Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoCsp/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122260836
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:6122260836.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej, v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna
48, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom JUDr.
Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XXX, E. F. G., o zaplatenie 16.847,19 eur s príslušenstvom,

na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 15Csp/29/2022-123 zo dňa 29.
septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.) a rozhodol, že žalovaný

má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Na odôvodnenie tohto
rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 16.847,19 eur
s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že VÚB, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 14.07.2017
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 20.000,-
eur. Žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. Nakoľko
žalovaný napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu svoj dlh nezaplatil, právny predchodca

žalobcu vyhlásil ku dňu 08.08.2019 predčasnú splatnosť úveru, ktoré oznámenie o vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru bolo žalovanému doručené dňa 16.08.2019. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej medzi VÚB, a.s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 14.02.2020
a žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 14.09.2021, bola pohľadávka voči žalovanému z titulu
nezaplateného úveru postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený
písomným oznámením. Žalobca si uplatňuje voči žalovanému len časť postúpeného nároku vo výške

nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 16.847,19 eur. Žalovaný nepopieral, že uzavrel zmluvu o úvere a
úver vyčerpal na splatenie predošlých úverov. Nemal presne spočítané, koľko na splátkach úveru uhradil
a nevedel sa vyjadriť k tomu, aké výzvy a kedy mu banka posielala, pretože poštové zásielky
preberal nepravidelne. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že VÚB, a.s. ako veriteľ
uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 14.07.2017 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru H. č. XXXXXXXXXXXXXXX, v zmysle ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške

20.000,- eur a dlžník sa zaviazal splácať úver v 95 mesačných splátkach po 284,41 eur. Prvá
splátka bola splatná dňa 23.08.2017 a posledná splátka bola splatná dňa 23.06.2025. Úroková sadzba
bola 7,90 % ročne, RPMN vo výške 8,56 %. Poplatok za poskytnutie úveru bol vo
výške 200,- eur, priemerná hodnota RPMN 9,68 %, odplata 8,90 %, najvyššia prípustná
výška odplaty 19,62 % a celková čiastka, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť bola vo výške 27.218,95 eur.
Podľa predloženého výpisu z úverového účtu žalovaný vyčerpal sumu 20.000,- eur a celkovo uhradil

sumu 5.798,43 eur. Treťou upomienkou - pokus o zmier zo dňa 04.07.2019 veriteľ upozornil žalovaného,
že neuhradil záväzky z úverovej zmluvy vo výške 918,83 eur a vyzval žalovaného, aby dlžnú sumuokamžite zaplatil. Túto zásielku si žalovaný prevzal dňa 12.07.2019. Výzvou na predčasné splatenie
zostatku zo dňa 09.08.2019 veriteľ oznámil žalovanému, že ku dňu 09.08.2019 vyhlasuje predčasnú
splatnosť celého úveru s príslušenstvom a žalovaný bol vyzvaný, aby dlh zaplatil do 7 dní od doručenia

výzvy. Táto zásielka bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 16.08.2019. Dňa 14.02.2020 VÚB,
a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou postupca
postúpil na žalobcu pohľadávky spolu s príslušenstvom, pričom v zmysle prílohy k zmluve bola na
postupníka postúpená aj pohľadávka voči žalovanému vo výške istiny 16.847,19 eur a príslušenstva,
a to na podklade žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 14.09.2021. Postúpenie pohľadávky bolo

žalovanému písomne oznamované listom zo dňa 17.09.2021.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník § 52 ods. 1, § 53 ods. 9, § 524 § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalejlen„Občiankyzákonník“),§1ods.2,§2písm.a),b),d)zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“). V konaní bolo preukázané,
že na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského zo dňa 14.07.2017 bol zo strany veriteľa VÚB, a.s.
žalovanému ako dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 20.000,- eur, ktorý mal splácať v 95 pravidelných
mesačnýchsplátkach.Súdvprvomrademuselskúmať,čiježalobcavsporeaktívnevecnelegitimovaný.
Žalobca si uplatnil nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako právny nástupca pôvodného veriteľa

(banky) z titulu postúpenia pohľadávky. Súd prvej inštancie konštatoval, že nebola naplnená podmienka,
a to preukázanie existencie a doručovania písomnej výzvy banky žalovanému na zaplatenie dlhu pred
postúpením pohľadávky. V konaní bolo preukázané, že banka listom zo dňa
09.08.2019 vyhlásila predčasnú splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere, pričom vyhláseniu predčasnej
splatnosti predchádzalo vyhotovenie výzvy na úhradu omeškaných splátok (tretia upomienka) zo dňa

04.07.2019 s upozornením na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Uvedené
písomnosti sú jedinými, ktoré veriteľ (banka) zasielal žalovanému do okamihu postúpenia pohľadávky
dňa 14.09.2021. V konaní nebolo preukazné, že by bol dodržaný postup podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách a síce, že by banka, ktorá uvažuje o postúpení pohľadávky, písomne vyzvala žalovaného
na úhradu pohľadávky, ktorú banka zamýšľa postúpiť inému subjektu. Výzvu, ktorá by predchádzala

postúpeniu pohľadávky tak, ako je to zakotvené v § 92 ods. 8 zákona o bankách, však
banka žalovanému nedoručovala. Takouto výzvou nemôžu byť písomnosti zo dňa 09.08.2019 a zo dňa
04.07.2019, ktoré boli doručované v rámci toho, že banka využila právo mimoriadne úver zosplatniť, a to
jednak s poukazom na značný odstup času, ktorý od vyhotovenia týchto výziev (r. 2019) uplynul
do okamihu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok (r. 2021), kedy dva roky stará výzva nemôže

mať za následok predpokladaný v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Stav deklarovaný vo výzve z roku
2019 ohľadom výšky dlhu v čase bezprostredne pred postúpením pohľadávky je vzhľadom na plynutie
času neaktuálny. Ani z listín zasielaných žalovanému v súvislosti s procesom vyhlasovania predčasnej
splatnosti úveru nevyplýva úmysel banky, že by táto listina mala byť zasielaná žalovanému práve aj
v súvislosti so zamýšľaným budúcim postúpením pohľadávky. Vo výzvach zasielaných v súvislosti s

vyhlasovaním predčasnej splatnosti sa neodkazuje na postup podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Spotrebiteľ musí byť upozornený nielen na omeškanie, ale aj na jeho následok, a síce na vôľu
banky postúpiť pohľadávku a na možnosť zvrátiť postúpenie. (k tomu v skutkovo obdobnej veci zhodne
napr.rozsudokKrajskéhosúdu vTrenčínesp.zn.27CoCsp/53/2021).Výzvavzmysleust.§92
ods. 8 zákona o bankách musí byť totiž kvalifikovaná. Zákon síce nestanovuje žiadne osobitné obsahové

náležitosti na túto výzvu, avšak z obsahu a zmyslu tohto ustanovenia nepochybne vyplýva,
že nestačí akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale touto výzvou musí banka jednak vyzvať dlžníka
na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením lehoty 90 dní a upozorniť ho, že po márnom uplynutí tejto
lehoty bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku na iný subjekt. Písomnosti vyhotovované veriteľom
a doručované dlžníkovi podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v súvislosti s vyhlasovaním

mimoriadnej splatnosti úveru) a písomnosti vyhotovované veriteľom a doručované dlžníkovi podľa § 92
ods. 8 zákona o bankách (v súvislosti s podmienkami postupovania pohľadávok)
sa navzájom nenahrádzajú, ani nekonzumujú, keď účel každej z nich a aj z toho plynúci
obsah je odlišný. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na záver prijatý v rozsudku Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 11CoCsp/21/2020. Doručovanie kvalifikovanej výzvy s vyššie uvedeným obsahom v

zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách žalovanému pred postúpením pohľadávky na žalobcu v konaní
preukázané nebolo. Ani jedna z predložených písomností adresovaných žalovanému pred postúpením
pohľadávky takouto kvalifikovanou výzvou nebola. Ani jedna z nich nemala poučenie, že v prípade
neuhradenia zosplatneného úveru má banka právo pohľadávku postúpiť tretej osobe. Takéto písomnosti(výzvy) súd nepovažoval za kvalifikované, ich obsah nezodpovedá účelu a zmyslu § 92 ods. 8 zákona
o bankách a ani z nich nevyplýva úmysel banky vyhotovovať ich v súvislosti s
postúpením pohľadávok. V tejto súvislosti súd poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.

zn.22CoCsp/25/2021,sp.zn.22CoCsp/34/2021,sp.zn.18CoCsp12/2021.Absenciadoručovaniavýzvy
na úhradu dlžníkovi v súvislosti s postúpením pohľadávky spôsobuje nenaplnenie podmienok pre platné
postúpenie pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Nebola splnená zákonná podmienka
na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá sa vyžaduje v § 92 ods. 8 zákona o bankách, táto
pohľadávka bola postúpená v rozpore so zákonom, preto je nutné konštatovať, že na žalobcu nebola

pohľadávka platne postúpená. Žalobca nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný a súd žalobu v celom
rozsahu zamietol. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1
CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP. Žalovaný bol plne úspešný, keďže súd žalobu zamietol, preto má
voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov v konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a mal za to, že súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu pre nepreukázanie splnenia podmienok pre platné
postúpenie bankovej pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom rozhodnutie súdu
je nesprávne. Spolu so žalobou bola súdu doručená Tretia upomienka zo dňa 04.07.2019 (výzva na

úhradu omeškanej splátky), ako aj podací hárok preukazujúci doručovanie žalovanému,
z ktorého je zrejmé, že predmetná výzva bola daná na poštovú prepravu dňa 04.07.2019. Obe tieto
listiny, ako aj výzva právneho predchodcu žalobcu na predčasné splatenie úveru s doručenkovou
obálkou, sú súčasťou spisu od doručenia návrhu na vydanie platobného rozkazu. Predmetné výzvy boli
doručované žalovanému na adresu ním uvedenú v uzavretej zmluve, pričom počas trvania úverového

vzťahu žalovaný neoznámil právnemu predchodcovi žalobcu inú adresu na
prijímaniepísomností.Žalobcatakpreukázal,žezásielkybolizasielanédodispozičnejsféryžalovaného.
V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR na posudzovanie
účinkovdoručeniapoštovýchzásielok.Prenadobudnutieúčinkovdoručeniaúkonuniejepodstatné,čisa
adresát s obsahom doručovanej zásielky úkonu oboznámil až neskôr, v čase plynutia odbernej lehoty na

vyzdvihnutie uloženej zásielky, resp. tieto účinky nastávajú aj v prípade, ak nevyužil možnosť oboznámiť
sa s obsahom uloženej zásielky. (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/73/2016 a sp.
zn. 5Cdo 129/2010). Zo znenia ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka
alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi svoju pohľadávku za
podmienky, že klient bol na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku písomne vyzvaný a jeho

omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní
preukázal splnenie oboch uvedených podmienok, je nesporné, že k postúpeniu pohľadávky
došlo riadne a platne. Pokiaľ súd uvádza, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy na plnenie pred
postúpením pohľadávky, opakovane žalobca poukázal na predložené vyhlásenie predčasnej
splatnosti spolu s doručenkou. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. 6CoCsp/37/2020. Pri výklade právnych úkonov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na ich
platnosť je nevyhnutné brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech
platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov.
Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne
neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii

relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo vyhľadávaní dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy
(prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho
súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých
zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech
platnosti,anieneplatnostiprávnehoúkonu(nálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS640/2014).Správnym

právnym posúdením veci by súd prvej inštancie musel dospieť k záveru, že žalobcovi svedčí aktívna
vecná legitimácia. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 16.847,19 eur
s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 16.847,19 eur od 24.08.2019 do zaplatenia.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel kzáveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť
a vec vrátiť podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia
16.847,19 eur s príslušenstvom. Právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) ako
veriteľ poskytol žalovanému ako spotrebiteľovi úver vo výške 20.000,- eur na základe zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru „flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 14.07.2017, ktorý
úver sa žalovaný zaviazal splácať 95 pravidelnými mesačnými splátkami po 284,41 eur, pri úrokovej

sadzbe 7,90 % ročne, pri RPMN 8,56 %, pri priemernej RPMN 9,68 %. Prvá splátka bola splatná dňa
23.08.2017 a splatnosť poslednej splátky bola dňa 23.06.2025. Poplatok za poskytnutie úveru bol vo
výške 200,- eur. Celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť, predstavovala sumu 27.218,95 eur.
Treťou upomienkou – pokus o zmier zo dňa 04.07.2019 právny predchodca žalobcu (veriteľ) vyzval
žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok a zároveň žalovaného upozornil na
možnosť zosplatnenia úveru. Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 09.08.2019 právny

predchodca žalobcu oznámil žalovanému vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru s výzvou,
aby žalovaný do 7 dní od doručenia zaplatil dlh. Dňa 14.02.2020 Všeobecná úverová banka, a.s. ako
postupca a žalobca ako postupník uzatvorili Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok a na základe
Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 14.09.2021 došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému na
žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 17.09.2021.

7. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení
pohľadávok medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalobcom, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

bankaalebopobočkazahraničnejbankysvojupohľadávku,zodpovedajúcutomutopeňažnémuzáväzku,
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj
bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých

omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky

a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

8. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
procesné právo si ten-ktorý hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už
aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na

strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 2Cdo/205/2009), preto nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu
preukázallenoznámenímpostupcuopostúpenípohľadávkydlžníkovi,jepotrebnépreukázanieplatného
postúpenia pohľadávky.

9. Odvolací súd ďalej uvádza, že ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky
nemožno platne postúpiť, pričom postúpenie určitých pohľadávok môže byť zakázané špeciálnymi
predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom dovolené, ale len za určených podmienok. Podľa
názoru odvolacieho súdu ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách je práve takým
ustanovením,ktoréupravujeďalšiešpeciálnepodmienky(poprivšeobecnýchvObčianskomzákonníku),

za ktorých môže byť pohľadávka banky postúpená, a to: 1/ písomná výzva banky účastníkovi zmluvy
a 2/ omeškanie účastníka nepretržite dlhšie ako 90 dní so splnením záväzku. Uvedené skutočnosti,
resp. podmienky sú zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky podľa zákona o bankách,
ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne
ktorej cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je

absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

10. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne,
keď žalobu zamietol z dôvodu neplatného postúpenia bankovej pohľadávky pre absenciukvalifikovanej výzvy na uhradenie dlhu pred postúpením pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách, resp. z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Odvolacie námietky žalobcu
týkajúce sa splnenia podmienok pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách

a preukázanie doručenia výziev žalovanému na zaplatenie dlhu, sú dôvodné. S poukazom na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.04.2018, sp. zn. 1Cdo/147/2017, v zmysle ktorého zákonné špeciálne
podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu
(nebankovú) osobu podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, sú preukázateľné zaslanie písomnej výzvy
banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Odvolací

súd sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ohľadom náležitostí výzvy klientovi (dlžníkovi), ktorá
je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky banky. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
neumožňuje výklad, na základe ktorého by výzva banky adresovaná dlžníkovi (klientovi)
musela obsahovať upozornenie na možnosť postúpenia, musela by byť urobená samostatne mimo iných
úkonov banky voči klientovi, alebo by vyžadovala úzku časovú súvislosť s úkonom postúpenia, ako to
konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Uvedené požiadavky sú nad rámec zákona, nie

je možné ich vyžadovať a ich nesplnenie považovať za dôvod neplatnosti postúpenia pohľadávky banky
na základe ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z textu zákona ani z jeho výkladu nie je možné
dovodiť, že dlžník musí byť upozornený nielen na omeškanie, ale aj na jeho následok, a to
na vôľu banky postúpiť pohľadávku. Pokiaľ súd prvej inštancie argumentuje veľkým časovým odstupom
medzi výzvou na zaplatenie dlhu a postúpením, tak v zmysle druhej vety citovaného

ustanovenia dokonca väčší časový odstup od výzvy po postúpenie vytvára v prospech klienta dlhšie
časové obdobie, v ktorom môže klient zabrániť postúpeniu pohľadávky úhradou pohľadávky. Citované
zákonné ustanovenie na platné postúpenie pohľadávky banky nestanovuje maximálny povolený časový
úsek medzi výzvou na zaplatenie dlhu a samotným postúpením pohľadávky, ale len splnenie podmienok
v podobe výzvy na zaplatenie dlhu adresovanej dlžníkovi a viac ako 90 dní trvajúceho omeškania dlžníka

so zaplatením peňažného záväzku. Preto neobstojí záver súdu prvej inštancie, že 2 roky stará výzva
pred postúpením pohľadávky nemôže mať za následok predpokladaný v § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Odvolací súd má za to, že podmienky pre platné postúpenie pohľadávky banky na
žalobcu vo vzťahu k žalovanému podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách splnené boli, ich
splnenie bolo preukázané predloženými listinami, preto zmluva o postúpení pohľadávok je platná a

žalobca je vo veci aktívne legitimovaným subjektom. V spore bolo preukázané, že právny predchodca
žalobcu oznámil žalovanému zosplatnenie úveru, a to výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru
s príslušenstvom zo dňa 09.08.2019, ktorá bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 16.08.2019,
ako vyplýva z predloženej doručenky. Uvedený právny úkon možno podľa jeho obsahu považovať za
výzvu veriteľa na úhradu omeškaného peňažného dlhu v zmysle § 92 ods. 8 zákona

o bankách, nakoľko uvedeným listom právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru
a zároveň vyzval žalovaného, aby zaplatil vyčíslený dlh v lehote 7 dní. Síce obsahom výzvy
na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 09.08.2019 bol právny úkon zosplatnenia úveru, avšak
listina obsahuje aj výzvu na zaplatenie dlhu v lehote 7 dní od jej doručenia, to znamená, že
uvedenou výzvou právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného na omeškanie so splácaním dlhu

v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Právne úkony je potrebné posudzovať
v zmysle ich obsahu bez ohľadu na ich označenie a nie je ani vylúčené, aby obsahom jednej listiny
bolo aj niekoľko právnych úkonov, ako v danom prípade. Taktiež bolo v konaní preukázané, že žalovaný
bol v čase postúpenia pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
aspoň časti svojho peňažného záväzku voči banke, keď dňa 16.08.2019 bola žalovanému doručená

výzva na zaplatenie dlhu obsiahnutá vo výzve na predčasné splatenie zostatku úveru a na základe
žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 14.09.2021 veriteľ VÚB, a.s. ako postupca postúpil na žalobcu
pohľadávku, a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2020. Právny
predchodca žalobcu listom zo dňa 17.09.2021 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. Vzhľadom
na uvedené boli splnené obidve podmienky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, a to

písomnávýzvabankyúčastníkovizmluvy(žalovanému)aomeškanieúčastníka(žalovaného)nepretržite
dlhšie ako 90 dní so splnením záväzku, preto je postúpenie pohľadávky na žalobcu
platné a žalobca je aktívne vecne legitimovaný. Odvolací súd si je vedomý nejednotnej rozhodovacej
praxe súdov v danej otázke, a to aj na úrovni odvolacieho súdu, kde je zjednotenie k
tejto otázke aj programom občianskoprávneho kolégia odvolacieho súdu. Pokiaľ však

nedôjde k zjednoteniu na odlišnom názore ako tu prezentovanom, alebo pokiaľ
nebude táto otázka ustálená rozhodovacou praxou vyšších súdov, zotrváva senát odvolacieho súdu v
riešení danej otázky na vyššie uvedených záveroch.11. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa §
389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho
úlohou bude opätovne posúdiť nárok žalobcu a rozhodnúť, pričom v odôvodnení rozhodnutia dá súd
prvej inštancie odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania,
svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie

rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).