Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. október 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Cpr/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123317426
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:6123317426.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 29Cpr/2/2023

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXXX/XX, D., o zaplatenie 1 226,45 EUR takto

r o z h o d o l :

12 29Cpr/2/2023

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

11 29Cpr/2/2023

1. Žalobca sa žalobu doručenou v rámci upomínacieho konania Okresnému súdu Banská Bystrica
dňa 12.05.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1 226,45 EUR, ako aj
náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.05.2022 uzavrel ako zamestnávateľ so

žalovanou ako zamestnankyňou pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaná vykonávala odo dňa
23.05.2022 prácu na pracovnej pozícii osobný bankár. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú
do 22.05.2023 so skúšobnou dobou tri mesiace. Dňa 09.05.2022 bola medzi žalobcom a žalovanou
zároveň uzatvorená Dohoda o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca. Predmetom tejto dohody je úprava
podmienok absolvovania niekoľkomesačného vzdelávacieho programu, ktorý je určený pre každého
nového zamestnanca. Pokiaľ nový zamestnanec prejaví záujem o vzdelávanie a súhlasí s prehlbovaním
kvalifikácie, pre žalobcu ako zamestnávateľa je to jednoznačný podnet k tomu, aby do nového

zamestnanca investoval náklady s tým spojené. Podľa bodu 1.5.2 predmetnej dohody sa žalovaná
zaviazala zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu v zmysle bodu 2.2 pracovnej zmluvy uzatvorenej so
zamestnávateľom, s výnimkou § 155 ods. 4 Zákonníka práce. Podľa bodu 2.2 pracovnej zmluvy bol
pracovnýpomeruzatvorenýnadobuurčitúdo22.05.2023.Podľabodu1.6dohodysažalovanázaviazala
uhradiť žalobcovi vynaložené náklady, resp. ich pomernú časť v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie
zamestnanca, vrátane náhrady mzdy zamestnanca podľa dohody, v nasledovných prípadoch: 1.6.1 ak
nedokončí riadne prehlbovanie kvalifikácie podľa dohody; alebo 1.6.2 ak nedodrží záväzok zotrvať u

zamestnávateľa a pracovný pomer skončí pred dobou uvedenou v bode 1.5.2 tejto dohody (Povinnosť
úhrady vynaložených nákladov sa vzťahuje aj na ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca
a/alebo zamestnávateľa podľa § 61, § 68 a § 72 Zákonníka práce). Súčasťou dohody v zmysle bodu
1.5.2 bol záväzok žalovanej zotrvať v pracovnom pomere so žalobcom v dohodnutej dobe, a teda do22.05.2023 (12 mesiacov). Uvedená klauzula má stabilizačnú funkciu, pričom s prihliadnutím na dĺžku
vzdelávacieho programu (10 mesiacov), žalobca považoval dohodnutú lehotu za primeranú. Výpoveďou
žalovanej podľa ustanovenia § 67 Zákonníka práce, ktorú si žalobca prevzal dňa 09.01.2023, pracovný

pomer skončil uplynutým výpovednej doby ku dňa 28.02.2023. Žalobca svoj nárok na úhradu nákladov
zaprehlbovaniekvalifikácieuplatnilzdôvoduporušeniaustanoveniabodu1.6.2dohody,keďžepracovný
pomer skončil pred dobou uvedenou v bode 2.2 pracovnej zmluvy. Zároveň žalobca dodal, že nebola
naplnená žiadna z podmienok v zmysle § 155 ods. 6 Zákonníka práce, a preto mal za to, že nárok na
úhradu nákladov je daný. Celková výška nákladov, ktoré vynaložil na prehlbovanie kvalifikácie žalovanej

od vzniku pracovného pomeru do skončenia pracovného pomeru dňa 28.02.2023 vyčíslil celkovo v sume
1 651,28 EUR, pričom tieto pozostávali z:
- nákladov na "Úvodné školenie" (1.3.1) 108,33 EUR,
- kurzu finančného vzdelávania (1.3.2) 52,97 EUR,
- nákladov na školenie "Predajné zručnosti a komunikácia s klientom" (1.3.3) 591,96 EUR,
- odborného školenia a koučingu (1.3.4) 422,27 EUR,

- koučingu a tréningu predajných zručností (1.3.5) 475,75 EUR.
Časť uvedených nákladov bola uhradená žalovanou priamou zrážkou zo mzdy žalovanej za mesiace
január a február 2023, a to celkovo vo výške 424,83 EUR (186,97 EUR + 237,86 EUR). Zvyšná časť
nákladov vo výške 1 226,45 EUR žalovaná doposiaľ neuhradila, a to i napriek výzve zo dňa 03.03.2023,
ktorou jej umožnil splatiť ich prostredníctvom splátkového kalendára.

2. Okresný súd Banská Bystrica vyhovel žalobe v celom rozsahu platobným rozkazom sp. zn.
6Up/866/2023 zo dňa 26.05.2023, voči ktorému žalovaná podala včas odpor.

3. Žalovaná v odpore uviedla, že kategoricky nesúhlasila s výzvou žalobcu na úhradu nákladov za

prehlbovanie kvalifikácie zo dňa 03.03.2023 a s tam uvedenou kalkuláciou celkovej výšky nákladov, a
to z viacerých dôvodov. V prvom rade mala za to, že prehlbovanie kvalifikácie osoby u navrhovateľa
bolo ukončené do 28.02.2023, teda aj naň vynaložené náklady sú konečné a nemeniteľné, neodvíjajú
sa od prípadného ďalšieho zotrvania v pracovnom pomere. Nemala totiž vedomosť o žiadnom ďalšom
plánovanom školení, ktoré by sa malo konať v období po 28.02.2023 až do 23.05.2023. Z jej

predložených písomností malo vyplývať, že navrhovateľ požaduje úhradu nákladov v celkovej výške
1651,28 EUR, z ktorých jej už zrazil priamo alebo zrážkou zo mzdy sumy 186,97 EUR a 237,86
EUR za mesiace január a február 2023, teda nárok je vyčíslený v sume 1 226,45 EUR. Hypoteticky
uvažovala o pomernej náhrade časti nákladov za prehlbovanie kvalifikácie, ktoré nesporne a bez
akýchkoľvek pochybností vyplývajú z bodu číslo 1.6. uzatvorenej dohody o prehlbovaní kvalifikácie zo

dňa 09.05.2022. Žiadanú sumu považovala za neakceptovateľnú. Za hypotetický nárok považovala
pomernú časť nákladov. Poukázala na to, že jej pracovný pomer trval od 23.05.2023 do 28.02.2023 t.j. 9
mesiacov, preto mala za to, že ak zotrvala v pracovnom pomere tri štvrtiny dohodnutej doby, hypoteticky
by mohla patriť žalobcovi časť náhrady nákladov vo výške jednej štvrtiny, čo po prepočte činí čiastku vo
výške 412,82 EUR. Podotkla však, že, keďže jej už bola zrazená celkovo suma 424,83 EUR, hypotetický

nárok žalobcu považovala za plne uspokojený a žalobu za bezpredmetnú krajine šikanóznu a vrcholne
nespravodlivú.

4. Keďže žalobca navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde, vec bola dňa 06.07.2023
postúpená na prejednanie tunajšiemu súdu.

5. Žalobca súčasne s návrhom na pokračovanie v konaní podal aj vyjadrenie k odporu
(repliku) zo dňa 03.07.2023. Žalobca nesúhlasil ani čiastočne s argumentáciou žalovanej, ktorú
považoval za fabuláciu, snahu o obštrukcie a spochybňovanie jeho oprávneného nároku. Zopakoval, že
medzi stranami sporu bola uzatvorená dohoda o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca podľa ust. § 155

ods. 5 Zákonníka práce a § 155 ods. 2 Zákonníka práce sa aplikuje primerane špecifickým podmienkam
takéhoto druhu dohody. Predmetná dohoda spĺňa všetky zákonom požadované predpoklady stanovené
v § 155 ods. 2 Zákonníka práce. Zdôraznil, že z jeho strany bola dodržaná takisto zákonná podmienka
na primeranosť zotrvania žalovanej v pracovnom pomere. Doba školení bola naplánovaná na obdobie
10 mesiacov a požiadavka žalobcu na trvanie pracovného pomeru bola v rozsahu 12 mesiacov, čo

považoval za primerané. Odkaz na ustanovenie pracovnej zmluvy považoval za jednoznačný a určiteľný
spôsob. Považoval za irelevantné, či bola alebo nebola naplánovaná nejaká časť školiaceho procesu
na obdobie od 28.02.2023 do 23.05.2023. Žalovaná absolvovala žalobcom plánované školenia a bola
si plne vedomá svojho záväzku zotrvať v pracovnom pomere 12 mesiacov. Na upresnenie výpočtužalobou uplatnenej sumy žalobca predložil dokument – Vyčíslenie nákladov na prehĺbenie kvalifikácie,
z ktorého mal vyplývať spôsob výpočtu nákladov ako podkladu pre žalovanú sumu. Predloženie tohto
dokumentu však považoval za nad rámec jeho zákonnej dôkaznej povinností. K tvrdeniu žalovanej o

nezrozumiteľnom pojme pomerná časť nákladov, uviedol, že je logické žiadať náhradu nákladov za
absolvovanú časť školiaceho procesu a nie celú sumu, keďže k ukončeniu pracovného pomeru došlo
predčasne. Žalobca taktiež predložil dokument – Adaptačný hárok vedený k osobe žalovanej, ktorý
podľa neho potvrdzuje, že žalovaná sa zúčastnila jednotlivých častí školiaceho procesu. Zdôraznil, že o
podmienkach školiaceho procesu a podmienke zotrvania počas požadovanej doby v pracovnom pomere

bola žalovaná informovaná už počas predzmluvného procesu. K dohode o zrážkach zo mzdy uviedol,
že na rozdiel od dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov podľa Občianskeho zákonníka, ktorá slúži
len na uspokojenie niektorých pohľadávok veriteľa, dohoda o zrážkach zo mzdy podľa ustanovenia § 20
Zákonníka práce je zameraná na zabezpečenie akýchkoľvek peňažných pohľadávok zamestnávateľa,
ktoré mu vznikli vo vzťahu k zamestnancovi v rámci pracovnoprávneho vzťahu. Uviedol, že dohoda o
zrážkach zo mzdy nie je neplatný právny úkon. Slúži nielen ako zmluvný zabezpečovací prostriedok

pracovnoprávnych vzťahov, ale súčasne jej realizáciou dochádza aj k plneniu dlhu. Žalobca ďalej
uviedol, že všeobecne sa v pracovnoprávnej literatúre usudzuje, že platnú dohodu o zrážkach zo mzdy
možno účastníkmi uzatvoriť už v čase, keď ešte nenastala splatnosť pohľadávky zamestnávateľa, avšak
so zrážkami zo mzdy je možné zo strany zamestnávateľa začať až po splatnosti pohľadávky. Uvedenú
podmienku považoval za splnenú. Zotrvanie v pracovnom pomere vo všeobecnosti vyžaduje aktívnu

snahu aj na strane zamestnanca. Avšak v danom prípade to bola práve žalovaná, ktorá sa rozhodla
porušiť zmluvný vzťah so žalobcom a podanou výpoveďou podľa § 67 Zákonníka práce, ktorú si žalobca
prevzal dňa 09.01.2023, pracovný pomer skončil uplynutým výpovednej doby t.j. dňa 28.02.2023. Mal za
to,žežiadneustanovenieZákonníkapráceneustanovuje,žeukončenímpracovnéhopomerunazáklade
rozhodnutia zamestnávateľa znamená zánik nároku na náhradu nákladov spojených so zvýšením

alebo prehĺbením kvalifikácie a takýto výklad by bol fakticky porušením práv zamestnávateľa, keďže
by bezdôvodne nútil zamestnávateľa zotrvať v zmluvnom vzťahu so zamestnancom, ktorý neprináša
pridanú hodnotu pričom by dochádzalo aj k porušovaniu práv potencionálnych zamestnancov, ktorý
by nemohli vstúpiť do pracovného pomeru so zamestnávateľom, ktorý by musel „umelo“ udržiavať
takýto nezmyselný zmluvný vzťah. Takýto absurdný výklad by mohol spôsobovať špekulatívne správanie

zamestnancov v snahe o vyhnutie sa povinnosti uhradiť náklady za prehlbovanie kvalifikácie a mohlo
by dôjsť k pokriveniu trhu práce na celom území Slovenskej republiky. Záverom uviedol, že je
úplne primerané, že dokumenty súvisiace so vznikom pracovného pomeru boli pripravené zo jeho
strany v postavení zamestnávateľa. Žalovaná nebola z jeho strany nijakým spôsobom uvádzaná do
omylu pri podpise zmluvnej dokumentácie nakoľko už z názvu dokumentu – DOHODA O HMOTNEJ

ZODPOVEDNOSTI A ZRÁŽKACH ZO MZDY jednoznačne a zrozumiteľne vyplýva, čo je obsahom
predmetného dokumentu.

6. Žalovaná v duplike doručenej súdu dňa 15.08.2023 (č.l. 50) zopakovala celú argumentáciu zo svojho
odporu.

7. Súd nariadil termín pojednávania na deň 03.10.2023.

8. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise (na čl. 6
pracovnázmluvazodňa09.05.2022,načl.7pracovnázmluva–dodatokktejtopracovnejzmluvezodňa

30.08.2022, na čl. 8 dohoda o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca zo dňa 09.05.2022, na čl. 8 rubovej
strane výzva na úhradu nákladov za prehlbovanie kvalifikácie zo dňa 03.03.2023 spolu s doručenkou
nachádzajúcou sa na čl. 9, na čl. 9 rubovej strane vyčíslené náklady školení označené ako zamestnanec
A.B.suvedenímdruhovškolenia,vstupnéškolenie,úvodnéškolenie,predajnéškolenie,načl.10faktúra
č. 2022131 od dodávateľa BOSS HOTEL, s.r.o., na čl. 11 faktúra č. 2022142 od dodávateľa BOSS

HOTEL, s.r.o., na čl. 12 faktúra č. XXXXXXX od dodávateľa BOSS HOTEL, s.r.o., na čl. 12 rubovej strane
faktúra č. E. od dodávateľa Slovenská banková asociácia, na čl. 13 výpoveď zo dňa 09.01.2023, na čl.
32 prehľad vyúčtovania nákladov pre zamestnanca A. B., za trvanie pracovného pomeru od 23.05.2022
do 28.02.2023, na čl. 32 rubovej strane a nasledujúcich adaptačný hárok osobný bankár - skúšobná
doba, na čl. 33 rubovej strane adaptačný hárok osobný bankár po skúšobnej dobe), oboznámil sa so

skutkovými tvrdeniami strán uvedenými v písomných podaniach i prezentovaných ústne na pojednávaní,
ako aj s ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:9. Žalobca ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnanec uzavreli dňa 09.05.2022 pracovnú zmluvu
na dobu určitú do 22.05.2023 s tým, že deň nástupu do práce bol 23.05.2022. Skúšobná doba bola
dojednaná na tri mesiace. Žalovaná mala vykonávať prácu v pozícii Osobný bankár. Dňa 30.08.2022

uzavreli strany sporu dodatok k predmetnej pracovnej zmluve záväzný pre strany od 01.10.2022,
v zmysle ktorého došlo k zvýšeniu základnej mesačnej mzdy zo sumy 1 000 EUR na sumu 1 050 EUR.
Výpovedná doba bola dojednaná odkazom na § 62 Zákonníka práce.

V deň podpisu pracovnej zmluvy (09.05.2022) strany sporu uzavreli aj Dohodu o prehlbovaní kvalifikácie

zamestnanca (ďalej aj len „Dohoda“). V úvode Dohody sa uvádza, že žalobca kladie veľký dôraz na
vzdelávanie svojich zamestnancov a prehlbovanie ich kvalifikácie a pre každého nového zamestnanca
je pripravený dôkladný niekoľko mesačný vzdelávací program, pričom z dôvodu že žalobca investuje
do vzdelávacieho programu významné náklady a žalovaná ako zamestnankyňa mala mať záujem
o prehlbovanie kvalifikácie, uzavreli Dohodu. Žalobca sa zaviazal umožniť žalovanej prehlbovanie
kvalifikácie absolvovaním vzdelávacích školení a iných vzdelávacích aktivít, ktoré organizuje žalobca

alebo tretie osoby na základe požiadavky žalobcu a to v trvaní približne 10 mesiacov. Žalovaná sa
zaviazala zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu v lehote a za podmienok podľa tejto Dohody. V zmysle
bodu 1.5. Dohody sa žalovaná zaviazala úspešne absolvovať prehlbovanie kvalifikácie špecifikované
v bode 1.3. Dohody a následne zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa v zmysle bodu 2.2.
pracovnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom, s výnimkou § 155 ods. 4 Zákonníka práce. V zmysle bodu

1.6. Dohody sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi vynaložené náklady, respektíve ich pomernú časť
v súvislosti s prehlbovaním jej kvalifikácie, vrátane náhrady mzdy a to v prípade, ak nedokončí riadne
prehlbovanie kvalifikácie podľa Dohody alebo a nedodrží záväzok zotrvať u žalobcu a pracovný pomer
skončí pred dobou uvedenou v bode 1.5.2. Dohody, t.j. do 22.05.2023. Povinnosť uhradiť žalobcovi
vynaložené náklady sa nevzťahovala na prípady stanovené v § 155 ods. 6 Zákonníka práce. V zmysle

bodu 1.4. celková predpokladaná výška nákladov v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie žalovanej
(vrátane náhrady mzdy žalovanej) bola 1 890 EUR. V zmysle bodu 1.3. sa žalobca v súvislosti s
prehlbovaním kvalifikácie zaviazal uhradiť žalovaný náklady na absolvovanie
- odborného školenia "Úvodné školenie“,
- kurzu finančného vzdelávania Slovenskej bankovej asociácie, ktorého výsledkom je získanie

osobitného certifikátu akceptovaného na celom finančnom trhu,
-odbornéhoškodenia"Predajnézručnostiakomunikáciasklientom"zameranéhonapredajnézručnosti,
telefonovanie a komunikáciu s klientmi, nadobudnutie odborných znalostí ohľadne bankových produktov
a finančných nástrojov a v oblasti overovania pravosti bankoviek a mincí, ktoré je ukončené úspešným
absolvovaním záverečného testu,

- odborného školenia a koučingu zameraného na ďalšie prehlbovanie predajných zručností;
- koučingu a tréningu predajných zručností zabezpečeného interným školiteľom žalobcu, riaditeľom
pobočky a regionálnym riaditeľom pre retail.

10. Z výpovede zo dňa 09.01.2023 vyplýva, že žalovaná doručila dňa 09.01.2023 žalobcovi výpoveď

podľa § 67 Zákonníka práce.

11. Výzvou na úhradu nákladov za prehlbovanie kvalifikácie zo dňa 03.03.2023, doručenou žalovanej
dňa 09.03.2023, žalobca vyzval žalovanú na úhradu nákladov za prehlbovanie kvalifikácie vo výške 1
226,45 EUR v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Vo výzve sa uvádzajú celkové náklady v sume

1651,28 EUR s tým, že priamymi zrážkami zo mzdy žalovanej v mesiacoch január a február 2023 boli
žalovaní zrazené sumy 186,97 EUR a 237,86 EUR, t.j. spolu 424,83 EUR, čo vyplýva i z nesporných
skutkových tvrdení strán sporu.

12. Z faktúr za ubytovanie (na č.l. 10, 11 a 12) a sumáru vynaložených nákladov na nocľažné, stravné

a cestovné a (č.l. 9 rubová strana) vyplýva, že žalobca hradil žalovanej celkovo nocľažné, stravné a
cestovné na jednotlivých školeniach spolu vo výške 527,94 EUR. Vždy sa jednalo o ubytovanie v hoteli
BOSSHOTEL,s.r.o.vdňoch08.06.2022až09.06.2022spoluajsubytovanímpreinéhozamestnancavo
výške 75 EUR s DPH, čo spolu s miestnym poplatkom na jedného zamestnanca vychádza v sume 39,50
EUR, ďalej v dňoch 12.06.2022 až 17.06.2022 spolu s ubytovaním pre iného zamestnanca vo výške

375 EUR s DPH, čo spolu s miestnym poplatkom na jedného zamestnanca vychádza v sume 197,50
EUR a napokon v dňoch 26.10.2022 až 28.10.2022 spolu aj s ubytovaním pre iného zamestnanca vo
výške 150 EUR s DPH, čo spolu s miestnym poplatkom na jedného zamestnanca vychádza v sume 79EUR. Spôsob, akým bola vypočítaná výška stravného a cestovného v sumáre vynaložených nákladov
z predložených listinných dôkazov, ani z tvrdení žalobcu nevyplývala.

13.ZfaktúrySlovenskejbankovejasociácie č.E.zodňa12.07.2022vyplýva,žežalobcauhradilpoplatky
za skúšky v celkovej výške 330 EUR s DPH, a to za jedenásť zamestnancov, pričom cena jednej skúšky
bola 25 EUR bez DPH, t.j. 30 EUR s DPH.

14. Z vyúčtovania nákladov vynaložených na vzdelávanie zamestnanca vyhotoveného žalobcom (na č.l.

32) vyplývajú celkové náklady vo výške 1 651,28 EUR, a to:
- náklady na "Úvodné školenie" 108,33 EUR, pozostávajúce zo mzdy 22,97 EUR a cestovného,
stravného a ubytovania vo výške 85,36 EUR;
- náklady na školenie "Predajné zručnosti a komunikácia s klientom" 591,96 EUR, pozostávajúce
z nákladov ubytovania 11975,50 EUR, nákladov na cestovné a stravné 84,20 EUR, mzdy zamestnanca
vo výške 229,99 EUR a nákladov na školiteľov 80,27 EUR;

- náklady koučingu a tréningu predajných zručností 475,75 EUR označené ako RP + RRR;
- náklady na kurz finančného vzdelávania 52,97 EUR, pozostávajúce z „SBA účasť na skúške“ 22,97
EUR a poplatok SBA 30 EUR;
- náklady na odborné školenia a koučing 422,27 EUR, pozostávajúce z nákladov na ubytovanie 79
EUR, cestovné a stravné 59,66 EUR, ceny školenia na jedného účastníka 108,57 EUR, ubytovania,

cestovného, PHM SMV školiteľov vo výške 84,09 EUR a náhrady mzdy účastníka 90,95 EUR.

15. Z vyjadrenia žalovanej na pojednávaní dňa 03.10.2023 vyplynulo, že žalovaná pred pracovným
pomerom so žalobcom nikdy nepracovala v bankovom sektore. Školenia, ktoré absolvovala boli
nevyhnutné pre výkon funkcie na ktorú bola prijatá, pretože to boli školenia vzťahujúce sa k systémom

žalobcu, s ktorými jeho zamestnanci pracujú, t.j. rôzne bankové aplikacie a podobne.

16. Zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:

17. Podľa § 17 odsek 3 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce neplatnosť právneho úkonu nemôže

byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom
neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

18. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie

pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

19. Podľa § 46 Zákonníka práce pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej
zmluve ako deň nástupu do práce.

20. Podľa § 153 Zákonníka práce zamestnávateľ sa stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov
alebo o jej zvyšovanie. Zamestnávateľ prerokuje so zástupcami zamestnancov opatrenia zamerané na
starostlivosť o kvalifikáciu zamestnancov, jej prehlbovanie a zvyšovanie.

21. Podľa § 154 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez

kvalifikácie, zabezpečuje zamestnávateľ získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením. Po skončení
zaškolenia alebo zaučenia vydá o tom zamestnávateľ zamestnancovi potvrdenie.

22. Podľa § 154 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný rekvalifikovať zamestnanca, ktorý
prechádza na nové pracovisko alebo na nový druh práce, alebo na spôsob práce, ak je to nevyhnutné

najmä pri zmenách v organizácii práce alebo pri iných racionalizačných opatreniach.

23. Podľa § 154 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec je povinný sústavne si prehlbovať kvalifikáciu
na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Prehlbovanie kvalifikácie je aj jej udržiavanie a
obnovovanie. Zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní

s cieľom prehĺbiť si kvalifikáciu. Účasť na vzdelávaní je výkonom práce, za ktorý patrí zamestnancovi
mzda.24. Podľa § 155 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť
dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním
pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa

zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť
náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením
štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

25. Podľa § 155 ods. 2 Zákonníka práce dohoda podľa odseku 1 musí obsahovať

a) druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia,
b) študijný odbor a označenie školy,
c) dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere,
d) druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak
nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.

26. Podľa § 155 ods. 3 Zákonníka práce celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere
nesmie prekročiť päť rokov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady
sa pomerne zníži.

27. Podľa § 155 ods. 4 Zákonníka práce do doby zotrvania v pracovnom pomere sa nezapočítava čas

a) výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a
vojnového stavu,
b) materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166,
c) neprítomnosti v práci z dôvodu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a väzby, ak došlo
k právoplatnému odsúdeniu.

28. Podľa § 155 ods. 5 Zákonníka práce zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu podľa
odseku 2 aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1700 eur. V týchto
prípadoch nemožno zamestnancovi uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu.

29. Podľa § 155 ods. 6 Zákonníka práce povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov nevzniká, najmä
ak
a) zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady
mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre
ktorú si zvyšoval kvalifikáciu,

b) pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1
písm. a), b) alebo písm. f) alebo dohodou z tých istých dôvodov,
c) zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu,
prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63
ods. 1 písm. c),

d) zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch počas najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu,
ktorú si zamestnanec zvýšil,
e) zamestnávateľ porušil ustanovenia tohto zákona vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý vykonáva
zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, a toto porušenie bolo zistené príslušným
inšpektorátom práce a právoplatne o ňom rozhodol súd.

30. Podľa § 222 ods. 1 až 3 Zákonníka práce ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor
zamestnávateľaaleboaksazamestnávateľbezdôvodneobohatínaúkorzamestnanca,musíobohatenie
vydať. Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,

ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko,
čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo
vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

31.Medzistranamisporunebolospornéasúdtomalzapreukázanéajnazákladepredloženejpracovnej
zmluvy s dodatkom k nej, že dňa 09.05.2022 uzavreli pracovnú zmluvu na dobu určitú do 22.05.2023
s tým, že pracovný pomer vznikol v deň nástupu do práce, t.j. dňom 23.05.2022. Predmetom tohto
konania boli náklady vynaložené zo strany žalobcu na vzdelávanie žalovanej počas jej pracovnéhopomeru. Žalovaná pritom nerozporovala, že súčasne s pracovnou zmluvou podpísala aj Dohodu
o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca. Mala však za to, že požadované náklady sú neprimerane
vysoké, mali by byť iba v pomernej výške, zohľadňujúc skutočnosť, že v pracovnom pomere zotrvala 9

mesiacov, čo predstavovalo tri štvrtiny doby, po ktorú mal pracovný pomer trvať.

32. V závislosti od kvality, resp. úrovne získaných poznatkov, schopností alebo zručností rozoznávajú
sa v zásade tri formy vzdelávania zamestnancov, a to:
a) zaškolenie alebo zaučenie zamestnanca, ktorý vstupuje do pracovného pomeru procesu bez

akejkoľvek kvalifikácie,
b) zvýšenie kvalifikácie zamestnanca,
c) prehĺbenie kvalifikácie zamestnanca.

33. Zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie
zabezpečuje zamestnávateľ získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením. Zvýšenie kvalifikácie je

spravidla charakterizované nadobudnutím vyššieho stupňa vzdelania. V prípade prehĺbenia kvalifikácie
aspekt nadobudnutia vyššieho stupňa vzdelania obvykle chýba a
v praktickej rovine ide v zásade iba o zdokonalenie výkonu už dohodnutej práce formou získania
špecifických vedomostí, alebo zručností, na základe už nadobudnutého stupňa vzdelania, napríklad
nadstavbového štúdia, špecializovaných kurzov a podobne. Prehĺbením kvalifikácie sa rozumie aj

udržiavanie, alebo obnovovanie vedomostí a znalostí, a to absolvovaním predpísaného školenia
zameraného na udržanie kvalifikácie alebo na prehĺbenie kvalifikácie. Zvyšovanie kvalifikácie na rozdiel
od jej prehlbovania, nie je právnou povinnosťou zamestnanca. Zamestnanca, ktorý prechádza na nové
pracovisko alebo nový druh práce, je zamestnávateľ povinný rekvalifikovať.

34.Akideoprehlbovaniekvalifikácienaprácudohodnutúvpracovnejzmluvežiadnapísomnádohodasa
medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu neuzatvára. Ak však predpokladané náklady na prehĺbenie
kvalifikácie zamestnanca dosahujú aspoň 1 700 EUR môže sa uzavrieť písomná dohoda, predmetom
ktorej je záväzok zamestnávateľa umožniť zamestnancovi prehlbovanie kvalifikácie poskytovaním
pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so zaškolením a naopak

recipročne záväzok zamestnanca zotrvať po skončení zaškolenia u zamestnávateľa určitý čas v
pracovnom
pomere alebo mu uhradiť vzniknuté náklady, a to aj vtedy, ak zamestnanec skončí pracovný pomer pred
skončením zaškolenia.

35. Zákonník práce neupravuje čo patrí do predpokladaných nákladov. Tieto náklady musí v konkrétnom
prípade vyčísliť zamestnávateľ s tým, že vymedzí jednotlivé položky, ktoré tvoria predpokladanú
výslednú sumu predpokladaných nákladov. Výška predpokladaných nákladov je v konečnom dôsledku
aj vecou dohody oboch účastníkov. Dôvody, pre ktoré nevzniká povinnosť zamestnanca k úhrade
nákladov sú uvedené v § 155 ods. 6 Zákonníka práce. Právnym následkom nesplnenia záväzku je vznik

povinnostizamestnancauhradiťzamestnávateľovináklady,ktorévynaložilvsúvislostisjehozvyšovaním
kvalifikácie alebo prehĺbením kvalifikácie. Na rozdiel od zvýšenia kvalifikácie, prehĺbením kvalifikácie
sa vo všeobecnom zmysle rozumie získanie osobitných schopností alebo zručností, potrebných na
riadny výkon práce už skôr dohodnutej v pracovnej zmluve, ktoré zásadne nie je späté s nadobudnutím
vyššieho stupňa vzdelania. Prehĺbením kvalifikácie sa rozumie

aj jej udržiavanie a obnovovanie. Z právneho hľadiska sa prehĺbenie kvalifikácie chápe ako povinnosť
zamestnanca, s ktorou na druhej strane súvisí oprávnenie zamestnávateľa nariadiť zamestnancovi
absolvovať ďalšie vzdelávanie s cieľom prehĺbenia kvalifikácie.

36. Na základe vykonaného dokazovania vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení

a s poukazom na formy vzdelávania zamestnancov súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je
dôvodná.

37. Strany sporu uzavreli v ten istý deň, kedy došlo k podpisu pracovnej zmluvy (dňa 09.05.2022),
aj dohodu o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca podľa § 155 ods. 5 Zákonníka práce, t.j. dokonca

ešte pred začiatkom pracovného pomeru. Z vyjadrenia žalovanej súd zistil, že žalovaná pred
pracovným pomerom so žalobcom nikdy nepracovala v bankovom sektore, a teda nemala žiadne
skúsenosti, schopnosti, zručnosti v odvetví bankovníctva. Možno tak konštatovať, že v prípade,
že bola prijímaná na funkciu Osobný bankár, nevyhnutne si jej pozícia vyžadovala určité vstupnévzdelávanie a zaškolenie, aby mohla svoju funkciu zodpovedne vykonávať. Taktiež už z úvodných
ustanovení dohody o prehlbovaní kvalifikácie vyplýva, že vzdelávanie, ku ktorému bola dohoda
uzatváraná, predstavuje niekoľkomesačný vzdelávací program pre každého nového zamestnanca.

Rovnakozvyjadrenížalovanejnapojednávanídňa03.10.2023vyplynulo,žeškoleniasatýkalisystémov,
ktoré zamestnanci žalobcu využívajú/používajú v práce, napríklad rôzne bankové aplikácie.

38. Súd zastáva názor, že žalovaná, ktorá vstupovala do pracovného pomeru bez potrebnej kvalifikácie,
mala nárok na to, aby ju žalobca ako zamestnávateľ zabezpečil získanie kvalifikácie zaškolením alebo

zaučením. Keďže žalovaná pri vstupe do pracovného pomeru so žalobcom nemala žiadnu kvalifikáciu
ani vzdelanie pre danú pracovnú pozíciu, podľa názoru súdu nemohlo u nej dôjsť už hneď od začiatku
pracovného pomeru k prehlbovaniu jej kvalifikácie.

39. Pre podporu svojich tvrdení súdu poukazuje aj na stanoviská iných súdov zaujaté v obdobnom spore,
kde vystupoval totožný žalobca, a to rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.05.2021 sp. zn.

4CoPr/1/2021. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd potvrdil zamietajúci rozsudok Okresného súdu
Bratislava III a v odôvodnení rozsudku uviedol, že súd prvej inštancie aplikoval správnu právnu normu
upravujúcu zaškoľovanie nových zamestnancov, a to § 154 ods. 1 Zákonníka práce a správne posúdil,
že Zákonník práce je kogentnou právnou normou, ktorého kogentné ustanovenie nemožno dohodou
zmluvných strán upravovať a odlišovať sa od nich na základe zmluvnej autonómie prislúchajúcej

vzťahom občianskoprávnym, keď navyše v danom prípade ide o individuálny pracovnoprávny spor s
ochranou žalovanej - zamestnanca, ako slabšej strany sporu.

40. Navyše sa žiada dodať, že súd nepovažoval za preukázané ani splnenie podmienky ustanovenia §
155 ods. 5 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ môže so

zamestnancom uzatvoriť dohodu o prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň
1 700 EUR. V bode 1.4. Dohody je uvedená celková predpokladaná výška nákladov v súvislosti
s prehlbovaním kvalifikácie zamestnanca 1 890 EUR, a to vrátane náhrady mzdy zamestnanca.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca zahrnul do nákladov aj náhradu mzdy žalovanej, čo je však v priamom
rozpore § 154 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého

účasť na vzdelávaní je výkonom práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda.

41. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd mal za to, že Dohodou bolo dohodnuté iba
úvodné vzdelávanie, a teda predstavuje skôr iba dohodu o zaškolení alebo zaučení zamestnanca bez
kvalifikácie podľa § 154 ods. 1 Zákonníka práce, bez nároku zamestnávateľa na vrátenie nákladov

vzniknutých v súvislosti s týmto zaškolením vynaložených i pre prípad nezotrvania zamestnanca v
pracovnom pomere po dohodnutú dobu. Nemožno ju posúdiť ako dohodu o prehlbovaní kvalifikácie
podľa § 155 Zákonníka práce, nakoľko, ako už súd uviedol, prehlbovanie kvalifikácie je systematické
odborné vzdelanie s cieľom udržiavať, zdokonaľovať a dopĺňať vedomosti a schopnosti už raz
nadobudnuté a potrebné pre výkon konkrétnej práce, a to v rámci toho istého kvalifikačného stupňa.

V intenciách uvedeného je tak potrebné Dohodu o prehlbovaní kvalifikácie podľa § 155 ods. 5 Zákonníka
práce zo dňa 09.05.2022 považovať za neplatný právny úkon pre obchádzanie zákona

42. Súd sa ešte zaoberal tým, či by žalobcovi nemala patriť určitá náhrada titulom bezdôvodného
obohatenia. V konaní však nebolo preukázané že by sa žalovaná absolvovaním školení a kurzov

obohatila o nejaký majetkový prospech. Pokiaľ na pokyn žalobcu ako zamestnávateľa absolvovala
predpísané školenia a kurzy, za účelom ktorých vycestovala a bolo jej hradené prípadné cestovné,
stravné a ubytovanie, šlo zo strany žalovanej o riadny výkon práce podľa pokynov zamestnávateľa.
Navyše s poukazom na § 17 ods. 3 Zákonníka práce neplatnosť Dohody ako právneho úkonu nemôže
byť na ujmu žalovanej, ktorá nespôsobila jej neplatnosť, a tak následky znáša žalobca a nemôže sa voči

žalovanej domáhať náhrady nákladov vynaložených v súvislosti so zaškolením a získaním kvalifikácie
žalovanej.

43. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd
žalobu v celom rozsahu zamietol.

44. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) trovy konania sú
všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.45. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu strán sporu v zmysle § 255 ods. 1 CSP
tak,žežalovanejakoplneúspešnejstranepriznalvočižalobcovi,ktorýbolsosvojoužalobouneúspešný,

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

2 29Cpr/2/2023

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.