Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/67/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722201601
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5722201601.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyňa spravodajkyňa), v spore
žalobcu: Slovak Estate s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:
50 050 907, právne zastúpený: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D,
040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: O. V., nar. X.X.XXXX, bytom
V. XXXX/XX, XXX XX L. U. G., o nahradenie prejavu vôle, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Martin č. k. 15C/28/2022-76 zo dňa 7. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu žalobcu zamieta.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nahradil prejav vôle žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu
v znení, že žalovaný predáva žalobcovi a žalobca kupuje spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/15 k celku k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. M., obec L. D. Q., okres G., ktoré sú evidované na LV č. XXX
vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, a to pozemok parcela registra E parc. č. 129/1 o
výmere 3 931 m2 - orná pôda, pozemok parcela registra E parc. č. 129/2 o výmere 15 278 m2 - trvalý
trávnatý porast, pozemok parcela registra E parc. č. 129/3 o výmere 4 911 m2 - orná pôda a pozemok

parcela registra E parc. č. 129/4 o výmere 5 060 m2 - orná pôda za kúpnu cenu vo výške 1 264,46 eur,
ktorú sa žalobca zaväzuje uhradiť žalovanému do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň vyslovil,
že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
Z LV č. XXX mal preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom vyššie uvedených
nehnuteľností, a to v podiele 1/5 a žalovaný je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/15, ktorý
nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 5.3.2021 pod č. V5658/2020,
a to od predávajúceho M. H.. Predávajúci spoluvlastník M. H. požiadal cestou právneho zástupcu

obec L. D. Q. o súčinnosť, aby na úradnej tabuli vyvesila a iným náležitým spôsobom na internetovej
stránke obce zverejnila ponuku na uplatnenie predkupného práva spolu so zoznamom nehnuteľností,
ktoré predložil. Obec L. D. Q. odpovedala predávajúcemu M. H. spôsobom, že ponuku na uplatnenie
predkupného práva zverejnili na úradnej tabuli obce L. D. Q. dňa 24.8.2020 po dobu dvoch mesiacov
a tiež aj na webovú stránku obce. Predávajúci M. H. porušil zákonné predkupné právo oprávnených
spoluvlastníkov, a teda aj žalobcu, nakoľko mu neponúkol na predaj svoj podiel. Zverejnenie ponuky na
úradnej tabuli obce a na jej webovej stránke nie je možné považovať za kvalifikovanú ponuku, keďže táto

nebola adresovaná priamo podielovému spoluvlastníkovi, teda aj žalobcovi. Podielový spoluvlastník je
povinný ponúknuť na predaj ostatným spoluvlastníkom, a ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú
spoluvlastníci predkupné právo. Títo sa majú predovšetkým dohodnúť o výkone predkupného práva. Iba
v prípade, ak k takejto dohode medzi nimi nedôjde, majú následne právo vykúpiť podiel pomerne, podľaveľkosti spoluvlastníckych podielov. Takáto postupnosť pri realizácii ponuky, t. j. dohoda a podmienenosť
práva výkupu pomerne podľa veľkosti podielov, je skutočnosťou, že sa spoluvlastníci nedohodnú,
zodpovedá zneniu druhej vety ust. § 140 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ): „Ak sa spoluvlastníci

nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.“
Nemožno akceptovať požiadavku, aby povinný spoluvlastník v realizovanej ponuke prednostne ponúkol
svoj podiel oprávneným spoluvlastníkom podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov s určením ním
zodpovedajúcej cene. Dohodu o výkone predkupného práva môžu po realizácii ponuky uzavrieť všetci
oprávnení spoluvlastníci, a ak sa oprávnení spoluvlastníci nedohodnú, právo vykúpiť spoluvlastnícky

podiel svedčí tým oprávneným spoluvlastníkom, ktorí majú o kúpu záujem a súčasne predkupné právo aj
vykonali.Pretožeponukapovinnéhospoluvlastníkasavzťahujenacelýpodiel,ktorýzamýšľapreviesť,je
tým oprávneným spoluvlastníkom, ktorý predkupné právo vykonali k dispozícii celý tento podiel (prirastie
im časť podielu, ktorá by pripadala na tých spoluvlastníkov, ktorí ponuku neprijali). Samozrejme podiel
povinného spoluvlastníka si vyporiadajú podľa veľkosti svojich podielov na veci. Preto argumentácia
žalovaného, že žalobca má v tomto prípade nárok iba na časť, ktorá zodpovedá jeho spoluvlastníckemu

podielu, nie je dôvodná a žalobca má právo, keďže bolo predkupné právo porušené z celého podielu
domáhať sa celého tohto podielu vo vzťahu k žalovanému. Žaloba obsahuje znenie kúpnej zmluvy,
resp. podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, a preto žaloba žalobcu je dôvodná a v celom rozsahu jej
vyhovel.ZároveňpoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduČRsp.zn.28Cdo/2783/2019,kdezmyslom
právnej úpravy predkupného práva je ochrana spoluvlastníkov spoločenstva pred tým, aby tretia osoba,

ktorá nebola spoluvlastníkom nehnuteľnosti, vstúpila na tento list vlastníctva. To znamená, že zmyslom
predkupného práva je to, že ten, koho predkupné právo bolo porušené, má právo domáhať sa celého
podielu, ktorý bol prevedený na tretiu osobu.
O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Má zato, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nenapĺňa zákonné
požiadavky podľa § 220 ods. 2, 3 CSP, nakoľko absentuje skutočnosť, ako sa žalovaný vo veci vyjadril,
keď v bode 4 vo vzťahu k jeho vyjadreniu súd konštatoval len, že ide o opakovanie skutočností v
predchádzajúcomvyjadrení,absentujeakosúdposúdilpodstatnéskutkovétvrdeniaaprávneargumenty

strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Absentuje vysvetlenie odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe.
Z ustálenej judikatúry vyplýva, že súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jasné a zrozumiteľné, dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Okresný súd sa

vôbec nevysporiadal so zásadnou, na vec sa vzťahujúcou, skutočnosťou, a síce že medzi žalobcom
a ďalšími podielovými spoluvlastníkmi, ktorých predkupné právo takisto malo byť porušené, nedošlo
k žiadnej dohode o tom, že ich práva z porušenia predkupného práva môže uplatňovať len žalobca,
resp. sa vzdávajú tohto práva v prospech žalobcu. Uvedená skutočnosť nebola sporná a žalobca
ju ani nikdy nepoprel. Vôbec sa teda súd prvej inštancie nevysporiadal s jeho skutkovou a právnou

argumentáciou, keď konštatoval, že jeho argumentáciu považuje za nedôvodnú, avšak nevysvetlil svoj
odklon od zaužívanej súdnej praxe slovenských súdov. Pred súdom prvej inštancie okrem argumentácie,
že nemohlo dôjsť k porušeniu predkupného práva z dôvodu, že ponuka na uplatnenie tohto práva
bola riadne zverejnená na úradnej tabuli obce, ako aj na jej webovej stránke, argumentoval aj tým,
že ak v teoretickej rovine došlo k porušeniu žalobcovho predkupného práva, žalobca, v tomto prípade

s poukazom na znenie § 603 ods. 3 v spojení s § 140 OZ mal nárok na odkúpenie nehnuteľností
len na jemu pripadajúcu pomernú časť vo veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, čo predstavuje 1/5-
inu z 1/15-iny. V tejto súvislosti poukázal na súdnu prax najvyšších súdnych autorít, napr. uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS/52/2016, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2008,
ktorými sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal, avšak súdom prvej inštancie uvádzané rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/2783/2019 s poukazom na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.
6Cdo/129/2019 nemožno považovať za judikát, a ani nespadá pod pojem „ustálená rozhodovacia
prax“. V rámci aktuálnej rozhodovacej praxe na všeobecných súdoch SR je právny názor vyjadrený
v rozhodnutiach sp. zn. II.ÚS/52/2016 a sp. zn. 2Cdo/91/2008 rešpektovaný a tieto súdy rozhodujú v
súlade s takto vysloveným právnym názorom, a ako príklad poukázal napríklad na rozsudok Okresného

súdu Námestovo sp. zn. 2C/5/2017, Okresného súdu Košice sp. zn. 16C/222/2018, Okresného súdu
Malacky sp. zn. 31C/198/2018, Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/323/2017. Súd prvej inštancie rovnako
opomenul zdôvodniť právne následky, ktoré vyplývajú z porušenia predkupného práva s poukazom na
znenie § 603 ods. 3 OZ. V prípade porušenia predkupného práva majú oprávnení spoluvlastníci navýber tri možnosti, a to domáhať sa neplatnosti právneho úkonu medzi doterajším spoluvlastníkom a
treťou osobu, alebo domáhať sa rozhodnutia na súde, ak nedôjde k mimosúdnej dohode o nahradenie
prejavu vôle, aby mu bol predaný spoluvlastnícky podiel za rovnakých podmienok, ako ho nadobudol

nadobúdateľ a napokon naďalej si ponechať predkupné právo. V súdenom prípade sa žalobca na
základe porušenia jeho predkupného práva domáha nárokov vyplývajúcich z tohto porušenia, pričom
nie je možné, a to aj s poukazom na citovanú judikatúru, aby boli ostatní podieloví spoluvlastníci ukrátení
na svojich právach pre ich pasivitu, kedy by za situácie vyhovenia takejto žalobe došlo de facto k
zániku ich predkupného práva voči žalovanému, ktoré podľa zákona im má byť zachované v rozsahu

im pripadajúcich spoluvlastníckych podielov. Pokiaľ teda žalobca neuzavrel s ostatnými spoluvlastníkmi
písomnú dohodu ohľadom uplatnenia predkupného práva na prevedené spoluvlastnícke podiely voči
žalovanému, zostalo týmto ostatným spoluvlastníkom predkupné právo voči žalovanému ako novému
nadobúdateľovi zachované v pomere ich spoluvlastníckeho podielu, a teda nemôže si ho uplatňovať
žalobca. Žalobca si mohol uplatniť nároky z predkupného práva len v rozsahu pomernej časti k výške
jeho spoluvlastníckeho podielu. Keďže žalobca si v tomto súdnom konaní uplatňoval nárok presahujúci

výšku jeho spoluvlastníckeho podielu, tento nedostatok súd nie je oprávnený naprávať s poukazom na
§ 216 ods. 1 CSP. Navrhuje preto napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na
náhradu trov konania. V prípade, že odvolací súd dospeje k inému procesnému postupu, alternatívne
navrhol napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca považuje napadnutý rozsudok vo výrokovej časti, ako aj v rozsahu jeho odôvodnenia za
úplný a vecne správny. Domnieva sa, že práve naopak argumentácia žalovaného v odvolaní vykazuje
znaky nesprávnosti po skutkovej či právnej stránke. Nestotožňuje sa s argumentáciou žalovaného, že
mu prináleží domáhať sa predkupného práva len v pomernom rozsahu. Predkupné právo si neuplatnil

žiaden z ostatných podielových spoluvlastníkov, a to aj napriek tomu, že odo dňa uskutočnenia prevodu
vlastníckeho práva v prospech žalovaného uplynuli už viac ako dva roky. Vzhľadom na uvedené nie je
možné brať zreteľ a ohľad na prípadné spoluvlastnícke podiely ostatných podielových spoluvlastníkov.
Žalobca sa nemal s kým dohodnúť, nakoľko žiaden z iných spoluvlastníkov svoje predkupné právo
neuplatnil. Inak by stratilo akékoľvek opodstatnenie a relevantný zmysel aj samotné ust. § 140 OZ

a inštitút predkupného práva. Jeho účelom je, aby na príslušný list vlastníctva nevstupovala žiadna
tretia osoba ako ďalší nový spoluvlastník podielov, na ktoré majú primárne nárok ostatní podieloví
spoluvlastníci, čo preukazuje aj judikatúra (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/2783/2019,
33Cdo/603/2008, 22Cdo/2358/2010). Teda aj z judikatúry NS ČR vyplýva, a tá potvrdzuje aj závery
súdu v napadnutom rozsudku, že v prípade, ak ako jediný prejavil záujem a uplatnil si svoj nárok

vyplývajúcimuzpredkupnéhopráva,jezrejmé,žemupatríprávonapodielžalovanéhovcelosti.Opačný
výklad súdu - právo len na pomernú časť, popiera samotný zmysel a podstatu nielen predkupného
práva, ale aj základné právne princípy a zásady, a to najmä zásadu právo patrí bdelým - vigilantibus
iura scripta sunt. Nestotožňuje sa s tvrdením žalovaného degradujúcim závery konštantnej judikatúry
súdov Českej republiky, keď tak v podmienkach Českej republiky, ako aj Slovenskej republiky nevníma

akékoľvek odlišnosti, ktoré by mali za vplyv nemožnosť akceptácie záverov súdov ČR. Práve naopak,
domnieva sa, že práve závery rozhodovacej činnosti súdov Českej republiky berú za svoj základ
nielen formalistický prístup k inštitútu predkupného práva, ale zároveň nazerajú na jeho zmysel, teda
účel samotnej právnej normy, ktorým je nepochybne tak, ako uviedol, ochrana stanoveného okruhu
spoluvlastníkov spoločnej veci. Akýkoľvek iný výklad ust. § 140 OZ je v jednoznačnom rozpore s

účelom právnej normy, a teda ho nie je možné pripustiť. Poukázal na nález Ústavného súdu SR
č. k. IV.ÚS/71/2013-36, v zmysle ktorého k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno
pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a
určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. K námietke žalovaného týkajúcej sa údajného
nedostatočného odôvodnenia napádaného rozhodnutia uviedol, že rozsudok spĺňa všetky zákonom, ako

aj judikatúrou súdnych autorít požadované kritéria. V prípade, ak vyjadrenie žalovaného neobsahovalo
žiadne nové skutočnosti oproti už skôr podanému vyjadreniu, nie je povinnosťou súdu v rámci
odôvodnenia opätovne uvádzať predmetné skutočnosti. Odôvodnenie rozsudku odpovedá na všetky
zásadné otázky a námietky uplatnené stranami v rámci konkrétneho sporu. V danom prípade sa súd
jednoznačne a úplne vysporiadal so všetkými okolnosťami vyplývajúcimi z porušeného predkupného

práva žalobcu, žalovanému jednoznačne odpovedal na ním kladené esenciálne otázky a zdôvodnil
skutočnosti, ktoré ho viedli k rozhodnutiu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Citoval z
rozhodnutí ÚS SR sp. zn. I.ÚS/110/07, IV.ÚS/350/09. Spochybňuje samotný odvolací návrh žalovaného,
ktorý žiada žalobu zamietnuť. Domnieva sa, že napadnutý rozsudok by mal byť odvolacím súdompotvrdený, avšak nie je mu absolútne zrejmý dôvod, na základe akých skutočností sa žalovaný domáha
zamietnutia žaloby. Za prípadnej akceptácie námietok žalovaného tieto spôsobujú výlučne zmenšenie
prípadného nároku žalobcu, resp. potrebu zrušenia rozhodnutia a opätovného prejednania veci súdom

prvej inštancie a nie samotnú nedôvodnosť žaloby a potrebu jej zamietnutia. Odvolanie žalovaného je
v celom rozsahu nedôvodné a navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu
trov konania.

4. Žalovaný v replike uviedol, že žalobca zotrváva na svojej argumentácii, že možnosť domáhať sa

celého spoluvlastníckeho podielu prechádza len na toho spoluvlastníka, ktorý sa aktívnym spôsobom
domáhasvojichnárokovvyplývajúcichzporušeniapredkupnéhopráva,apritompoukazujenajudikatúru
českých súdov, s ktorou sa podľa jeho názoru nemožno stotožniť. K nemožnosti aplikácie českej
judikatúry sa už vyjadril a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/129/2017.
Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že ak si žalobca ako bdelý podielový spoluvlastník uplatnil
svoj nárok, bolo by v rozpore s princípom spravodlivosti, ak by mala byť poskytnutá ochrana jeho

vlastníckemu právu len sčasti a zachovaná tým spoluvlastníkom, ktorí sú nečinní, pasívni a nemajú
záujem svoje práva uplatňovať, nakoľko je v tomto kontexte nutné poukázať na znenie § 603 ods. 3 OZ.
Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia, naďalej má zato, že sa súd v napadnutom rozsudku absolútne
nevysporiadal so všetkými skutkovými argumentami, podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, ako
aj ním uvádzanou právnou argumentáciou, keď túto označil za nedôvodnú bez bližšieho rozhodnutia.

Pokiaľ žalobca spochybnil jeho odvolací návrh zmeniť a zamietnuť žalobu, opätovne poukázal na ním
uvádzané rozhodnutia v odvolaní, z ktorých jasne vyplýva, že ak žalobca v súdnom konaní uplatní
nárok presahujúci výšku jeho spoluvlastníckeho podielu, žalobný petit ním navrhovaný nezodpovedá
náležitostiam kúpnej zmluvy, pričom tento nedostatok súd nie je oprávnený napraviť s poukazom na §
216 ods. 1 CSP a je nutné v takom prípade žalobu ako celok zamietnuť. Zotrval na svojom odvolacom

návrhu.

5. Žalobca v duplike uviedol, že napriek argumentácii žalovaného považuje napadnutý rozsudok za
úplný a vecne správny. Pripustenie výkladu § 140 OZ, ako ho uvádza žalovaný, by malo za následok
neúmerné oslabenie postavenia žalobcu ako podielového spoluvlastníka, ktorého právo bolo konaním

žalovaného porušené. Nie je možné tvrdiť, že na dohodu o výkone predkupného práva je potrebný
konsenzus všetkých spoluvlastníkov, teda aj tých, ktorí sa svoje predkupné právo rozhodli nevykonať
alebo dokonca o ňom nemajú ani vedomosť. V situácii, keď dôjde k porušeniu predkupného práva
a opomenutý podielový spoluvlastník sa domáha nápravy, je nesporné, že prevodca a nadobúdateľ
spoluvlastníckeho podielu nemajú záujem dobrovoľne splniť túto povinnosť a z tohto postoja logicky

vyplýva ich vôľa zmariť taktiež prípadnú dohodu spoluvlastníkov a predkupnom práve. Následný výklad
spojení „spoluvlastníci, dohoda o výkone“ v § 140 OZ v takom rozsahu, že vyžaduje dohodu všetkých,
a nielen tých, ktorí majú záujem právo vykonať, tak logicky v nadväznosti spôsobí, že aj nástupca
prevádzajúceho spoluvlastníka, teda porušiteľa právnej normy, má možnosť svojim konaním zamedziť
úspešnému naplneniu účelu predkupného práva. Pri väčšom okruhu podielových spoluvlastníkov je

možné takéto (konkludentné) rozhodnutie spoluvlastníka neuplatniť si predkupné právo označiť ako
právo veta, nakoľko aj jeden zo všetkých spoluvlastníkov je oprávnený následnej dohode zamedziť.
Ustanovenie § 140 OZ vyžaduje dohodu výlučne tých spoluvlastníkov, ktorí sa rozhodli svoje predkupné
právo vykonať. V prejednávanej právnej veci je jediným spoluvlastníkom, ktorý sa predkupné právo
rozhodol vykonať, žalobca, a teda je oprávnený domáhať sa nahradenia prejavu vôle v rozsahu, ako

to požaduje v zmysle podanej žaloby. Výklad právnej normy v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn.
2Cdo/91/2008 podľa jeho názoru preferuje stav, v ktorom sa adresát právnej normy správa v rozpore
s danou normou. Ak by zo strany prevádzajúceho spoluvlastníka došlo k riadnemu vykonaniu ponuky
na odkúpenie prevádzaného podielu, predmetom tejto ponuky je spoluvlastnícky podiel ako celok
a nielen jeho časť zodpovedajúca výške spoluvlastníckeho podielu konkrétneho spoluvlastníka, voči

ktorému ponuka smeruje. K riadnemu vykonaniu ponuky zo strany žalovaného nedošlo, teda žalovaný
flagrantným spôsobom porušil platnú a účinnú legislatívu SR. V prípade porušenia predkupného práva
za reparačný charakter sankcie možno označiť to, že ten, v koho neprospech bola právna norma
porušená, bude mať možnosť nápravy svojich porušených práv do takej miery, ako by k porušeniu
zákonného ustanovenia nedošlo. Za preventívny charakter by bolo naopak možné označiť prevenciu

v prospech porušiteľa právnej normy takým spôsobom, aby sa v budúcnosti správal vždy v súlade
s danou normou. V súvislosti s výkladom § 140 OZ prostredníctvom rozhodnutia NS SR je však
sankcia - možnosť domáhať sa nahradenia prejavu vôle, len k pomernej časti tohto podielu - takého
charakteru, že de facto ukracuje na právach toho, komu bola porušením právnej normy spôsobená ujma.Navyše ani preventívny charakter sankcie naopak v tomto prípade nijakým spôsobom nepôsobí. Pre
osobu prevodcu je vždy výhodnejšie správať sa v rozpore s právnou normou, nakoľko v podmienkach
pozemkového práva SR je najmä pri listoch vlastníctva s väčším počtom podielových spoluvlastníkov

takmer nulová šanca, že si svoje práva vyplývajúce z porušenia svojho predkupného práva uplatní každý
podielový spoluvlastník. Preto podľa právneho názoru zástupcu žalobcu, zo strany súdov by nemalo
dochádzať k výkladu právnej normy takým spôsobom, ktorý motivuje adresátov k správaniu sa v rozpore
s touto normou, ale práve naopak, pôsobiť na adresátov normy tak, aby predmetnú právnu normu
rešpektovali. Práve takýto právny výklad práva je v súlade s najzákladnejšími princípmi demokratického

právnehoštátuanavyšedobudúcnazabezpečuje,žeadresátiprávnejnormynebudúmaťúmyselnormu
porušiť, čím môže dôjsť aj k odbremeneniu súdov od potreby rozhodovania v konaniach, predmetom
ktorých je náprava porušení takýchto práv. Rovnako zotrval na svojom odvolacom návrhu.

6. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP),

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a potom ako vyzval strany v
zmysle § 382 CSP k možnému použitiu pre rozhodnutie § 216, § 229 CSP a § 44 a § 588 a nasl. OZ,
preskúmal odvolanie v rozsahu § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
zmenil tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

7. Žalobca vo vyjadrení na výzvu súdu podľa § 382 CSP uviedol, že žalobný petit smerujúci k nahradeniu
prejavu vôle žalovaného smeruje k tomu, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené nie súdom, ale súdnym
rozhodnutím a musí sa v ňom ukladať „vyhlásenie vôle“, resp. „povinnosť prejavu vôle“ (§ 229 CSP). To
znamená, že petit musí smerovať k tomu, aby súd žalovanému uložil povinnosť prejaviť (vyhlásiť) vôľu. V

predmetnom prípade nevzniká vlastnícke právo žalobcovi k predmetu kúpy právoplatným rozhodnutím
katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva predmetu kúpy, ale ak súd vyhovie žalobe o nahradenie
prejavu vôle, vzniká zápisom tohto súdneho rozhodnutia do katastra nehnuteľností. Petit žaloby o
nahradenie prejavu vôle tak podľa jeho názoru nemusí obsahovať znenie celého právneho úkonu
- celého znenia kúpnej zmluvy, ale len podstatné náležitosti tak, aby bol pre kataster vykonateľný.

Zastáva názor, že v predmetnom prípade ním podaná žaloba o nahradenie prejavu vôle - petit žaloby
je riadne vykonateľný a obsahuje všetky podstatné náležitosti právneho úkonu, ku ktorému nahradenia
prejavu vôle sa žalobca domáha - kúpnej zmluvy, kde obsahuje kúpnu cenu, označenie predmetu kúpy,
označenie strán (vychádzajúc z podanej žaloby) a tiež lehotu na úhradu kúpnej ceny, avšak vzhľadom
na doručenú výzvu z dôvodu istoty upravuje petit ním podanej žaloby, že žalovaný je povinný ako

predávajúci uzatvoriť so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu, pričom pripojil znenie celej kúpnej
zmluvy. V ďalšom zotrval na svojej argumentácii vo vyjadrení k odvolaniu, ako aj v duplike. Okrem
toho doplnil, že má vedomosť o tom, že rovnaký výklad prirastania spoluvlastníckeho podielu ponúka
aj judikatúra Spolkovej republiky Rakúsko, a to napr. rozhodnutie Oberstergerichtshof (Najvyšší a
kasačný dvor), právna veta evidovaná pod č. RS0020257. Z uvedeného má tak názor, že v rozhodnutí

Najvyššieho súd SR sp. zn. 2Cdo/91/2008 je obsiahnutý nesprávny výklad danej právnej normy - § 140
OZ. Na záver uviedol, že aplikácia ust. § 216 CSP, § 229 CSP, § 44 OZ a § 588 a nasl. OZ v odvolacom
konaní je podľa jeho názoru neefektívna a je nadbytočná.

8. Žalovaný na výzvu súdu sa vyjadril, že zotrváva na svojich písomných podaniach, ako aj ústnych

prednesoch a žalobca je oprávnený domáhať sa voči žalovanému len pomernej časti podielu, nakoľko
domáhať sa celého podielu bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi nie je akceptovateľné a nie je ani
zhojiteľné mlčaním alebo pasivitou týchto spoluvlastníkov, čo korešponduje aj s § 44 ods. 1 OZ posledná
veta. Žalobca existenciu tejto dohody nepreukázal. Vychádzajúc z § 216 ods. 1 CSP poukazuje na
viazanosť súdu žalobným návrhom, kde autoritatívnym rozhodnutím nahrádza prejav vôle žalovaného

prijať návrh žalobcu (§ 229 CSP). Iný rozsah predmetu prevodu by znamenal nový návrh a odmietnutie
pôvodného návrhu (§ 44 OZ), keďže návrh žalobcu smeroval k priznaniu celého prevádzaného podielu.
Zmena rozsahu žalobou domáhaného sa podielu by znamenala nový návrh, resp. protinávrh. Považuje
svoje odvolanie preto za dôvodné.

9. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že došlo k porušeniu predkupného práva ostatných
spoluvlastníkov sporných nehnuteľnosti, keď za kvalifikovanú ponuku na predaj spoluvlastníckeho
podielu pôvodným (predávajúcim) spoluvlastníkom M. H. nemožno považovať jej zverejnenie na
úradnej tabuli a webovej stránke obce L. D. Q., ponuka musí byť adresovaná priamo každémuspoluvlastníkovi. Odvolanie žalovaného je však opodstatnené z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci. Z obsahu listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že okrem žalobcu a žalovaného (ako i
jeho právneho predchodcu) existujú ešte ďalší štyria spoluvlastníci (C. C., A. H., L. L., C. H.). V

prípade porušenia zákonného predkupného práva si žalobca mohol zvoliť jeden z nárokov vyplývajúcich
z porušenia tohto predkupného práva, a to vyslovenie relatívnej neplatnosti zmluvy (§ 40a OZ),
nahradenie prejavu vôle nadobúdateľa podľa § 603 ods. 3 OZ alebo si ponechať predkupné právo voči
nadobúdateľovi. Tieto nároky sa vzájomne vylučujú, pričom oprávnený sa nemôže zároveň domáhať
všetkých alebo dvoch nárokov. V preskúmavanej veci si žalobca zvolil svoj nárok v zmysle nahradenia

prejavu vôle nadobúdateľa podľa § 603 ods. 3 OZ.

10. Žalobca vlastní na sporných nehnuteľnostiach spoluvlastnícky podiel vo výške 1/5-ina, žalovaný
vo výške 1/15-ina. Pokiaľ ide o rozsah uplatneného práva žalobcu, tento bol oprávnený požadovať
od žalovaného titulom porušenia jeho predkupného práva na predaj, nie celý podiel žalovaného, ktorý
nadobudol kúpou od M. H., ale len jeho pomernú časť zodpovedajúcu veľkosti jeho spoluvlastníckeho

podielu (§ 140 veta druhá OZ). Žalobca ani len netvrdil, že by sa niektorý z ďalších podielových
spoluvlastníkov vzdal svojho predkupného práva, resp. uplatnenia práva z porušenia jeho predkupného
práva.

11. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2008 a

8Cdo/124/2018, v ktorých bol prijatý právny názor, keďže mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade
znamenať súhlas, má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku právo len na pomernú časť podielu
a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom
(spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, že žalobca má právo vykúpiť kúpnou
zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne. Dohodu, ktorú by následne spoluvlastníci

uzatvorili, nemožno považovať za dohodu v zmysle § 140 OZ o výkone predkupného práva, pretože
takúto dohodu mohli spoluvlastníci uzavrieť iba po splnení ponukovej povinnosti v súlade s § 605
OZ. Ďalej konštatoval, že predkupné právo vrátane zákonného, je osobným právom oprávneného (nie
právom majetkovým), keď zákon vylučuje možnosť prevodu predkupného práva na inú osobu či už
postúpením alebo iným prevodom a zaniká smrťou oprávneného, takže neprechádza na dedičov. Preto

ak má záujem jeden spoluvlastník o celý prevedený podiel (nad rozsah, ktorý zodpovedá v pomere
k ostatným podielom jeho spoluvlastníckeho podielu) musia s tým vysloviť súhlas ostatní podieloví
spoluvlastníci, inak je oprávnený požadovať iba to, čo pripadá pomerne na jeho podiel. Bolo by právne
nemožné, aby si každý spoluvlastník uplatňoval prevod celého podielu od nadobúdateľa. Iné (odlišné)
rozhodnutie dovolacieho súdu v tejto otázke nie je odvolaciemu súdu známe.

12. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podľa § 216 ods. 1 CSP je súd
viazaný žalobným návrhom žalobcu s výnimkami uvedenými v § 216 ods. 2 CSP. Preto súd nemôže
priznať žalobcovi viac, ako požadoval žalobou, avšak nemôže mu priznať ani niečo iné, než požadoval,
alebo nemôže žalobcovi priznať síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu, ako

bol žalobcom vymedzený. V kontexte žalôb o uloženie povinnosti prejavu vôle uzavrieť právny úkon
(§ 229 CSP) je súd pri svojom rozhodovaní viazaný žalobou tak, že tejto žalobe, čo do podstatných
náležitostí daného právneho úkonu, môže buď vyhovieť, alebo ju zamietnuť, inak povedané nemôže
takejto žalobe vyhovieť len čiastočne. Keďže na vydanie rozsudku ukladajúcemu povinnosť prejavu vôle
sú stále použiteľné tie rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v

Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 a neboli
legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou prekonané (R 71/2018), odvolací súd vychádzal zo
záverov Cpj 237/81 uverejnených v Zborníku IV. Najvyššieho súdu ČSSR str. 381, že o žalobe žiadajúcej
uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v žalobe, môže súd rozhodnúť len tak,
že návrhu celkom vyhovie, alebo ho zamietne. Nemôže však sám obsah zmluvy modifikovať. Nejde tu

však v prípade opačného postupu o porušenie zákona v ustanovení § 153 ods. 2 OSP (teraz § 216 ods.
2 CSP), ale v ustanovení § 161 ods. 3 OSP (teraz § 229 CSP).

13. Predmet kúpnej zmluvy, ako aj dojednanie o cene, sú nepochybne podstatnými náležitosťami kúpnej
zmluvy (§ 588 OZ), kedy by súd zásahom do týchto náležitostí kúpnej zmluvy vytvoril stav, ktorého

účinky by žalobca nezamýšľal vyvolať. Z tohto dôvodu nie je možné žalobe vyhovieť ani čiastočne (do
pomernej časti pripadajúcej k spoluvlastníckemu podielu žalobcu) a modifikovať tak predmet kúpnej
zmluvy a kúpnej ceny. Jednalo by sa o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť zmluvu s inými
podstatnými náležitosťami, ako požadoval žalobca, teda nahradil by prejav vôle žalovaného smerujúci kuzavretiu právneho úkonu s iným obsahom, k uzavretiu akého smerovala vôľa žalobcu. Žalobca sa voči
žalovanému mohol domáhať nahradenia prejavu vôle v pomernej časti vo vzťahu k všetkým označeným
nehnuteľnostiam - nachádzajúcich sa v k. ú. M., obec L. D. Q., okres G., ktoré sú evidované na LV č. XXX

vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, a to pozemok parcela registra E parc. č. 129/1 o
výmere 3 931 m2 - orná pôda, pozemok parcela registra E parc. č. 129/2 o výmere 15 278 m2 - trvalý
trávnatý porast, pozemok parcela registra E parc. č. 129/3 o výmere 4 911 m2 - orná pôda a pozemok
parcela registra E parc. č. 129/4 o výmere 5 060 m2 - orná pôda. V tomto prípade by právoplatnosťou
napadnutého rozsudku nedošlo k uzavretiu právneho úkonu medzi stranami sporu, ako to vyplýva z ust.

§ 229 CSP, keďže by nahradením prejavu vôle žalovaného nedošlo zo strany žalovaného k akceptácii
(prijatiu) návrhu žalobcu na uzavretie zmluvy (§ 44 OZ; v danom prípade za tento návrh bolo potrebné
považovať žalobu).

14. K argumentácii žalobcu, že v prípade, ak ako jediný prejavil záujem a uplatnil si svoj nárok
vyplývajúci mu z predkupného práva, je zrejmé, že mu patrí právo na podiel žalovaného v celosti

a opačný výklad súdu - právo len na pomernú časť, popiera samotný zmysel a podstatu nielen
predkupného práva, ale aj základné právne princípy a zásady, a to najmä zásadu právo patrí bdelým -
vigilantibus iura scripta sunt, odvolací súd má za to, že spoluvlastníkovi prislúchajú práva a povinnosti
k spoločnej veci podľa pomeru jeho podielu k podielom ostatných spoluvlastníkov. Práva každého
spoluvlastníka sú obmedzené právom ostatných spoluvlastníkov. Zohľadniac uvedené, dospel k záveru,

že v prípade predkupného práva je potrebné uprednostniť dohodu podielových spoluvlastníkov, pričom
akjepodielovýchspoluvlastníkovviac,jepotrebné,abysanakonkrétnomspôsobevýkonupredkupného
práva dohodli. Na základe dohody podielových spoluvlastníkov môže dôjsť k dohode medzi nimi
ľubovoľným spôsobom. Pri dohode sa rešpektuje vôľa spoluvlastníkov, a pokiaľ sa oni dohodnú, žiadny
spôsob vykúpenia podielu nimi nie je vylúčený. Na základe dohody môže dôjsť teda aj k inému

vykúpeniu podielu ako podľa pomerného uplatňovania nárokov z predkupného práva, čo potom má
za následok zmenu podielov pôvodných spoluvlastníkov, avšak na základe ich dohody, s čím sú
podieloví spoluvlastníci pre taký prípad uzrozumení a k zmene podielových spoluvlastníkov, ich počtu
nedochádza.
Druhá veta § 140 OZ rieši prípad, pokiaľ k dohode nedôjde, pričom v takom prípade majú právo

odkúpiť pomernú časť prevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných spoluvlastníckych podielov. Z
gramatického a logického výkladu tejto druhej vety vyplýva, že toto ustanovenie rieši prípad, keď sa
spoluvlastníci nedohodnú, pričom nerozlišuje situáciu, kedy chcú podiel odkúpiť všetci, ale nedohodli
sa na podieloch, v akých ho vykúpia alebo chcú podiel odkúpiť len niektorí. Pre obe tieto situácie z
neho vyplýva, že tí, ktorí majú o spoluvlastnícky podiel záujem, majú právo odkúpiť pomernú časť

prevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných spoluvlastníckych podielov.
Neuzavretie dohody medzi spoluvlastníkmi teda v konečnom dôsledku znamená, že v prípade, ak chcú
podiel odkúpiť všetci, po nadobudnutí časti prevádzaného podielu podľa veľkosti podielov bude mať
každý zo spoluvlastníkov väčší podiel a nepribudne žiadny nový podielový spoluvlastník. V prípade, ak
nechcú podiel odkúpiť všetci, práve tí, ktorí sa podiel rozhodli neodkúpiť, svojim rozhodnutím spôsobia,

že nevykúpenú časť podielu môže nadobudnúť tretia osoba (nový spoluvlastník), pričom spoluvlastnícky
podiel toho, kto sa rozhodol prevádzaný podiel nevykúpiť zostane zachovaný (a ponechá si predkupné
právo voči nadobúdateľovi) a tých, ktorí sa rozhodnú prevádzaný podiel kúpiť sa zväčší, čím dôjde k
zmene pomerov pôvodných spoluvlastníkov a k možnosti nadobudnúť nevykúpenú časť prevádzaného
podielu treťou osobou.

Práve od rozhodovania podielových spoluvlastníkov pri zmene spoluvlastníctva niektorého z podielov
teda závisí to, či sa ich vzájomné podiely zmenia a či dôjde k zmene podielových spoluvlastníkov.
Je to práve preto, že základným znakom podielového spoluvlastníctva je podiel, ako miera, akou sa
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

15. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.
28Cdo/2783/2019, odvolací súd konštatuje, že pod ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho
súdu treba rozumieť takú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, ktorá je vyjadrená predovšetkým v
stanoviskách alebo v rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú

opakovane v nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ
nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho
súdu obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na
ne nadviazali. Vzhľadom na teritoriálnu pôsobnosť Civilného sporového poriadku možno pod pojmomdovolacísúdrozumieťlenNajvyššísúdSlovenskejrepubliky,anieNajvyššísúdČeskejrepubliky(ktomu
pozri napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017, 8Cdo/28/2019, 2Cdo 56/2017,
6Cdo 79/2017, 4Cdo 7/2018).

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené stranou sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia. Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktoré je predmetom preskúmavania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Vzhľadom k uvedeným dôvodom
tohto rozhodnutia v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia sa už pre nadbytočnosť odvolací súd
nezaoberal ďalšími argumentami strán sporu.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a správnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, že v prípade

porušenia svojho predkupného práva sa žalobca vo vzťahu k sporným pozemkom nemohol voči
žalovanému domáhať, aby mu ponúkol celý, na podklade kúpnej zmluvy uzavretej s M. H., nadobudnutý
spoluvlastnícky podiel na predaj. Odvolací súd preto v zmysle § 388 CSP napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol.

18. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 396 ods. 1, 2 CSP pri aplikácii ust. § 255 ods. 1 CSP
priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému v plnom rozsahu voči žalobcovi, nakoľko žalovaný
mal v konaní plný úspech.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)