Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 19, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/47/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121012178
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2121012178.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
Mgr. Michala Polláka a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX,
pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek
2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona, o odvolaní

prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava a obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo
dňa 9.3.2023 č.k. 3T/43/2021-576 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa
15.03.2023 č.k. 3T/43/2021-582, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.10.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaná
A. B. C. D. E. F. G. H. I. J. nar. XX. XX. XXXX v K., trvale bytom L.,

t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Nitra - Chrenová,
odsudzuje:
Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona účinného do 30.4.2022 s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), §
38 ods. 2, § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Trestného zákona účinného do 30.4.2022, na súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona účinného do 30.4.2022 súd obžalovanú na výkon trestu odňatia

slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona účinného do 30.4.2022 sa zrušuje výrok o treste uložený rozsudkom
Okresného súdu Trnava, sp. zn. 8T/41/2021 zo dňa 25. 01. 2022, v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trnave, sp. zn. 5To/41/2022 zo dňa 24. 11. 2022, právoplatným dňa 24. 11. 2022, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.
Podľa § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného zákona účinného do 30.4.2022 v

spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanej ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 30.4.2022súd obžalovanej ukladá trest
prepadnutia veci, a to:
- sáčik s neznámou kryštalickou látkou - stopa č. 2,
- zatavená striekačka s modrým piestom - stopa č. 1,
- puzdro so sáčikmi, alobalovou skladačkou - stopa č. 3,

- mobilný telefón zn. NOKIA, čiernej farby,
- mobilný telefón zn. NOKIA, strieborno-čiernej farby bez zadného krytu.

o d ô v o d n e n i e :1. Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej aj len ako „okresný súd“) zo dňa 9.3.2023
č.k. 3T/43/2021-576 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 15.03.2023 č.k.
3T/43/2021-582, bolo rozhodnuté takto:

„Obžalovaná:A. B.C.D.E.F.G.H.I.J., nar.XX.XX.XXXXvK.,trvalebytom L.,
t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Nitra - Chrenová, uznáva sa z vinnú, že
minimálne od novembra 2020 na presne nezistených miestach v L. si od presne nezistených osôb a
nezisteným spôsobom zaobstarávala metamfetamín - pervitín, ktorý u seba bez povolenia prechovávala
a následne na území mesta L. M. N. predávala ďalším osobám, a to O. P., P. B. a K. O., ako aj

ďalším doposiaľ presne nestotožneným osobám, pričom obžalovaná si v presne nezistenom čase,
nezisteným spôsobom zaobstarala a od presne nezisteného času najneskôr však do 19.30 hod. dňa
21. 04. 2021 bez povolenia prechovávala v osobnom motorovom vozidle zn. Alfa Romeo 156, modrej
metalízy, evidenčného čísla L., VIN: Q., ktoré sa odstavené nachádzalo na ul. Q. I. L., ktorého vlastníkom
je O. P., metamfetamín - pervitín, ktorý bol uložený na rôznych miestach vo vozidle, vrátane kabelky
obžalovanej, pričom dňa 21. 04. 2021 bola vykonaná prehliadka osobného motorového vozidla zn. Alfa

Romeo 156, modrej metalízy, evidenčného čísla L., VIN: Q., pri ktorej boli zaistené stopy, a to konkrétne
zatavená striekačka s modrým piestom a zbytkom obsahom bielej kryštalickej látky, PVC sáčik s hnedou
kryštalickou látkou, čierne plastové púzdierko s obsahom 1 sáčik s hnedou kryštalickou látkou, 1 sáčik
s bielou kryštalickou látkou, 1 alobalová skladačka, 1 alobalová skladačka s neznámym obsahom, 1
vrchná časť striekačky, pričom bolo zistené, že zaistené stopy obsahujú kryštalický materiál o celkovej

hmotnosti 296 mg s priemernou koncentráciou 58,7 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce 174
mg absolútneho metamfetamínu, ktorých celková hodnota v trnavskom kraji v 2. štvrťroku 2021 je 16,28
Eur, pričom v zmysle Zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II.
skupiny psychotropných látok,

teda
si neoprávnene zadovážila, predávala a prechovávala po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a taký čin
spáchala závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,
čím spáchala
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:

Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m)

Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného
zákona s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody
vo výmere 7 (sedem) rokov 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu
Trnava, sp. zn. 8T/41/2021 zo dňa 25. 01. 2022, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn.
5To/41/2022 zo dňa 24. 11. 2022, právoplatným dňa 24. 11. 2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanej ukladá ochranné protitoxikomanické

liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1
Trestného zákona súd obžalovanej ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej ukladá trest prepadnutia veci, a to:
- sáčik s neznámou kryštalickou látkou - stopa č. 2,

- zatavená striekačka s modrým piestom - stopa č. 1,
- puzdro so sáčikmi, alobalovou skladačkou - stopa č. 3,
- mobilný telefón zn. NOKIA, čiernej farby,
- mobilný telefón zn. NOKIA, strieborno-čiernej farby bez zadného krytu.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.“

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie proti výroku o treste obžalovanej B. prokurátor Okresnej
prokuratúry Galanta. Vo vzťahu k obžalovanej B. odôvodnil svoje odvolanie tým, že (citácia):
Predmetný rozsudok považujem za nesprávny, a to čo do výroku o treste. Napadnutý rozsudok
považujem za nesprávny z týchto dôvodov: V predmetnej trestnej veci súd pôvodne rozhodol rozsudkomzo dňa 17.05.2022 sp. zn.: 3T/43/2021, ktorým obžalovanú uznal za vinnú na tom istom právnom a
skutkovom základe, pričom jej uložil podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov

s tým, že v ostatnej časti bol trest totožný so súčasným.
Krajský súd v Trnave na základe odvolania obžalovanej uznesením č. k.: 5To/72/2022-506 zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol. Dôvodom na takéto zrušenie bolo prioritne porušenie práva na obhajobu spočívajúce v
pristúpeniu čítania výpovede svedka K. O., ktorú svedok učinil ešte pred vznesením obvinenia, hoci

nešlo o jediný dôkaz, avšak šlo o rozhodujúci dôkaz pre určenie kvalifikačného znaku - § 172 ods. 2
písm. c) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. j) Trestného zákona - na viacerých osobách. Krajský
súd v Trnave zhrnul, že po vrátení veci tak bude úlohou súdu doplniť dokazovanie.
Na prejednanie veci súd následne nariadil hlavné pojednávanie, a pretože obžalovaná na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 09.03.2023 zmenila svoj postoj a vyjadrila súhlas so zmenou zákonného
sudcu,kuktorejzmenedošlokudňu01.06.2022(keďpôvodnesozmenouzákonnéhosudcunesúhlasila

- viď podanie zo dňa 24. 11. 2022 na č. . 528 spisu), nebolo potrebné hlavné pojednávanie vykonať znova
(§ 277a ods. 1 Trestného poriadku). Vzhľadom na prejavovaný kritický postoj obžalovanej k spáchanej
trestne] činnosti a prejavenie ľútosti, súd umožnil obžalovanej urobiť vyhlásenie podľa§ 257 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, hoci podstatná časť
dokazovania bola už na hlavnom pojednávaní vykonaná a aj bez vyhlásenia o vine by súd obžalovanú

po dopočutí svedka K. O. uznal vinnou zo spáchania žalovaného skutku.
S predmetným postupom súdu sa pritom možno stotožniť, a to aj s poukazom na uznesenie Krajského
súdu v Bratislave, sp. zn.: 4To/10/2017 zo dňa 16.02.2017, uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k.:
6To/53/2022 - 254 zo dňa 23.06.2022, prípadne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn.:1Tdo/51/2020zodňa23.02.2022,avšakmámzato,žesúdvposudzovanejvecinesprávneaplikoval

ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam. Uvedený postup súdu je teda v
súlade s ust.§ 257 ods. 1 Trestného poriadku, ale toto „dodatočné priznanie“ súd nemal zohľadnil pri
ukladaní trestu v takom rozsahu, že per analogiam použil aj § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného
zákona, čím znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Aplikácia naostatok uvedeného ustanovenia
predstavuje benefit, ktorý prichádza do úvahy, ak súd nemusel vykonať náročné dokazovanie. V tejto

trestnej veci však obžalovaná vyhlásenie o vine na počiatku hlavného pojednávania neurobila, svoju
vinu popierala, čo malo za následok vykonanie rozsiahleho dokazovania. O postoji obžalovanej vo
vzťahu k vine svedči aj jej pôvodne podané odvolanie, na základe ktorého došlo k zrušeniu pôvodného
rozsudku súdu. Obžalovaná inými slovami povedané, učinila vyhlásenie o vine v súlade s ust. § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku až pod ťarchou vykonaného dokazovania a napokon aj samotného

odôvodnenia uznesenia Krajského sudu v Trnave, rozhodujúceho o jej podanom odvolaní. Naviac
obžalovaná súhlasila so zmenou senátu, v dôsledku čoho nebolo potrebné hlavné pojednávanie vykonať
znova podľa § 277a ods. 1 Trestného poriadku, a preto súd už nemusel vykonať náročné dokazovanie.
Súd teda za nezmenenej dôkaznej situácie znovu umožnil obžalovanej urobiť vyhlásenie podľa § 257
Trestného poriadku (hoci tak učiniť môže), no pri ukladaní trestu nesprávne aplikoval aj ust. § 39 ods. 2

písm. d), ods. 4 Trestného zákona, hoci na to podľa môjho názoru neboli splnené zákonné podmienky.
Keby sa pripustil opak, mohlo by dôjsť k zneužívaniu procesných ustanovení a následne aj zneužitiu
hmotnoprávnych ustanovení, pretože obžalovaní by mohli po vyhlásení o nevine účelovo vyčkávať
na priebeh dokazovania a v prípade nepriaznivej dôkaznej situácie prostredníctvom dodatočného
vyhlásenia o vine – pod ťarchou -vykonaných dôkazov, sa domáhať zníženia trestu od dolnú hranicu

zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Uvedené nič nemení na tom, že obžalovaní majú možnosť v
priebehu celého konania pred súdom sa priznať k stíhanému skutku. Takéto priznanie pod ťarchou
dôkazov však už nemôže mať také účinky, aby mohlo dôjsť v rámci postupu podľa § 257 Trestného
poriadku k mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 2
písm. d), ods. 4 Trestného zákona, ale za splnenia ďalších podmienok ho možno považovať len ako

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. 1) Trestného zákona. V tomto smere možno poukázať aj na
uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k.: 6To/5372022 - 254 zo dňa 23.06.2022, v zmysle ktorého
krajský súd vo vzťahu k stanovisku trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.
júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 a z neho vyplývajúcej možnosti analogickej aplikácie ustanovení § 39 ods.
2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona konštatoval, že „z predmetného stanoviska nevyplýva povinnosť

súdu citované ustanovenia aplikovať len v dôsledku vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm.
b), resp. písm. c) Trestného poriadku. Tak, ako ani prokurátor v prípravnom konám nie je povinný bez
ďalšieho uzatvárať s obvineným dohodu o vine a treste, ani okresný súd nie je povinný bez ďalšieho
po vyhlásení obžalovaného o jeho vine, resp. vyhlásenia, že spáchanie skutku nepopiera, aplikovať peranalogiam ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona. Zníženie trestu pod dolnú hranicu
trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom musí reflektovať na skutkové okolnosti prípadu, ďalej
na okolnosti týkajúce sa obžalovaného a v neposlednom rade na zásady ukladania tretov vyjadrené v

ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona. Uvedené má svoje vyjadrenie v ustanovení 331 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku, podľa ktorého predseda senátu návrh dohody o vine a treste odmietne, ak zistí
závažné porušenie procesných predpisov, najmä porušenie práva na obhajobu, alebo ak navrhovaná
dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná resp. v ustanovení § 334 ods. 2 Trestného poriadku, podľa
ktorého aj v prípade, ak navrhovaná dohoda o vine a treste nie je zrejme neprimeraná, avšak ak ju súd

nepovažuje za spravodlivú, môže oznámiť svoje výhrady stranám, ktoré môžu navrhnúť nové znenie
dohody o vine a treste.“
Ak teda súd mienil zohľadniť osobu obžalovanej, jej zmenu postoja a učinené vyhlásenie o vine pod
ťarchou dôkazov, priznanie a úprimné oľutovanie, mal tieto okolnosti posúdiť pri ukladaní trestu, resp.
pri určovaní jeho druhu a výmery v rámci zákon stanovenej trestnej sadzby. Samotná trestná sadzba
trestu odňatia slobody uvedená v osobitnej časti Trestného zákoŕiá u toho-ktorého trestného činu, či už

v základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstaty, vyjadruje samotnú závažnosť činu, hranicou ktorou
zákonodarca určil tzv. horné a dolné mantinely, v rámci ktorých môže súd uložiť trest odňatia slobody
vzhladomnakonkrétneokolnostiprípadu,resp.ajvzhľadomnaspôsobspáchaniačinu,osobupáchateľa
a pod.. Z týchto dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trnave podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného
poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava v časti výroku o treste a podľa § 322 ods.

3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol tak, že sa obžalovanej A. B. ukladá nasledovný trest:
Podľa§ 172 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na§ 36 písm. 1) Trestného zákona, § 37 písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2. Trestného
zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
Podľa§ 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrusuje výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu
Trnava, sp. zn. 8T/41/2021 zo dňa 25.01.2022, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp.
zn. 5To/41/2022 zo dňa 24.11.2022, právoplatným dňa 24.11.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanej ukladá ochranné protitoxikomanické
liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1
Trestného zákona súd obžalovanej ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej ukladá trest prepadnutia veci, a to:

- sáčik s neznámou krystalíckou látkou - stopa č. 2,
- zatavená striekačka s modrým piestom - stopa č. 1,
- puzdro so sáčikmi, alobalovou skladačkou - stopa č. 3,
- mobilný telefón zn. NOKIA, čiernej farby,
- mobilný telefón zn. NOKIA, strieborno-čiernej farby bez zadného krytu.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
3. Obžalovaná podala odvolanie proti výroku o treste, ktoré odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu
nasledovne:
„Rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/43/2021- 576 z 09. 03. 2023, som bola uznaná
vinnou pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c). písm. d), ods. 2 písm.
c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a bol mi uložený súhrnný trest
odňatia slobody vo výške sedem rokov a šesť mesiacov. Proti tomuto rozsudku podávam odvolanie -
proti výroku o treste, s poukazom najmä na moje zaradenie do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráženia.

Podané odvolanie smeruje najmä proti výroku o zaradení do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráženia. Predmetné zaradenie považujem za neprimerané aj vzhľadom na to, že v ÚVTOS
Nitra-Chrenová aktuálne vykonávam trest odňatia slobody v inej predmetnej veci, a to v zaradení ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, v ktorom sa podieľam aj na výkone práce a s mojím
pôsobením nie je spojená žiadna činnosť porušujúca vnútorný poriadok ÚVTOS Nitra - Chrenová.

Mne za vinu kladený skutok nemožno materiálne považovať za tak závažný, aby znemožňoval moje
ponechanie v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súd pri rozhodovaní o mojom zaradení do výkonu trestu odňatia slobody len formálne postupoval podľa
§ 48 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pričom vôbec nezohľadnil osobitnú okolnosť (vyhlásenie o vinea následné zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby), umožňujúcu postupovať
podľa § 48 ods. 5 Trestného zákona. Navrhujem, aby odvolací súd uvedenú možnosť prehodnotil.
Navrhujem doplniť dokazovanie vyžiadaním a prečítaním správy o mojom hodnotení z ústavu na výkon

trestu odňatia slobody, v ktorom sa nachádzam.
V prípade, ak budem vykonávať test odňatia slobody v miernejšom stupni stráženia (kde budem mať
umožnené napr. naďalej pracovať), mám za to, že trest lepšie splní svoju nápravno-výchovnú funkciu a
súčasne nedôjde k oslabeniu preventívnej a represívnej funkcie trestu.
V druhom rade, žiadam aby odvolací súd zhodnotil aj možnosť uloženia trestu odňatia slobody na dolnej

hranici trestnej sadzby, upravenej podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona. Osobitný kvalifikačný znak
trestnéhočinupodľa§138písm.j)Trestnéhozákonabolnaplnenýnaúplneminimálnejhranici(3osoby).
Na podklade vyššie uvedeného žiadam, aby Krajský súd v Trnave zrušil rozsudok Okresného súdu
Trnava a uložil mi trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby a zaradil ma do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.“
4. Obžalovaná sa vyjadrila k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedla, že sa

nemožno stotožniť s výkladom prokurátora o nesprávnom aplikovaní ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d),
ods.4Trestnéhozáonaperanalogiam.Rozsudokokresnéhosúdubolzrušenýzdôvoduporušeniapráva
na obhajobu dotýkajúceho sa nevyhnutnosti doplniť dokazovanie kvalifikačného znaku podľa § 138
písm. j) Trestného zákona – na viacerých osobách. Bola tak zakotvená povinnosť okresného súdu viesť
ďalšie dokazovanie. Ako obžalovaná súhlasila so zmenou zloženia senátu, čím nebolo potrebné vykonať

hlavné pojednávanie znova. V prípade súdom prijatého vyhlásenia o vine obžalovaný prijíma všetky
právne účinky uznania viny a to dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané
rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Aplikácia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu
vyznievaeštelogickejšieaopodstatnenejšieakovprípadedohodyovineatreste.Vzhľadomnauvedené
žiada, aby krajský súd predmetné odvolanie porkurátora zamietol z dôvodu, že nie je dôvodné.

5. Na verejnom zasadnutí nariadenom na rozhodnutie o podaných odvolaniach zotrval prokurátor
na podanom odvolaní, odvolanie obžalovanej navrhol zamietnuť. Obhajca obžalovanej poukázal
na písomné odôvodnenie odvolania. Obžalovaná predniesla svoje vyjadrenie, kde požiadala
o prehodnotenie výšky jej trestu a stupeň stráženia. Má dve maloleté deti, nemá dobrý vzťah s bývalým
partnerom, ktorému boli jej deti zverené do dočasnej starostlivosti, ten jej bráni v styku s deťmi, svoje deti

nevidela odkedy je vo väzení. Drogy ktoré mala pri sebe za 16,28 centov boli pre ich vlastnú spotrebu,
nikdy nemala úmysel na tom zarobiť, nakoľko boli drogovo závislí, poskladali sa na to, kúpili si to a spolu
to užívali, čo bola najväčšia chyba v jej živote, veľmi to ľutuje, hlavne kvôli tomu, že deti rýchlo vyrastú,
a ona nemôže byť pri nich. V minimálnom stupni stráženia je aj v programe zaobchádzania a pracuje
na sebe, aby takú chybu neurobila, a po prepustení viedla riadny život, v ňom vykonáva už druhý trest.

Je bezproblémová, má disciplinárnu odmenu, nemá trest, je pracovne zaradená, pracuje na vnútornom
pracovisku, môže si plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Horší sutpeň stráženia by jej spôsobil vyradenie
z pracovisky a komplikácie na súde pri rozšírení styku s deťmi.
6. Krajský súd doplnil dokazovanie o oboznámenie s hodnotením správania obžalovanej vo výkone
trestu odňatia slobody, zo dňa 4.10.2023, z ktorého vyplýva, že jej správanie a vystupovanie je

na požadovanej úúrovni, rešpektuje ústavný poriadok a časový rozvrh dňa, konflikty nevyvoláva,
pôsobí slušne, pracovne je zaradená, svoje povinnosti plní zodpovedne, fond pracovnej doby využíva.
Jedenkrát bola disciplinárne odmenená, vyživovaciu povinnosť na dve deti si zahlásila, telefonický
kontakt využíva s otcom, druhom, starou matkou a z dôvodu možnosti kontaktovania sa so svojimi
maloletými deťmi aj s bývalou svokrou, k spáchanej trestnej činnosti zaujíma kritický postoj.

7. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutýchvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

8. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (ďalej aj len ako „krajský súd“) podľa § 315 Trestného poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k podanému
odvolaniu nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na
zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Prokurátor a obžalovaný podali
odvolania ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a to proti výroku o treste, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný.
9. Krajský súd vzhľadom na dôvody odvolania prokurátora smerujúce len čo do výroku o treste
obžalovanej B. a spôsobe jeho výkonu obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len na tieto výroky.
10. Čo sa týka ukladania trestu obžalovanej, krajský súd konštatuje, že okresný súd sa dôsledne neriadil
príslušnými ustanoveniami zákona.

11. Okresný súd v prípade obžalovanej B. odôvodnil svoje úvahy o ukladaní trestu tým, že s poukazom
na použitie ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona súd odkazuje na stanovisko Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 104/2009, prijaté 14. júna 2010 (Zbierka stanovísk NS a súdov SR
1/2011), podľa ktorého pojmy „viac“ v slovnom spojení „viac trestných činov“ v § 37 písm. h) Trestného
zákona a „dva a viac“ v slovnom spojení „dva a viac trestných činov“ v § 41 ods. 1 Trestného zákona

sú synonymom a ustanovenie § 37 písm. h) Trestného zákona je v tomto rozsahu potrebné vykladať
tak, že Trestný zákon považuje za priťažujúcu okolnosť spáchanie viac ako jedného trestného činu.
Spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu sa však v súlade so zásadou „ne bis in idem“, vyjadrenou
v § 38 ods. 1 Trestného zákona nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného
zákona, ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pričom

môže ísť aj o okolnosť podľa ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2 Trestného
zákona). Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že ukladaný trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna
zložka trestu) a vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu). Vychádzajúc z princípov
humánnosti pri ukladaní trestu z uvedeného vyplýva a súdna prax v tomto smere aj fakticky postupuje,

že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do popredia výchovná
zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je však už nevyhnutné
podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky trestu vo vzťahu
k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa k záujmom
chráneným Trestným zákonom a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove páchateľa,

teda k prijatiu skutočného predsavzatia páchateľa viesť riadny život. V takomto prípade logicky musí v
zásade prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky trestu pred výchovnou zložkou trestu.
Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 Trestného zákona len zapredpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa
neprimerane prísne, a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
12. Ďalej uviedol, že súd pristúpil k použitiu § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam,

pretože obžalovaná urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o priznaní viny zo
spáchania skutku (hoci po tom, ako bol pôvodný rozsudok zrušený uznesením odvolacieho súdu a vec
bola súdu vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie), Obžalovaná sa priznala k spáchaniu trestného
činu, jeho spáchanie oľutovala, urobila vyhlásenie o vine so všetkými s tým spojenými následkami, teda
neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny, obmedzenie opravného

prostriedku a vykonanie dokazovania o treste bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovanú
priaznivého) rozhodnutia o treste (oproti konaniu o schválení dohody o vine a treste), súd preto
obžalovanej uložil trest odňatia slobody mimoriadne znížený vo výmere 7 rokov 6 mesiacov, ktorý trest
považuje súd za primeraný, spravodlivý a napĺňajúci účel trestu, pričom pri mimoriadnom znížení trestu
súd mohol uložiť trest odňatia slobody najmenej 6 rokov 8 mesiacov, pretože dolná hranica trestnej
sadzby 10 rokov znížená o 1/3-nu v zmysle § 39 ods. 4 Trestného zákona je 6 rokov 8 mesiacov.

Súd je presvedčený, že vzhľadom na zmenu postoja obžalovanej k spáchanej trestnej činnosti (oproti
času vydania pôvodného rozsudku), keď obžalovaná sa priznala k spáchaniu trestného činu, jeho
spáchanie úprimne oľutovala a prejavila úprimnú snahu po náprave, uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody vo výmere 7 rokov 6 mesiacov je postačujúce na dosiahnutie nápravy obžalovanej
a jej uvedomenie si závažnosti a celospoločensky negatívnych dôsledkov svojho konania. Z hľadiska

hodnotenia osoby obžalovanej, vychádzajúc najmä z jej odpisu registra trestov, je súd názoru, že
uloženie trestu odňatia slobody pri zmene jej postoja k trestnej činnosti i na spodnej hranici 10 rokov
by bolo pre obžalovanú neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest
kratšieho trvania, t. j. trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov. V prospech obžalovanej
svedčí aj tá skutočnosť, že ide o mladú 28-ročnú ženu, v produktívnom veku, ktorej kriminálne narušenie

nemožno vzhľadom na minulosť označiť za výrazné, pričom núteným obmedzením osobnej slobody
v trvaní podľa súdom uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody bude obžalovaná dôrazne
varovaná pred ďalším páchaním trestnej činnosti.
13. Okresný súd k spôsobu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody uviedol, že odsudzoval
obžalovanú za spáchanie obzvlášť závažného zločinu, boli splnené podmienky na jej zaradenie pre

výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráženia (§ 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona). Súd v danom prípade nezistil také okolnosti,
pre ktoré by dospel k záveru, že účel trestu a náprava obžalovanej bude lepšie zaručená v ústave na
výkon trestu s iným stupňom stráženia a obžalovaná takéto okolnosti ani neuvádzala. Súd tiež dáva
do pozornosti, že v zmysle ustanovenia § 48 ods. 4 Trestného zákona zaradenie páchateľa do ústavu

na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť zaradený, je fakultatívne a súd ho vždy
prísne individuálne zvažuje. V neprospech obžalovanej však svedčí tá skutočnosť, že v jej prípade
nešlo o jednorazové skratové konanie, tomuto predchádzali iné odsúdenia za iné trestné činy a bez
povšimnutia nezostala ani početnosť doposiaľ obžalovanou spáchaných priestupkov. Súd uzatvára,
že optimálna miera trestnej represie si vyžaduje, aby trest nebol ani príliš mierny, a ani nedôvodne

prísny. Trest predstavuje ujmu na právach odsúdeného, a preto, aby išlo o trest, musí odsúdený túto
ujmu reálne i pociťovať. Na druhej strane, nedôvodne prísny trest (bez zreteľa na zásadu individuálnej
prevencie) nepôsobí výchovne, ale demoralizujúco. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho,
aby obžalovaný zaujal k spáchanej trestnej činnosti sebakritický a kajúci postoj.
14. Krajský súd sa stotožnil s odvolacou námietkou prokurátora, že okresný súd nesprávne aplikoval

ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam.
15. V plnom rozsahu sa stotožňuje a odkazuje na odôvodnenie odvolania prokurátora v tej časti, kde
prejavuje názor, že „dodatočné priznanie“ súd nemal zohľadniť pri ukladaní trestu v takom rozsahu
ako to urobil. Možno zopakovať, že aj krajský súd je toho názoru, že aj po začatí možno umožniť
obžalovanému utobiť vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, a toto aj prípadne

prijať, avšak potom už nemožno aplikovať ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona
per analogiam, a to práve z tých dôvodov, aké uviedol prokurátor v predposlednom a poslednom odseku
svojhoodvolania,tedažeažpovyvinutísadôkaznejsituácievneprospechobžalovanýchbysatítozačali
„dožadovať“ urobením vyhlásenia tých istých „výhod“, aké majú obžalovaný, ktoré takéto vyhlásenie
urobia pred začatím dokazovania viny.

16. Podľa odôvodnenia stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej aj ako „NS SR) z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, č. 44 Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí
súdov SR 5/2017, možno použiť ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona pri použití
argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu), nielen pri páchateľovi trestného činu pri uzavretía schválení dohody o vine a treste, ale aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/
Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný)
neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek

spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Svoj záver však NS
SR odvodzuje od myšlienky, že dôvodom použitia analógie je podmienenosť mimoriadneho zníženia
trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom princípe, ktorý umožňuje obvinenému (obžalovanému)
vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. Je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia
obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal

možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých
podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste.
17. Keďže obžalovaná sa „nevzdala“ dokazovania na hlavnom pojednávaní, ale svoje vyhlásenie o vine
urobila až po vykonanom dokazovaní, ktoré sa dostalo do štádia nutnosti opätovného prejednania
veci prvostupňovým súdom po vrátení veci po zrušení prvého prvostupňového rozhodnutia o vine
obžalovanej za účelom doplnenia dokazovania, nemožno v jej prípade mimoriadne znížiť trest pod dolnú

hranicu trestnej sadzby podľa ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona. Naviac
treba poukázať na skutočnosť, že A. B. do spáchania prejednávaného skutku neviedla riadny život,
Okresným súdom Trnava jej bol 25.6.2018 uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov pre trestný čin podľa § 213 Trestného zákona, ďalej dňa 20.12.2019 jej bol Okresným súdom
Hradiště uložený podmienečný trest odňatia slobody pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej

látky spáchaný 24.3.2019, následne dňa 27.5.2020 jej bol Okresným súdom Liptovský Mikuláš uložený
peňažný trest za trestný čin podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona (na páchateľa sa hľadí
akoby nebol odsúdený) spáchaný dňa 25.6.2019.
18. Čo sa týka tej časti výroku okresného súdu, ktorým bol obžalovanej uložený súhrnný trest, tento
je správny.

19. V prejednávanom konaní prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu, kedy súd pri ukladaní trestu
zrušuje výrok o treste za zbiehajúci sa trestný čin (urobený v inom konaní) a musí pri tom postupovať
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu, t. j. ukladať trest v trestnej sadzbe ustanovenej za trestný čin
najprísnejšie trestný.
20. Krajský súd preto napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Keďže boli

splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, rozhodol o výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu sám a uložil obžalovanej súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10
rokov,privyrovnanompomerepoľahčujúcichapriťažujúcichokolností.Akouviedolvyššie,uobžalovanej
nie sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby a to ani s ohľadom na urobené vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1

písm. b) Trestného poriadku. Podmienky na uloženie mimoriadne zníženého trestu podľa § 39 ods. 1
Trestného zákona neboli splnené, ani obhajoba nepoukazovala na žiadne skutočnosti, ktoré by bolo
možné podradiť pod pomery páchateľa alebo okolnosti prípadu, tak významné, ktoré by odôvodnili taký
postup. Krajský súd ukladal trest na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, zohľadnil pri
tompostojobžalovanej,ktoráoľutovalasvojekonanie,aajkeďažpovykonaníčastidokazovania,uznala

svoju vinu. Z rovnakých dôvodov krajský súd na rozdiel od okresného súdu zaradil obžalovanú na výkon
trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, prihliadol pri tom na hodnotenie
obžalovanej z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený v inej trestnej veci a ktorý v súčasnosti
vykonáva, aj na to, že doposiaľ sa nedopúšťala závažnej trestnej činnosti, je matkou maloletých detí,
voči ktorým si plní v rámci možností vo výkone trestu vyživovaciu povinnosť, a kontakt s ktorými sa

snaží uchovať aj napriek výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a napriek zlým vzťahom s jej
bývalým druhom, ktorému boli zverené do starostlivosti.
21. V súlade s okresným súdom uložil teda súhrnný trest, za súčasného zrušenia výrokov o treste
uloženom rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp.zn. 8T/41/2021 zo dňa 25.1.2022 a uložil tiež trest
prepadnutia vecí, uvedených vo výroku rozhodnutia. Bezo zmeny zostal výrok o uložení ochranného

dohľadu v trvaní dvoch rokov podľa § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 písm. a), b), c) a § 78 ods. 1 Trestného
zákona.
22. Krajský súd ďalej vo výroku o treste uviedol, že obžalovanej ukladal trest odňatia slobody v znení
účinnom do 30. apríla 2022. Určenie znenia Trestného zákona, pokiaľ sa tento medzičasom zmenil, je
potrebné vyjadriť nielen v odôvodnení rozsudku, ale aj vo výroku o treste.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.