Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. október 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-5Sa/23/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200589
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kallová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:8022200589.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Lucia Kallová, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. E. XX, F., zastúpeného JUDr Michalom Feciľákom, advokátom so sídlom Jesenná 8, Prešov,
proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Bratislava, so sídlom ul. 29. augusta 8-10,
Bratislava, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 26. októbra 2022 v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
26. októbra 2022 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa
12. augusta 2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca žiadosťou spísanou dňa 08. júla 2022 požiadal o priznanie starobného dôchodku. Na základe
uvedenej žiadosti vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.

augusta 2022, v zmysle ktorého bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok podľa § 65 a § 82 zákona č.
461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov od 11. júna 2022 v sume 235, 60 eur.

2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že pre nárok na starobný
dôchodok a určenie jeho sumy nebolo zhodnotené obdobie služobného pomeru v Colnej správe
(Finančnom riaditeľstve SR).

II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

3. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
26. októbra 2022 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vo veci priznania
starobného dôchodku, odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu.

4. Konštatoval, že na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy mu bola zhodnotená doba
učebného pomeru od 01. septembra 1974 do 30. júna 1977, doba zamestnania od 01.júla 1977 do31. marca 1978 a od 29. marca 1980 do 15. júla 1991 u zamestnávateľa Vihorlat, š.p., Snina, doba
zamestnania od 01. februára 1991 do 30. novembra 1991 u zamestnávateľa Obecný úrad Jasenov.
Poukázal na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení a mal za to,

že ak poistenec získa dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok, nie je
možnéobdobietejtoslužbyhodnotiťakoobdobiedôchodkovéhopoisteniapodľavšeobecnýchpredpisov
o sociálnom poistení. Konštatoval, že rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 62159/2021-1 zo
dňa 10. februára 2021 bol žalobcovi od 01. januára 2021 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov. Pre nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba výkonu základnej
vojenskej služby od 01. apríla 1978 do 28. marca 1980 a doba služobného pomeru od 09. decembra
1991 do 31. decembra 2002.

III.
Zhrnutie argumentov žalobcu

5.SprávnoužaloboudoručenouKrajskémusúduvPrešovedňa22.novembra2022,sažalobcadomáhal
preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. októbra 2022, ktoré žiadal zrušiť
a vec vrátiť na nové konanie.

6. V správnej žalobe uviedol, že rozhodnutia prvostupňového orgánu a žalovaného vychádzali
z nesprávne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia a nesprávnej aplikácie
platných právnych noriem. Uviedol, že žalovaný nesprávne posúdil dobu dôchodkového poistenia keď
do úvahy nebral celú dobu dôchodkového poistenia pretože na starobný dôchodok nehodnotil dobu
služby, ktorú získal v colnej správe . Konštatoval, že mimo colnej správy odpracoval 15 rokov a 97 dní

a v colnej správe odpracoval 29 rokov a 22 dní, ktoré boli zhodnotené pri nároku žalobcu na výsluhový
dôchodok, avšak pri rozhodovaní žalobcu o nároku na starobný dôchodok už na túto sumu prihliadnuté
nebolo. Správne mal žalovaný dospieť k záveru, že na účely dôchodkového poistenia žalobca získal 44
rokov a 119 dní (15 rokov a 97 dní a 29 rokov a 22 dní). Inak povedané, že mal do doby dôchodkového
poistenia zarátať aj obdobie hodnotené na určenie sumy na výsluhový dôchodok. Poukázal na judikáty

NS SR sp.zn. 10So 59/2014, 7So 18/2011 a 9 So 15/2016 a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil na nové konanie. Zároveň súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

IV.
Vyjadrenie žalovaného a žalobcu

7. K podanej správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 13. júla 2023, v
ktorom konštatoval, že námietky žalobcu považuje za nedôvodné s tým, že postup pri posúdení nároku
žalobcu bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach.
Poukázal na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení a mal za to, že ak

poistenec získa dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné toto
obdobieslužbyhodnotiťakoobdobiedôchodkovéhoposteniapodľavšeobecnýchpredpisovasociálnom
poistení. V súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení pre nárok na
starobný dôchodok a určenie jeho sumy nebola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru od
01. apríla 1978 do 28. marca 1980 a doba služobného pomeru od 09. decembra 1991 do 31. decembra

2002, nakoľko uvedené obdobia už boli zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok. Zároveň žiadal
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

8. Žalobca sa následne k podanému vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa
08.08.2023 s tým, že vyjadrenie žalovaného odmieta ako celok a jeho argumentáciu považuje za

nesprávnu. Tvrdil, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán rozhodli v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128
o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, zároveň že je v rozpore s ustálenou judikatúrou
Najvyššieho súdu SR ako aj bývalých krajských súdov. Poukázal na viaceré rozhodnutia krajských
súdov.

9. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu žalobcu následne nevyjadril.

V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov10. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva

v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove
na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“). Z uvedeného dôvodu bola predmetná vec,
v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023,
náhodným výberom pridelená sudcovi správneho súdu.

11. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho
poriadku (ďalej aj len „SSP“), konajúc o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 SSP a nasl.),
preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého
stupňa, ako aj postup, ktorý im predchádzal a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

12. Správny súd rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania

v zmysle § 107 ods. 2 SSP, keďže nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci
nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Správny súd postupoval v
súlade s §137 ods. 4 SSP. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 06.10.2023 bolo
zverejnené na úradnej tabuli dňa 21.09.2023.

13. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za

podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú

v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych
žalobách v sociálnych veciach.

15. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

16. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o sociálnom poistení), obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu
služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný

invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

17. Podľa § 60 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie
výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský

výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský
výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.

18. Podľa § 255 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa
považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných

pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia
dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej
jedného roka zamestnania. Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby
policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto
obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok

na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55)19. Podľa § 274 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie sa zachovávajú.

20. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.septembra
2021 (ďalej len „zákon o sociálnom poistení), v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z
dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, sa rozhodne podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2003.

21. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na
dávku ustanovenú v tomto Dohovore, ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú
istú sociálnu udalosť s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená nepresahuje druhú dávku.

22. Správny súd z obsahu administratívneho spisu ustálil skutkový stav nasledovne. Žalobca dovŕšil
dôchodkový vek dňa 11. júna 2022 a k tomuto dňu získal 5 572 dní obdobia dôchodkového poistenia (t.j.
15rokova97dní).Nanároknastarobnýdôchodok aurčeniejehosumybolažalobcovizhodnotenádoba
zamestnania od 01.07.1977 do 31.03.1978 a od 29.03.1980 do 15.07.1991 u zamestnávateľa Vihorlat,
š.p. Snina a doba zamestnania od 01.02.1991 do 30.11.1911 u zamestnávateľa Obecný úrad Jasenov.

Rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 62159/2021-1 zo dňa 10.02.2021 bol žalobcovi priznaný
výsluhový dôchodok vo výške 948,57 Eur mesačne. Doba trvania služobného pomeru rozhodujúca na
vznik nároku na výsluhový príspevok bola ku dňu 31.12.2020 podľa § 58 od. 1 písm. a) doba výkonu
vojenskej základnej služby od 01.04.1978 do 28.03.1980 t.j. 1 rok a 363 dní a doba trvania služobného
pomeruozbrojenéhopríslušníkafinančnejsprávyvofinančnejspráve(vrátanedobypracovnéhopomeru

colníka v colnej správe) od 09.12.1997 do 31.12.2020 t.j. 29 rokov 31 dní. Celková doba výkonu štátnej
služby pre nárok na výsluhové zabezpečenie podľa § 58 ods. 1 až 6 zákona je 31 rokov a 29 dní.

23. Žalobca predovšetkým namietal, že žalovaný nesprávne posúdil dobu dôchodkového poistenia keď
do úvahy nebral celú dobu dôchodkového poistenia pretože na starobný dôchodok nehodnotil dobu

služby, ktorú získal v colnej správe. Konštatoval, že mimo colnej správy odpracoval 15 rokov a 97 dní
a v colnej správe odpracoval 29 rokov a 22 dní, ktoré boli zhodnotené pri nároku žalobcu na výsluhový
dôchodok, avšak pri rozhodovaní žalobcu o nároku na starobný dôchodok už na túto sumu prihliadnuté
nebolo.

24. V tejto súvislosti súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax a judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 9So/127/2015
zo dňa 26.04.2017, sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 ako aj ďalšie), ktorá sa zaoberá danou
problematikou.

25. V rozsudku sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 Najvyšší súd SR v tejto súvislosti uviedol:
„V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 7So/138/2011 zo
dňa 15.08.2012, uverejnený pod č. 83 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2013)
priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie

dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré je významné pre zistenie výšky
dôchodku...V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozsudku sp.
zn. 9So/176/2015 zo dňa 27.09.2017, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že: „Pri určení výšky
starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do
doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku

a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu
starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o
sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok. Ustálená je prax aj pri stanovení
starobného dôchodku, kde je potrebné aplikovať ustanovenia čl. 19 a 33 ods.2 Dohovoru č. 128, a teda
je nutné pri stanovení výšky starobného dôchodku sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku

za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.“

26. Rovnako sú použiteľné aj právne názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené napr.
v rozsudku sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15. apríla 2015 a sp. zn. 10So/11/2015 zo dňa 17.februára 2016. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa má za to, že „výsluhový
dôchodok (a rovnako aj výsluhový príspevok ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaná za
výsluhový dôchodok) má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom

poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia
(zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru, pričom odvolací súd dospel
k záveru, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového
poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení
výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového príspevku,

považovaného za výsluhový dôchodok.“

27. V rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017 Najvyšší súd SR citoval závery svojho
rozsudku zo dňa 15.08.2012 sp. zn. 7So/138/2012, v ktorom konštatoval: „ Z právnych úprav,
týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva,
že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia

príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania)
pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov
zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia
boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku
jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy (napr. zák.

č. 328/2002 Z. z.), používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá
zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu
výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov
ozbrojenýchzborovneobsahujeúpravustarobnýchdôchodkov,sirotskýchavdovskýchdôchodkov,ktoré
by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len

úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov
ainvalidnýchvýsluhovýchdôchodkov,ktorésúzaloženélennahodnotenídobyslužbypoistencaavôbec
nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti
potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z
pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom

systéme (s výnimkou prípadov podľa §60 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorým sa pre nárok
na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v
časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký
dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým
výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré

doby poistenia nehodnotí vôbec. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených
zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri
ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného
systému nemala za cieľ. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala
za cieľ pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zák. č. 461/2003 Z. z. vylúčenie možnosti

zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal)
a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení tohto zákona
vo všeobecnom systéme. To by malo za následok situáciu, kedy doby poistenia vo všeobecnom
systéme dôchodkového zabezpečenia ostali nezhodnotené (rovnako ako v prípade navrhovateľa).
Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali

dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme
všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v
zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o
spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné
plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.

Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá
z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku
dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme,
následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v
osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby

poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov
osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu“.28. Správny sú po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že pre posúdenie
vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok a stanovenie jej výšky je potrebné zhodnotiť celú dobu
žalobcovho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom

aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku
možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu ktorá by žalobcovi patrila po zhodnotení doby poistenia
v osobitnom systéme. Žalovaný pri svojom rozhodovaní o nároku žalobcu na starobný dôchodok daný
právny stav nerešpektoval napriek v tom čase už dostatočne známym právnym názorom vyplývajúcim
z ustálenej judikatúry ako aj súdnej praxe, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na

starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, s prihliadnutím na dobu
dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej
aplikácie čl. 33 Dohovoru číslo 128.

29. Z vyššie uvedenej citovanej judikatúry vyplýva, že žalovaný dospel k nesprávnemu záveru pre účely
rozhodnutia o starobnom dôchodku, keď žalobcovi vylúčil obdobie dôchodkového poistenia získaného

vosobitnomsystémesociálnehopoistenia atedavychádzalznesprávnehoprávnehoposúdenia,apreto
správny napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil prvostupňovému
orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov opätovne posúdiť nárok žalobcu na priznanie

starobného dôchodku podľa § 65 a nasl. zákona o sociálnom poistení v súlade v intenciách uvedeného
právneho názoru správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP) i ustálenej judikatúry.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého
úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. V súlade s

ustanovením § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, vlehotejednéhomesiacaododňadoručenia
rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté

rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 a podáva

(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) jpodanie bolo nezákonne odmietnuté
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ,
jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2).