Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Stk/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200022
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:5021200022.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry

Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra
Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): M. X., J.. XX.XX.XXXX, G. H. J. H. XXXX, XXX
XX H. J. H., právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom
Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov,
referát starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, v konaní
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo: OU-ZA-OOP3-2021/013085-005 zo dňa 16.04.2021, o
kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 29 Sa/14/2021-86 zo dňa

17. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .

Účastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym orgánom

1. Okresný úrad Čadca, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán“),

rozhodnutím č. OU-CA-OSZP-2020/010225-007 zo dňa 29.12.2020 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) uznal žalobcu vinného z dopustenia sa priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. d/ zákona č.
543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“). Priestupku sa
žalobca dopustil vykonaním zakázanej činnosti podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane prírody
a krajiny, keďže:
Dňa 15.06.2019 v presne nezistenom čase v rannej dobe vykonal vjazd a následné státie (bez udelenej
výnimky) osobným motorovým vozidlom značky škoda Octavia ev.č. U.-XXXBX, striebornej metalízy, na

území s okolitým lesným porastom na parcele KNE 1/1 v časti Bobrovská zátoka v k.ú. G., do lokality,
ktorá je podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č.420/2003 Z.z. súčasťou chránenej
krajinnejoblastiHornáOravaaktorásanachádzavB-zóne,prektorúplatíIV.Stupeňochrany,presnejšie
na mieste so súradnicami 49.41848 a E 019.53178 (ďalej len „CHKO“)
za čo mu bola podľa § 92 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane prírody a krajiny uložená pokuta vo výške
130,- €, slovom stotridsať eur, a povinnosť uhradiť štátu trovy konania.

2. Prvostupňovému orgánu bol dňa 29.05.2020 z Okresného úradu Námestovo odboru starostlivosti
o životné prostredie podľa § 55 ods.3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o
priestupkoch“) postúpený spisový materiál č. ČVS:ORP-361/2-VYS-DK-2019 Okresného riaditeľstva PZ
v Dolnom Kubíne, odbor kriminálnej polície.3. Žalobca podal dňa 20.08.2020 na prvostupňovom orgáne vysvetlenie v ktorom uviedol, že v
danom prípade nebola naplnená skutková podstata prečinu, resp. priestupku, keďže skutková podstata

priestupku, ktorú mal svojim konaním naplniť vyžaduje podľa jeho názoru úmysel. Rovnako namietal,
že pri vstupe a ani v širšom okolí sa nenachádzala tabuľa, či závora ktorá by informovala o vstupe do
chránenej krajinnej oblasti, prípadne by takémuto vstupu voľne bránila.

4. Podľa výpovede splnomocnených zástupcov ŠOP SR sa v lokalite Bobrovská zátoka rozmnožujú

viaceré chránené živočíchy, ktoré sú osobitne cenné, pričom konaním žalobcu bolo zistené ohrozenie
hniezdiacich živočíchov ich rušením v prirodzenom biotope. Ohliadkou miesta však nebolo zistené
zjavné narušenie biotopov.

5. Podľa prvostupňového orgánu bolo na základe predloženého spisového materiálu nepochybné, že
sa žalobca uvedeného priestupku dopustil a keďže vec nebola vybavená v blokovom konaní, rozhodol

sa vydať rozkaz o uložení sankcie za priestupok vo výške 130,- €, pričom poukázal, že sa uvedený
priestupok je možné uložiť pokarhanie, pokutu do výšky 3319,39 € a prepadnutie veci. Dňa 7.9. 2020
bol však prvostupňovému orgánu doručený odpor proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok OU-
CA-OSZP-2020/010-004 zo dňa 21.08.2020, ktorého sa dopustil žalobca. Žalobca uviedol, že nie je si
vedomý, že by svojím konaním porušil všeobecne záväzné predpisy, pričom argumentoval, že využil

svoje motorové vozidlo v súvislosti s výkonom rybárskeho práva, pričom argumentoval ustanovením §
4 ods. 3 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o cestnej premávke“)

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie v ktorom namietal (ne)príslušnosť

prvostupňového orgánu, keďže jeho vec mal podľa jeho názoru prejednávať Okresný úrad Námestovo,
ktorého obvod zakladá jeho miestu príslušnosť podľa § 7 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (ďalej len „správny poriadok“). Postúpenie veci z Okresného úradu Námestovo na Okresný
úrad Čadca bez jeho súhlasu vnímal ako rozporné so zákonom, pričom argumentoval ustanovením
§ 7 ods. 2 a § 8 správneho poriadku. Rovnako namietal, že Okresný úrad Čadca nevykonal ústne

pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku, a to aj za účelom ozrejmenia miesta spáchania skutku,
ako aj podrobnejšieho zistenia skutkového stavu vo vzťahu k podobnej správnej praxe prvostupňového
orgánu.

7. Žalobca namietal, že mu správny orgán neuložil lehotu na vyjadrenie k návrhu na prejednanie

priestupku, čo malo porušiť jeho právo na spravodlivý proces. Žalobca ďalej namietal, že správny
orgán rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a nezohľadnil skutočnosť,
že žalobca nekonal v úmysle pričom podľa jeho názoru tým pádom nenaplnil skutkovú podstatu
vytýkaného priestupku a nezaoberal sa tým, že vstup do CHKO nebol označený značkou. V závere
odvolania žalobca hodnotí rozhodnutie správneho orgánu ako nepreskúmateľné a poukazuje na odlišnú

rozhodovaciu prax správneho orgánu, avšak neuvádza konkrétny rozdielne rozhodovaný prípad.

8. Žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2021/013085-005 zo dňa 16. apríla 2021 (ďalej len
„rozhodnutie žalovaného“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Podľa žalovaného prvostupňový orgán
postupoval v súlade s právnymi predpismi, vychádzal zo skutočného stavu veci.

9. K námietkam žalobcu, ktoré sa uviedol žalovaný nasledovné:
· Postúpenie veci bez súhlasu účastníka konania žalovaný vyhodnotil ako súladné so zákonom
argumentujúc subsidiárnou pôsobnosťou priestupkového zákona (§ 92 ods. 10 zákona o ochrane
prírody a krajiny), ktorý umožňuje prejednanie veci iným vecne príslušným orgánom a to aj bez súhlasu

účastníka konania.
· K otázke (ne)dostatočne zisteného skutkového stavu žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán
vychádzal z vyšetrovacieho spisu, ktorý sa ukázal dostatočným a spoľahlivým podkladom. Prvostupňový
orgán o priebehu ústneho pojednávania zo dňa 25.11.2020 spísal aj zápisnicu, ktorá bola podpísaná
všetkými zúčastnenými. Právny zástupca žalobcu na ústnom pojednávaní zo dňa 25.11.2020 bol

oboznámený s podkladmi pre vydanie rozhodnutia, pričom nemal žiadne otázky a nepredložil žiadne
nové dôkazy, či podklady.
· Námietku k otázke neosadenia značiek označujúcich CHKO v danej oblasti rovnako nevnímal žalovaný
ako relevantnú, keďže by sa ničením takéhoto označenia takáto činnosť stala nesankcionovateľnou.· Vo vzťahu otázke zavinenia žalovaný uviedol, že pre naplnenie skutkovej podstaty daného priestupku
postačuje aj zavinenie z nedbanlivosti, pričom výšku uloženej pokuty, ako aj spôsob jej stanovenia
na tento konkrétny prípad vnímal lege artis, pričom poukázal, že žalobca namietanú odlišnú prax

neodôvodnil konkrétnym rozhodnutím.
Žalovaný po vyhodnotení komplexného spisového materiálu, napadnutého rozhodnutia a postupu
prvostupňového orgánu nezistil a po vyhodnotení odvolacích dôvodov žalobcu nezistil dôvod na
odchýlenie od záverov prvostupňového orgánu.

II.
Konanie pred správnym súdom

10. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v

Žiline (ďalej aj ako „správny súd“), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátiť na ďalšie konanie, a priznania práva na náhradu trov konania.

11. Správny súd rozsudkom č.k. 29Sa/14/2021-86 zo dňa 17. marca 2022 (ďalej aj ako „napadnutý
rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako

„SSP“) žalobu žalobcu zamietol.

12. Správny súd zhrnul priebeh administratívneho konania a popísal skutok ktorý bol správnymi orgánmi
prejednaný, ako priestupok podľa ust. §92 ods.1 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny, pričom
konštatoval, že žalobca nerozporuje skutočnosť, že vykonal vjazd a státie osobným motorovým vozidlom

pri Oravskej priehrade v časti Bobrovská zátoka, ktorá je súčasťou CHKO Horná Orava, kde platí IV.
stupeňochranyprírody.Zároveňzhodnotil,ženámietkyžalobcuuplatnenévžalobesúobsahovototožné
s námietkami, ktoré žalobca uplatnil v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu.

13. K námietke žalobcu, že vec nemal prejednávať Okresný úrad Čadca, ale Okresný úrad Námestovo

správny súd poukázal na ust. § 92 ods. 10 zákona o ochrane prírody a krajiny, z ktorého vyplýva,
že na priestupky a ich prejednanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o prejednaní priestupkov, pričom
týmto predpisom zákonodarca rozumie priestupkový zákon. Ten zakotvuje pravidlo, podľa ktorého
na prejednanie priestupku je miestne príslušný ten správny orgán, v ktorého obvode bol priestupok
spáchaný. V §55 ods. 3 priestupkového zákona je však stanovená možnosť správneho orgánu postúpiť

vec inému vecne príslušnému správnemu orgánu, v ktorého územnom obvode sa páchateľ zdržiava
alebo má pracovisko, a to aj bez súhlasu účastníkov. Teda žalobcova argumentácia založená na
všeobecnej miestnej príslušnosti podľa ustanovení správneho poriadku nie je relevantnou.

14. Správny súd rovnako konštatoval, že námietka, že Okresný úrad Čadca pri prejednávaní priestupku

nevykonal ústne pojednávanie nie je dôvodná. Z obsahu administratívneho spisu zistil, že správny orgán
vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.11.2020, pričom bol na toto pojednávanie právny zástupca
pozvaný dňa 16. 11. 2020. Rovnako bol na pojednávanie predvolaný aj žalobca, pričom predvolanie mu
bolo doručené dňa 20.11.2020. Pojednávanie v danej veci bolo pred prvostupňovým orgánom riadne
uskutočnené, a to za účasti jeho právneho zástupcu žalobcu.

15. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že sa neuskutočnila ohliadka aj s ústnym pojednávaním na
mieste samom, napriek tomu, že podľa názoru žalobcu vznikli pochybnosti o tom, kde sa skutok stal
správny súd uviedol, že nie je zrejmé na základe čoho mali vzniknúť pochybnosti, že sa skutok stal,
keďže miesto státia aj priebeh trasy vozidla bol podrobne zdokumentovaný vo vyšetrovacom spise a

právny zástupca žalobcu vo vzťahu k daným skutočnostiam nenavrhol žiadne doplnenie dokazovania,
vykonanie obhliadky, či opakované vypočutie svedkov za účelom identifikácie miesta skutku. Žalobca
ani jeho právny zástupca nepredložili v konaní pred správnymi orgánmi žiadne dôkazy, ktoré by vzbudili
relevantnú pochybnosť o mieste, kde mal byť spáchaný priestupok. Žalobca bol na ústne pojednávanie,
ktorésauskutočnilodňa25.11.2020predvolaný,avšakpojednávaniasanezúčastnil,pričomjehozáujmy

na danom pojednávaní zastupoval zvolený právny zástupca. Preto správny súd konštatoval, že právo
žalobcu podľa § 73 ods. 2 priestupkového zákona bolo dodržané.16. K námietke ohľadom naplnenia subjektívnej stránky predmetného priestupku, kde žalobca
namieta, že nebol mu preukázaný úmysel, ktorý je podľa jeho názoru potrebné preukázať pri
naplnení skutkovej podstaty daného priestupku správny súd konštatuje, že pre naplnenie danej

skutkovej podstaty priestupku postačuje zavinenie z nedbanlivosti. Rovnako námietka, že vjazd do
CHKO nebol riadne označený nebola relevantná. Ochrana prírody a krajiny je založená všeobecne
záväznými predpismi. Chýbajúce označenie dotknutého CHKO by v danom prípade zbavilo žalobcu
zodpovednosti za porušenie zákonom stanovených zákazov, pričom vychádzajúc z princípu neznalosť
práva neospravedlňuje nie je možné zbaviť právnej zodpovednosti niekoho len pre neznalosť právnej

normy. (Mutatis mutandis § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov
Slovenskej republiky). Vo vzťahu k námietke výkonu rybárskeho práva na danom území správny súd
uzavrel, že nejde o relevantnú výnimku podľa zákona o ochrane prírody a krajiny.

17. Správny súd rovnako nezistil dôvodnosť žalobnej námietky vo vzťahu k určovaniu výšky uloženej
sankcie. V danom prípade aj podľa výpovedí svedkov nedošlo k narušeniu biotopov, ale k ohrozeniu

hniezdiacich živočíchov ich rušením v prirodzenom biotope rovnako správny orgán prihliadol na
skutočnosť, že žalobca pretým nebol riešený v blokovom ani priestupkovom konaní za priestupok
na úseku ochrany prírody a krajiny ako aj na výšku rozpätia, pričom správny orgán uložil pokutu na
spodnej hranici daného rozpätia. K námietke údajnej nižšej pokuty uloženej inému účastníkovi konania
sa správny súd stotožnil so žalovaným, že žalobca neuvádza ktorému účastníkovi mala byť uložená táto

nižšia pokuta, prípadne v akej výške, preto aj túto námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú.

18. K námietke, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu správny súd uviedol, že túto námietku považuje za nedôvodnú, keďže k
predmetným námietka sa podľa jeho názoru vyjadril dostatočne.

III.
Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

19. Proti napadnutému rozsudku žalobca-sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm.

g/ SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátil správnemu súdu
na ďalšie konanie, alebo aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie
a prvostupňové rozhodnutie zruší a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Rovnako navrhol aby
žalovaný nahradil trovy konania v plnom rozsahu.

20. Sťažovateľ je toho názoru, že žalovaný sa nevysporiadal so vznesenými odvolacími námietkami,
pričom obdobne ako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol argumentáciu, že pri skutku,
ktorý mu je kladený za vinu nenaplnil subjektívnu stránku, podľa jeho názoru si jej naplnenie vyžaduje
úmysel. Rovnako argumentoval, že vstup do CHKO nebol riadne označený tabuľou, pričom táto cesta je
podľa jeho názoru značne využívaná motorovými vozidlami. Nie je si teda vedomý, že by porušil svojim

konaním právne predpisy.

21. Ďalej podľa sťažovateľa nemal predmetnú vec prejednávať Okresný úrad Čadca ako prvostupňový
orgán, ale Okresný úrad Námestovo, pričom argumentoval ustanovením § 7 ods.1 správneho poriadku.
Zároveňnamietal,žepostúpenievecinaprvostupňovýorgánbezjehosúhlasu,pričompodľajehonázoru

mal prvostupňový orgán postupovať podľa § 20 správneho poriadku, odkázal pritom aj na znenie § 8
správneho poriadku.

22. Obdobne sťažovateľ namietal, že správny orgán nevykonal ústne pojednávanie podľa § 21 ods. 1
správneho poriadku. Bol toho názoru, že by ohliadka ako i ústne pojednávanie na miestnej ohliadke

prispelo k objasneniu veci, keďže podľa jeho názoru vznikli pochybnosti ktorý z účastníkov bol, resp.
na ktorom mieste bol skutok spáchaný a zároveň mal správny orgán v obdobnom prípade ukladať
za obdobný skutok menšiu pokutu. Týmto spôsobom mal správny orgán porušiť žalobcove právo na
spravodlivý proces.

23. Sťažovateľ argumentoval, že žiaden z dôkazov nemal zo strany správneho orgánu vykonaný a
správny orgán preto rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu.

24. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.IV.
Právne posúdenie

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu
v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení,
že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 SSP)
a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo

veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel
k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

26. Kľúčovými právnymi otázkami v predmetnej veci boli, (i) či správny súd, žalovaný a prvostupňový
správny orgán riadne zistili a vyhodnotili skutočný stav veci, ak dospeli k záveru, že sa sťažovateľ
dopustil priestupku podľa § 92 ods.11 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny a zároveň (ii) či došlo

k porušeniu procesných práv žalobcu, ako účastníka konania v konaní pred správnym orgánom.

27. Podľa § 3 priestupkového zákona na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti,
ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

28. Podľa § 55 ods.1 priestupkového zákona na prejednanie priestupku je miestne príslušný správny
orgán, v ktorého územnom obvode bol priestupok spáchaný.

29. Podľa § 55 ods. 3 priestupkového zákona miestne príslušný správny orgán môže na uľahčenie
prejednania priestupku alebo z iného dôležitého dôvodu aj bez súhlasu účastníkov postúpiť vec na

prejednanie inému vecne príslušnému správnemu orgánu, v ktorého územnom obvode sa páchateľ
zdržiava alebo má pracovisko.

30. Podľa § 51 priestupkového zákona ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

31. Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane prírody a krajiny na území, na ktorom platí druhý stupeň
ochrany, je zakázané jazdiť a stáť s motorovým vozidlom motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou,
snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za
hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej

stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru

32. Podľa § 92 ods.1 písm. d/ zákona o ochrane prírody a krajiny priestupku sa dopustí ten, kto vykonáva
činnosť zakázanú podľa § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 24 ods. 4, 6, 9, 11 a 20
alebo § 49 ods. 7.

33. Podľa § 92 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane prírody a krajiny za priestupok podľa odseku 1 písm.
c/ až /) možno uložiť pokarhanie, pokutu do 3 319,39 eura a prepadnutie veci.

34. Podľa § 92 ods. 10 zákona o ochrane prírody a krajiny Na priestupky a ich prejedávanie sa vzťahujú

všeobecné predpisy o prejedávaní priestupkov, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. Kasačný súd zistil, že správny súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného postupoval v súlade s procesnými pravidlami nastolenými v
SSP, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu napadnutého žalobou,

vykonal náležite v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny v spojení s priestupkovým zákonom.

36. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu, že pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa § 92
ods.1 písm. d/ zákona o ochrane prírody a krajiny sa vyžaduje úmysel kasačný súd uvádza, že
sa stotožňuje so závermi správneho súdu a správnych orgánov, teda pre jej naplnenie postačuje aj

zavinenie z nedbanlivosti. Vychádza predovšetkým so všeobecnej úpravy zavinenia obsiahnutej v §
3 priestupkového zákona. Zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý stanovuje predmetný priestupok
v ustanovení § 92 ods. 10 priestupkového zákona odkazuje na subsidiárnu aplikáciu zákona o
priestupkoch, ak určitá otázka nie je upravená v zákone o ochrane prírody a krajiny. Táto otázka nie ješpecifikovaná v zákone o ochrane prírody a krajiny. Kasačný súd uvádza, že pre naplnenie skutkovej
podstaty priestupku vo všeobecnosti postačuje zavinenie z nedbanlivosti a tak tomu je aj v predmetnom
prípade.

37. K otázke (ne)osadenia tabúľ, ktoré by vyznačovali hranicu a vstup do CHKO sa Kasačný súd
opätovne stotožňuje s názorom správneho súdu. V predmetnom prípade bol zákaz vjazdu do danej
oblasti stanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý stanovuje tento zákaz bez ohľadu
na skutočnosť, či o takomto zákaze, resp. predpise konkrétny adresát vie. Vo všeobecnosti platí fikcia

že po uplynutí legisvakačnej doby a účinnosťou právneho predpisu adresáti vedia o jeho obsahu a sú
týmto obsahom viazaní.

38. Kasačný súd obdobne pokladá za nedôvodnú námietku, ktorá spočíva v postúpení veci z Okresného
úradu Námestovo na Okresný úrad Čadca. Ako už Kasačný súd uviedol subsidiárne sa na konanie o
predmetnom priestupku vzťahuje priestupkový zákon, ktorý postúpenie veci tak, ako bolo realizované

v danom prípade umožňuje (§ 55 ods. 3 priestupkového zákona). Subsidiárna aplikácia správneho
poriadku by v danom prípade bola možná za predpokladu, ak by danú otázku neupravoval priestupkový
zákon, čo sa však v danom prípade nepreukázalo.

39. K námietke údajnej nezákonnosti, ktorá spočíva v nevykonaní ústneho pojednávania na mieste

ohliadky, ako aj nevykonania žiadnych dôkazov zo strany správneho orgánu (napr. výsluch zástupcu
CHKO) Kasačný súd uvádza, že podľa jeho názoru z obsahu administratívneho spisu a jeho podkladov
nevyplývala osobitná potreba na takýto procesný postup. Zásadnou otázkou v danom prípade bolo,
či sa skutok stal a či daný skutok bol priestupkom. V administratívnom spisovom materiály, ktorého
obsahom je aj vyšetrovací spis sú jasne vyhotovené fotografie na ktorých je zachytené motorové vozidlo,

ktorým žalobca vstúpil a zotrval v oblasti CHKO, pričom zotrval v oblasti mimo panelovej cesty, ktorou
vstúpil do CHKO a vozidlo ponechal v blízkosti vodnej plochy Oravskej priehrady, teda ďalej od cesty
ktorou prichádzal a hlbšie do vnútrozemia CHKO. Vyšetrovací spis podrobne preukazuje trasu žalobcu
ktorú prešiel s motorovým vozidlom, ako aj miesto odstavenia vozidla, pričom skutočnosť, že vozidlo
bolo odstavené na mieste kde platí IV. Stupeň územnej ochrany v zmysle § 15 zákona o ochrane

prírody a krajiny potvrdila aj Štátna ochrana prírody SR - správa chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.
Ide tak o listinné dôkazy, ktoré dostatočným spôsobom preukazujú skutkový stav, pričom žalobca v
konaní pred správnymi orgánmi tento stav zásadným spôsobom nerozporoval, resp. neuviedol tvrdenia,
ktoré by spochybňovali, že skutok sa nestal, tak ako ukazuje vyšetrovací spis. Žalobca ako aj jeho
právny zástupca mali možnosť sa vyjadriť k daným dôkazom a spochybniť tak skutkový základ z nich

prameniaci.

40. Vo vzťahu k námietke, že správny orgán neuložil účastníkovi lehotu na vyjadrenie k návrhu na
prejednanie priestupku a takýto návrh nebol účastníkovi konania doručený, čo malo spôsobiť nemožnosť
vyjadriť sa a reagovať na návrh na prejednanie priestupku Kasačný súd uvádza, že žalobca, ako aj

jeho právny zástupca mali možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, navrhovať dôkazy a
ich doplnenie, uplatňovať svoje pripomienky a námety na ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo v
priestoroch prvostupňového orgánu dňa 25.11.2020. Tohto pojednávania sa zúčastnil osobne právny
zástupca žalobcu, ktorý opätovne namietal neexistenciu tabúľ, ktoré by označovali vstup do CHKO, to
že nebol preukázaný žalobcov úmysel konať daným spôsobom, žalobca realizoval výkon rybárskeho

práva v danej oblasti a ďalšie argumenty, ktoré sú obsiahnuté v kasačnej sťažnosti, správnej žalobe, ako
aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Právny zástupca nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy a
ani nepoprel existenciu a priebeh skutku. Obdobnú argumentáciu viedol žalobca pri podaní vysvetlenia
na prvostupňovom orgáne zo dňa 20.08.2020. Priestupkový zákon a ani správny poriadok nestanovujú
osobitnú lehotu na vyjadrenie sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, ale toto právo garantujú (§ 73

ods. 2 priestupkového zákona, § 33 ods.2 správneho poriadku. Ako vyplýva aj zo zápisnice z ústneho
pojednávania zo dňa 25.11. 2020 právny zástupca žalobcu bol oboznámený z podkladmi pre vydanie
rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, pričom zo zápisnice vyplýva, že správny orgán pred
právnym zástupcom žalobcu formuloval záver, že žalobca naplnil skutkovú podstatu daného priestupku
a vydá rozhodnutie v ktorom ho uzná vinným z jeho spáchania. Navyše rozhodnutie o priestupku, ktorom

žalobcu uznáva prvostupňový orgán vinným je vydané zo dňa 29.12. 2020, teda viac ako mesiac po
ústnom pojednávaní. Žalobcove právo vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie nebolo teda zo strany
prvostupňového orgánu porušené.41. K otázke výšky uloženej pokuty kasačný súd uvádza, že správne orgány, ako aj správny súd
jasným spôsobom zdôvodnili spôsob stanovenia predmetnej výšky pokuty, pričom zohľadnili okolnosti,
že priestupok bol spáchaný v nedbanlivosti a žalobca nebol za obdobný priestupok dovtedy postihovaný,

rovnako záujem chránený zákonom v danom prípade nebol zásadným spôsobom porušený, ale došlo v
zásade len k jeho ohrozeniu, preto stanovili výšku pokuty v dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby.
Pokiaľ žalobca uvádza odlišné prejednanie jeho prípadu s opačným prípadom, kedy správny orgán
stanovil nižšiu pokutu, Kasačný súd sa stotožňuje zo správny súdom, že žalobca neoznačil kolidujúce
rozhodnutie správneho orgánu takým spôsobom, aby mohol súd túto námietku vyhodnotiť. Kasačnému

súdu nie je zrejmé, v akom obdobnom prípade mal správny orgán rozhodnúť odlišným spôsobom, preto
túto námietku hodnotí ako nedôvodnú.

42. Kasačný súd sa v ostatnom stotožňuje s posúdením správneho súdu a konštatuje, že správny súd sa
v napadnutom rozsudku zaoberal všetkými relevantnými námietkami, prejednal vec v medziach podanej
žaloby, preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a svoje rozhodnutie dostatočne a

presvedčivo odôvodnil. S predmetnými námietkami sa správny súd dostatočne vysporiadal a vyvodil
správne právne a skutkové závery, pričom neponechal otvorenú žiadnu spornú otázku, ktorej riešenie
by bolo relevantné pre posúdenie prejedávanej veci.

V.

Záver

43. Kasačný súd konštatuje, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa a rozsudok
krajského súdu považuje za vecne správny, vychádzajúc zo správneho právneho posúdenia veci,
súladný s ustálenou rozhodovacou činnosťou a v postačujúcej miere odôvodnený. Preto kasačnú

sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

44. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,
keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil
výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v

spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).

45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.