Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7Csp/31/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122204521
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5122204521.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci
žalobkyne: H. G., Q.. XX.XX.XXXX, U. H. XXXX/XX, XXX XX Ž., právne zastúpená: STEHURA &
partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080/0, 022 01 Čadca, IČO: 47246863, proti žalovanému:
BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 83104 Bratislava, IČO: 47967692, o
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 750,- eur, a to do 3 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 31.05.2022 domáhala proti žalovanému
vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej primerané finančné
zadosťučinenie v sume 750 eur a trovy konania.

2. Žalobkyňa svoju žalobu skutkovo odôvodňovala tým, že dňa 16.09.2008 uzatvorili s právnym
predchodcom žalovaného zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru vo výške 60.000 Sk (1.991,64 eur). Predmetná zmluva je svojou povahou
a podstatou zmluvou spotrebiteľskou s jednoznačným spotrebiteľským účelovým určením a pre
jej kvalifikáciu a právny režim sú smerodajné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce
spotrebiteľské zmluvy ako aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase
uzatvorenia predmetnej zmluvy vyžadoval, aby všetky zákonom požadované podstatné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli presne uvedené v písomnej zmluve, pričom predmetná zmluva
tieto podmienky nespĺňala. Dňa 05.04.2016 podala žalobkyňa na Okresný súd Žilina žalobu, ktorou
sa voči žalovanému domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1.492,91 eur spolu s 5%
úrokom z omeškania z dôvodu, že úver poskytnutý na základe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.09.2008 je v zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch

bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd Žilina rozsudkom č. 4C/87/2016-55 zo dňa 21.07.2017 žalobe
vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.492,91 eur spolu s 5% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 1.492,91 eur od 05.04.2016 do zaplatenia. Rozsudok súdu prvej inštancie bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu Žilina č. 10Co/27/2019-114 zo dňa 23.05.2019. Z odôvodnenia
predmetných rozhodnutí vyplýva, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.09.2008 neobsahovala
zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku

čoho súdy konštatovali, že poskytnutý úver je v zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch
bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ teda žalobkyňa zaplatila žalovanému okrem poskytnutej istiny v
sume 1.991,64 eur aj úroky a poplatky, plnila tak bez právneho dôvodu, pretože úver bol zo zákonabezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa tak plnila žalovanému bez právneho dôvodu, čím došlo na strane
žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v rozsahu 1.492,91 eur, nakoľko žalobkyni bol poskytnutý úver
vo výške 1.991,64 eur, pričom žalobkyňa uhradila žalovanému až sumu 3.484,55 eur. Žalobkyňa bola

aj s prihliadnutím na postoj žalovaného ( neplnil dobrovoľne, inicioval odvolacie konanie) v konaní o
vydanie bezdôvodného obohatenia dlhodobo (cca 5 rokov) nedôvodne vystavená psychickému vypätiu
a stavom právnej neistoty, a to až do doby právoplatného ukončenia vo veci samej. V danom prípade
neexistovala len potenciálna hrozba ujmy, ale reálna majetková ujma aj vznikla. Za jediné, objektívne
a exaktné kritérium pri určovaní výšky sumy primeraného finančného zadosťučinenia je suma, o ktorú

sa chcel dodávateľ v základnom konaní bezdôvodne obohatiť, alebo sa v základnom konaní na úkor
spotrebiteľa aj skutočne obohatil. V prípade žalobkyne to bolo o sumu 1.492,91 eur. Ak teda majú
byť naplnené všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia, je polovica zo sumy, o ktorú sa
žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil minimálna na dosiahnutie tohto cieľa. Z uvedených
dôvodov žalobkyňa žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 750 eur ( cca 50 % zo sumy 1.492,91
eur), ktorú považuje za primeranú.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.07.2022,
v ktorom uviedol, že predmetný návrh považuje za nedôvodný, nakoľko samotné právo na primerané
finančné zadosťučinenie žalobkyne voči žalovanému vôbec nevzniklo, v čoho dôsledku žalobkyňa
ani nemôže uplatnený nárok dostatočne preukázať. Podľa právneho názoru žalovaného, žalobkyňa
nesplnila zákonný predpoklad pre uplatnenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie, a to

úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti voči porušiteľovi. Žalovaný zastáva názor, že v danom
prípade nie je on porušiteľom, nakoľko bezdôvodné obohatenie vzniklo na základe zmluvy o úvere,
ktorú koncipoval pôvodný veriteľ a žalobkyni bola len postúpená pohľadávka vyplývajúca z predmetnej
zmluvy o úvere bez toho, aby žalovaný mohol nejakým spôsobom ovplyvniť jej obsah, podmienky,
ustanovenia. Z uvedených dôvodov nemožno žalovaného pokladať za porušiteľa. Žalovaný uviedol, že

v predošlom konaní nebolo rozhodnuté o porušení práva či povinnosti žalobkyne, a na strane druhej,
absentujezodpovednýsubjektakoporušiteľprávžalobkyne.Žalovanýďalejnamietaipožadovanúvýšku
primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého sa žalobkyňa domáha. V danom prípade konanie
žalobkyne hodnotí ako zjavné zneužívanie jej práv, nakoľko je potrebné, aby sa v každom jednom
prípade skúmali všetky aspekty posudzovanej právnej veci a rovnako sa musí prihliadať na „rozsah“

zásahu do práv spotrebiteľa. Žalobkyňou uplatňovaná suma primeraného finančného zadosťučinenia
nie je dostatočným spôsobom špecifikovaná a relevantne odôvodnená a preukázaná. Argumentácia
žalobkyne, že primerané finančné zadosťučinenie vo výške polovice sumy bezdôvodného obohatenia
nie je správna a adekvátna. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné
limitovať a zohľadniť, aký dopad a právne následky malo predchádzajúce konanie na spotrebiteľa,

ako i všetky relevantné skutočnosti. Žalobkyňa ako spotrebiteľka predchádzajúcim konaním získala
finančné prostriedky, teda dopad do jej osobnej, či majetkovej sféry nepredstavoval žiaden výrazný
zásah, z ktorého dôvodu nemožno priznať primerané finančné zadosťučinenie vo vyššej výške, nakoľko
toto by bolo v zjavnom nepomere a nepredstavovalo by primeraný satisfakčný prostriedok. Žalovaný
pokladá uplatňovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia za neadekvátnu, neprimeranú a

jednásaoúčelovékonaniezostranyžalobkyne,ktoráboltou,ktorásineplnilasvojezákladnézáväzkové
povinnosti, prestala splácať poskytnutý úver a tejto má byť poskytnutá právna ochrana? V danom
prípadenemožnokonaniehodnotiťinakakozjavnézneužívanieprávaaznačnýnekontrolovateľnýzásah
do ústavného majetkového práva žalobkyne ako veriteľa. Takto ochrana spotrebiteľov narúša princíp
rovnosti strán ako i princíp práva na spravodlivý proces a práva na právnu istotu, kedy sa podstatným

spôsobom zasahuje do práv veriteľov, no napriek tomu sa poskytuje ochrana dlžníkom, ktorí si neplnia
svoje základné povinnosti. Žalovaný uplatnený nárok neuznáva a uvedené konanie žalobkyne považuje
za zjavne bezúspešné a šikanózne uplatňovanie práva, preto žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú (aj z
dôvodu nesplnenia zákonných hmotnoprávnych podmienok na podanie uplatneného nároku žalobkyne)
zamietol a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila písomne podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa
23.08.2022 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom uviedol, že predmetom tohto konania
je nárok, opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Uvedené ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa

upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne
uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom
daného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenianeumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy aj o existencii nejakej
ujmy. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Žalobkyňa poukázala

na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019. Je nepochybné, že Okresný súd
Žilina rozsudkom č. 4C/87/2016-55 zo dňa 21.07.2017, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
Žilina č. 10Co/27/2019-114 zo dňa 23.05.2019, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
1.492,91 € spolu s prísl. z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa sa úspešne domohla
súdnou cestou vyslovenia porušenia jej práv tým, že bola určená „bezúročnosť a bezpoplatkovosť“

úveru poskytnutého na základe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zároveň bol žalovaný
zaviazaný zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Je teda zrejmé, že žalovaný od žalobkyne prijal
plnenie, na ktoré nemal nárok a pokiaľ by sa žalobkyňa nedomáhala súdnou cestou vydania tohto
bezdôvodného obohatenia, bol by si žalovaný ponechal tieto finančné prostriedky. Z uvedeného preto
jednoznačne vyplýva, že v danom prípade je splnený jediný predpoklad pre uplatnenie práva na
primerané finančné zadosťučinenie, t.j. úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti na súde.

Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia zákon o ochrane spotrebiteľa neustanovuje žiadne kritéria
na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku.
Táto závisí od úvahy súdu. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať
z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne
odradila dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak

ho treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a
právne silnejším dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v
tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči
ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Za jediné, objektívne a
exaktné kritérium pri určovaní výšky sumy primeraného finančného zadosťučinenia je suma, o ktorú

sa dodávateľ v základnom konaní na úkor spotrebiteľa aj skutočne obohatil. Z odôvodnenia rozsudku
OS ZA č. 4C/87/2016-55 zo dňa 21.07.2017 (bod 17.) vyplýva, že žalobkyňa titulom úveru uhradila
žalovanému sumu 3.484,55 €, pričom žalovaný jej poskytol sumu 1.991,64 € . Bezdôvodné obohatenie
preto predstavuje suma 1.492,91 €. Ak teda majú byť naplnené všetky funkcie primeraného finančného
zadosťučinenia, je polovica zo sumy o ktorú sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil

minimálna na dosiahnutie tohto cieľa. Všeobecnou právnou zásadou vlastnou európskej právnej kultúre
je princíp primeranosti, ktorý zvolil zákonodarca aj vo vzťahu k zadosťučineniu, na ktoré má mať
nárok spotrebiteľ úspešne sa domáhajúci ochrany svojho práva spotrebiteľa, je preto na súde, ktorý je
orgánom s právomocou právnu normu vyložiť a poskytnúť ochranu subjektívnemu právu, vyhodnotiť v
konkrétnych súvislostiach primeranosť požiadavky spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov preto žalobkyňa

trvá na podanej žalobe a žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 750 €, ktorú považuje za
primeranú.
5. K vyššie uvedenej replike žalobkyne podal žalovaný podaním doručeným tunajšiemu súdu
dňa 22.09.2022 písomnú dupliku, v ktorej uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalobkyne ohľadom
priznania a rozsahu priznania primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovaný nesúhlasí s priznaním

primeraného finančného zadosťučinenia a už vôbec nie v takej výške ako požaduje žalobkyňa.
Žalovaný v tomto kontexte poukázal na to, že už z koncipácie pojmu primerané znamená, že
finančné zadosťučinenie má predstavovať len primeranú satisfakciu a nie satisfakciu v rozsahu
neprimeranom zásahu a rozsahu neprimeranom skutkovým okolnostiam. Žalobkyňou požadovaná
výška vôbec nereflektuje s právnym inštitútom primeraného finančného zadosťučinenia a podľa názoru

žalovaného ide o zneužívanie práva. Primerané finančné zadosťučinenie požadované žalobkyňou
rozhodne nespĺňa kritérium a rozsah primeranosti, ale je zjavným zneužitím práva žalobkyne a
zásahom do práv žalovaného. V neposlednom rade žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že práva
žalobkyne boli v predchádzajúcom konaní, od ktorého konania si v predmetnom konaní žalobkyňa
uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie „zhojené“ a napravené tým, že žalovaný zaplatil žalobkyni

bezdôvodné obohatenie. Z uvedeného dôvodu nemožno od žalovaného požadovať primerané finančné
zadosťučinenie v takej výške, nakoľko potom sa primerané finančné zadosťučinenie prieči podstate a
účelu tohto právneho inštitútu a je v rozpore so skutkovými okolnosťami, ktoré majú markantný vplyv na
posúdenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovaný zotrval na tom, že podaná žaloba
nie je dôvodná a opodstatnená, preto navrhol súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
6. Na nariadené pojednávanie dňa 11.10.2023 sa nedostavila žalobkyňa a žalovaný, neprítomnosť
žalobkyneospravedlniljejprávnyzástupca,žalovanýsvojuneprítomnosťpísomneospravedlnilpodanímdoručeným súdu dňa 5.10.2023 a zároveň uviedol, aby súd pojednával aj v jeho neprítomnosti. Súd
pojednával v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného a otvoril pojednávanie.
7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe a na jej

skutkovom vymedzení. Uviedol, že v danom prípade je splnený jediný predpoklad pre uplatnenie práva
na primerané finančné zadosťučinenie a to, že žalobkyňa si úspešne uplatnila porušenie svojho práva,
resp. povinnosti žalovaného v súdnom spore, v ktorom bola úspešná. Čo sa týka výšky finančného
zadosťučinenia, keďže zákon o ochrane spotrebiteľa neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho,
čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie, toto je ponechané na úvahe súdu.

8. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami
predloženými žalobkyňou, zistil nasledovný skutkový stav:
9. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 4C/87/2016 zo dňa 21.07.2017, právoplatného dňa
15.07.2019 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/27/2019 zo dňa 23.05.2019
bol žalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 1.492,91 eur spolu s 5 % úrokom z
omeškania zo sumy 1.492,91 eur od 05.04.2016 až do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného

obohatenia. Z odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku okresného súdu vyplýva, že právny predchodca
žalovaného poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 1.991,64 eur, pričom žalobkyňa celkovo
na predmetný úver zaplatila sumu 3.484,55 eur, nakoľko predmetná zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 16.09.2008 uzatvorená medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného neobsahovala
obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvy, t. j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov a za tohto stavu bolo povinnosťou žalobkyne zaplatiť
žalovanému iba sumu vo výške 1.991,64 eur, je žalobou uplatnené plnenie v sume 1.492,91 eur, ktoré
žalovaný od žalobkyne vyžadoval a nakoniec aj prijal, plnením bez právneho dôvodu, a teda ide o
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré žalovaný musí vydať žalobkyni. Krajský súd v

Žiline rozsudkom sp. zn. 10Co/27/2019 zo dňa 23.05.2019 potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina
sp. zn. 4C/87/2016 zo dňa 21.07.2017 a priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%. Odvolací súd v celkovom súhrne hodnotil záver okresného súdu
o konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pri absencii obligatórnej obsahovej náležitosti
vyžadovanej v § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy

za zásadne správny.
10. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení (ďalej len
„ZoOS“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže
sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde
proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny

stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

11. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pri tom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP,
podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
12. Súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba

žalobkyne je skutkovo a právne dôvodná. Z Rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 4C/87/2016 zo
dňa 21.07.2017, právoplatného dňa 15.07.2019 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 10Co/27/2019 zo dňa 23.05.2019 vyplýva, že žalobkyňa sa ako spotrebiteľka úspešne domohla
voči žalovanému svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.492,91 eur spolu s 5
% úrokom z omeškania zo sumy 1.492,91 eur od 05.04.2016 až do zaplatenia, ktoré bolo založené

na porušení práva spotrebiteľa z hľadiska nedodržania obsahových náležitostí zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 16.09.2008. S poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. súd uvádza,
že žalobkyňa má nárok na primerané finančné zadosťučinenie, nakoľko si žalobkyňa úspešne uplatnila
voči žalovanému porušenie svojho práva ako spotrebiteľky z predmetnej zmluvy o úvere a zároveň
jej súd z porušenia tohto práva aj priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, čím mal súd

zároveň aj preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, ktorý je právnym nástupcom pôvodného
veriteľa a ktorý vstúpil do všetkých práv a povinností spojených s predmetnou spotrebiteľskou zmluvou
uzatvorenou so žalobkyňou a ktorý aj od žalobkyne plnenie, ktoré bolo vyhodnotené ako plnenie bez
právneho dôvodu, vyžadoval a prijal. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, vyššie uvedenýzákon neustanovuje žiadne kritéria, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zohľadniť. Jediným kritériom
jeprimeranosťfinančnéhozadosťučinenia,ajepretonaúvahesúdu,abysozreteľomnavšetkyokolnosti
každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia. Súd uvádza, že žalobkyňa sa

musela svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia domáhať súdom, keďže žalovaný neplnil
dobrovoľne a žalobkyňa bola nútená iniciovať súdne konanie jednak na súde prvého stupňa a následne
čeliť odvolaciemu konaniu. Je potrebné taktiež konštatovať, že porušenie práva žalobkyne nielenže
bolo spôsobilé privodiť jej ujmu ako spotrebiteľke, ale takúto ujmu jej aj privodilo, keď spotrebiteľka
nad rámec svojich povinností uhradila celkovo sumu 1.492,91 eur. Naviac zákon č. 250/2007 Z. z.

nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola vôbec spôsobená ujma. Súd považuje sumu
750,- eur za primerané finančné zadosťučinenie. Vychádzal pri tom zo žalobkyňou uplatneného návrhu
s prihliadnutím na primeranosť uplatneného nároku, jeho satisfakčnú a sankčnú funkciu, časové trvanie
konania o vydanie bezdôvodného obohatenia až do doby právoplatného ukončenia vo veci samej.
Žalobkyni právoplatne priznané bezdôvodné obohatenie rozhodnutím Okresného súdu Žilina v konaní
sp. zn. 4C/87/2016 zo dňa 21.07.2017, ktoré bolo potvrdené aj rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp.

zn. 10Co/27/2019 zo dňa 23.05.2019, predstavovalo sumu 1.492,91 eur a žalobkyňou uplatnený nárok
finančného zadosťučinenia sumu 750,- eur, čo je 50,24 % zo sumy 1.492,91 eur, ktorú súd považoval
za primeranú satisfakciu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci.
13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP.
15. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP
tak, že žalobkyni ako úspešnej strane v konaní súd priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262 ods.

2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.
z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).