Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoE/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223202911
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1223202911.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu
JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej v právnej veci oprávneného (otca) - A. B., nar.
XX.XX.XXXX, štátny občan Tuniskej republiky, trvale bytom XX C. D. E., XXXX F. G., D. A., H. C.,
zastúpený spoločnosťou JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47
232 757, proti povinnej (matke) - I. B. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, K., toho času bytom

L. X, L., o návrhu oprávneného na výkon súdneho rozhodnutia vo veci maloletých detí: B. G. B., nar.
XX.XX.XXXX a M. G. B., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní povinného
proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 69Em/2/2023-47 zo dňa 13.07.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Trnave uznesenie Mestského súdu Bratislava II č. k. 69Em/2/2023-47 zo dňa 13.07.2023
m e n í tak, že výkon rozhodnutia vyhlasuje za neprípustný a konanie o výkon rozhodnutia z a s t

a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II napadnutým uznesením vo výroku I. zamietol návrh oprávneného na
nariadenie výkonu rozhodnutia - uznesenia Okresného súdu Bratislava V č. k. 69P/42/2023-30 zo

dňa 24.03.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP/121/2023-57 zo dňa
12.06.2023. II. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Vec právne posúdil podľa ust. § 370 ods. 1, § 376 ods. 1, § 377 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Konštatoval, že uznesením Krajského súdu v Bratislave
č.k. 20CoP/121/2013-57 zo dňa 12.06.2023 bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.

k. 69P/42/2023-30 zo dňa 24.03.2023, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého
je otec oprávnený stretávať sa s maloletou B. G. B., nar. XX.XX.XXXX a M. G. B., nar. XX.XX.XXXX
počas letných školských prázdnin v roku 2023 od 01.08.2023 od 08.00 hod. do 30.08.2023 do 19.00 hod.
s tým, že otec si v určenom čase maloleté deti prevezme a po ukončení odovzdá matke v mieste jej
bydliska na adrese L. X, L. a matka je povinná v určenom čase maloleté deti riadne pripraviť a odovzdať
otcovi. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.06.2023. Po oboznámení sa s návrhom

oprávneného nevzhliadol zákonné dôvody pre nariadenie výkonu rozhodnutia v zmysle ust. § 376 ods.
1 CMP. Dospel k záveru, že oprávnený sa domáha nariadenia výkonu rozhodnutia podľa exekučného
titulu predčasne, keďže k reálnemu porušeniu povinnosti, ktorá povinnej vyplýva z exekučného titulu
toho času nedošlo. V zmysle uvedeného exekučného titulu má otec upravený styk s maloletými
deťmi od 01.08.2023 od 08.00 hod. do 30.08.2023 do 19.00 hod., pričom návrh na výkon rozhodnutia
oprávnený doručil súdu už dňa 10.07.2023 dôvodiac tým, že ak by sa domáhal výkonu rozhodnutia

až v auguste, bolo by to neskoro, nakoľko sa môže stať, že jeho kontakt s deťmi bude v značnej
miere fakticky zmenšený alebo úplne znemožnený. Oprávnený v návrhu žiadal súd, aby podnikolpreventívne kroky a matku detí poučil o právnych následkoch nepodrobenia sa rozhodnutiu súdu,
resp. aby jej uložil pokuty, nakoľko deťom pripravila na august 2023 iný program a rozhodnutie súdu
rešpektovať nebude, čo vyplýva aj z priložených dokumentov. Nestotožnil sa s návrhom oprávneného,

abyvýkonrozhodnutianariadil"preventívne",resp.abypovinnejnariadilpokuty,pretožepovinnánebude
rešpektovať rozhodnutie súdu. Mal za to, že nariadenie výkonu rozhodnutia a penalizácia povinnej
osoby, ktorá v čase rozhodovania súdu neporušuje žiadnu povinnosť uloženú vykonateľným exekučným
titulom, len na základe domnienok a predpokladov oprávneného, že k porušeniu povinnosti v budúcnosti
dôjde, nemá oporu v zákonných ustanoveniach. Nakoľko oprávnený sa dožaduje výkonu rozhodnutia

o styku s maloletými deťmi do budúcna, t.j. od 01.08.2023, považoval jeho návrh za predčasný a tento
z uvedených dôvodov zamietol. Uviedol, že povinná neporušuje žiadnu súdom uloženú povinnosť,
keďže túto si má splniť až 01.08.2023 o 08.00 hod. kedy má obe maloleté deti odovzdať oprávnenému.
Súčasne upozornil povinnú k jej povinnosti rešpektovať a dodržiavať právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie súdu, poučil ju o následkoch neplnenia rozhodnutia (§ 382 ods. 1 a § 384 ods. 1 CMP)
a upozornil ju na trestnoprávne následky v prípade nerešpektovania rozhodnutia súdu (§ 349 Trestného

zákona). O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP v spojení s § 373 CMP,
keď nevzhliadol žiadny dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé, vzhľadom na okolnosti prípadu, priznať
oprávnenému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko povinná neporušila povinnosti,
ktoré jej vyplývajú z exekučného titulu a návrh bol zo strany oprávneného podaný predčasne.

3. Protiuzneseniusúduprvejinštanciepodalodvolanieoprávnenýprostredníctvomzvolenéhoprávneho
zástupcu. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP. Navrhol napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Alternatívne žiadal, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia vyhovie v celom
rozsahu. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý odmietol jeho návrh vyhodnotiac ho ako

predčasne podaný, považujúc takéto posúdenie za príliš reštriktívne. Poukázal na účel zákona a
ustanovenia o nariadení výkonu rozhodnutia, ktorým je, aby sa nariadený styk uskutočnil. Uviedol,
že v zmysle daného exekučného titulu ide o uskutočnenie styku od 01.08.2023 a s poukazom na
pripojenú poslednú správu od matky, je prakticky isté, že mu maloleté deti neodovzdá. Zdôraznil, že v
záujme detí je, aby trávili čas aj s otcom, ktorý má tiež svoje práva. Povinnosťou matky je rešpektovať

a dodržiavať rozhodnutie súdu, podľa ktorého je nariadený jeho styk s maloletými deťmi na mesiac
august. Ak mu matka maloleté deti neodovzdá a až následne podá návrh na výkon rozhodnutia,
pri obvyklom postupe súdu, ktorým je ukladanie pokút sa môže stať, že uplynie doba, na ktorú má
určený styk s maloletými. Nejde mu o to, aby bola matka sankcionovaná, ale aby mu bolo umožnené
realizovať s deťmi určený rozsah styku. Mal za to, že procesný postup spočívajúci v ukladaní pokút

môže fungovať v prípadoch, ak ide o realizáciu styku v pravidelných intervaloch. Ak je jeho styk s
maloletými deťmi určený na jeden mesiac v roku, tento môže byť v dôsledku činnosti a správania sa
matky, úplne zmarený. Poukázal na čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na
rozhodovaciu činnosť ESĽP a na výklad pojmu najlepší záujem dieťaťa, s čím súvisí prijatie všetkých
vhodných opatrení, ktoré by vzhľadom na okolnosti toho ktorého prípadu, bolo možné očakávať s cieľom

umožniť styk s dieťaťom. Dal do pozornosti prípad ESĽP Kacper Nowakovski z 10.01.2017, z ktorého
vyplýva povinnosť súdu zabezpečiť, aby právo styku bolo uskutočnené a vykonávané a povinnosť
skúmať, aké kroky môžu byť prijaté na uľahčenie styku a odstránenie existujúcich prekážok. Mal za to,
že v danom prípade pružnosť konania garantujúca promptnosť donucovacej moci štátov zabezpečujúcej
vynútenie plnenia povinností vyplývajúcich zo súdnych rozhodnutí o výchove maloletých detí a o úprave

styku s nimi, zodpovedá špecifickému charakteru konania o výkon rozhodnutia a toto korešponduje aj s
osobitným účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.
2 ústavy. Vyslovil názor, že nevhodné správanie ktoréhokoľvek z rodičov, ktoré nie je v súlade s riadnou
výchovou maloletého, nemá súd právo ignorovať a takéto správanie musí byť hodnotené vo všetkých
prípadoch, keď sa preukáže a musia byť z neho vyvodené zákonné konzekvencie. Exekučný titul, ktorým

je uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP/121/2023-57 zo dňa 12.06.2023 je právoplatné
a vykonateľné, pričom už z vyjadrenia matky možno vyhodnotiť, že ho nemieni rešpektovať. Súd preto
môže podniknúť preventívne a účinné kroky a zabezpečiť riadne a včasné odovzdanie maloletých detí.
Vo vzťahu k výroku o trovách konania uviedol, že návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia bol nútený
podať, čo zapríčinila samotná matka svojim konaním. Ak by matka rešpektovala rozhodnutie súdu,

nemusel by postupovať týmto spôsobom, avšak matka mu opakovane avizuje, že deti mu od 01.08.
neodovzdá. Namiesto prípravy maloletých na stretnutie, ho matka neustále očierňuje, útočí voči nemu
a bráni mu v styku s maloletými.4. Podaním zo dňa 01.08.2023 povinný informoval, že matka mu maloleté deti v čase určenom
na základe exekučného titulu neodovzdala tak, ako predpokladal. Na miesto odovzdania maloletých
preto privolal políciu, ktorá z tohto úkonu spísala záznam. Podaním dňa 31.08.2023 otec žiadal o

zabezpečenie dôkazu a to úradného záznamu hliadky OR PZ Petržalka-sever o priebehu služobnej
činnosti vykonávanej dňa 01.08.2023 v čase od 07.30 hod. do 19.30 hod., ktorý záznam preukáže,
že matka mu maloleté deti v zmysle exekučného titulu neodovzdala. Podotkol, že polícia mu odmietla
vydať záznam o tomto úkone.

5. Povinná a kolízny opatrovník sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 65 zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), bez nariadenia pojednávania v súlade

s ust. § 385 (použiteľného cez § 2 ods. 1 CMP), dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné zmeniť, výkon rozhodnutia vyhlásiť za neprípustný a konanie o výkon rozhodnutia
zastaviť.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 370 ods. 1 CMP podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

9. Podľa § 390 ods. 1 písm. d/ CMP súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví,
ak
a/ sa exekučný titul dovtedy nestal vykonateľným,
b/ exekučný titul bol po nariadení výkonu rozhodnutia zrušený,
c/ výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie

nemožno vykonať,
d/ okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti,
e/ došlo k splneniu povinnosti,
f/ došlo k uskutočneniu výkonu rozhodnutia,
g/ to vyplýva z osobitného predpisu.

10. V danej veci sa oprávnený návrhom domáhal nariadenia výkonu uznesenia Krajského súdu v
Bratislave č. k. 20CoP/121/2023-57 zo dňa 12.06.2023, ktorým bolo zmenené uznesenie Okresného
súdu Bratislava V č. k. 69P/42/2023-30 zo dňa 24.03.2023 a ktorým bol upravený styk otca s maloletými
deťmi B. G. B., nar. XX.XX.XXXX a M. G. B., nar. XX.XX.XXXX počas letných prázdnin od 01.08.2023

do 30.08.2023.

11. Konanie o výkon rozhodnutia o výchove maloletých je vykonávacím konaním, ktorým sa realizuje
výkon práv a povinností, ktoré boli judikované v základnom konaní. Výkon rozhodnutia vo veciach
maloletých môže teda nastať (nie však nevyhnutne) až po tom, ako rozhodnutie vydané v základnom

konaní nadobudne vykonateľnosť. Exekučný titul musí byť spôsobilý na výkon rozhodnutia, t.j. musí
byť formálne aj materiálne vykonateľný. Ustanovenie § 390 konkretizuje, kedy súd konanie o výkon
rozhodnutia zastaví. Ide o situácie, keď súd vo výkone rozhodnutia nemôže pokračovať z procesných
dôvodov, ako aj tie, keď došlo k splneniu povinnosti a zastavenie výkonu rozhodnutia je dôležité
z hľadiska právnej istoty, ako aj pre možnosť domáhať sa náhrady trov konania, o ktorých sa rozhoduje

v uznesení o zastavení konania. Konanie o výkon rozhodnutia súd tiež zastaví, ak výkon rozhodnutia
bol vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať.

12. Tým, že v danom konaní je predmetom výkonu rozhodnutia exekučný titul, ktorý časovo ohraničuje
styk otca s maloletými deťmi na mesiac august kalendárneho roku 2023, odvolací súd v čase

rozhodovaniamusíkonštatovať,ženazákladeuvedenéhoexekučnéhotituluniejemožnénariadiťvýkon
rozhodnutia a rozhodnutie vykonať, pretože sa stalo neúčinným. Situáciu, ktorá nastala v tomto prípade,
možno subsumovať pod iné dôvody (komentár k cit. ustanoveniu Civilného sporového poriadku, autoriŠtevček a kol.), pre ktoré súd vyhlási výkon rozhodnutia za neprípustný a konanie zastaví. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd postupoval podľa § 390 ods. 1 písm. c/ CMP.

13. S poukazom na uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 388 CSP zmenil tak, že
výkon rozhodnutia vyhlásil za neprípustný a konanie o nariadenie výkonu rozhodnutia v súlade s ust.
§ 390 ods. 1 písm. c/ CMP zastavil.

14. Podľa § 391 CMP o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým sa konanie o výkon

rozhodnutia zastavuje.

15. Podľa § 373 CMP na konanie o výkon rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu
prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.

16. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

17. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

18. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, vrátane konania o výkon rozhodnutia, pri
náhrade trov konania platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
zákon neustanovuje inak. Z daného pravidla existujú v zásade dve výnimky, a to § 53 CMP, ktorý
priznáva v taxatívne stanovených prípadoch nárok na náhradu trov konania podľa zásady úspechu za
kumulatívneho splnenia podmienky, že to možno spravodlivo požadovať, a § 55 CMP, ak je to s ohľadom

na okolnosti prípadu spravodlivé, a to aj mimo konaní vymenovaných v § 53 CMP. Aj v prípade, že by boli
splnené podmienky podľa § 53 CMP alebo § 55 CMP, je ponechané na vôli účastníka, či si takýto nárok
na náhradu trov konania uplatní alebo nie. Pokiaľ príde k uplatneniu nároku na náhradu trov konania, je
vhodné aj v záujme toho, kto si nárok na náhradu trov konania uplatňuje, odôvodniť, prečo možno nárok
na náhradu trov konania spravodlivo požadovať, ak ide o konanie podľa § 53 CMP alebo je to v súlade

s § 55 CMP s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

19. V posudzovanej veci žiadal povinný v návrhu na výkon rozhodnutia aj v odvolaní voči napadnutému
uzneseniu rozhodnúť v otázke trov konania tak, že súd mu prizná ich náhradu v rozsahu 100%.
Návrh odôvodnil konaním matky, z ktorého je zjavné, že mu odmieta umožniť styk s maloletými deťmi

v rozsahu určenom v exekučnom titule, ktorá skutočnosť sa, podľa jeho mienky, potvrdila, keď ku jeho
styku s maloletými od 01.08.2023 nedošlo z dôvodov na strane matky. Odvolacie dôvody oprávneného
uplatnené v podanom odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o náhrade trov konania o výkon
rozhodnutia odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.

20. V danej prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre
postup podľa § 55 CMP. Je potrebné vziať do úvahy, že oprávnený podal návrh na výkon rozhodnutia
dňa 10.07.2023, pričom k samotnej realizácii styku otca s maloletými deťmi malo dôjsť na základe
exekučného titulu až dňa 01.08.2023. Je teda zjavné, že v čase podania návrhu na výkon rozhodnutia
a napokon aj v čase podania odvolania voči napadnutému rozhodnutiu (dňa 28.07.2023) nebola zo

strany matky porušená povinnosť vyplývajúca jej z exekučného titulu. Keďže uznesenie Okresného súdu
Bratislava V č. k. 69P/42/2023-30 zo dňa 24.03.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave
č. k. 20CoP/121/2023-57 zo dňa 12.06.2023, ktoré je podkladom konania o výkon rozhodnutia, upravuje
styk otca s maloletými deťmi v presne určenom rozsahu pre kalendárny rok 2023, vznikla potreba,
vzhľadom na neúčinnosť daného rozhodnutia a časové ohraničenie, na ktoré bolo určené, aplikovať

ustanovenie § 390 ods. 1 písm. c/ CMP. Pri posúdení uplatneného nároku na náhradu trov konania
odvolací súd prihliadol na okolnosť, že návrh bol podaný predčasne a preto pri rozhodovaní o trovách
konania postupoval v súlade s ust. § 52 CMP. Hoci oprávnený podaním návrhu na výkon rozhodnutia
realizoval svoje základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR, v čase podania
tohto návrhu však nebolo možné z „preventívnych“ dôvodov postihovať povinnú za nerešpektovanie

právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Pokiaľ si oprávnený zvolil právneho zástupcu
na zastupovanie v danom konaní musel si byť vedomý vzniknutých nákladov. Aplikácia ust. § 55 CMP
predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, a preto musí byť náležite odôvodnená. Odvolací súdzastáva názor, že vzhľadom na uvedené skutočnosti a okolnosti daného prípadu nejde o priznanie
náhrady trov konania oprávnenému z dôvodu, že by to bolo spravodlivé.

21. Na základe uvedených dôvodov o náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 391 CMP
v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

22. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).