Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 3, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/135/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3720010079
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3720010079.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.

Jozefa Janíka a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
okres Žilina, trvale bytom D. E., F. XXXX/XX, G. D. E., t. č. na slobode, pre opakovací trestný čin zločinu
vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 písm. a) Tr. zákona
a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Považská Bystrica v neprospech obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 08. augusta 2022 pod sp. zn. 12T/12/2022, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 03. októbra 2023 v Trenčíne, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písm. d), písm. e), odsek 2 Tr. poriadku s a v napadnutom rozsudku okresného

súdu z r u š u j ú výroky o treste odňatia slobody a treste prepadnutia veci.

II. Na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku s a obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
okres C., t. č. na slobode

o d s u d z u j e

podľa § 189 odsek 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j) Tr. zákona, za použitia § 38 odsek 2,
odsek 3 a odsek 8 Tr. zákona, § 41 odsek 2 Tr. zákona a za použitia § 39 odsek 1 Tr. zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Tr. zákona s a obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d
á, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v určenej skúšobnej dobe, podľa §
51 odsek 2 Tr. zákona na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 odsek 4 písm. j) Tr. zákona s a obžalovanému u k l a d á povinnosť spočívajúca v príkaze
podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 60 odsek 1 písm. a) Tr. zákona s a obžalovanému u k l a d á trest
prepadnutia vecí:

- notebook Asus, v.č. E3NOCX107620103, X75VB-TY105H
- USB kľúč Kingstonz bieleho kovu typ DTSE9G2, 32G
- mobilný telefón HUAWEY Y560-L01, IMEI: 867818022736554
- adaptér k notebooku zn. ASUS AC 100
- wifi router TP-LINK, model TL-WR841N,

ktorých vlastníkom sa podľa § 60 odsek 5 Tr. zákona stáva štát. o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 08. augusta 2022 pod sp. zn. 12T/12/2020
bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný), na podklade

obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Považská Bystrica zo dňa 09. marca
2020, doručenej okresnému súdu dňa 09. marca 2020 pod č. k. Pv 11/20/3306-7 uznaný vinným zo
spáchania opakovacieho trestného činu zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr.
zákona a poukazom na § 139 písm. a) Tr. zákona /skutky pod bodmi 1) a 2)/ a z trestného činu prečinu
sexuálneho zneužívania podľa § 201a Tr. zákona /skutok pod bodom 3)/ na tom skutkovom základe, že

1) po tom ako prostredníctvom sociálnej siete Facebook zo svojich profilov „A. B.“, „H. A.“ a „I. A.“
komunikoval s maloletými dievčatami J. E., nar. X.X.XXXX a I. E., nar. XX.XX.XXXX, od ktorých získal ich
intímne fotografie, ktoré mu na jeho opakované presviedčanie dobrovoľne cez sociálnu sieť Facebook
zaslali alebo mu prostredníctvom web kamery umožnili vidieť ich nahé telá, pričom si zahalili pohlavné
orgány,

-vpresnenezistenomčasevmesiacimáj2015nadoposiaľnezistenommieste,pravdepodobnevmieste
svojho trvalého bydliska na adrese D. E., F. XXXX/XX-XX, prostredníctvom sociálnej siete Facebook
požadoval od maloletých J. E. a I. E., aby mu zaslali ďalšie ich intímne fotografie a keď to maloleté už
ďalej odmietali alebo s ním odmietali komunikovať, opakovane sa im vyhrážal zverejnením

nimi už zaslaných fotografií,

2) po tom ako prostredníctvom sociálnej siete Facebook zo svojich profilov „A. B.“ , „H. A.“ a „I.
A.“ komunikoval s maloletými dievčatami I. E., nar. XX.XX.XXXX, a K., nar. XX.XX.XXXX, od ktorých
získal ich intímne fotografie, ktoré mu na jeho opakované presviedčanie dobrovoľne cez sociálnu sieť

Facebook zaslali alebo mu prostredníctvom web kamery umožnili vidieť ich nahé telá, pričom si zahalili
pohlavné orgány,

- v nočných hodinách z 28.04.2016 do 03.05.2016 na doposiaľ nezistenom mieste, pravdepodobne
v mieste svojho trvalého bydliska na adrese D. E., F. XXXX/XX-15 prostredníctvom sociálnej siete

Facebook požadoval od maloletej K., aby sa vyzliekla a ukázala sa mu cez web kameru nahá, aby mu
poslala svoje ďalšie intímne fotografie, hovoril, jej, že bude robiť, čo chce on a že ho musí milovať,
inak rozpošle jej kamarátom a rodine jej intímnu fotografiu, ktorú mu zaslala a sfalšované fotografie, na
ktorých bude jej tvár a iné nahé telo, pričom svoju vyhrážku zdôraznil tým, že maloletej poslal jej intímnu
fotografiu ako dôkaz, že ju má,

- v presne nezistenom čase v dňoch 27.06.2016 a 28.06.2016 na doposiaľ nezistenom mieste,
pravdepodobne v mieste svojho trvalého bydliska na adrese D. E., F. XXXX/XX-XX, prostredníctvom
sociálnej siete Facebook požadoval od maloletej I. E. ďalšie jej intímne fotografie a keď mu maloletá I.
E. už ďalej odmietala tieto posielať alebo s ním odmietala komunikovať, opakovane sa jej vyhrážal

zverejnením ňou už zaslaných fotografií,

3) v presne nezistenom čase od augusta 2013 do konca apríla 2016 na doposiaľ nezistenom mieste,
pravdepodobne v mieste jeho trvalého bydliska na adrese D. E., F. XXXX/XX-XX pri komunikácii s
maloletou K. J., nar. XX.X.XXXX, prostredníctvom sociálnej siete Facebook, jej najmenej jedenkrát za

týždeň navrhoval osobné stretnutie s tým, že za ňou príde do miesta jej bydliska v Českej republike a
vykoná s ňou vykonal súlož, pričom jej popisoval miesta, kde by súlož vykonali a rôzne polohy, v ktorých
by súlož vykonali, pričom takto konal napriek tomu, že vedel, že v tom čase nedovŕšila vek 15 rokov.

Výrokom o treste prvostupňovým okresným súdom bolo rozhodnuté nasledovne :

„Podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1, 2 Tr. zák., s prihliadnutím na § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm.
h) Tr. zák., za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák., na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (slovom: tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného

dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 3 (slovom: tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. sa mu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej
dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia vecí:

- notebook Asus, v.č. E3NOCX107620103, X75VB-TY105H
- USB kľúč Kingston z bieleho kovu typ DTSE9G2, 32G
- mobilný telefón HUAWEY Y560-L01, IMEI: 867818022736554
- SIM karta 11011595370SB s tel. č. XXXX XXX XXX,
- adaptér k notebooku zn. ASUS AC 100
- wifi router TP-LINK, model TL-WR841N.“

V spojenom adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade škody okresný súd nerozhodol, keďže poškodení
nárok na náhradu škody neuplatňovali.

Proti citovanému rozsudku v neprospech obžalovaného proti výroku o treste podala ihneď po jeho
vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie iba intervenujúca a dozorová prokurátorka Okresnej
prokuratúryPovažskáBystrica,pričomobžalovanývzákonnejlehote15-tichdníododňajehovyhlásenia
na hlavnom pojednávaní, na ktorom bol osobne prítomný i jeho obhajkyňa, odvolanie nepodal.

Dozorová prokurátorka odvolanie písomne odôvodnila doslovne nasledovne:

„Dňa 08.08.2022 bol na Okresnom súde Pov. Bystrica vyhlásený rozsudok sp. zn. 12T/12/2020, ktorým
bol obž. A. B. uznaný vinným z dvojnásobného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák.
s poukázaním na § 139 písm. a/ Tr. zák. a pokračovacieho prečinu sexuálneho zneužívania

podľa § 20la Tr. zák. a podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1, 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/
Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák., za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu v trvaní 3 roky s probačným
dohľadom, v rámci ktorého mu bola uložená povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe
psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Podľa § 34 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Mám za to, že pokiaľ ide o druh trestu, teda trest odňatia slobody, tento bol obž. B. uložený
v súlade so zásadami ukladania trestov v zmysle horeuvedených ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. Pokiaľ

však ide o výmeru trestu v trvaní 3 rokov, uloženého pod dolnou hranicou trestnej sadzby, takto uložený
trest považujem vzhľadom k okolnostiam skutku a postoju páchateľa za neprimerane nízky. Obž. A.
B. počas celého prípravného konania a aj na hlavnom pojednávaní odmietol ku skutku vypovedať. Z
jeho vyjadrení pred znalcom J. L. v rámci znaleckého skúmania jeho duševného stavu ako aj z jeho
písomného vyjadrenia, ktoré predložil súdu namiesto jeho záverečnej reči vyplýva, že za spáchané

skutky sa necíti byt' vôbec vinný a práve naopak sa stavia do role obete. Opakovane sa prezentuje ako
veľmi dobrý človek, ktorému bolo ubližované, upriamuje pozornosť na to, že ho v živote veľmi veľa ľudí
sklamalo, že jej naivný a ľahko naletí a preto sa iba zúfalo snažil nájsť osobu, ktorá by ho mala rada
úprimne zo srdca a spravila by pre neho prvé - posledné, lebo by jej na ňom záležalo. Za dôkazy lásky
považoval práve fotografie, ktoré od dievčat žiadal a za zradu považoval, keď mu fotografie už nechceli

ďalej posielať. Uvádzal, že je strašný dobrák, že pre druhých obetoval všetko a nakoniec sa všetko
obrátilo proti nemu. Vyjadruje nevôľu, že súd nerieši skutočne zlých ľudí, ale rieši jeho, namieta, že súd
nič nepochopil, pretože on nikdy nikomu nič zlé nespravil. Vo svojom vyjadrení sa ľutuje, že má pokazený
celý život, tvrdí, že môže kedykoľvek zomrieť, že si to praje, lebo ľudia mu neveria, že so seba nenecháspraviť zlého a podobne. Napriek tomu, že obv. B. zásadne popiera svoju vinu, zároveň opakovane
prezentuje, že konal v nepríčetnosti, pretože je psychicky chorý a neuvedomoval, čo
robí a niekde čítal, že kto spravil niečo z nepríčetnosti, nemôže byt' trestaný. Obžalovaný sa na hlavom

pojednávaní snažil preukázať, že je duševne chorý a konal ako nepríčetný, čo sa však nepreukázalo,
nakoľkoJ.A.L.,znaleczodboruZdravotníctvoafarmácia,odvetviapsychiatria,nahlavnompojednávaní
v celom rozsahu potvrdil závery ním vykonaného znaleckého posudku č. 2/2018, a to po oboznámení
sa s obsahom audiozáznamu z hlavného pojednávania, znaleckého posudku J. J. M. a vyjadrenia J. J.
J.. Znalec sa vyjadril aj k USB kľúču, na ktorom mali byt' podľa vyjadrenia obžalovaného jeho statusy,

myšlienky, komunikácia a jeho pohľad na svoj zdravotný stav, pričom uviedol, že uvedené skutočnosti
by nemali žiadny vplyv na závery ním vypracovaného znaleckého posudku. Znalec vo svojej výpovedi
uviedol, že obž. B. sa ho po znaleckom vyšetrení pýtal aké budú závery znaleckého posudku a keď mu
znalec v stručnosti povedal výsledky vyšetrenia, bol nespokojný a namrzený, dožadoval sa záveru, že
je chorý a nepríčetný. Mám za to, že obv. B. veľmi dobre vedel, čo robí a konal
úmyselne za účelom vytvárať si zbierku fotografií a videí mladých nahých dievčat v erotických pózach.

Zo zabezpečenej komunikácie s poškodenými priamo vyplýva, že im hovoril, že má takúto zbierku
vytvorenú. Protiprávne konanie obv. B. bolo dlhodobé, bezcitné a značne nátlakové. Vedel, že koná
protiprávne a preto vedome robil kroky, aby poškodené maloleté nehovorili iným osobám o komunikácii
s ním tak, že im opakovane hovoril, aby obsah ich komunikácie zostal iba medzi nimi, kázal im, aby ich
komunikáciu s ním vymazali, uisťoval sa či nemá niekto iný heslo od ich účtov a podobne. Pokiaľ ide

o následky protiprávneho konania obv. B. na maloleté poškodené, z vykonaného dokazovania vyplýva,
že poškodená maloletá I. E. mala podľa vyjadrenia jej matky problémy v škole, bola nesústredená a
nekomunikovala. Sama maloletá uviedla, že z vyhrážania obžalovaného mala obavu a strach, bolo jej to
nepríjemné, nechcela, aby to jej najbližší vedeli a považovala jeho konanie za vydieranie. Maloletá K. J.
sa podľa vyjadrenia jej matky bála, kompletne a radikálne zmenila svoje správanie a správala sa divne,

začala sa sebapoškodzovať, čo viedlo k liečbe u detského psychiatra, farmakologickej liečbe a dokonca
hospitalizácii v psychiatrickej liečebni. K. J. uviedla, že mala z komunikácie s obž. B. dlhodobé
depresie a úzkosti, nemohla spať, brala antidepresíva, trápilo ju to a stále sa jej to dookola vybavovalo.
Uviedla, že od 13-tich rokov mávala určité depresie v súvislosti so šikanou v škole,
z toho sa ale za pomoci antidepresív vyliečila a viac-menej bolo všetko v poriadku až do doby, kým sa

nevyskytla skúsenosť s obžalovaným a jeho vyhrážkami, čo u nej znova vyvolalo agresivitu a depresie.
Liečenie v zariadení v Opave trvalo mesiac a ešte asi tri mesiace po absolvovaní liečenia dochádzala
ambulantne k psychiatrovi. Od marca 2017, kedy jej psychiater vysadil antidepresíva,
už žiadneho psychiatra nenavštevuje.

Maloletá J. E. uviedla, že mala z vyhrážok obžalovaného strach, pociťovala to ako vydieranie, lebo
nechcela, aby to vedela jej mama. Snaží sa to zabudnúť, lebo ju to ešte stále trápi. Dozvedeli sa to jej
spolužiaci, ktorí na ňu boli hnusní, že naletela a veľmi jej to vytýkali aj rodičia. Matka maloletej uviedla,
že jej dcéra mala z konania obžalovaného hrôzu, veľakrát v škole na záchode plakávala, v škole sa to
roznieslo, jej dcéra si uvedomila, že urobila chybu a doteraz ju to veľmi trápi. Poukazujem tiež na to, že

zo záverov znaleckého posudku N. K. vyplýva, že obžalovaný okrem maloletých poškodených v tejto
trestnej veci v podobnom duchu vydieral a komunikoval s množstvom iných maloletých osôbženského
pohlavia tak, že od nich tiež požadoval nahé fotografie a videá a následne ich vydieral ich zverejnením.

Na základe uvedeného mám za to, že úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, uložený pod dolnou

hranicou trestnej sadby, s podmienečným odkladom výkonu trestu v trvaní 3 roky
s probačným dohľadom v rámci ktorého bola obž. B. uložená povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe
psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, nebol uložený v súlade so zásadami
ukladania trestov v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., je neprimerane nízky a na mimoriadne zníženie
trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby nie je zákonný dôvod. S prihliadnutím na skutočnosť, že obž.

B. bol uznaný vinným až za tri trestné činy, a to dva samostatné zločiny vydierania podľa § 189 ods.
1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukázaním na § 139 písm. a/ Tr. zák. a jeden pokračovací prečin sexuálneho
zneužívania podľa § 20la Tr. zák., manipulatívny, mimoriadne nástojčivý a bezcitný
spôsob spáchania skutku, napr. jedna z maloletých poškodených obžalovanému priamo písala, že sa
reže a on aj napriek tomu od nej ďalej požadoval fotky, absencii akejkoľvek sebareflexie či oľutovania

svojho konania a stavanie sa do pozície obete a tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že obž.
B., uvedomujúc si dôkazy svedčiace v jeho neprospech, sa húževnato snažil dosiahnuť uznanie jeho
nepríčetnosti v čase spáchania skutkov, som toho názoru, že obž. A. B. mal byt' uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní najmenej 4 roky. S prihliadnutím na tieto skutočnosti považujem mojeodvolanie za odôvodnené a navrhujem aby Krajský súd v Trenčíne vyhovel môjmu odvolaniu, podľa §
321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Pov. Bystrica sp. zn. 12T/12/2020 zo dňa
08.08.2022 v časti výroku o treste odňatia slobody a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol

rozsudkom a uložil obž. B. podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1, 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2
Tr. zák. a § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní najmenej 4
roky a pre výkon trestu ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia. “

Obžalovaný sa do konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu k písomnému odôvodneniu
odvolania prokurátorky písomne vyjadril prostredníctvom svojej obhajkyne tak, že napadnutý rozsudok
okresného súdu považuje za správny a zákonný v celom rozsahu. Podľa jeho názoru, okresný súd pri
ukladaní trestu odňatia slobody vychádzal z hodnotenia z miesta jeho bydliska, ako aj z hodnotenia jeho
zamestnávateľa LOG Komplex, s.r.o., kde ho hodnotia kladne s tým, že si svoje pracovné povinnosti plní
a v kolektíve spolupracovníkov je slušný a tichý. Doposiaľ nie je ani trestnoprávne a ani priestupkovo

postihnutý. Predmetnú trestnú činnosť mal spáchať cca 7 až 10 rokov spätne. V roku 213 prechádzal
zložitým životným obdobím, študoval na vysokej škole a v dôsledku jeho psychických problémov
nezvládal školu a ukončil ju v prvom ročníku. Prestal spávať, začal mať psychické problémy a preto
vyhľadal aj pomoc psychiatra J. J.. Spáchanie trestnej činnosti doznal, oľutoval ju a je presvedčený, že
sa jej dopustil v súvislosti so svojím zlým psychickým rozpoložením v inkriminovanom čase. Na to mal

vplyv aj jeho etnický pôvod i jeho kultúra. Neuvedomoval si, že komunikácia cez sociálne siete môže byť
trestná. So žiadnym dievčaťom z tejto komunikácie sa nestretol. Aj znalkyňa J. M. vo svojom posudku
konštatovala, že v jeho prípade sa nachádzajú signály výraznejších osobnostných problémov, sýtených
neurotickými a úzkostnými - depresívnymi prejavmi, kedy pri nadmernej emocionálnej interpersonálnej
záťaži vzniká tendencia k inadekvátnemu správaniu sa, k porušovaniu sociálnych

noriem, eventuálne aj k vzniku neúmyselnej trestnej činnosti. Práve aj v tejto súvislosti mu okresný
súd uložil predmetnú primeranú povinnosť. Ďalej uviedol, že bez aktívnej účasti poškodených by ale
nemohla medzi nimi vzniknúť komunikácia. Nikdy by žiadne fotografie nezverejňoval. Práve týmto
spôsobom prekonával svoje ťažké psychické obdobie. Ďalej poukázal na závery znalca J. L., ktorý
jeho pobyt na slobode nepovažuje za nebezpečný a podľa záverov znalca D. E. jeho konanie na

poškodených nezanechalo na ich psychickom stave žiadne následky. Ďalej zdôraznil, že už viac ako
tri roky má pevný bezproblémový partnerský vzťah, pričom predložil v tomto smere aj vyjadrenie
svojej partnerky. Je presvedčený, že má dostatočné rodinné zázemie a prácu, a preto uložený trest
odňatia slobody v napadnutom rozsudku okresného súdu považuje za zákonný správny i dostatočný
aj z hľadiska naplnenia účelu trestu. Záverom dodal, že pokiaľ prokurátorka v odôvodnení odvolania

tvrdí, že poškodená K. J. sa zúčastnila liečenia v zariadení v Opave a následne absolvovala ambulantne
psychiatriu, táto mala psychické problémy aj pred ich skontaktovaním sa. Trpela depresiami, úzkosťami
už v čase keď sa spoznali. Pokiaľ ide o poškodenú E., jej spolužiačkam on nič neposielal. Naopak,
niektoré dievčatá sa s ním kontaktovali samé od seba a až z trestného spisu sa dozvedel, že ide o jej
spolužiačky. Pokiaľ ide o poškodenú E., táto nenavštevovala žiadneho psychiatra a prestala s ním

komunikovať tak, ako on s ňou. Preto navrhol, aby bolo odvolanie prokurátorky ako nedôvodné, podľa
§ 319 Tr. poriadku zamietnuté.

Intervenujúca prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v rámci
konečného návrhu poukázala na ich písomné odôvodnenie odvolania, ktoré podala podriadená

prokurátorka,sktorýmsavcelomrozsahustotožnilaanavrhla,abyodvolacísúdrozhodoltamspôsobom
uvedeným.

Obhajkyňa obžalovaného právom konečného návrhu na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu
poukázala na ich písomné vyjadrenie k odôvodneniu odvolania prokurátorky. Napadnutý rozsudok

považuje za správny zákonný vo všetkých jeho výrokoch, teda aj v napadnutej časti výroku o treste
odňatia slobody. Dodala, že obžalovaný, hoci bol neprávoplatne odsúdený súdom prvého stupňa, už
medzitým absolvoval cca 10 sedení u psychológa. Uložený trest odňatia slobody
v napadnutom rozsudku považuje za celkom dostatočný. Obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti
priznal a túto aj oľutoval a preto navrhla odvolanie prokurátorky ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku

zamietnuť.

Obžalovaný právom konečného návrhu na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa
stotožňuje so všetkým, čo uviedla jeho obhajkyňa.Podľa§317odsek1Tr.poriadkuaknezamietneodvolacísúdodvolaniepodľa§316odsek1Tr.poriadku
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, po splnení svojej prieskumnej povinnosti, ktorá bola

obmedzená iba vo vzťahu k napadnutému výroku o treste i konaniu, ktoré mu predchádzalo, odvolaním
prokurátorky v neprospech obžalovaného, ktoré je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, včas
i na správnom mieste a je i čiastočné dôvodné uvádza, že vo vzťahu k výroku o vine (vrátane
právneho posúdenia všetkých troch samostatných skutkov tak, ako ich ustálil) prvostupňový okresný
súd nepochybil. V súlade s § 168 odsek 1 Tr. poriadku zrozumiteľne, v dostatočnej miere
a teda akceptovateľne v odôvodnení napadnutého rozsudku odôvodnil, o aké, zákonným spôsobom na

hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy oprel svoj výrok o vine obžalovaného zo spáchania všetkých
troch žalovaných skutkov, samostatne právne prvostupňovým okresným súdom správne posúdené
ako oba žalované predmetné zločiny a jeden predmetný žalovaný prečin. Krajský súd v rámci svojej
prieskumnejpovinnosti,zameranejnaidentifikáciudovolacíchdôvodovpodľa§371odsek1 Tr.poriadku
v tejto časti nezistil žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli čo i len teoreticky

zakladať dovolacie dôvody.

Pokiaľ ide o odvolaním prokurátorky napadnutý výrok o treste, aj tu prvostupňový okresný súd
zásadnejšie v podstate nepochybil. Správne priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. j) Tr. zákona, keďže obžalovaný bol pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti bezúhonným.

Následne už ale nepostupoval súladne so zákonom aj súdnou praxou, keď obžalovanému priznal aj
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona (spáchanie viacerých trestných činov), keďže
aplikoval aj ustanovenie o úhrnnom treste podľa zásad uvedených v § 41 odsek 2 Tr. zákona, t.j.
s uplatnením tzv. asperačnej, resp. zostrujúcej zásady. Formálne pochybil aj v tom,
že v napadnutom výroku o treste odňatia slobody neuviedol aj ustanovenie § 38 odsek 2 Tr. zákona.

Pokiaľ ale u obžalovaného aplikoval ustanovenie § 39 odsek 1 Tr. zákona, t. j. moderačné oprávnenie
súdu mimoriadne znížiť pod dolnú hranicu trestnej sadzby trest odňatia slobody, i napriek odvolacím
námietkam prokurátorky, krajský súd sa stotožnil s aplikáciou tohto hmotnoprávneho ustanovenia,
aj keď predovšetkým z iného dôvodu, než to odôvodnil okresný súd. Krajský súd sa na jednej strane
stotožnil s odvolacími námietkami prokurátorky v tom, že v posudzovanom prípade skutkové okolnosti

majú závažnú povahu tak, ako na to prokurátorka v podrobnostiach poukazovala, na strane druhej ale
krajský súd nemohol prehliadnuť i iné okolnosti, ktoré svedčili v prospech obžalovaného, ktorými sú
predovšetkým konečný sebakritický postoj obžalovaného k tomu, čoho sa dopustil v posudzovanom
prípade, jeho snahu po náprave na slobode, keď už dobrovoľne začal pozitívne participovať na svojej
náprave tým, že vyhľadal odborníka – psychológa a doposiaľ sa zúčastnil už viacerých sedení u neho

a za nemenej podstatnú okolnosť krajský súd považuje aj značný čas od spáchania žalovaných skutkov,
cca 8 rokov, keď obžalovaný preukázateľne sám nezavinil, že jeho trestnú vec nebolo možné rozhodnúť
(právoplatne) skôr, čím by ukladanie prísnejšieho trestu odňatia slobody malo svoj nepochybný väčší
význam. Uvedené kritérium, t. j. dĺžku konania má súd zohľadňovať aj v zmysle už konštantnej judikatúry
európskehosúdupreľudsképrávaijudikatúryústavnéhosúduSRavšeobecnýchsúdov.Významnejšou

skutočnosťou je aj to, že obžalovaný je doposiaľ, v čase rozhodovania krajského súdu všestranne
bezúhonnou osobou. Krajský súd sa ale nemôže na druhej strane stotožniť s tým, čo uviedla obhajkyňa
obžalovaného v jeho prospech v písomnom vyjadrení k dôvodom odvolania prokurátorky, v ktorom sa
snažila bagatelizovať následky u poškodenej, ktoré jej mal spôsobiť svojim konaním obžalovaný. Aj
napriek znaleckým záverom v tomto ohľade, nepochybne konanie obžalovaného len relevantne zvýšilo

negatívne následky na psychike u poškodených.

Okresný súd teda aj podľa záveru krajského súdu správne i zákonne obžalovanému vymeral trojročný
trest odňatia slobody podľa § 189 odsek 2 Tr. zákona, t. j. podľa najprísnejšej sa zbiehajúcej
skutkovej podstaty trestného činu zločinu vydierania. Krajský súd sa ale z podnetu podaného odvolania

prokurátorky v neprospech obžalovaného nestotožnil s tým, že u obžalovaného je pôvodne určená
skúšobná doba na 3 tri roky dostatočne dlhou dobou na dosiahnutie očakávaného účelu trestu u
obžalovaného. Síce návrh prokurátorky v odôvodnení jej odvolania na uloženie trestu odňatia slobody
spojeného s jeho bezprostredným výkonom sa nestotožnil, keď vzal do úvahy aj ďalšie okolnosti,ktoré svedčia v prospech obžalovaného ohľadom jeho osoby a osobných pomerov a v aktuálnom
čase, na ktoré v podrobnostiach obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne poukázal písomnej
reakcii na dôvody odvolania prokurátorky, ale dospel k záveru, že u obžalovaného, i vzhľadom na jeho

psychiatricko-psychologický profil zistený v rámci príslušného znaleckého skúmania je potrebné, aby
obžalovaný preukázal, že je skutočne schopný viesť riadny život, bez páchania ďalšej trestnej činnosti či
inejprotispoločenskejčinnostimenejzávažnejpovahy(priestupky)eštevdlhšejurčenejskúšobnejdobe,
a to až na hornej hranici zákonného rozpätia na päť rokov, počas ktorej bude podrobený probačnému
dohľadu probačným a mediačným úradníkom, s uložením vhodnej primeranej povinnosti tak, ako to

správne uložil už prvostupňový okresný súd v napadnutom rozsudku.

Krajský súd v rámci svojej prieskumnej povinnosti z podnetu podaného odvolania prokurátorky však
navyše zistil, že okresný súd pri ukladaní trestu prepadnutia veci u obžalovaného nepostupoval celkom
správne a zákonne, keď rozhodol aj o prepadnutí SIM karty mobilného operátora. Táto vec už len z
dôvodu svojej skutočne nepatrnej hodnoty byť predmetom prepadnutia veci byť nemôže, o to viac, že ide

výlučne iba o technický prostriedok, ktorým sa účastník prihlasuje technickým zariadením – mobilným
telefónom, či iným obdobným telekomunikačným zariadení, do ktorého sa vkladá SIM karta, do siete
mobilného telekomunikačného operátora.

Vzhľadom na uvedené dôvody a na odstránenie konštatovaných pochybení prvostupňového okresného

súdu krajský súd, z podnetu podaného odvolania prokurátorky v neprospech obžalovaného rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti pod bodmi I. a II. tohto rozsudku.

Krajský súd záverom uvádza, že tresty, ktoré sám uložil obžalovanému, sú plne spôsobilé naplniť
očakávanýúčeltrestuuobžalovanéhovzmysle§34odsek1,odsek4 Tr.zákona,t.j.individuálno-

preventívny aj generálno-preventívny účinok a oba uložené tresty vyjadrujú tiež v dostatočnej miere aj
morálne odsúdenie protiprávneho konania obžalovaného spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon n e p r i p ú š ť a žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok - odvolanie.