Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122433432
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:6122433432.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členov senátu
Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: En Libre, s.r.o., so
sídlom Dobrohošť č. 120, IČO: 35 935 154, zastúpeného: Mgr. Rastislav Čerevka, advokát, so sídlom
Krížna 44, Bratislava, proti žalovanému: ProDevelopment 1 s.r.o., so sídlom Turčianska 16, Bratislava,
IČO: 52 737 462, zastúpenému: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SLIVKA & LEČKOVÁ, s.r.o., so sídlom

Turčianska16,Bratislava,IČO:35913754,ozaplatenie25.947,22EURspríslušenstvomaonariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III, č.k.
B2-25Cb/175/2022-148 zo dňa 14.08.2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-25Cb/175/2022-148 zo dňa
14.08.2023 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne:
„8. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, s priloženými listinnými
dôkazmi a dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi sporovými stranami existoval zmluvný vzťah na základe Zmluvy

o dielo zo dňa 25.05.2022. Predmetnou zmluvou sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného dielo-
zabezpečenie svahu gabiónový múr na stavbe „RD R. Z. N. - W.“. Dodatkom č. 1 zo dňa 07.06.2022
a Dodatkom č. 2 zo dňa 11.07.2022 došlo k objednaniu prác naviac v celkovej sume 31.679,81 EUR.
Z Dodatku č. 2 vyplýva, že celková cena diela vrátane dodatkov bola stanovená na sumu 132.160,49
EUR bez DPH (spis č. l. 13). Na základe Dodatku č. 2 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXX/
XXXX so splatnosťou 15.09.2022 na sumu 19.505,44 EUR, z ktorej už bola uhradená suma 10.129,46

EUR ako záloha a faktúru č. XXX/XXXX so splatnosťou 15.09.2022 na sumu 90.215,34 EUR z ktorej
vypláva, že žalobca požaduje na úhradu sumu 33.759,74 EUR, pričom zo zhodného tvrdenia sporových
strán je zrejmé, že z tejto faktúry už bola žalovaným uhradená suma 17.188,50 EUR, teda zo stáva
uhradiť sumu 16.571,24 EUR. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, žalobca požaduje na úhradu sumu
25.947,22 EUR, obrana žalovaného spočíva v započítaní dlžnej čiastky ako náhrady škody spôsobenej
žalobcom. Za účelom rozhodnutia o uplatnenom nároku žalobcu bude nariadené pojednávanie, pretože

už bolo ukončené písomné štádium konania. V tomto štádiu konania súd oboznamujúc sa s obsahom
spisu, návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a priloženými listinnými dôkazmi má za to,
že žalobca nepreukázal dôvodnú obavu z hrozenia exekúcie. Žalovaný uhradil žalobcovi prevažnú časť
pohľadávky, keď z celkovej ceny diela 132.160,49 EUR bez DPH, po zľave 127.731,56 EUR ostáva
žalovanému uhradiť žalobcom žalovanú sumu 25.947,22 EUR. Uvedená skutočnosť nesvedčí o potrebe
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný si plnil svoje povinnosti až do doby jednostranného

započítania a uplatnenia nároku na náhradu škody zo dňa 22.09.2022. Zohľadniac všetky okolnosti
predmetnej veci, žalobca nijako nepreukázal úmysel žalovaného nezaplatiť, v prípade úspechu žalobcuv spore, súdom priznanú pohľadávku. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť o aktuálne
nepriaznivej finančnej situácii žalovaného.“
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd

napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovie.
4. Žalobca v podanom odvolaní argumentoval tým, že sa mu rozhodnutie súdu prvej inštancie
javí ako nelogické, v opozícií s objektívne zisteným stavom veci (pri ktorom súd uviedol, že je
nepodstatný). Napadnuté rozhodnutie je podľa žalobcu postavené fakticky na silne subjektívnej úvahe,
ktorá nereflektuje jednak objektívne skutočnosti ako aj fungovanie obchodných vzťahov, konkr. ad hoc

spoločnosti založenej výlučne na jeden realitný projekt.
5. Žalobca mal za to, že záver súdu o tom, že nepreukázal úmysel žalovaného nezaplatiť, je nesprávny v
dvochsmeroch:-vprvomradeniejedanádôkaznápovinnosťpreukazovaťsubjektívnyzámerprávnickej
osoby do budúcnosti, to by bolo v rovine veštenia - v druhom rade žalovaný objektívne nezaplatil (nič
mu nebránilo zaplatiť a žalovať svoju kvázi pohľadávku, keďže na rozdiel od žalovaného, je žalobca
v dobrej finančnej kondícií), čiže existencia úmyslu nezaplatiť je preukázaná samotným sporom, to čo

bude po jeho skončení nie je možné nijako predvídať, čiže nejde o žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla
slúžiť ako podklad pre rozhodovanie
6. Podľa žalobcu súd prvej inštancie neprihliadol na podrobnú finančnú analýzu žalovaného z ktorej
vyplýva, že žalovaného ekonomické ukazovatele signalizujú zjavný úpadok a hrozbu konkurzu - jedine
finančné ukazovatele sú objektívnym dôkazom, ktorý dôkaz naopak jednoznačne svedčí podľa žalobcu

o tom, že v prípade úspechu, bude pohľadávka žalobcu nevymožiteľná, čím je ohrozený budúci výkon
rozhodnutia.Tentoobjektívnystav,naktorýpodľažalobcusúdprvejinštancienereflektoval,jednoznačne
signalizuje vysoké riziko finančnej vymožiteľnosti nároku (bez ohľadu na prípadný subjektívny zámer
žalobcu), t.z., že pokiaľ by aj žalovaný chcel zaplatiť, už nebude z čoho.
7. Žalobca zdôraznil, že žalovaný je ad hoc „investičná“ spoločnosť, príde, postaví a zanikne, ide

o dlhodobý neduh, ktorý sa odráža tak na zárukách za predané byty, tak na riadnom platení
subdodávateľov, čo nemôže byť tolerované a už vôbec nie súdmi.
8. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie je založené
na nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie (§365 ods. 1 písm. f) CSP) a že vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (ohľadne unesenia a rozsahu dôkazného bremena pri

zabezpečovacom opatrení, nerozlišovanie medzi subjektívnym a objektívnym dôkazom - §365 ods. 1
písm. h) CSP).
9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 20.09.2023, v ktorom poukázal na
predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia s tým, že podľa jeho názoru v prejednávanej veci
nebolo osvedčené splnenie ani jedného z týchto predpokladov, a to ani existencia pohľadávky ako

ani dôvodná obava žalobcu, že exekúcia „údajnej“ žalobcovej pohľadávky, ktorú žalovaný považuje za
neexistujúcu a zaniknutú započítacím prejavom, bude ohrozená.
10. Žalovaný bol názoru, že zo strany žalobcu ide len o šikanózny výkon práva a jediným skutočným
dôvodom podania návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia bol jeho úmysel vyvíjať neprimeraný
nátlak na žalovaného. Žalovaný poukázal na to, že jeho vlastné imanie ako právnickej osoby účtujúcej

v sústave podvojného účtovníctva obsahuje aj nesplatné záväzky. Konkrétne u žalovaného ide úver
poskytnutý financujúcou bankou v rozsahu 1/5 nákladov celkového projektu, ktorý žalovaný čerpá
postupne a nie je ani vyčerpaný k dnešnému dňu. Práve financujúca banka prostredníctvom stavebného
auditu každomesačne odsúhlasuje a uhrádza všetky existujúce záväzky žalovaného. Rovnako aj
žalovaný riadne a včas spláca každú splátku úveru. Žalovaný poukázal na to, že nie je v úpadku ani

v predĺžení a riadne a včas spláca všetky svoje existujúce záväzky po ich odsúhlasení financujúcou
bankou. Dôvodné obavy žalobcu o predaj bytov developerského projektu sa podľa žalovaného
nezakladajú na pravde, nepoznajúc obchodnú stratégiu a stav developerského projektu.
11. Žalovaný poukázal na to, že predmetom súdneho konania je údajný nárok na zaplatenie pohľadávky
vo výške 25.947,22 Eur s príslušenstvom, čo je v úplnom nepomere k navrhovanému rozsahu zriadenia

záložných práv k jeho majetku, preto prípadné nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v takomto
rozsahu by bolo absolútne neprimeraným zásahom do majetkových práv žalovaného.
12. Žalovaný ďalej uviedol, že obava ohrozenia exekúcie musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne,
pričom existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým

také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom
exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové
pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a
stanovísk pod č. R 20/1998).13. V nadväznosti na skôr uvedené žalovaný tvrdil, že návrh žalobcu nebol osvedčený takými dôkazmi,
z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného, ktorým by sa zbavoval svojho majetku na úkor
žalobcu ako jeho veriteľa. Vzhľadom na daný druh developerského projektu nie je možné za takéto

konanie podľa žalovaného považovať ani rozpredaj bytov (resp. kroky k tomu smerujúce - inzercie), pri
ktorom ide o bežný postup v danom segmente podnikania, ktorým dochádza k transformácii majetku,
a v danom prípade dokonca k zvyšovaniu majetku žalovaného. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný
odpredával nehnuteľnosti pod ich skutočnú trhovú hodnotu. Iba samotné tvrdenia žalobcu o nepriaznivej
finančnej situácii žalovaného (vychádzajúce z neodborného čítania zverejnenej účtovnej závierky ku

dňu 31.12.2022 a zriadenia záložného práva v prospech financujúcej banky), a jeho úvahy o možných
zámeroch žalovaného v súvislosti s účelom jeho založenia, samo o sebe nemôžu byť dôvodom na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci.
14. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že výška pohľadávky bola spochybnená žalovaným z
dôvodu vád diela ako aj z dôvodu započítania pohľadávok, čo bude predmetom konania vo veci samej,
čo samo o sebe spochybňuje osvedčenie existencie pohľadávky ako jednej z predpokladov vydania

zabezpečovacieho opatrenia.
15. Žalovaný tvrdil, že uhradil žalobcovi prevažnú časť pohľadávky, keď z celkovej ceny diela 132.160,49
EUR bez DPH, po zľave 127.731,56 EUR ostáva žalovanému uhradiť žalobcom žalovanú sumu
25.947,22 EUR. Uvedená skutočnosť podľa neho nesvedčí o potrebe nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia, keďže si svoje povinnosti voči žalobcovi plnil až do doby jednostranného započítania a

uplatnenia nároku na náhradu škody zo dňa 22.09.2022.
16. Záverom žalovaný uviedol, že podľa neho neexistuje relevantný dôvod na zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia a žiadal aby odvolací súdu odvolanie žalobcu proti napadnutému
rozhodnutiu zamietol a potvrdil správnosť napadnutého rozhodnutia.
17. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380

ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a po oboznámení sa s obsahom
spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, ďalšími vyjadreniami dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné.

18. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
20. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
21. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

22. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
23. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
24. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
25. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
26. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
27. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

28. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
29. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
30. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len aka) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

31. Podľa § 389 ods. 2 CSP, ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší
odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré
rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.
32. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a

právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné
a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov
sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07). Súd by mal byť vo
svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné
a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť,

teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís
dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade
aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).
33. Neodkladné/zabezpečovacie opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym
prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a k ovplyvneniu správania

účastníkov konania, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním účastníkov konania, ktoré
bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj
nemateriálnej) na strane iného účastníka konania resp. má za následok ohrozenie budúcej exekúcie.
Neodkladné/zabezpečovacie opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho
nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, účastníci konania nemusia byť pred jeho nariadením

vypočutý a napokon uznesenie o nariadení neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia je vykonateľné
bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
34. Rozhodnutie o nariadení neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia má dočasných charakter,
obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom
a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so

zreteľom na jeho zabezpečovací charakter.
35. Súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia vychádza
najmä zo skutočností uvádzaných v návrhu na jeho nariadenie. Návrh na nariadenie neodkladného/
zabezpečovacieho opatrenia musí obsahovať náležitosti podľa § 325 a § 326 CSP. Navrhovateľ
neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia musí teda najmä tvrdiť a zároveň aj dostatočne osvedčiť

existenciunároku,ktorémusamáposkytnúťochranaaodôvodniťaosvedčiťpotrebuneodkladnejúpravy
pomerov medzi účastníkmi konania resp. odôvodniť a osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená.
36. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného/

zabezpečovacieho opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho
hľadiska presvedčivý, či obsahuje tvrdenie ako aj osvedčenie všetkých zákonom predpokladaných
skutočností. Zákon ukladá navrhovateľovi neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia povinnosť
hodnoverneosvedčiťnielenpotrebuneodkladnejúpravypomerovaleboobavuzohrozeniaexekúcie,ale
aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže navrhovateľ neodkladného/

zabezpečovacieho opatrenia dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi
a kvalifikovanou právnou argumentáciou.
37. Nárok, ktorému sa má neodkladným/zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana, pritom nemusí
byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä
naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných

pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia prostredníctvom
označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného/
zabezpečovacieho opatrenia, sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený
postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútuneodkladného/zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej
si v prípade potreby okamžitý zásah súdu.
38. V prejednávanej veci podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca v

prebiehajúcom súdnom konaní, teda potom, ako podal žalobu vo veci samej a domáhal sa nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na peňažných prostriedkoch na bankovom
účte žalovaného a na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, eventuálne iba na peňažných
prostriedkoch na bankovom účte žalovaného a to z dôvodu ním tvrdenej obavy, že budúca exekúcia na
vymoženie žalovanej pohľadávky bude ohrozená.

39. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v prípade rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení
vyžaduje odôvodnenie jeho zákonných predpokladov, ustanovených najmä v § 324 ods. 1, § 326
ods. 1 a § 343 ods. 1 CSP, t.j. vyhodnotiť dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a
dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená. Popri tom je potrebné vyhodnotiť aj kritériá efektívnosti,
(teda či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu,
ktorej sa navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia domáha) a primeranosti (teda či právne účinky

zabezpečovacieho opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah).
40. Odvolaním napadnuté rozhodnutie podmienky kladené na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
špecifikované vyššie nespĺňa.
41. S otázkou dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana sa súd prvej inštancie vysporiadal

nasledovným spôsobom: „Za účelom rozhodnutia o uplatnenom nároku žalobcu bude nariadené
pojednávanie, pretože už bolo ukončené písomné štádium konania.“ Súd prvej inštancie teda nijakým
preskúmateľným spôsobom dôvodnosť pohľadávky žalobcu v danom štádiu konania a jej osvedčenie
resp. neosvedčenie na účely rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení nevyhodnotil. Za takéto
vyhodnotenie v žiadnom prípade nie je možné považovať skôr citované konštatovanie súdu prvej

inštancie.
42. Vo vzťahu k otázke dôvodnosti obavy, že budúca exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená
súd prvej inštancie síce konštatoval, túto žalobca nepreukázal, pričom argumentoval tým, že „žalobca
nijako nepreukázal úmysel žalovaného nezaplatiť, v prípade úspechu žalobcu v spore, súdom priznanú
pohľadávku“. Odvolací súd vo vzťahu k tejto otázke podotýka, že prípadná vôľa resp. úmysel žalovaného

zaplatiť žalovanú pohľadávku nemá žiaden právne relevantný vplyv vo vzťahu k otázke dôvodnosti
obavy, že budúca exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená. Napriek tomu sa však odvolací súd
nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o nepreukázaní úmyslu žalovaného nezaplatiť žalobcovu
pohľadávku - o opaku svedčí práve skutočnosť, že dosiaľ zaplatená nie je. Odvolací súd poukazuje
na to, že vo vzťahu k otázke obavy ohrozenia budúcej exekúcie žalobca v návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia obsiahol rozsiahlu argumentáciu, ktorej súd prvej inštancie nevenoval
žiadnu pozornosť a ani ju na účely svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyhodnotil a zároveň vo
svojom rozhodnutí neuviedol žiadne preskúmateľné skutkové ani právne dôvody, ktoré by odôvodňovali
jeho záver o tom, že žalobca túto obavu nepreukázal. Bez vyhodnotenia žalobcovej argumentácie k tejto
otázke nemohol súd prvej inštancie odôvodnene dospieť k záveru, že žalobca túto obavu nepreukázal.

43.Nazákladeskôruvedenéhojepotrebnékonštatovať,žerozhodnutiesúduprvejinštancieneobsahuje
preskúmateľné posúdenie a závery o vyššie špecifikovaných zákonných predpokladoch rozhodnutia o
zabezpečovacom opatrení. Z uvedeného dôvodu je potrebné konštatovať, že bol naplnený odvolací
dôvod, vymedzený v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
44. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je z vyššie uvedených dôvodov

nepreskúmateľné, pričom nešlo o nedostatok, ktorý by mohol odstrániť tento súd, odvolací súd
odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil v celom rozsahu
a podľa § 391 ods. 1 CSP rozhodol o vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
45. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne zhodnotiť splnenie podmienok na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, tak aby jeho nové
rozhodnutie spĺňalo kritériá preskúmateľnosti, pričom bude podľa § 391 ods. 2 CSP rešpektovať vyššie
uvedený názor odvolacieho súdu. Pri novom rozhodnutí o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia súd prvej inštancie zohľadní aj argumentáciu oboch procesných strán, uplatnenú v odvolacom
konaní.

46. O náhrade trov odvolacieho konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho rozhodnutia
rozhodne v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie
končí.
47. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).