Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/74/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5621010467
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Malatká

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5621010467.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov JUDr.

Vladimíra Kuráka a JUDr. Štefana Tomáša, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. októbra
2023 odvolania obžalovaného V. A. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 3T/102/2021 zo dňa 17.4.2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
3T/102/2021 zo dňa 17.4.2023.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného V. A., nar. X.X.XXXX v R. V., trvale bytom
B. XXXX/X, R. V.,

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

dňa 9.9.2021 v čase o 14.55 hod. otvoril ľavé predné dvere na osobnom motorovom vozidle zn. Renault
Megane, ev. č. LM 146 DS, ktoré bolo zaparkované v rade stojacich áut pri pravej krajnici cesty na ulici

H. A. v R. V. na strane pri areáli Základnej školy V. Q., ulica H. A. X, pričom pri vystupovaní z vozidla sa
nepresvedčil, či môže bezpečne otvoriť dvere vodiča, ktoré smerovali do stredu vozovky a ich otvorením
vytvoril náhlu prekážku pre cyklistku Z. W., ktorá viedla bicykel uvedeným smerom a obchádzala rad
stojacich áut pred školou vľavo, následkom čoho vrazila pravou časťou riadidiel bicykla do otvorených
dverí, v dôsledku čoho Z. W. spadla na vozovku a utrpela zranenia - zlomeninu panvy, otras mozgu,
zlomeninu ľavej lakťovej kosti v oblasti lakťa s následným operačným riešením - fixácia, pomliaždenie
mäkkých častí hlavy, tržnozmliaždenú ranu ľavého lakťa, čo ju obmedzovalo v obvyklom spôsobe života
po dobu najmenej troch mesiacov, pričom V. A. svojim konaním porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a), §

24 ods. 1 a § 137 ods. 2 písm. c) Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s použitím § 138 písm.
h) Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 138 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. k) Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 1 (jeden) rok.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a
d á a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určuje skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom, sp.zn. 3T/102/2021 zo dňa 17.4.2023 uznal obžalovaného
V. A., nar. X.X.XXXX v R. V., trvale bytom B. XXXX/X, R. V., vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

dňa 9.9.2021 v čase o 14.55 hod. otvoril ľavé predné dvere na osobnom motorovom vozidle zn. Renault
Megane, ev. č. LM 146 DS, ktoré bolo zaparkované v rade stojacich áut pri pravej krajnici cesty na ulici
H. A. v R. V. na strane pri areáli Základnej školy V. Q., ulica H. A. X, pričom pri vystupovaní z vozidla sa
nepresvedčil, či môže bezpečne otvoriť dvere vodiča, ktoré smerovali do stredu vozovky a ich otvorením

vytvoril náhlu prekážku pre cyklistku Z. W., ktorá viedla bicykel uvedeným smerom a obchádzala rad
stojacich áut pred školou vľavo, následkom čoho vrazila pravou časťou riadidiel bicykla do otvorených
dverí, v dôsledku čoho Z. W. spadla na vozovku a utrpela zranenia - zlomeninu panvy, otras mozgu,
zlomeninu ľavej lakťovej kosti v oblasti lakťa s následným operačným riešením - fixácia, pomliaždenie
mäkkých častí hlavy, tržnozmliaždenú ranu ľavého lakťa, čo ju obmedzovalo v obvyklom spôsobe života

po dobu najmenej troch mesiacov, pričom V. A. svojim konaním porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm.
a), § 4 ods. 1 písm. c), § 24 ods. 1 a § 137 ods. 2 písm. c) Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
v znení neskorších predpisov.

Za spáchanie tohto trestného činu obžalovanému uložil podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 138 ods. 2, ods.

3 Tr. zák., § 36 písm. k) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 49 ods. 1 písm.
a) Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zák. mu určil skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný V. A. ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice

o hlavnom pojednávaní, a to tak proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste. Zahlásené odvolanie
obžalovaný zdôvodnil prostredníctvom obhajcu písomným podaním zo dňa 30.6.2023, doručeným
Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 30.6.2023, a to nasledovne:

Podľa názoru obhajoby, vzhľadom na okolnosti súdeného prípadu, mieru opatrnosti poškodenej a

materiálny korektív, je vyhodnotenie konania obžalovaného pri dopravnej nehode dňa 9.9.2021 ako
trestného činu neprimerane prísne.
Bezprostredne pred dopravnou nehodou bola vodičkou nemotorového jednostopového vozidla len
poškodená a obžalovaný bol síce tiež účastníkom cestnej premávky, ale nie ako vodič, ale ako osoba
sediaca na mieste vodiča v niekoľko minút odstavenom motorovom vozidle na pravej strane cesty pred

základnou školou čakajúc na svojho maloletého vnuka žiaka školy.
Obžalovaný potom ani nemohol porušiť ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) Zákona č. 8/2009 Z.z., pretože
nie je možné venovať sa plne vedeniu odstaveného vozidla. Obžalovaný pritom ani nemohol porušiť
ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) Zákona č. 8/2009 Z.z., pretože nie je možné venovať sa plnene vedeniu
odstaveného vozidla.

Pokiaľ ide o tvrdenie, že obžalovaný vytvoril pre poškodenú ako vodičku náhlu prekážku, tak tým, že
vozidlo bolo odstavené na okraji cesty, tak prekážka v jazde, ktorú poškodená obchádzala, už vytvorená
bola niekoľko minút pred dopravnou nehodou. Podľa výpovede svedkyne V. K. v prípravnom konaní dňa
14.10.2021, obžalovaný pootvoril predné dvere na strane vodiča možno do 20 cm a obžalovaný uvádzal,
že ich pootvoril asi na 30 až 40 cm. Teda pri zohľadnení šírky motorového vozidla spolu so spätným

zrkadlom na pravej strane vozidla, obžalovaný rozšíril šírku už vytvorenej prekážky, ktorú poškodená
obchádzala, maximálne o 30 cm. Ak aj napriek uvedenému poškodená svojim nemotorovým vozidlom
narazila do takto pootvorených dverí, tak vzhľadom na situáciu tiež postupovala neopatrne a nevenovala
sa plne vedeniu vozidla, sledovaniu situácie v cestnej premávke (§ 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 8/2009
Z.z.) a tiež rýchlosť jazdy neprispôsobila iným okolnostiam, ktoré možno predvídať (§ 15 ods. 1 Zákona

č. 8/2009 Z.z.).Pred miestom, kde došlo k dopravnej nehode, je umiestnená výstražná dopravná značka Deti (A15).
Výstražnéznačkyupozorňujúúčastníkovcestnejpremávkynamiesto,kdemôžehroziťnebezpečenstvo,
ktoré je ťažko včas rozoznateľné aj pri dodržaní primeranej opatrnosti a preto poškodená pri obchádzaní

motorových vozidiel stojacich na pravej strane cesty pred školou mala pri ich obchádzaní dbať na
zvýšenú opatrnosť.
Zároveň obžalovaný viditeľne sedel v motorovom vozidle na mieste vodiča, preto pri dôslednom
sledovaní situácie v cestnej premávke bolo možné predvídať, že môže otvoriť dvere, pretože vystúpiť
z miesta vodiča na pravej strane vozidla, je pre umiestnenie volantu, rýchlostnej páky a ručnej brzdy

značne obtiažne a pre niektoré osoby až nemožné.
Ak by potom poškodená dôsledne rešpektovala povinnosti vodiča a výstražné zvislé dopravné značenie
umiestnené pred miestom dopravnej nehody, tak bola povinná zvoliť nepochybne väčší odstup od
obchádzaného motorového vozidla obžalovaného a pokiaľ jej to prípadne pre úzkosť cesty neumožnilo
oproti idúce motorové vozidlo, tak mala zastaviť.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok

okresného súdu a následne sám rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj prokurátor proti výroku o treste v neprospech obžalovaného.
Podané odvolanie prokurátor zdôvodnil písomným podaním zo dňa 9.6.2023, doručeným Okresnému
súdu Liptovský Mikuláš dňa 12.6.2023:

Prokuratúra namieta neuloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá obžalovanému. Nie je
spornou otázkou, že obžalovaný sa daného skutku dopustil v súvislosti s výkonom činnosti vodiča, pri
ktorej viedol motorové vozidlo. Aj keď v dobe skutku bolo motorové vozidlo odstavené, obžalovaný bol
účastník cestnej premávky ako vodič motorového vozidla, a nie napr. ako chodec alebo cyklista. Je tu

teda príčinná súvislosť medzi spáchaným skutkom a vzniknutým následkom, pričom ak by obžalovaný
ako vodič nezastavil na mieste dopravnej nehody a nevystupoval by z auta, nebolo by k nej ani došlo.
Mechanizmus spáchania skutku úplne zapadá do charakteristiky obžalovaného ako vodiča. Obžalovaný
sa dopustil triviálnej nezodpovednosti (stačilo si overiť priestorové pomery za vozidlom a vedľa neho),
čo ho vystihuje ako nezodpovedného vodiča. Presne tak, ako to vyplýva z evidenčnej karty vodiča. V

tejto súvislosti poukazuje na správnu analýzu osoby obžalovaného z pohľadu priestupkov v doprave,
ktorých sa dopustil, ktoré hodnotil Krajský súd v Žiline v uznesení, ktorým zrušil pôvodné uznesenie súdu
o schválení zmieru. Odvolací súd jasne konštatoval, že vzhľadom k osobe obžalovaného nie sú splnené
podmienky na uzavretie zmieru (priestupková minulosť skutkov spáchaných v doprave), kde hlavne
početnosť priestupkov nedáva záruku, že postihy za ne mali na neho dostatočný výchovný vplyv. Práve

vzhľadom k tejto skutočnosti je nutné chrániť ostatných členov spoločnosti pred páchateľom takéhoto
typu a to aj uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.
V neposlednom rade si je nutné všimnúť vzniknutý následok, ktorý vonkoncom nebol zanedbateľný.
Vzhľadomkvekupoškodenejjeskutočnešťastím,ženedošloktrvalýmnásledkomnajejzdraví.Dovolísi
povedať, že závažnosť zranení poškodenej (zlomenina panvy a lakťa) je plne porovnateľný so zranením

vinýchtrestnýchveciach,kdemechanizmusvznikuzraneniabolaštandardnádopravnánehoda,pretože
zrážka idúcich vozidiel, či už motorových alebo nemotorových. Z tohto uhla pohľadu mal byť preto
ukladaný obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.
Navrhuje, aby odvolací súd na základe podaného odvolania zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o
treste, resp. tento doplnil o absentujúci výrok o uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

Obžalovaný a prokurátor sa navzájom k svojim odvolaniam písomne nevyjadrili.

Verejné zasadnutie pred odvolacím krajským súdom sa konalo za prítomnosti obhajcu obžalovaného
a prokurátora. Pokiaľ sa aj obžalovaný na verejné zasadnutie nedostavil, boli splnené všetky zákonné

podmienky na vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Obžalovaný bol riadne a včas
upovedomený o termíne verejného zasadnutia a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia
v jeho neprítomnosti (§ 293 ods. 5 Tr. por.). Na verejné zasadnutie sa nedostavil, neúčasť na verejnom
zasadnutí neospravedlnil a nežiadal o jeho odročenie na iný termín. Nebola zistená žiadna zákonná
prekážka, ktorá by bránila vykonaniu verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného (§ 293 ods. 6

Tr. por.). Verejného zasadnutia sa zúčastnil obhajca obžalovaného. Prokurátor aj na konanom verejnom
zasadnutí zotrval na podanom odvolaní a na jeho dôvodoch. V rámci konečného návrhu žiadal rozsudok
okresného súdu zrušiť vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. a následne nech sám
krajský súd obžalovanému uloží totožný trest ako okresný súd a navyše aj trest zákazu činnosti vodiča.Odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť ako nedôvodné. Obhajca obžalovaného rovnako zotrval
na odvolaní obžalovaného a na jeho písomných dôvodoch. Žiadal, aby z týchto dôvodov krajský súd
rozsudok okresného súdu zrušil a následne sám rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby.

Obžalovaného nie je potrebné kriminalizovať. Obžalovaný nebol vodič, vodičkou bola cyklistka. Pôvodne
síce obhajoba súhlasila so zmierom, bolo to však len z dôvodu, lebo nechceli traumatizovať poškodenú
cyklistku. U obžalovaného nie sú dané dôvody na uloženie trestu zákazu činnosti vodiča. V čase, keď
cyklistka spadla, obžalovaný sedel vo vozidle a vozidlo neviedol. Vo vzťahu k odvolaniu prokurátora
preto toto navrhol zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia (obžalovaný a prokurátor) podali odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním
neboli vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že
odvolania podané obžalovaným V. A. a prokurátorom boli podané oprávnenými osobami, proti výrokom

rozsudku, proti ktorým sú prípustné (obžalovaný podal odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku
a prokurátor len proti výroku o treste), v zákonom stanovenej lehote, pričom odvolanie prokurátora
vyhodnotil ako nedôvodné a toto postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol. Odvolanie obžalovaného
vyhodnotil ako čiastočne dôvodné, a to z dôvodov, ktoré uviedol obžalovaný, na podklade odvolania
obžalovaného potom napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

a následne sám postupom podľa § 322 ods. 1 Tr. por. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Odvolací súd predovšetkým zistil, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného
trestného činu (prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s použitím

§ 138 písm. h/ Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa
ustanovení Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv jednak
na objasnenie skutkového stavu veci a jednak práva obžalovaného na obhajobu. Skutkové zistenia súdu
prvého stupňa tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku, sú správne, lebo zodpovedajú výsledkom
dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázkach skutkových

zistení odkazuje na správne, podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa
v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom na
rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia (odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva,
že pred vyhlásením dokazovania za skončené obhajoba, ani obžaloba nemala návrhy na doplnenie
dokazovania). Pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal v potrebnom rozsahu a zákonným spôsobom,

okresný súd postupoval dôsledne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne
a v konečnom dôsledku dospel k logicky odôvodneným a správnym skutkovým zisteniam.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané

v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku
vyložil, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného V. A. a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny. Krajský súd sa preto v
týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom súdu prvého stupňa a

v podrobnostiach naň odkazuje. V tejto súvislosti treba dodať, že toto konštatovanie sa v celom rozsahu
týka aj odvolacích námietok obžalovaného V. A. v rozsahu, v akom sú dôvody odvolania uvedené
vyššie,lebodôvodyodvolaniaobžalovanéhosúvpodstatnejčastisúhrnomjehoobhajobyprezentovanej
v celom doterajšom konaní. Obžalovaný V. A. založil odvolanie v podstatnej miere na opakovaných
dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho podstatnými námietkami,

námietkami obhajcu, tak skutkovými, ako aj právnymi, sa však súd prvého stupňa v napadnutom
rozsudku riadne vysporiadal a v podstate nenechal otvorenú žiadnu podstatnú spornú otázku, riešenie
ktorej by zostalo na odvolacom súde.

Nadriadený krajský súd je toho názoru, že napadnutý rozsudok obsahuje všetky zákonom stanovené

kritéria z hľadiska jeho formy a obsahu. Rozsudok s jeho odôvodnením je presvedčivý, zrozumiteľný
a neponecháva nadriadenému súdu otvorenú žiadnu podstatnú otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť.
Krajský súd si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a považuje
za nadbytočné správne závery súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opakovať, a to preto, lebo vdvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého stupňa a nadriadeného súdu tvoria jednotu
a v prípade, ak si nadriadený súd osvojuje správnosť záveru napadnutého rozhodnutia súdu prvého
stupňa, je potom jeho úlohou zamerať sa na riešenie podstatných odvolacích námietok obžalovaného

a jeho obhajcu, majúcich podstatný význam z hľadiska rozhodovania o vine obžalovaného.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
US 78/05, III. US 264/08, IV. US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu

(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,
§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Skutočnosť, že obžalovaný V. A. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa

v napadnutom rozsudku, nemôže samo osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či
argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, je potrebné predovšetkým uviesť, že tu obžalovaný V.
A. a jeho obhajca rovnako ako v konaní pred súdom prvého stupňa dôsledne využili všetky svoje práva

zakotvené v § 34 Tr. por. Obžalovaný sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu, namietal
a spochybňoval predovšetkým hodnotenie vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom a vyjadril sa aj
k tým skutočnostiam, ktoré považoval z jeho pohľadu za dôležité a rozhodujúce.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného V. A. odvolací súd považuje za potrebné poukázať na

nasledovné:

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov,
odvolací súd primárne uvádza, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k žalovanému
skutku podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vysvetlil, aké konanie obžalovaného má za preukázané a nedostal sa do

situácie, ktorá by odôvodňovala postup v zmysle procesného pravidla in dubio pro reo (v pochybnostiach
v prospech obžalovaného).

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo

na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí
ním navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne
záväzných predpisov.

Aj keď obžalovaný V. A. počas trestného konania popiera spáchanie skutku, odvolací súd poukazuje
na silu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré preukazujú vinu obžalovaného, a na ktoré
poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Vykonané dôkazy vytvárajú logickú,
ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich priamych a
nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že obžalovaný V. A. spáchal žalovaný skutok

prečinu ublíženia na zdraví. Z vykonaných dôkazov možno spoľahlivo a bez akýchkoľvek vážnejších
pochybností prijať len jediný záver o tom, že obžalovaný V. A. spáchal žalovaný skutok prečinu
ublíženia na zdraví v zmysle podanej obžaloby a vylúčiť prijatie iného záveru. Aj keď obžalovaný v
priebehu trestného konania spáchanie prečinu ublíženia na zdraví popiera, ohľadne preukázania viny
obžalovaného aj krajský súd v podrobnostiach odkazuje na viaceré dôkazy, ktoré obžalovaného bez

akýchkoľvek vážnejších pochybností usvedčujú zo spáchania žalovaného trestného činu a na ktoré
v podrobnostiach poukázal a správne tieto vyhodnotil okresný súd tak jednotlivo ako aj v súhrne
a vo vzájomných súvislostiach, postupujúc dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., na str. 8 až 12
odôvodnenia napadnutého rozsudku a s ktorou argumentáciou sa odvolací krajský súd stotožňuje.Nakoľko rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu tvoria jednotu, krajský súd na tomto mieste
považuje za nadbytočné opakovať správnu a vyčerpávajúcu argumentáciu súdu prvého stupňa na str. 8
až 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku, pri existencii podrobne a erudovane učineného hodnotenia

dôkazov súdom prvého stupňa a na tomto mieste na túto v podrobnostiach odkazuje.

V danom prípade ani krajský súd nemá žiadne vážnejšie pochybnosti o tom, že cyklistka poškodená
Z. W. v skutku popísané zranenia utrpela pri páde z bicykla v priamej príčinnej súvislosti s konaním
obžalovaného, keď tento pri vystupovaní z vozidla porušil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 24 ods.

1 Zákona č. 8/2009 Z.z. V zmysle tohto zákonného ustanovenia (aplikujúc ho na tento konkrétny prípad),
otvárať dvere na vozidle, vystupovať z vozidla sa smie len vtedy, ak tým nie je ohrozená bezpečnosť
iných účastníkov cestnej premávky. Poškodená cyklistka Z. W. v čase vystupovania obžalovaného z
jeho osobného motorového vozidla bola účastníčkou cestnej premávky v zmysle zákonnej definície
podľa § 2 ods. 2 písm. u) Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (účastníkom cestnej premávky je
osoba, ktorá sa priamo zúčastňuje cestnej premávky). Obžalovaný preukázateľne z vozidla vystupoval

tak, že pred otvorením dverí a vystupovaním z vozidla sa dostatočne nepresvedčil, či takto môže učiniť
bez ohrozenia bezpečnosti iných účastníkov cestnej premávky, v dôsledku čoho došlo k pádu okolo
idúcej cyklistky poškodenej Z. W. z bicykla a spôsobenie jej zraní. Obžalovaný dvere vozidla otvoril v
čase, keď už poškodená jazdiaca na bicykli nemala možnosť náležite reagovať na takto novo vzniknutú
situáciu v cestnej premávke, náhle a neočakávane a pre poškodenú cyklistku tak vytvoril náhlu prekážku

v cestnej premávke. Uvedené nesporne vyplýva tak z výpovede svedkyne poškodenej Z. W., ako aj
z výpovede nestrannej priamej svedkyne V. K. (bez vzťahu k obžalovanému či poškodenej), ktorá
v čase skutku jazdila za poškodenou a ako na tieto v podrobnostiach poukázal okresný súd na str.
9 odôvodnenia napadnutého rozsudku (...otvorili sa dvere hneď bol náraz..., ...od otvorenia dverí do
nárazu, to boli sekundy..., ...bola to ozaj len sekunda, pamätala si už len dvere a jej pád...). Okresný

súd zároveň správne vyhodnotil, že u poškodenej nebolo počas jazdy na bicykli bezprostredne pred
vznikom dopravnej nehody zistené žiadne porušenie povinností účastníka cestnej premávky, resp.
správanie, ktorým by bola zavinila, či spoluzavinila dopravnú nehodu, pád z bicykla a jej zranenia,
správne argumentujúc a správne reagujúc na obhajobu obžalovaného na str. 8 až 10 odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Z vykonaného dokazovania (osobitne z výpovede nestrannej priamej svedkyne

V. K.) nebolo u poškodenej cyklistky zistené žiadne porušenie povinností účastníka cestnej premávky,
ani nedodržanie dostatočného bočného odstupu od vozidiel stojacich v rade za sebou pri okraji cesty,
vrátane vozidla obžalovaného (v tejto súvislosti je potrebné tiež dať do osobitnej pozornosti, že keď
obžalovaný náhle a nečakane otvoril dvere na strane vodiča na svojom osobnom motorovom vozidle,
poškodená tieto zachytila riadidlami bicykla, teda nedošlo k ničomu takému, že poškodená by bola do

týchto dverí narazila napr. predným kolesom). Poškodená v čase vzniku dopravnej nehody jazdila vo
svojom jazdnom pruhu, nemala dôvod a bolo by aj v rozpore s pravidlami cestnej premávky, aby jazdila v
protismernom jazdnom pruhu. Poškodenej nemožno vyčítať ani to, že by sa nebola dostatočne venovala
situácii v cestnej premávke. Poškodená nemala možnosť vopred reagovať na to, že obžalovaný otvoril
dvere na vozidle a vyhnúť sa ich zachyteniu riadidlami bicykla, nakoľko obžalovaný vo vzťahu k jazdiacej

cyklistke poškodenej Z. W. dvere otvoril náhle, nečakane, vytvoril jej náhlu prekážku, keď táto sa v tom
momente nachádzala niekde na úrovni zadných dverí auta, ako to vyplynulo z výpovede svedkyne V. K..
Od poškodenej pritom nemožno požadovať, aby jazdila tak, že by mala hypoteticky predpokladať možné
okamžité otvorenie dverí na ktoromkoľvek z vozidiel odstavených v rade pri okraji cesty. Je to práve
naopak povinnosť osoby vystupujúcej z vozidla a vyplývajúca jej z už vyššie citovaného ustanovenia

§ 24 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, vystupovať z vozidla len vtedy, ak tým nie je
ohrozená bezpečnosť iných účastníkov cestnej premávky. Podľa § 2 ods. 2 písm. o) Zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke, neohrozením sa rozumie povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si
tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nevzniklo nijaké nebezpečenstvo. Poškodená neporušila
ani žiadnu povinnosť účastníka cestnej premávky v súvislosti s dopravnou značkou Deti, ktorá bola

umiestnená na danej vozovke, v blízkosti školy. Táto dopravná značka upozorňuje jedine na povinnosť
dbať na zvýšenú opatrnosť vo vzťahu k zvýšenému pohybu detí, logicky na danom mieste v blízkosti
školy.

Aj keď okresný súd na základe správneho vyhodnotenia dôkazov zákonným spôsobom vykonaných na

hlavnom pojednávaní, dospel k správnym skutkovým zisteniam, pochybil (a v tomto smere
sa odvolací súd stotožňuje s odvolacou námietkou obžalovaného), keď v závere skutku uvádza, že
obžalovaný svojim konaním porušil aj ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke. Podľa tohto zákonného ustanovenia, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla asledovať situáciu v cestnej premávke. Obžalovaný, v dobe skutku sediaci v odstavenom vozidle na
sedadle vodiča, nebol vodičom v zmysle zákonnej definície podľa § 2 ods. 2 písm. v) Zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke (vodičom je osoba, ktorá vedie vozidlo alebo osoba, ktorá vykonáva dohľad

nad vozidlom, ktoré na jazdu využíva automatizovaný systém riadenia). Vzhľadom na uvedené zistenie
odvolací súd na podklade odvolania obžalovaného napadnutý rozsudok okresného súdu postupom
podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil a následne postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo
veci rozhodol, a to pokiaľ ide o vinu obžalovaného, totožne s okresným súdom, avšak oproti rozsudku
súdu prvého stupňa v skutku vypustil nesprávne uvedenie porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm.

c) Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke obžalovaným.

Totožne s okresným súdom aj odvolací súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim protiprávnym
konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s použitím § 138 písm. h) Tr. zák., a to z dôvodov, na ktoré správne v
odôvodnenírozsudkupoukázalsúdprvéhostupňanastr.11.Vpriamejpríčinnejsúvislostisprotiprávnym

konaním obžalovaného a porušením v skutku citovanej povinnosti podľa § 24 ods. 1 Zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke, obžalovaný spôsobil poškodenej v skutku uvádzané zranenia, pričom sa u
poškodenej Z. W. jednalo o spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví v zmysle zákonnej definície podľa §
123 ods. 3 písm. i), ods. 4 Tr. zák. (porucha zdravia trvajúca dlhší čas). Uvedené možno vyvodiť z
lekárskych správ a znaleckého posudku vypracovaného ohľadne zranení poškodenej v tomto trestnom

konaní V.. C. R., znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia. Znalec u poškodenej stanovil dobu
PN, liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 3 mesiace. Znalec v znaleckom posudku
tiež špecifikoval liečenie, ktoré poškodená absolvovala a v čom bola obmedzená v obvyklom spôsobe
života. Ani krajský súd nemá žiadne pochybnosti o správnosti záverov tohto znaleckého posudku a
tieto neboli v tomto trestnom konaní ani žiadnym relevantným spôsobom spochybnené. Obžalovaný

trestný čin spáchal z vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a) Tr. zák. Osoba, ktorá otvára dvere
vozidla a vystupuje z neho bez toho, aby sa dostatočne presvedčila, či tak môže urobiť bez ohrozenia
iného účastníka cestnej premávky, si musí byť vedomá, že takýmto jej správaním môže dôjsť ku kolízii
s iným účastníkom cestnej premávky (k dopravnej nehode) aj s prípadnými následkami na zdraví
tohto iného účastníka cestnej premávky (pri náhlom otvorení dverí je obvyklým pád osoby na vozovku,

v dôsledku kolízie s otvárajúcimi sa dverami a aj vznik zranení pádom na vozovku, vzhľadom na
povahu povrchu vozovky, pričom intenzita pádu je zosilnená v dôsledku nárazu iného účastníka cestnej
premávky do dverí ako pevnej prekážky). V danom prípade je tiež plne na mieste spáchanie trestného
činu závažnejším spôsobom konania podľa § 157 ods. 2 písm. a) Tr. zák. s odkazom na § 138 písm. h) Tr.
zák., nakoľko sa tu jedná o porušenie dôležitej povinnosti uloženej páchateľovi podľa zákona. Porušenie

povinnosti osoby vystupujúcej z vozidla, a to vystupovať z vozidla len vtedy, ak tým nie je ohrozená
bezpečnosťinýchúčastníkovcestnejpremávky,mápovahudôležitejpovinnosti,nakoľkoporušenímtejto
povinnosti obvykle (vo všeobecnosti) dochádza k vážnym následkom na zdraví (ako tomu bolo v tomto
prípade), ba až na živote. Pokiaľ ide cyklista určitou rýchlosťou na bicykli a náhle a nečakane narazí do
otvárajúcich sa dverí na vozidle ako do pevnej prekážky, dochádza k pádu na vozovku a vzhľadom na

povahu vozovky (tvrdý, pevný materiál, z ktorého vozovka je), aj k vážnym zranenia cyklistu, ba až k
možnej smrti pri páde na takýto povrch.

Nakoľko odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o vine, automaticky tento musel zrušiť
aj vo výroku o treste. Po opätovnom uznaní obžalovaného vinným, následne odvolací súd rozhodol

o uložení trestu obžalovanému. V tomto smere už okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu a odvolací súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal z týchto dôkazov vykonaných už
pred okresným súdom a z nich správne už okresným súdom zistených skutočností, rozhodných pre
ukladanie trestu obžalovanému. Odvolací súd ohľadne ukladania trestu obžalovanému dokazovanie
doplnil zabezpečením a oboznámením na verejnom zasadnutí aktuálneho odpisu z registra trestov na

obžalovaného, v ktorom nenastali žiadne zmeny oproti rozhodovaniu v čase pred okresným súdom. Pri
určovaní trestu obžalovanému odvolací súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov podľa § 34 Tr.
zák. a osobitne prihliadol podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy. Nakoľko odvolanie podal iba obžalovaný, nie je možné uložiť mu trest prísnejší,

ako mu uložil okresný súd. Odvolací súd totožne z dôvodov uvádzaných okresným súdom na str. 13
odôvodnenia napadnutého rozsudku, obžalovanému priznal jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. k) Tr. zák. U obžalovaného nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť. Pri pomere poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností 1 : 0, teda pri prevahe poľahčujúcich okolností, sa obžalovanému trest ukladáza zníženej hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody o 1/3, teda na 1 rok až 3 roky
a 8 mesiacov. Z dôvodov podrobne uvedených na str. 13 odôvodnenia rozsudku okresného súdu, je u
obžalovaného zodpovedajúce stavu veci a zákonu ukladanie trestu odňatia slobody na dolnej hranici

trestnej sadzby trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. U obžalovaného vzhľadom
na jeho osobu, najmä s prihliadnutím na jeho život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, na okolnosti
prípadu, sú podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. splnené zákonné podmienky na podmienečný odklad
výkonu trestu odňatia slobody. Na ďalšiu prevýchovu a nápravu obžalovaného teda nie je nutné pôsobiť
ukladaním nepodmienečného trestu odňatia slobody. Obžalovaný má síce v odpise z registra trestov

dva záznamy, ale jedná sa o odsúdenia z dávnej minulosti (roky 1992 a 2002), pričom obidve odsúdenia
má zahladené a dlhé roky po poslednom výkone trestu sa nedopustil žiadnej ďalšej trestnej činnosti,
až tejto aktuálne súdenej trestnej činnosti spáchanej z nedbanlivosti. U obžalovaného nebolo zistené
ani spáchanie závažnejších priestupkov na úseku dopravy, nikdy doposiaľ mu nebol uložený zákaz
činnosti v súvislosti so spáchaním priestupku na úseku dopravy. Vzhľadom na početnosť priestupkov
na úseku dopravy, ako na tieto poukázal už okresný súd, ako aj s prihliadnutím na spôsobený následok

v podobe ťažkej ujmy na zdraví, odvolací súd sa stotožňuje s uložením skúšobnej doby obžalovanému
nie na úplne dolnej hranici 1 rok, ale na 18 (osemnásť) mesiacov. Takto obžalovanému uložený trest aj
krajský súd považuje za trest, ktorý u obžalovaného povedie k naplneniu účelu trestu, spĺňa požiadavky
individuálnejagenerálnejprevencieajeajobjektívnymvyjadrenímspáchanejtrestnejčinnosti.Naďalšie
správanie obžalovaného je nutné pôsobiť hrozbou výkonu trestu odňatia slobody pre prípad porušenia

podmienečného odsúdenia a takto ho ďalej primäť k vedeniu riadneho života, najmä s prihliadnutím
na doposiaľ spáchané početné priestupky na úseku dopravy. Z tohto dôvodu by si u obžalovaného
dostatočne nesplnil svoj účel peňažný trest alebo trest povinnej práce, pričom osobitne je tiež potrebné
zohľadniť následok spôsobený trestným činom, a to ťažká ujma na zdraví.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že u obžalovaného nie sú splnené zákonné
podmienky na uloženie trestu zákazu činnosti vodiča, t.j. zákaz viesť akékoľvek motorové vozidlá (§
60 ods. 1 Tr. zák.). Obžalovaný sa trestnej činnosti nedopustil v súvislosti s výkonom činnosti vodiča.
Ako už bolo vyššie uvedené, podľa § 2 ods. 2 písm. v) Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke, vodičom je osoba, ktorá vedie vozidlo. Obžalovaný v čase skutku už vozidlo neviedol, otváral

dvere na odstavenom vozidle. Súčasne povinnosť podľa § 24 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke, ktorú obžalovaný porušil a v dôsledku porušenia ktorej došlo k vzniku ťažkej ujmy na zdraví
u poškodenej, teda otvárať dvere na vozidle a vystupovať z vozidla len vtedy, keď tým nie je ohrozená
bezpečnosť iných účastníkov cestnej premávky, je určená ktorejkoľvek osobe, ktorá vystupuje z vozidla.
Súčasne uvedené nijak nesúvisí s vedením vozidla. Ani odvolací súd preto obžalovanému neukladal

trest zákazu činnosti vodiča a v tomto smere odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol postupom
podľa § 319 Tr. por.

Odvolací súd nezistil splnenie zákonných podmienok podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. na tento prípad (tzv.
materiálny korektív). Podľa tohto zákonného ustanovenia, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob

vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku
páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná. Aplikujúc tieto kritériá na daný prípad, nemožno konštatovať,
že závažnosť tohto obžalovaným spáchaného činu by bola nepatrná. Obžalovaný svojim konaním z
vedomej nedbanlivosti inému účastníkovi cestnej premávky spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Obžalovaný
vystupoval z vozidla a otváral na ňom dvere za situácie, že sa riadne nepresvedčil, či tak môže učiniť

bez ohrozenia iného účastníka cestnej premávky, pričom si musel byť vedomý, že v dôsledku takéhoto
nekontrolovaného otvárania dverí, môže dôjsť k nárazu iného účastníka cestnej premávky do dverí,
jeho pádu na zem a vzhľadom na povrch cesty aj k jeho vážnemu zraneniu (ako sa tak stalo v danom
prípade).

V ostatnom krajský súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.