval za splnenú, čoho dôkazom je existencia
vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení.

5. Zároveň žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v prípade ak štátny príslušník tretej
krajiny disponuje platným cestovným dokladom, pristupuje Útvar policajného zaistenia pre cudzincov k
samotnej realizácii výkonu vyhostenia z územia Slovenskej republiky hneď po preštudovaní spisového
materiálu. V prípade ak štátny príslušník tretej krajiny nedisponuje cestovným dokladom je proces

realizácie výkonu vyhostenia komplikovanejší a zdĺhavejší. Taktiež sa počas doby zaistenia môžu
vyskytnúť prekážky, ktoré môžu procedúru výkonu vyhostenia oddialiť. Ďalej sa bude zabezpečovať
materiálne ako aj personálne zabezpečenie prepravy účastníka konania Útvarom policajného zaistenia
pre cudzincov. Doba zaistenia je z pohľadu žalovaného priamo úmerná dobe potrebnej k vybaveniu
všetkých potrebných náležitostí k reálnemu fyzickému vyhosteniu účastníka konania z územia

Slovenskej republiky.

6. V závere napadnutého rozhodnutia uviedol, že pri umiestňovaní maloletého dieťaťa do Útvaru
policajného zaistenia Sečovce sa zaoberal aj Dohovorom o právach dieťaťa, kde sa v článku 9 pod
názvom Odlúčenie od rodičov uvádza nasledovné: „Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru,

zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli. okrem prípadov, keď
príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom jednaní
určia, že takéto oddelenie je potrebné v najlepšom záujme dieťaťa." Mal za to, že maloleté deti umiestnil
spoločne s ich matkou v jednom zariadení, chránil najlepšie záujmy maloletých detí a nepretrhol
tak rodinné väzby členov tejto rodiny. Poukázal na skutočnosť, že do uvedeného zariadenia sa v

samostatnom konaní umiestňuje aj otec maloletých detí. Tým, že nerozdelil rodinu, dodržal zároveň aj
základnú zásadu zachovania rodiny a právo dieťaťa byť v opatere svoj ho rodiča, teda právo na rodinný
život. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby zotrvalo so svojim rodičom a nebolo od neho odlúčené
a odovzdané pracovníkom sociálnej kurately, čo by podľa názoru žalovaného bolo horším zásahom
do jeho práv. Konštatoval, že ÚPZC Sečovce je zariadením, v ktorom sú vytvorené podmienky aj pre

umiestnenie rodín s deťmi. Iba v ÚPZC Sečovce sú zriadené priestory pre umiestnené rodiny štátnych
príslušníkov tretích krajín s maloletými deťmi resp. maloletých v sprievode rodiča, teda zákonného
zástupcu, ktoré spĺňajú všetky požiadavky na primerané, hygienicky spôsobilé ubytovanie, stravovanie
a voľnočasové aktivity a sú vybavené tak, aby sa zabránilo ohrozeniu života alebo poškodeniu zdravia
a aby umiestnenie nemalo negatívny vplyv na duševné zdravie detí, ktoré sú umiestňované spolu

s rodičmi. Matka (otec, rodič) má spolu s maloletými deťmi poskytnuté ubytovanie, stravu ako aj
zabezpečenú dostatočnú zdravotnú starostlivosť.

III.
Zhrnutie argumentov žalobcu

7. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 14. septembra 2023 domáhala zrušenia rozhodnutia
žalovaného a zároveň žiadala, aby správny súd nariadil žalovanému, aby bola žalobkyňa bezodkladne
prepustená zo zaistenia a bola jej priznaná náhrada trov konania.8. V žalobe právny zástupca žalobkyne uviedol, že samostatným rozhodnutím žalovaného bola zaistená
aj matka žalobkyne: E. B., nar. XX.XX.XXXX, a ďalší maloletí súrodenci žalobkyne: H. B., nar.

XX.XX.XXXX, H. B., nar. XX.XX.XXXX, I. B., nar. XX.XX.XXXX, J. B., nar. XX.XX.XXXX, všetci C. štátnej
príslušnosti. Všetci menovaní sa rovnako ako žalobkyňa obrátili so žalobou na súd. S napadnutým
rozhodnutímžalovanéhožalobkyňanesúhlasívcelomjehorozsahuzdôvodu,žežalovanýnedostatočne
zistilskutkovýstav,žalovanýdospelnazákladenedostatočnezistenéhoskutkovéhostavuknesprávnym
skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a

je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Právny zástupca konštatoval, že mu matka
žalobkyne uviedla, že do krajiny pôvodu sa nechce vrátiť, pretože sa obáva o svoj život a taktiež život
svojich detí. Sú kurdskej národnosti a zo strany znepriatelených rodín im hrozí nebezpečenstvo. Ďalej
uviedla, že manžel jej plnoletej dcéry bol vzhľadom na túto situáciu zavraždený. Poukázal pritom na
výročnú správu USA US Department of State o dodržiavaní ľudských práv v Turecku v roku 2021.

9. Žalovaný napriek tomu sa v konaní o zaistení ani v odôvodnení rozhodnutia o administratívnom
vyhostení nezaoberal skúmaním účelnosti a efektívnosti zaistenia žalobkyne, nezaoberal sa skúmaním
a vyhodnotením existencie prekážok vyhostenia vzhľadom na potrebu dodržania čl. 3 Európskeho
dohovoru a v rozpore so zákonom o pobyte cudzincov a rozhodovacou praxou všeobecných súdov v
rozhodnutí o administratívnom vyhostení neuviedol krajinu, do ktorej má byť vyhostený, čo je taktiež

nevyhnutné pre možnosť vyhodnotenia účelnosti zaistenia toho ktorého cudzinca. Rovnako ani v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia o zaistení neuviedol, kam konkrétne mieni vyhostiť žalobkyňu
a v tomto smere ani nerozvinul konkrétnu správnu úvahu týkajúcu sa účelnosti zaistenia žalobkyne
a možnosti reálneho zrealizovania vyhostenia žalobkyne. Napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu
nepreskúmateľné a nezákonné a v rozpore s § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov.

10. Z dôvodu absencie určenia krajiny, do ktorej má byť žalobkyňa vyhostená vo výrokovej časti
rozhodnutia o administratívnom vyhostení, je rozhodnutie zároveň nevykonateľné, pretože iba výrok
je zaväzujúcou časťou všetkých rozhodnutí správnych orgánov. Účelom a zmyslom ustanovenia § 77
ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (povinnosti určenia krajiny vyhostenia) je, aby mal cudzinec účinnú

možnosť' obrany voči návratu do konkrétnej krajiny a aby mohol efektívne namietať konkrétne okolnosti
či prekážky, ktoré bránia jeho návratu do tej ktorej krajiny, či už domovskej alebo napr. krajiny tranzitu.

11. Z napadnutého rozhodnutia, ani z rozhodnutia o administratívnom vyhostení, však nie je zrejmé,
ako konkrétne skúmal a vyhodnocoval žalovaný jednotlivé prekážky vyhostenia a vo vzťahu ku ktorej

konkrétnej krajine, aké konkrétne správy o bezpečnostnej situácii, prípadne iné dôkazy si za tým účelom
zaobstaral, aby mohol dospieť k jednoznačnému a presvedčivému záveru o neexistencii rizika utrpenia
vážnej ujmy žalobkyne. Pre formálne nedostatky rozhodnutia o zaistení aj rozhodnutia o vyhostení
(absencia stanovenia kraj iny vyhostenia a skúmania prekážok vyhostenia) žalobkyňa nie je schopná
reálnej obrany voči budúcim postupom policajných orgánov voči nemu, keďže nevie, voči vyhosteniu

do akej konkrétnej kraj iný sa má brániť. Zároveň logicky nie je ani možné skúmať základnú podmienku
zaistenia,ktoroujevyhostiteľnosťavsúvislostistýmajnepochybnerelevantnéotázkysúvisiacesdĺžkou
zaistenia, ako sú efektívnosť, včasnosť a pod..

12. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí taktiež vadou nedostatočného odôvodnenia

rozhodnutia, v časti stanovenej dĺžky doby zaistenia. Keďže žalovaný v rozhodnutí o administratívnom
vyhostení ani zaistení neuviedol konkrétnu krajinu, kam má byt' žalobkyňa vyhostená, nie je vôbec
zrejmé, na základe akých dôkazov dospel žalovaný k stanoveniu práve tejto dĺžky doby zaistenia.
Žalovaný neuviedol dostatočne dôkazné prostriedky, z ktorých vychádzal pri stanovení dĺžky doby
zaistenia a ktorými odôvodňuje svoje právne závery, iba nanajvýš blankytne a formálne uvádza, že bude

vo veci vykonávať úkony a zabezpečovať materiálne proces vyhostenia. Žalovaný však neuviedol, či
je vystavenie náhradného cestovného dokladu vôbec možné a či je zrealizovanie cesty v prvom rade
bezpečné a prípustné z pohľadu čl. 3 Dohovoru.

13. V závere konštatoval, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaujal žiadnu právnu úvahu k

skutočnosti, že sa vo veci žalobkyne jedná o maloleté dieťa, a teda k posúdeniu prípustnosti zásahu
do osobnej slobody maloletej osoby ako zraniteľnej osoby v zmysle §88 ods. 8 a § 2 ods. 7 zákona o
pobyte cudzincov, čo už bolo policajným útvarom rozhodujúcim o pozbavení osobnej slobody cudzincov
vytýkané rozhodovacou praxou krajského súdu v obdobných veciach zaistenia rodín s maloletými deťmi(napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Sa/8/2022 z 07.06.2022, sp. zn. 10Sa/8/2022
z 08.06.2022, sp. zn. 3 Sa/9/2022 z 07.06.2022, sp. zn. 8Sa/9/2022 z 07.06.2022, atď.). Zaistenie
žalobkyne, jeho matky a súrodencov nemožno posudzovať bez vzájomných súvislostí, a preto v záujme

zachovania celistvosti rodiny a v súlade s či. 8 Európskeho dohovoru navrhuje, aby správne súdy
posudzovali ich zaistenie vo vzájomných súvislostiach.

IV.
Vyjadrenie žalovaného

14. K podanej správnej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý okrem vyššie zmienených okolností uvedených
v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca bol dňa 27.08.2023 zaistený rozhodnutím o zaistení
vedeným pod číslom PPZ-I ICP-BA12-5374-015/2023-AV na základe vykonateľného rozhodnutia o
administratívnom vyhostení vedeného pod číslom PPZ-HCP-BA12-5374-010/2023-AV, ktoré bolo dňa
27.08.2023 pretlmočené a doručené žalobcovi. V predmetnom rozhodnutí o zaistení bola stanovená

doba zaistenia do 27.10.2023. Mal za preukázané, že zaistením žalobcu žalovaný smeroval k naplneniu
účelu zaistenia, ktorým je reálne vyhostenie žalobcu z územia Slovenskej republiky. Taktiež uviedol, že
podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas
nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Dobu zaistenia stanovil po dôkladnom vyhodnotení
osoby žalobcu. Vychádzal zo skutočnosti všeobecnej známej z jeho praxe, pričom jednoznačnú dobu

zaistenianiejemožnédopreduurčiť,nakoľkotátodobazávisíodviacerýchnepredpokladanýchfaktorov.

V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

15. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného a na nariadenom pojednávaní dňa 06.10.2023 podľa § 206 a nasl. zákona č. 162/2015
Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné
pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že argumentácia žalobkyne v
správnej žalobe je dôvodná.

16. Správny súd v priebehu konania vyzval Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (ÚPZS
Sečovce) na poskytnutie informácií ohľadom zaistenia žalobkyne a výkonu jej vyhostenia. V odpovedi zo
dňa 02.10.2023 informoval súd o tom, že žalobkyňa je doposiaľ zaistená, pričom bol vykonaný vstupný
pohovor, kde uviedla: že po telefonickom rozhovore s príbuznými v Nemecku nechce žiadať o azyl pre

seba a svoje deti na Slovensku. Do Turecka sa dobrovoľne vrátiť odmieta. ÚPZC Sečovce vykonal
potrebné lustrácie prostredníctvom Národnej ústredne INTERPOL Bratislava a Kriminalistického
expertízneho ústavu Bratislava v krajinách PRÜM za účelom zistenia totožnosti a preverenia či
menovaná nie je hľadanou osobou, alebo či sa nedopustila trestnej činnosti v krajinách tranzitu. ÚPZC
Sečovce požiadal o vystavenie náhradného cestovného dokladu Veľvyslanectvo Tureckej republiky

za účelom návratu do Tureckej republiky, nakoľko ÚPZC Sečovce nedisponuje k dnešnému dňu
informáciou, že v domovskej krajine by bola uvedená osoba ohrozená na živote, alebo jej hrozí iné
nebezpečenstvo. Po stotožnení v domovskej krajine Turecku, pracovník veľvyslanectva kontaktuje
telefonicky UPZC Sečovce . UPZC Sečovce zabezpečí prítomnosť št. prísl. Turecka na veľvyslanectve
a následne sa vystaví náhradný cestovný doklad.

17. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov),
administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil
oprávneniezdržiavaťsanaúzemíSlovenskejrepublikyajepovinnýopustiťúzemieSlovenskejrepubliky,
s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej

krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na
územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu.
V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak
je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť
zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar,

v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na
územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na
vycestovanie podľa § 83 ods. 2.18. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí
štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

19. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

20. Podľa § 88 ods. 4 prvá veta zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť
zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.

21. Podľa § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú
osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade
a na čo najkratší čas.

22. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý

čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia,

23. Podľa čl. 3 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj
„Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd“), nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť
neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

24. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý
má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich
prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo
iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti

ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

25. Podľa bodu 16 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných
normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa
neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej „Návratová smernica“), využitie zaistenia na účely odsunu

by malo byť s ohľadom na použité prostriedky a sledované ciele obmedzené a viazané na zásadu
primeranosti. Zaistenie je oprávnené len na prípravu návratu alebo vykonanie procesu odsunu a ak by
uplatnenie miernejších donucovacích opatrení nebolo dostatočné.

26. Podľa čl. 15 ods. 1, druhá veta Návratovej smernice, zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie

obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.

27. Podľa článku 3 bod 1 Dohovoru č. 104/1991 Zb. o právach dieťaťa (ďalej aj „Dohovor o právach
dieťaťa“), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech
už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi

alebo zákonodarnými orgánmi.

28. Podľa článku 9 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady
na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také

oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom
prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú
oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

29. Podľa článku 22 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,

robia opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby dieťa žiadajúce o priznanie postavenia utečenca
alebo ktoré sa v súlade s platným medzinárodným alebo vnútroštátnym právom a postupom považuje
za utečenca, nech už je v sprievode svojich rodičov, iných osôb, alebo bez sprievodu, dostalo potrebnú
ochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv ustanovených týmto Dohovorom a inými dokumentmi
v oblasti medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, ktorého sú uvedené štáty zmluvnými

stranami.

30. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom a účinnom znení (ďalej aj
„Správny poriadok“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správneorgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

32. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

33. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

34. Podľa § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase
vydania jeho rozhodnutia.

35. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o
zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo
určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

36. Podľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia

vykonaného podľa osobitného predpisu.

37. Podľa § 230 ods. 2 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa
§ 221 ods. 2, rozsudkom podľa povahy veci nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo
zaistenia.

38. Predmetom konania v tejto veci je preskúmanie rozhodnutia č. PPZ-HCP-BA12-5374-015/2023-AV
zo dňa 27.08.2023, ktorým žalovaný podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení a to podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte
cudzincov rozhodol o zaistení žalobkyne na účel výkonu administratívneho vyhostenia s tým, že stanovil

dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 27. októbra 2023.

39. Žalobkyňa v tomto konaní namietala účelnosť a efektívnosť rozhodnutia, nakoľko sa žalovaný
nezaoberal skúmaním a vyhodnotením existencie prekážok vyhostenia. Podľa žalobkyne, nie je
vôbec zrejmé, kam mieni žalovaný vyhostiť žalobkyňu. Napadnuté rozhodnutie je formálne a bez

predpokladu zrealizovania vyhostenia žalobkyne. Nie je zrejmé ako žalovaný skúmal a vyhodnocoval
jednotlivé prekážky vyhostenia a vo vzťahu ku ktorej konkrétnej krajine, s tým že nie je možné skúmať
vyhostiteľnosť a v súvislosti s tým aj nepochybne relevantné otázky súvisiace s dĺžkou zaistenia, ako
sú efektívnosť, včasnosť a pod..

40. Správny súd na prvom mieste zdôrazňuje, že podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, možno
osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné
zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu
alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej
judikatúryEurópskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné,

musí byť efektívne a účelné. Všetky podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej
z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody navrhovateľa.

41.Žalobkyňavžalobenamietalaneuvedeniekrajinykammážalovanývyhostiťžalobkyňu,keďvzmysle
rozhodnutia o administratívnom vyhostení sa žalobkyňa vyhosťuje z územia Slovenskej republiky do

krajinypôvodu,krajinytranzitu,ktorejkoľvektretejkrajiny,doktorejsadobrovoľnerozhodnevrátiťaktorá
ho príjme alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú
medzinárodnú ochranu.42. K uvedenému správny súd konštatuj, že v zmysle § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, je možné
neurčiť krajinu, do ktorej má byť cudzinec vyhostený za splnenia tam uvedených podmienok. Uvedená
skutočnosť tak sama o sebe nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia o administratívnom vyhostení.

Preto nemožno úspešne argumentovať tým, že každé rozhodnutie o zaistení cudzinca na účely
výkonu administratívneho vyhostenia, keď cudzinec nebol administratívne vyhostený do konkrétnej
krajiny, je potrebné a priori považovať za nezákonné a nepreskúmateľné z dôvodu nepreukázania
podmienky potenciálnej vyhostiteľnosti (napr. rozsudky Najvyššieho súdu pod sp. zn. 10SZa/6/2016 a
10Szak/6/2018).

43. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v
rozsudku sp. zn. 1Szak/4/2020 zo dňa 10.1.2020 podľa ktorého: „Neuvedenie krajiny do ktorej má byť
cudzinec vyhostený síce zák. č. 404/2011 Z. z. v § 77 ods. 1 v druhej vete pripúšťa, avšak takýto údaj
absentuje aj v rozhodnutí o zaistení, ktoré je predmetom tohto konania. Preto logicky nie je ani
možné skúmať základnú podmienku zaistenia navrhovateľa, ktorou je jeho vyhostiteľnosť a v súvislosti

s tým aj nepochybne relevantné otázky súvisiace s dĺžkou zaistenia ako sú efektívnosť, včasnosť
a účelnosť administratívnych úkonov technického a organizačného charakteru potrebných pre samotné
zabezpečenia vyhostenia, čo následne vyvoláva dôvodné pochybnosti o účele zaistenia. Pokiaľteda
rozhodnutie o zaistení na účel výkonu administratívneho vyhostenia nie je odôvodnené aj z tohto, vyššie
uvedenéhohľadiska,jezpohľadukasačnéhosúdunedostatočneodôvodnenéatedanepreskúmateľné“.

44. S poukazom na vyššie uvedené považoval správny súd námietky žalobkyne ohľadom skúmania
prekážok vyhostenia za dôvodne. Nevyhnutným predpokladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení
cudzinca je v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov preukázanie existencie rozhodnutia
o jeho administratívnom vyhostení. Reálnosť vyhostiteľnosti je podmienkou zaistenia cudzinca, a to

z toho dôvodu, aby sa predchádzalo svojvôli pri zaistení. Preto žalovaný musí s riadnou starostlivosťou
pristupovať k prevereniu možnosti vyhostenia cudzinca do krajiny jeho pôvodu, resp. tretej krajiny. Ak
nie je cudzinec vyhostiteľný, nie je jeho zaistenie ani efektívne, ani účelné.

45. Správny súd má za to, že žalovaný pochybil, keď sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal

skúmaním prekážok administratívneho vyhostenia žalobkyne resp. jej vyhostiteľnosťou. Napadnuté
rozhodnutie o zaistení obsahuje citáciu viacerých právnych predpisov so všeobecným konštatovaním,
bez konkrétneho zhrnutia vo vzťahu k osobe žalobkyne. Žalovaný pritom sám ustálil štátnu príslušnosť
žalobkyne: Turecká republika a žiadnym spôsobom ju v konaní o administratívnom vyhostení alebo
v konaní o zaistení nespochybňoval. Uvedené vyplýva aj z vyjadrenia ÚPSZ Sečovce, ktorý s takto

určenou štátnou príslušnosťou aj naďalej pracuje vo vzťahu k výkonu administratívneho vyhostenia.
Žalovaný sa nezaoberal tým, či bude žalobkyňa vyhostená do Tureckej republiky a to ani z pohľadu
všeobecnej situácie v krajine pôvodu. Za tohto stavu bol pritom žalovaný pred vydaním rozhodnutia
o zaistení žalobkyne povinný predbežne posúdiť a urobiť úsudok o tom, či je správne vyhostenie,
vycestovanie alebo odovzdanie cudzinca aspoň potenciálne možné.

46. K námietkam žalobkyne vo vzťahu k dĺžke zaistenia, s poukazom taktiež na účelnosť a efektívnosť
zaistenia, možno rovnako konštatovať ich dôvodnosť. Žalovaný rozhodol o zaistení žalobkyne od
27.08.2023 do 27.10.2023. K dobe zaistenia žalovaný vo všeobecnosti uviedol, že je priamo úmerná
dobe potrebnej k vybaveniu všetkých potrebných náležitostí k reálnemu fyzickému vyhosteniu žalobkyne

z územia Slovenskej republiky – materiálne ako aj personálne zabezpečenie prepravy. Následne
zvyjadreniažalovanéhozodňa20.09.2023nevyplývadôkazoakejkoľvekčinnostižalovanéhopovydaní
rozhodnutia o zaistení. Po preštudovaní administratívneho spisu možno dôjsť k rovnakému záveru,
nakoľko dokumentuje iba skutkový stav veci ku dňu vydania rozhodnutia o zaistení po podanie správnej
žaloby. Nie je teda zrejmé akými konkrétnymi úvahami sa žalovaný riadil pri zaistení žalobkyne na

nevyhnutne potrebný čas s poukazom na § 88 ods. 4 prvá veta zákona o pobyte cudzincov.

47. K účelnosti a efektívnosti zaistenia správny súd považuje za potrebné ešte uviesť, že z napadnutého
rozhodnutia ako aj následného vyjadrenia žalovaného vyplýva, že za naplnenie účelu zaistenia
považoval žalovaný iba samotné vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Konanie o zaistení

pritom musí byť vedené s náležitou starostlivosťou a správny orgán je povinný robiť úkony smerujúce
k tomu, aby bol naplnený účel zaistenia, ktorým je v tomto prípade administratívne vyhostenie (§ 90
ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov). Správnemu súdu boli poskytnuté aktuálne informácie o
procese administratívneho vyhostenia žalobkyne až vlastným dopytom na ÚPZC Sečovce. S poukazomna rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 1Sak/4/2023 zo dňa 27. marca 2023, má
však správny súd za to, že predbežný úsudok o vyššie zmienených skutočnostiach by v samotnom
rozhodnutí o zaistení nemal chýbať, pričom následné vyjadrenia, podané v priebehu preskúmavacieho

konania môžu napomôcť pri hodnotení postupu správneho orgánu po vydaní rozhodnutia o zaistení.
Takéto vyjadrenia však nemôžu konvalidovať vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného
rozhodnutia. Z uvedeného možno následne vyvodiť, že ak má byť pozbavenie osobnej slobody
oprávnené,rozhodnutiemusíbyťvydanézákonomstanovenýmpostupomamusíbyťefektívneaúčelné,
pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o

oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.

48. Správny súd má za to, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a vzhľadom na namietané
nedostatky je možné uzavrieť, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre
nedostatok odôvodnenia.

49. Správny súd pre úplnosť dodáva, že sa nestotožnil s námietkou žalobkyne vzťahujúcou sa na
chýbajúce odôvodnenie v kontexte ochrany záujmov maloletého dieťaťa a prípustnosti zásahu do
osobnej slobody, nakoľko má za to, že žalovaný sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia
dostatočne vysporiadal práve s týmito skutočnosťami.

50. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP zrušil napadnuté
rozhodnutie a nariadil okamžité, bezodkladné prepustenie žalobkyne zo zaistenia.

51. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorých

bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s

§ 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).