Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 4, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222010008
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2222010008.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin lúpeže podľa
§ 188 odsek 1, odsek 2 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda zo dňa 24.08.2022, č.k. 1T/1/2022 - 190, na verejnom zasadnutí konanom dňa
5.10.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej aj len ako „okresný súd“) bol
obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že

obvinený dňa 14.05.2021 v čase okolo 18:00 hod. v meste Veľký Meder, okr. Dunajská Streda, na Nám.
Bélu Bartóka pred Základnou školou Komenského pri parku, na ulici pristúpil k poškodenému C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorý vtedy tam bol na svojom bicykli, od ktorého po predchádzajúcom rozhovore
na mieste slovne žiadal odovzdanie finančnej hotovosti vo výške 5,- €, čo poškodený najprv odmietol
odovzdať, na čo obvinený vytiahol viacúčelový skladací rybársky nožík s červenou rukoväťou dĺžkou
čepele 8 - 10 cm, ktorým smeroval na poškodeného a uviedol mu, aby mu odovzdal žiadané peniaze,

inak ho pichne nožom, kedy poškodený v obave o svoj život a zdravie mu vydal finančnú hotovosť v
nominálnej hodnote 5,- €, ktoré peniaze páchateľ na mieste zobral od poškodeného a z miesta ušiel na
neznámemiesto,čímpoškodenémuC.D.,nar.XX.XX.XXXXvE.F.,okresDunajskáStreda,trvalebytom
D. A., G. C. H. XXXX/XX, I. E. F., spôsobil celkovú škodu vo výške 5,- €, pričom rozsudkom Okresného
súdu Dunajská Streda sp. zn. 3T/208/2009 zo dňa 08.09.2010 v spojitosti s uznesením Krajského súdu
Trnava sp. zn. 6To/133/2010 zo dňa 03.02.2011 bol už právoplatne odsúdený za zločin lúpeže podľa §

188 odsek 1 Trestného zákona.
2.Zatosúdobžalovanému podľa§188odsek2Trestnéhozákona,§42odsek1Trestnéhozákona,§41
odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 5 Trestného zákona uložil súhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 9 (deväť) rokov 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona
obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia a rozhodol tiež o nároku na náhradu škody, ktorý uplatnil poškodený. Zároveň podľa § 42 ods.

2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. 14T/32/2021 zo dňa 28.09.2021, právoplatný 13.10.2021 vo výroku o treste ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad. Obžalovanému bol tiež podľa § 76 odsek 2 Trestného zákona uložený
ochranný dohľad na 2 (dva) roky.
3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu

(citácia):„Ako splnomocnená právna zástupkyňa obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko Mesto D.
A., t. č. ÚVTOS, týmto predkladám do konania odôvodnenie odvolania do trestného konania vedeného
na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. l T/l/2022 v nasl. znení:

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 24.08.2022 bol obžalovaný uznaný za vinného
na tom skutkovom základe, že mal dňa 14.05.2021 v čase okolo 18:00 hod. v meste Veľký Meder,
okr. Dunajská Streda, na Nám. Bélu Bartóka pred Základnou školou Kamenského pri parku, na ulici
pristúpiť k poškodenému C. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý tam vtedy bol na bicykli, od ktorého mal po
predchádzajúcom rozhovore na mieste slovne žiadať odovzdanie finančnej hotovosti vo výške 5,-€,

čo poškodený mal najprv odmietnuť odovzdať, na čo mal obžalovaný vytiahnuť viacúčelový skladací
rybársky nožík s červenou rukoväťou dlžkou čepele 8 - l O cm, nasmerovať ho na poškodeného a uviesť
mu, že mu má odovzdať žiadané peniaze, inak ho pichne nožom, kedy sa mal poškodený obávať o svoj
život a zdravie, v čoho dôsledku mu mal vydať finančnú hotovosť v nominálnej hodnote 5,-€, obžalovaný
takto odovzdané peniaze mal od poškodeného zobrať a zo špecifikovaného miesta ujsť
na neznáme miesto, čím mal poškodenému spôsobiť celkovú škodu vo výške 5,-€.

Súd pritom pri vydávaní uvedeného rozsudku poukázal aj na odsudzujúci rozsudok Okresného súdu
DunajskáStredasp.zn.3T/208/2009zodňa08.09.2010vspojitostisuznesenímKrajskéhosúduTmava
sp. zn. 6To/133/2010 zo dňa 03.02.2011, a teda na to, že bol obžalovaný už právoplatne odsúdený za
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v platnom znení (ďalej aj ako
„Trestný zákon“ alebo „Tr. zák.“"), a preto vyslovil, že má byť vinný za spáchanie zločinu lúpeže podľa §

188 ods. 1, ods. 2, písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, a teda
že mal proti inému použiť hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou. Obžalovanému bol uložený za tento skutok (súhrnný)
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov 6 mesiacov, to všetko s poukazom na § 188
ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 5

Trestného zákona a zároveň má takýto trest v zmysle § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona
vykonať v ÚVTOS so stredným stupňom stráženia.
Okresný súd Dunajská Streda sa pritom uvedeným rozsudkom vyrovnal aj s inými, z trestnoprávneho
hľadiska dôležitými otázkami, a to:
zrušil Trestný rozkaz Okresného súdu Dunajská Streda vydaný pod sp. zn. I 4T/32/2021 zo dňa

28.09.2021, ktorý sa stal právoplatným dňa 13.10.2021 v rozsahu, ako to je uvedené v predmetnom
rozsudku;
obžalovanému uložil ochranný dohľad na 2 roky;
zaviazal obžalovaného k náhrade spôsobenej škody poškodenému vo výške 5 €.
Môj mandant na pojednávaní konaného dňa 24.08.2022, ale aj ja sama na predmetnom pojednávaní

sme podávali odvolanie voči vyhlásenému rozsudku prvotne z dôvodu, že môj mandant skutok, ktorý sa
mu kladie za vinu nespáchal, pričom v rámci konania neboli zistené také dôkazy, ktoré by jednoznačne
preukazovali opak tvrdenia obžalovaného. Skutkové okolnosti uvádzané poškodeným sú nejasné a v
mnohých prípadoch pri porovnaní jeho tvrdení v rôznych štádiách konania aj protichodné.
Prvostupňovýsúdprejudiciovalsprávnosťskutkovýchtvrdenípoškodeného,ikeďtietobolivjednotlivých

štádiách konania protichodné a nevedel ich ani žiadnymi priamymi dôkazmi potvrdiť.
Jeho tvrdenia pritom neboli ani náležite objasnené (a zrejme ani objasniteľné), a to ani v základných
otázkach, tzn. neboli dostatočne preukázané žiadne okolnosti, ktoré podmieňujú naplnenie konkrétnej
skutkovej podstaty trestného činu.
Celé trestné konanie, ale aj samotné rozhodnutie, vychádza tak, ako to je naznačené vyššie, výsostne

len z tvrdení uvedených poškodeným, z ktorého to muselo byť ešte aj „vyťažené“, keďže sám od seba
totiž necítil potrebu obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní a podať trestné oznámenie.
Svedecká výpoveď ostatných „svedkov“ pritom poskytuje do konania len sprostredkované informácie;
pričom v danom prípade vzhľadom na ich sociálne pomery, môžu byť tieto osoby považované za blízke
v zmysle civilnoprávnej definície tohto pojmu- sama matka poškodeného pritom pri svojej výpovedi

uviedla, že nechceli (ani poškodený) aby tento údajne spáchaný skutok bol prešetrovaný políciou. Matka
poškodeného pritom vysvetlila aj ich indíciu, a teda prečo nechceli ísť na políciu, ktorá tkvela v tom, že
išlo len o 5 €; žiadne nebezpečné vyhrážanie či použitie nože ako okolnosť, ktorá sa vymyká normálu,
nespomenula.
Na pojednávaní konaného dňa 24.08.2022 poškodený opäť raz prezentoval úplne novú verziu

svojho príbehu, pričom sa jednotlivé jeho výpovede odlišujú v podstatných tvrdeniach a okolnostiach,
ktoré sú neprehliadnuteľné (výška poskytnutej sumy bola zo začiatku nižšia /3€-5€/; niekedy zabudol
uviesť, že mal obžalovaný použiť nôž;smerovanie noža a vzdialenosť noža od neho bola nekonštantne vysvetľovaná z jeho strany počas
jednotlivých výpovedí;
rôzne verzie na to, ako sa nôž mal dostať do jeho ruky a pod.).

Poznamenávame pritom, že nebolo možné jednoznačne zistiť ani to, o akú zbraň sa jedná; resp. sám
poškodený si nebol istý ešte v prípravnom konaní, čo mal vlastne obžalovaný držať
v ruke, kým na hlavnom pojednávaní už pomaly uvádzal aj značku nožíka.
V rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda je uvedené, že bola vina obžalovaného dostatočne
preukázaná. a to najmä výpoveďou poškodeného.

Počas dokazovania, či už v prípravnom konaní, ale ani v konaní pred súdom nebol zisťovaný typ údajne
použitej zbrane, táto nebola nájdená, v čoho dôsledku nemôžeme zistiť ani to či ide
o predmet, ktorým mohol obžalovaný urobiť útok proti telu dôraznejším (ak skutok, ktorý sa mu kladie
za vinu vôbec vykonal).
Poškodený ako aj obžalovaný zhodne uviedli, že sa poznajú zo základnej školy, kým sa od ukončenia
základnej školy nemali stretnúť, pričom ich vzťah nemal byť ani zlý. V rozpore s týmto tvrdením potom

poškodený vo svojich výpovediach nelogicky uvádza aj to, že sa mal báť od obžalovaného.
Matka poškodeného sa pritom dostala do rozporu s vyššie uvedeným jednoznačným tvrdením
svojho syna a uviedla, že sa jeho syn v meste stretol s obžalovaným niekoľkokrát. Podľa uvedenia matky
poškodeného, je pritom poškodený „veľmi úzkostlivý" a „nerozmýšľa reálne“, čo jednoznačne môže mať
vplyv aj na jeho schopnosť vnímať situácie okolo seba, príp. tieto situácie správne vyhodnotiť.

Podľa udania matky poškodeného pritom poškodený bežne nemá ani pri sebe hotovosť (ak tak, tak len
mince), keďže nevie narábať s peniazmi - no napriek tomu mal mať práve v ten deň u seba papierové
peniaze v nominálnej hodnote 5,-€.
Máme teda aj v zmysle vyššie opísaných skutočností za to, že sa v konaní na prvostupňovom súde
jednoznačne nepreukázalo spáchanie skutku, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu. V konaní sa vôbec

nezisťovali okolnosti ohľadne poškodeným uvádzaného viacúčelového skladacieho rybárskeho nožíka,
ktorý mal mať červenú rukoväť - ustálila sa dÍžka čepele bez toho, aby sa priamo zistilo, že obdobné
skladacie nožíky môžu mať čepeľ v uvedenej dĺžke, či obžalovaný mohol alebo priamo že mal takýto
druh nožíka, ako aj bez toho, že by vzhľadom na povahu a „mentálnu zaostalosť“ poškodeného tento
vôbec vedel posúdiť, opísať a udať rozmery takéhoto nožíka.

Keď už sme ale pri otázke vážnej obavy poškodeného od obvineného, musíme poukázať aj na
to, že zrejme tento ani nemusel mať obavy z obžalovaného v momente ich údajného stretnutia, keďže
sa takémuto stretnutiu nesnažil predísť, a to i napriek tomu, že mal pri sebe bicykel, ktorým by sa vedel
vyhnúť vôbec aj stretnutiu. Keď sa ale nevyhol stretnutiu, mohol bez problémov zavolať pomoc, o ktorú
nežiadal ani po údajnom spáchaní skutku. Máme za to, že sa jeho „obavy“ vytvorili zámerne, už len

v priebehu trestného konania, tzn. až po zistení skutkových znakov konkrétneho trestného činu, ktoré
požaduje zákon.
V tomto prípade je veľmi zaujímavé aj to, že napriek tomu, že je park, v ktorom sa mal údajný skutok
odohrať,celoročne,aleosobitnevjarnom,letnomajesennomobdobíveľmipopulárnymmiestom,skutok
kladený za vinu obžalovanému ale nikto nevidel, a teda poškodenému spáchanie tohto skutku nikto

nevedel hodnoverne dosvedčiť.
Výpoveď p. J. K., ktorým sa malo dosvedčiť tvrdenie poškodeného, a teda ktorý má byť priateľom
poškodeného, bolo okrem toho, že bolo len nepriame a účelové, aj protichodné a práveže nepotvrdil
skutok, ktorý prezentoval poškodený. Všetky poznatky, ktoré tento svedok prezentoval pred súdom
(ale aj v predchádzajúcom konaní), boli získané z rozprávania poškodeného, ktorému podľa vlastného

udania svedka, sám nekládol veľký dôraz. Bezvýznamnosť situácie (pokiaľ sa vôbec udiala) potvrdzuje
aj časový odstup, kým vôbec poškodený porozprával túto príhodu p. K., ako aj to, že poškodený vôbec
nemal byť rozrušený pri takomto telefonáte; tzn. p. K. nemohol vedieť a ani predpokladať, že sa malo
jednať o trestný čin.
V tomto odôvodnení odvolania máme záujem poukázať vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti

teda aj na nedôveryhodnosť poškodeného, keďže sa tento počas celého trestného konania vyjadroval
zmätočne, pričom boli výrazné rozpory aj v jeho postupe a konaní po údajne prežitom skutku. V konaní
pritom bolo jednoznačne preukázané aj to, že trpí rôznymi diagnózami, ktoré môžu mať vplyv na jeho
schopnosť správne vyhodnotiť životné situácie, a teda aj toho, že je ľahko ovplyvniteľný.
Máme za to, že sa preukázanie viny obžalovaného nemôže zakladať len na základe výpovede

poškodeného, ktorý je o. i. zmätočný, ale spáchanie akéhokoľvek protiprávneho skutku má byť
prešetrené a preukázané tak, aby mohlo byť na konci konania vyhlásené nespochybniteľné a
bezpodmienečné rozhodnutie, keďže až rozhodnutie takéhoto druhu môže zaručovať spravodlivosťa dôveru v justície. Bez bezpodmienečného splnenia týchto atribútov sa javí byť uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 9 rokov 6 mesiacov za neprimerane prísne.
Obžalovaný má za to, že v danom konaní bola porušená i zásada in dubio pro reo, ale aj s zásada

propocionality pri ukladaní trestu.
Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukázaním na značné rozpory v tomto konaní, máme za
to, že sa orgánom činným v trestnom konaní nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že sa
skutok stal, že ho spáchal obžalovaný a teda že by bola konkrétna osoba z konkrétneho skutku vinná.
Práve z týchto dôvodov sa domáhame, aby Krajský súd v Trnave na základe § 321 ods. 1 písm. a)

Trestného poriadku zrušil rozsudok prvostupňového súdu a aby v predmetnom konaní sám s odkazom
na§ 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí.“
4. Prokurátor sa po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní vzdal práva podať odvolanie.
5. Krajský súd v Trnave (ďalej aj len ako „krajský súd“) ako odvolací súd rozhodoval o odvolaní na
verejnom zasadnutí, ktoré vykonal za prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora. Prokurátor
považujeodvolanieobžalovanéhozanedôvodnéapretohonavrhujepodľa§319TPzamietnuť.Obhajca

obžalovaného poukázal na dôvody odvolania, ktoré uviedol písomne. Navrhuje, aby krajský súd zrušil
rozsudok súdu I. stupňa a obžalovaného oslobodil spod obžaloby. Obžalovaný sa pridržal vyjadrenia
svojho obhajcu.
6. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania
v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.
3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti

výroku o vine aj proti výroku o treste. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
8. Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením §
278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery,

ktoré z nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovaného za
vinného.
9. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo aj podľa krajského súdu preukázané, že obžalovaný sa
dopustil skutku tak, ako mu je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom.10. Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého
rozsudkujasneazrozumiteľnevyložil,ktoréskutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazysvojeskutkové
zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia

je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou
obžalovaného.
11. Z usvedčujúcich dôkazov krajský súd poukazuje predovšetkým na výpoveď poškodeného, svedkov
L. D. a J. K..

12. Obžalovaný v podanom odvolaní namieta viacero skutočností. Jednou z nich je to, že obhajoba,
na rozdiel od okresného súdu, považuje tvrdenia poškodeného v jednotlivých štádiách konania za
protichodné a vytýka mu, že svoje tvrdenia nevedel potvrdiť žiadnymi priamymi dôkazmi.
13. Krajský súd konštatuje, že výpovede poškodeného sa v podstatných bodoch neodlišujú, jeho
výpovede pôsobia konzistentne a odchylnosti, na ktoré obhajoba poukazuje, nie sú podstatnými,
relevantnými.

14. Vplyv na hodnotenie výpovede poškodeného nemôže mať ani skutočnosť, že matka poškodeného
vysvetlila, prečo spočiatku nechcela oznámiť, čo sa stalo jej synovi. Nie je rozhodnujúce, ako udalosti,
o ktorej jej rozprával syn, vnímala ona. A to v tom zmysle, či „správne“ z trestnoprávneho hľadiska
posúdila, že ide o spáchanie závažného trestného činu. Rozhodujúce je, že poškodený tak v prípravnom
konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní popísal stretnutie s obžalovaným, uviedol, že obžalovaný mal

v rukách nôž, ktorý mieril na poškodeného, a žiadal od neho 5 eur. Popísal miesto stretnutia, aj to, prečo
neoznamoval udalosť na polícii. Uviedol, že mal obavu z pomsty obžalovaného, ak by skutok oznámil
polícii,zároveňsaobával,žejehotvrdenianebudúbranévážne,keďženeprišlokjehozraneniu.Oznámil
to však matke a aj ďalším osobám, ktorých označil ako priatelia. Jeho matka - svedkyňa L. D., potvrdila,
že jej syn povedal o stretnutí s obžalovaným, o tom, ako od neho žiadal peniaze a vytiahol na neho nôž.

Aj ona potvrdila, že jej syn mal strach, a rovnako ako on, aj ona sa obávala, že po nahlásení na polícii
by sa jej synovi mohol obžalovaný pomstiť.
15. Je tiež pravdou, ako na to poukazuje obhajoba, že výpoveď svedka – poškodeného je jediným
priamym dôkazom. Tento dôkaz bol, aj vzhľadom na informáciu, ktorú o osobe poškodeného uviedla
jeho matka, že je osobou v psychiatrickej starostlivosti, podrobený dôslednej previerke a to aj tým

spôsobom, že vo vzťahu k osobe poškodeného bolo vykonané aj znalecké dokazovanie. A to jednak
znalcom z odvetvia psychiatrie, jednak znalcom z odvetvia psychológie. Bolo zistené, že poškodený
dokáže chápať zmysel trestného konania, kritičnosť a úsudková schopnosť poškodeného sú prítomné
v podstatnom rozsahu i miere. Ide o osobu ľahko mentálne retardovanú, bez explorovanej forenzne
významnej duševnej poruchy, choroby, alebo jej takého stupňa a takej závažnosti, ktorá by podstatným

a významným spôsobom ovplyvňovala jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Napriek tomu, že
intelektové schopnosti poškodeného sú v pásme mentálnej subnormy, všeobecná vierohodnosť nie je
spochybniteľná v tom kontexte, že by zámerne skresľoval realitu, limitovaná môže byť náročnosťou
materiálu, ktorý má vnímať, zapamätať si ho, reprodukovať. Špecifickú vierohodnosť poškodeného
nemožno spochybniť.

16. Ako bolo uvedené už v odseku 14, závažné a podstatné odchýlky v popise udalostí, popise
konania obžalovaného voči jeho osobe, nie sú vo výpovediach poškodeného prítomné. V súlade s týmto
konštatovaním sú aj znalecké zistenia, ktoré ako jeden z ďalších dôkazov, prispievajú k možnosti
vyhodnotiť výpoveď poškodeného ako vierohodnú a pravdivú.
17. Výpoveď poškodeného potvrdzujú aj nepriame dôkazy a to výpovede svedkyne L. D., ktorej

poškodený ako svojej matke popísal, čo sa odohralo v parku a ako konal obžalovaný a svedka J. K.,
ktorému sa poškodený tiež zveril o tom, že obžalovaný od neho, držiac nôž v ruke, žiadal peniaze.
18. Ďalšou odvolacou námietkou je podľa obhajoby nepreukázaný spôsob vykonania skutku, a to
so zbraňou. Spochybnenie tejto skutočnosti mali spôsobiť zmeny výpovede poškodeného. Obhajoba
tvrdí, že poškodený prezentoval na hlavnom pojednávaní dňa 24.8.2023 novú verziu udalostí. K tomu,

že poškodený vypovedal o podstatných skutočnostiach konzistentne a rovnako, sa krajský súd vyjadril
už v odsekoch vyššie. Obhajoba tvrdí, že poškodený niekedy zabudol uviesť nôž vo svojej výpovedi.
Krajský súd však konštatuje, že aj zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 24.8.2023 vyplýva,
že poškodený uviedol, že obžalovaný nožík namieril na neho. Rovnako možno konštatovať, že aj
z prečítanej výpovede z prípravného konania zo dňa 9.6.2021 vyplýva, že aj v tejto výpovedi poškodený

vypovedal o tom, že obžalovaný použil nôž, vytiahol ho a priložil najprv ku kolesu bicykla, potom ho
nasmeroval proti poškodenému. Poškodený popísal opakovane a zhodne, že išlo o nožík, ktorým sa mu
najprv mal obžalovaný vyhrážať, že mu prereže gumy, potom ho namieril na neho.19. Okolnosť, že zbraň nebola nájdená, ako tvrdí obhajoba, nie je dôvod, prečo by nemohlo prísť
k správnemu skutkovému zisteniu, že obžalovaný za účelom zosilnenia hrozby a uľahčenia zmocnenia
sa cudzej veci použil rybársky nožík. Následne bol správne ustálený skutok, ktorý okresný súd správne

právne kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. a) Trestného zákona.
20. Aj ďalšie, obhajobou poukazované rozpory, v skutočnosti nimi nie sú. Nie je možné konštatovať,
že ide o rozporné tvrdenia, keď sa poškodený vyjadrí, že sa obžalovaného bál, mal pred ním rešpekt,
a krátko pred tým sa vyjadrí, že chodili do jednej triedy, vychádzali spolu dobre, ale zároveň pokračuje

a vypovedá o tom, že obžalovaný ho zvykol otravovať, ale neboli vo veľmi zlom vzťahu, zároveň tiež
uvedie, že od ukončenia základnej školy ho zvykol vidieť v meste a počul, že bol vo väzení. Poškodený
vysvetlil, že obavy pred obžalovaným mal, mal pred ním rešpekt. Ak poškodený vypovedal o tom, že
poškodený od neho žiadal 5 eur, ktoré mu aj dal, túto skutočnosť nemožno spochybniť len preto,
že podľa matky poškodeného máva jej syn pri sebe len mince. Treba totiž upozorniť, že obhajoba
v podanom odvolaní namieta skutočnosti vyplývajúce z dôkazov, ktoré pred súdom neboli vykonané.

Svedkyňa D., matka poškodeného, vypovedala na hlavnom pojednávaní, pričom k tomu, akú hotovosť
mával poškodený pri sebe sa nevyjadrila, k tejto skutočnosti jej nebola položená žiadna otázka, a ani
nebola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania.
21. Čo sa týka námietok obhajoby, že poškodený, napriek prezentovaným obavám z obžalovaného,
sa nesnažil stretnutiu s obžalovaným predísť, tieto sú nedôvodné. Na základe preukázaného nemožno

tvrdiť, že by poškodený akýmkoľvek spôsobom vyprovokoval správanie obžalovaného voči jeho osobe.
Zároveň potom skutkové závery o priebehu skutku a právne závery o spáchaní trestného činu
obžalovaným nemôžu byť spochybnené tým, že poškodený mohol ujsť pred obžalovaným, ale tak
nespravil. To, či skutok v parku niekto mohol vidieť, to, že ho niekto musel vidieť, pretože ide o populárne
miesto, sú len domnienkami obhajoby, a skutočnosť, že skutok nevidel nik iný, neznamená, že skutok

sa nestal.
22. Nie je dôvodná ani námietka obhajoby, že svedok K. nepotvrdil skutok, ktorý prezentoval poškodený.
Je pravdou, že ide o dôkaz nepriamy, s čím sa vysporiadal tak okresný ako aj krajský súd už vyššie.
Svedok K. nebol priamym svedkom udalostí, ale vypovedal, čo mu o skutku povedal poškodený. Svedok
vypovedal na hlavnom pojednávaní s odstupom jedného roka od udalosti. Nie je rozhodujúce, že si

nespomína, či mu poškodený volal v deň keď sa skutok mal stať, alebo neskôr. Domnieva sa, že to bolo
do týždňa od udalosti. Z odpovede svedka na otázku, či sa mu ozval poškodený rozrušený ihneď po
skutku telefonicky, nemožno vyvodiť, či svedok odpovedal „nie“ z dôvodu, že mu poškodený nevolal
rozrušený, alebo že sa mu neozval ihneď alebo to nebolo telefonicky. Každopádne okolnosť, či pri
reprodukovaní udalostí poškodeným bol tento rozrušený alebo nie, nie je rozhodujúcou pri ustálení, že

sa skutok stal a tento spáchal obžalovaný.
23. Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke okresným súdom správne právne kvalifikované ako
zločin podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a)
Trestného zákona.
24. K námietke proporcionality uloženého trestu, ktorý obhajoba považuje za neprimerane prísny,

v prvom rade krajský súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 326 ods. 5 Trestného poriadku doplnil
dokazovanie o oboznámenie podstatného obsahu spisu Okresného súdu Dunajská Streda, sp.zn.
3T/208/2009. Práve z obsahu tohto spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný A. B. bol pred
spáchaním prejednávaného skutku (14.5.2021) právoplatne uznaný za vinného zo spáchania zločinu,
a to lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, rozsudkom Okresného súdu Dunajská

Streda zo dňa 8.9.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.2.2011. Rovnako bol oboznámený
podstatný obsah spisového materiálu a najmä trestný rozkaz Okresného súdu Dunajská Streda, sp.zn.
14T/32/2021 zo dňa 28.9.2021, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 4.10.2021 a ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 13.10.2021. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd rozhodol správne, keď za skutok
zo dňa 14.5.2021, právne kvalifikovaný ako zločin, ukladal obžalovanému trest podľa § 188 ods. 2

Trestného zákona, za použitia ustanovení §§-ov 38 ods. 2, 41 ods. 2, 42 ods. 1 a 38 ods. 5 Trestného
zákona. Okresný súd ukladal súhrnný trest, a to vzhľadom na to, že prejednávaný skutok a skutok,
za ktorý bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda, sp.zn. 14T/32/2021 sú
v súbehu, teda ukladal trest za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu
s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a za

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, ktorých sa dopustil dvoma skutkami.
Keďže, ako bolo uvedené, zároveň opätovne spáchal zločin, bolo potrebné ukladať trest postupom podľa
ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona, a dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (7rokov) zvýšiť o jednu polovicu ( o dva a pol roka ). Trest bol potom ukladaný pri dolnej hranici upravenej
trestnej sadzby v zmysle § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 a 5 Trestného zákona.
25. Okresný súd pri hodnotení dôkazov postupoval podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, t.j. vyhodnotil

ich podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo a v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia. Odvolací súd nemá dôvod
na zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko závery okresného súdu považuje za správne.
26. Keďže všetky dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného boli vykonané v súlade so zákonom
a ani krajský súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku

z prvostupňového rozsudku.
27. Rovnako správne postupoval okresný súd aj pri úvahách o druhu a výmere trestu obžalovanému
a uložil tomuto trest, ktorý zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu. Po doplnení dokazovania
v intenciách ustanovenia § 326 ods. 5 Trestného poriadku konštatuje aj krajský súd, že vzhľadom
na závažnosť konania obžalovaného, osobné pomery obžalovaného, charakter celkovej trestnej
činnosti a najmä vzhľadom na existenciu okolnosti jeho predchádzajúceho odsúdenia za zločin, keďže

obžalovaný bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný, nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
deväť rokov a šesť mesiacov, je trestom spravodlivým a zákonným. Správny je aj výrok o zaradení
obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol
v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody
za úmyselný trestný čin. Zároveň bolo správne rozhodnuté aj o uložení ochranného dohľadu, pretože

obžalovaný sa dopustil spáchania úmyselného trestného činu, a bol už v minulosti najmenej dvakrát
vo výkone trestu odňatia slobody za takýto trestný čin, pričom mu je ukladaný nepodmienečný trest
odňatia slobody. Od obžalovaného sa vzhľadom na jeho osobu, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
spôsob života, na prostredie, v ktorom žije, a na povahu spáchanej trestnej činnosti, nedá očakávať, že
po výkone trestu povedie riadny život.

28. Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie
obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.