Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. október 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8Sa/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200112
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kallová
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:7022200112.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu ETL, s.r.o., so sídlom Inžinierska 4, 040 11 Košice –
mestská časť Západ, zastúpeného Advokátska kancelária Juristi s.r.o., so sídlom Krivá 3, 040 01 Košice,
zastúpená JUDr. Pavol Gombos, proti žalovanému Daňový úrad Košice, so sídlom Železničná 1, 041
90 Košice, v konaní proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou 11. marca 2022 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach, ktorý o tejto
správnej žalobe konal pod sp.zn. 8Sa/4/2022, sa žalobca domáhal preskúmania iného zásahu orgánu
verejnej správy podľa § 252 ods. 2 Správneho súdneho poriadku pri výkone daňového exekučného

konania č. 110000503645.

2. V správnej žalobe uviedol, že žalovaný pri výkone daňového exekučného konania daňovým
exekučným príkazom č. 101792429/2021 zo dňa 23.9.2021 nariadil daňovú exekúciu prikázaním iných
peňažných pohľadávok daňového dlžníka ETL plus, s.r.o., Inžinierska 4, 040 11 Košice – mestská
časť Západ, IČO: 46 262 121, DIČ: 2023301907, IČ DPH: SK2023301907 na vymoženie daňového

nedoplatku vo výške 20.385,21 EUR, ktorú mal daňový dlžník voči svojmu poddlžníkovi ETL, s.r.o.
vyplývajúcu z faktúry č. 21022401 dátum dodania 24.02.2021 na sumu 4.608,31 EUR, č. 21022402
dátum dodania 24.02.2021 na sumu 4.546,63 EUR, č. 21022802 dátum dodania 28.02.2021 na sumu
4.546,63 EUR, č. 21022803 dátum dodania 28.02.2021 na sumu 4.548,31 EUR ako aj všetkých
peňažných záväzkov z obchodných záväzkových vzťahov vzniknutých v budúcnosti zo vzájomných
plnení medzi daňovým dlžníkom a poddlžníkom.

3. Žalobca namietal, že žalovanému boli dňa 8.12.2021 predložené príjmové a výdavkové pokladničné
doklady potvrdzujúce úhrady vyššie uvedených faktúr, na základe ktorých došlo k zániku uvedených
pohľadávok, v dôsledku čoho v čase daňového exekučného konania spoločnosť ETL, s.r.o. nebola
poddlžníkom správcu dane.

4. Žalovaný dôkazy predložené daňovým subjektom, rovnako ako jeho obchodným partnerom
spoločnosťou ETL plus, s.r.o. vyhodnotil tak, že tento nepredložil relevantné dôkazy a vierohodne
nepreukázal uhradenie pohľadávok vyplývajúcich z faktúr č. 21022401 dátum dodania 24.02.2021 na
sumu 4.608,31 EUR, č. 21022402 dátum dodania 24.02.2021 na sumu 4.546,63 EUR, č. 21022802
dátum dodania 28.02.2021 na sumu 4.546,63 EUR, č. 21022803 dátum dodania 28.02.2021 na sumu
4.548,31 EUR, preto v zmysle § 110 Daňového poriadku považoval žalobcu za dlžníka správcu dane v

dôsledku čoho bol od neho oprávnený vymáhať pohľadávku vo výške 18.285,88 EUR.5. Žalobca ďalej poukázal na to, že k úhrade splatných pohľadávok medzi spoločnosťou ETL plus, s.r.o.
a žalobcom došlo, o čom boli oboma stranami vystavené príslušné potvrdenia. Konštatoval, že správca
dane nemá oprávnenie rozhodnúť to, či k určitému plneniu došlo, pričom takéto oprávnenie prináleží

výlučnesúdom.Napriektomu,žeuhradilsvojmuveriteľovispoločnostiETLplus,s.r.o.predmetnéfaktúry,
pristúpil správca dane k tomu, že dňa 10.1.2022 vykonal exekúciu z účtu daňového subjektu vedeného
v Tatrabanka, a.s. na sumu vo výške 18.285,88 EUR. V dôsledku uvedeného správca dane vytvoril
situáciu, kedy daňový subjekt uhradil sumu vo výške 18.285,88 EUR jednak spoločnosti ETL plus, s.r.o.
a následne aj správcovi dane.

6. V závere namietal, že žalovaný nepostupoval v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, daňovým
poriadkomaďalšímiplatnýmiprávnymipredpismi(zákonč.222/2004Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov).
Mal za to, že daňové exekučné konanie resp. exekúcia finančných prostriedkov vo vlastníctve
spoločnosti ETL, s.r.o. je zaťažená vadou nezákonnosti a žiadal, aby správny súd určil, že výkon daňovej
exekúcie z účtu žalobcu bol vykonaný nezákonne, zaviazal žalovaného vrátiť sumu v celkovej výške

18.285,88 EUR na postihnutý účet žalobcu a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania.

7. K podanej správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 20.septembra 2022,
v ktorom opísal priebeh administratívneho konania a konštatoval, že žalovaný orgán verejnej správy
vo vzťahu k overovaniu, vyhodnocovaniu zabezpečených dôkazov a k svojmu následnému postupu

uvádza, že pre účely overovania a vyhodnocovania deklarovanej úhrady inej peňažnej pohľadávky
daňovému dlžníkovi žalobcom, vychádzal z predloženého účtovných dokladov žalobcom na základe
výzvy žalovaného orgán verejnej správy a z údajov o stave peňažných prostriedkov vykázaných v
účtovnej závierke zostavenej k 31.12.2020, počiatočný stav k 1.1.2021. Z predložených dokladov
jednoznačne vyplývalo, že v deň, kedy malo dôjsť k vykonaniu úhrady inej peňažnej pohľadávky v

hotovosti, žalobca nemal na predmetnú hotovostnú úhradu dostatok finančných prostriedkov. Žalobca
v rámci žalobou napadnutého postupu, nepreukázal žalovanému orgánu verejnej správy pravdivosť a
hodnovernosť svojich tvrdení o predmetnej úhrade, a na tomto základe žalovaný orgán verejnej správy
nemal povinnosť tieto žalobcove tvrdenia a predložené písomnosti uznať ako pravdivé a hodnoverné.

8. Žalovaný taktiež uviedol, že v rámci žalobou napadnutého postupu nedošlo k uplatneniu práva na
odvolanie proti daňovej exekučnej výzve č. 102068390/2021 zo dňa 02.11.2021. Podanie predmetného
odvolania by však nemalo vplyv na ďalší postup žalovaného orgánu verejnej správy, nakoľko o
zákonnosti postupu vo veci postihnutia inej peňažnej pohľadávky, ktorú bol žalobca povinný uhradiť v
rámci daňového exekučného konania, už bolo odvolacím orgánom rozhodnuté, vydaním rozhodnutia

č. č. 101682874/2021 zo dňa 08.09.2021. Žalobou napadnutý postup bol iba bezprostredným
dôsledkom nesplnenia povinnosti žalobcom v daňovom exekučnom konaní prikázaním iných peňažných
pohľadávok č. 110000473965. Žalovaný v závere taktiež na skutočnosť, že konateľom a zodpovedným
zástupcomžalobcuadaňovéhodlžníkajejednaatáistáfyzickáosoba,jednásaopersonálneprepojenie
predmetných subjektov. Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti správnemu súdu navrhol, aby

žalobu v zmysle § 98 SSP odmietol, alebo aby ju v zmysle § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. Zároveň
súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

9. Žalobca sa následne k podanému vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

10. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove
na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“). Z uvedeného dôvodu bola predmetná vec,
v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023,

náhodným výberom pridelená sudcovi správneho súdu.

11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“), v
správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej
osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto

zákonom.12. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním
postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní
individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

13. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného

predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

14. Podľa § 252 ods. 1,2 zákona č. 162/2015 Z.z. SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany
pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí
jeho opakovanie. Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného

zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a
rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

15. Podľa § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju
zamietne.

16.Podľa§88zákonač.563/2009Z.z.osprávedaní(daňovýporiadok)aozmeneadoplneníniektorých
zákonov, daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha
daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky
podľa § 149.

17. Podľa § 88 ods. 4 daňového poriadku, správca dane je povinný
a) zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania,
b) vykonať daňovú exekúciu len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje.

18. Podľa § 88 ods. 8 daňového poriadku, proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako daňový dlžník, možno viesť daňové exekučné konanie a vykonať daňovú exekúciu ktorýmkoľvek
spôsobom podľa tohto zákona, ak sa dokladmi preukáže, že
a) na neho prešla povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,
b) na neho prešli záväzky podľa osobitného predpisu,55)

c) od neho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka.

19. Podľa § 90 ods. 1 daňového poriadku, daňové exekučné konanie začína správca dane na
podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom
vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie

právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.

20. Podľa § 91 ods. 5 daňového poriadku, do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže
daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak
a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho

vymáhateľnosti,
b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.

21. Podľa § 92 ods. 1 daňového poriadku, daňový exekučný príkaz vydá správca dane po márnom
uplynutí lehoty na podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzve alebo po zastavení odvolacieho

konania podľa § 72 ods. 6, alebo po doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým sa odvolanie
zamietlo, správcovi dane.

22. Podľa§96ods.1daňovéhoporiadku,správcadanedaňovéexekučnékonaniezastavírozhodnutím,
ak

a) exekučný titul bol zrušený,
b) exekučný titul sa nestal vykonateľným,
c) bolo preukázané, že k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke právo iná osoba,
d) predmet daňovej exekúcie nepodlieha daňovej exekúcii,e) právo vymáhať daňový nedoplatok je premlčané a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania tohto
práva alebo právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniklo,
f) daňový nedoplatok bol vyrovnaný,

g) je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať.

23. Podľa § 107 daňového poriadku, daňová exekúcia prikázaním pohľadávky sa môže vykonať
a) prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb,
b) prikázaním iných peňažných pohľadávok,

c) postihnutím iných majetkových práv.

24. Podľa § 110 ods. 2 daňového poriadku, v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania zakáže
správca dane poddlžníkovi uhradiť záväzok daňovému dlžníkovi; tento zákaz sa vzťahuje aj na záväzok
poddlžníka voči daňovému dlžníkovi, ktorý vznikne v budúcnosti.

25. Podľa § 110 ods. 5 daňového poriadku, po doručení daňového exekučného príkazu je poddlžník
povinný poukázať záväzok, ktorý je splatný, na účet správcu dane uvedený v daňovom exekučnom
príkaze.

26. Podľa § 110 ods. 12 daňového poriadku, ak poddlžník nesplní niektorú z povinností vyplývajúcich

z odsekov 2, 5 a 9, stáva sa dlžníkom správcu dane a správca dane je oprávnený vymáhať od neho
splatnú pohľadávku do výšky daňového nedoplatku spôsobom uvedeným v tomto zákone.

27. Správnysúdpreskúmalvžalobenamietanýpostupžalovanéhoakoinýzásahorgánuverejnejsprávy
a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) uznesením podľa § 261 SSP rozhodol tak,

že žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

28. Správny súd z obsahu administratívneho spisu ustálil skutkový stav nasledovne: Žalovaný
vydaním rozhodnutia č. 100816501/2021 zo dňa 29.04.2021, začal pod č. 110000473965 viesť
voči daňovému dlžníkovi ETL Plus, s.r.o., daňové exekučné konanie prikázaním iných peňažných

pohľadávok. Predmetom konania bol daňový nedoplatok vo výške 20 385,31 Eur.
Následne vydaním daňovej exekučnej výzvy č. 100961510/2021 zo dňa 03.06.2021, vyzval žalovaný
daňového dlžníka (ETL Plus, s.r.o.) na úhradu daňového nedoplatku vo výške 20 385,21 Eur. Daňový
dlžník (ETL Plus, s.r.o.) podal, pod ev. č. 328559/2021 dňa 08.07.2021 odvolanie proti daňovej
exekučnej výzve č. 100961510/2021.Odvolací orgán, Finančné riaditeľstvo SR, vydaním rozhodnutia

č. 101682874/2021 zo dňa 08.09.2021, potvrdil daňovú exekučnú výzvu č. 100961510/2021 zo dňa
03.06.2021. Žalovaný následne vydal daňový exekučný príkaz č. 101792429/2021 zo dňa 23.09.2021,
ktorým bola nariadená daňová exekúcia prikázaním iných peňažných pohľadávok. Iná peňažná
pohľadávka bola zistená u daňového dlžníka (ETL Plus, s.r.o.) vo vzťahu k žalobcovi vzhľadom na
existenciu faktúr vystavených daňovým dlžníkom (ETL Plus, s.r.o.) pre žalobcu ako odberateľa.

29. Žalovaný ďalej postupoval, v zmysle § 110 odsek 12 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého bol žalovaný ako správca dane
oprávnený vymáhať splatnú inú peňažnú pohľadávku priamo od žalobcu už ako dlžníka žalovaného.
Žalovaný vydaním rozhodnutia č. 102030117/2021 zo dňa 27.10.2021, začal pod č. 110000503645

viesť voči žalobcovi daňové exekučné konanie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa
platobných služieb (ďalej „žalobou napadnutý postup“). Žalovaný následne vydal daňový exekučný
príkaz č. 110000503645/2021 zo dňa 05.01.2022, ktorým bola nariadená daňová exekúcia prikázaním
pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb. Následne vydal žalovaný rozhodnutie
č. 100070774/2022 zo dňa 14.01.2022, ktorým v rámci žalobou napadnutého postupu, zastavil daňové

exekučné konanie č. 110000503645 z dôvodu, že v jeho priebehu bol ku dňu 10.01.2022 vymáhaný
daňový nedoplatok vyrovnaný v plnom rozsahu. Taktiež vydal rozhodnutie č. 100445746/2022 zo dňa
09.03.2022, ktorým čiastočne zastavil daňové exekučné konanie č. 110000473965 z dôvodu, že zo
strany žalobcu ako poddlžníka daňového dlžníka (ETL Plus, s.r.o.) došlo k čiastočnej úhrade daňového
nedoplatku vo výške 18 285,88 Eur. Daňové exekučné konanie č. 110000473965 pokračovalo vo výške

2 099,33 Eur, slovom dvetisícdeväťdesiatdeväť eur a tridsaťtri eurocentov, t.j. v časti neuhradeného
daňového nedoplatku.30. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zásahu do jeho práv pri výkone daňového
exekučného konania č. 110000503645, spočívajúcom v nezákonnom postupe správcu dane (daňové
exekučné konanie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb

z dôvodu, že v daňovom exekučnom konaní bolo preukázané, že tieto pohľadávky zanikli ich splnením
priamo daňovému dlžníkovi), ktoré zároveň žiadal vrátiť v celkovej výške 18 285,88 eur.

31. V prvom rade správny súd konštatuje, že mu v tomto konaní neprináleží posudzovať otázku
zániku pohľadávok, na ktoré bol vydaný daňový exekučný príkaz č. 110000503645/2021. Správny

súd nie je súdom skutkovým, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu
alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať
činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich
rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených
žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/32/2014, zo dňa 28. septembra 2015).

32. Následne vzhľadom na druh spávnej žaloby, bolo podstatou veci odpovedať na otázku, či opísaný
postup žalovaného je možné kvalifikovať ako iný zásah orgánu verejnej správy, ktorého definičné znaky
vymedzuje § 3 ods. 1 písm. e/ SSP.

33. Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky musí ísť o faktický postup
vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, pričom o tomto faktickom postupe neprebehlo
vopred žiadne formalizované administratívne konanie, keďže je výsledkom okamžitého uplatnenia
oprávnenia orgánu verejnej správy. Účelom iného zásahu orgánu verejnej správy je bezprostredne
reagovať na vzniknutú situáciu. Ide o výsledok okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej

správy. Táto bezprostrednosť z povahy veci znemožňuje, aby sa vopred viedol formalizovaný proces
s jeho formalizovaným zavŕšením, a aby sa dôsledne alebo spoľahlivo odlíšil procesný postup a jeho
výsledok. Preto ak zákonodarca zvolí formu iného zásahu pre naplnenie úloh verejnej správy, tak
neupravuje formalizovaným spôsobom rozhodovanie a právne posudzovanie prípadu vyúsťujúce do
individuálneho správneho aktu ako spravidla odôvodneného a formalizovaného výsledku správneho

konania (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžk 20/2019 z 26.
januára 2022).

34. Správny súd taktiež poukazuje na to, že daňové exekučné konanie je vykonávacím konaním, v
ktorom sa vymáha daňový nedoplatok, resp. iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím v daňovom

konaní. Začatie daňového exekučného konania nesie so sebou realizáciu úkonov a to aj v podobe
prikázania pohľadávky z účtu u poskytovateľa platobných služieb. Ide o špecifické právne nástroje
správcu dane upravené v Daňovom poriadku, ktoré vyslovene sledujú legitímny zámer, ktorým
je vymoženie daňového nedoplatku, iných peňažných plnení uložených rozhodnutím, exekučných
nákladovahotovýchvýdavkovpodľa§149Daňovéhoporiadkusprávcomdane.(uznesenieNajvyššieho

správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžk 31/2020 z 27. októbra 2021).

35. V preskúmavanom prípade za iný zásah orgánu verejnej správy žalobca považoval postup
žalovaného pri výkone daňového exekučného konania č. 110000503645. Správny súd v tejto súvislosti
uvádza, že žalovaný vykonal daňovú exekúciu na pohľadávku z bankového účtu žalobcu na základe

daňového exekučného príkazu č. 110000503645/2021 zo dňa 05.01.2022, ktorým bola nariadená
exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu vedeného u poskytovateľa platobných služieb.
K uvedenému žalovaný pristúpil v zmysle § 110 ods. 12 daňového poriadku po tom, čo žalobca
nesplnil povinnosť, ktorá mu bola žalovaným uložená na základe daňového exekučného príkazu
č. 101792429/2021 zo dňa 23.09.2021. Z ustanovení daňového poriadku je zrejmé, že daňovému

exekučnému príkazu, ktorým bola nariadená daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu
predchádzalo riadne administratívne konanie, sprevádzané formalizovaným procesným postupom (§ 90
a nasl. daňového poriadku).

36. Správny súd preto dospel k záveru, že žalobcom označený postup žalovaného nepredstavuje iný

zásah orgánu verejnej správy do práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu. Uvedený
záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžk 31/2020 z
27. októbra 2021 zverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho správneho súdu č. 1/2022
pod číslom 9/2022 ZNSS.37. K uvedenému správny súd dodáva, že daňové exekučné konanie predstavuje vo všeobecnosti
administratívne konanie zavŕšené vydaním rozhodnutia, prípadne opatrenia, ktoré sú spôsobilé byť

samostatným predmetom súdneho prieskumu a tým je vylúčené, aby sa jednalo o faktický úkon správcu
daneatedainýzásah.Daňovejexekúciikonieckoncovmožnozabrániťpodanímodvolaniaprotidaňovej
exekučnej výzve, pričom rozhodnutie druhostupňového orgánu o odvolaní je následne preskúmateľné
správnym súdom (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 2Sžf/63/2016, 3Sžf/77/2012, 5Sžf/66/2012,
2Sžf/65/2012). Žalobca teda žalobné námietky vo vzťahu k úhradám predmetných záväzkov mohol

uplatniť už proti daňovej exekučnej výzve č. 102068390/2021 zo dňa 2.11.2021, pričom z obsahu spisu
vyplýva, že voči exekučnej výzve odvolanie nebolo podané.

38. Správny súd po preskúmaní napadnutého postupu orgánu verejnej správy uvedeného dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju podľa § 261 SSP zamietol.

39. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a nasl. SSP, tak že účastníkom nepriznal právo
na náhradu trov konania, keďže žalobca nemal vo veci úspech celkom a ani sčasti a žalovanému voči
žalobcovi nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo
požadovať (§ 168 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, vlehotejednéhomesiacaododňadoručenia
rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 a podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ,
jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2).