Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/91/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412206941
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6412206941.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: 1/ S. Z., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom N. U. XXX/X, XXX XX L. a 3/ N. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. G. XX,
XXX XX O. J., právne zast.: JUDr. Ivom Osvaldom, advokátom, so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti
žalovanému: M. s.r.o., so sídlom H. 7, XXX XX G. I., IČO: XX XXX XXX, právne zast.: JUDr. Rudolfom
Fajbíkom, advokátom, so sídlom Dobšinského 14, 969 01 Banská Štiavnica, v konaní o zaplatenie sumy
21.664,06Eurspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduŽiarnadHronom
č. k. 10C/48/2012-439 zo dňa 13.04.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C/48/2012-439 zo dňa 13.04.2023, ktorým
rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1/ sumu vo výške 6.082,87 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.026,09 Eur od 14.10.2013 do 29.01.2016, zo sumy 153,-
Eur od 14.10.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.507,10
Eur od 14.10.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 96,16 Eur
od 02.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.511,34 Eur od 18.12.2015 do 12.09.2017, zo sumy 2.967,10
Eur od 18.12.2015 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 183,12

Eur od 02.10.2016 do 12.09.2017, zo sumy 359,51 Eur od 02.10.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.) a vo výroku, ktorým rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi 3/ sumu vo výške 712,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
338,29 Eur od 14.10.2013 do 29.01.2016, zo sumy 212,- Eur od 14.10.2013 do zaplatenia spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 246,60 Eur od 14.10.2013 do zaplatenia, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 231,88 Eur od 18.12.2015 do 12.09.2017, zo
sumy 218,08 Eur od 18.12.2015 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 53,38 Eur od 02.10.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok

II.) p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok vo výroku, ktorým rozhodol, že žalobkyni 1/ a žalobcovi 3/ priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, a to každému zvlášť (výrok IV.) a vo výroku, ktorým rozhodol,
že žalovaný je povinný nahradiť trovy štátu v rozsahu 100 % (výrok V.), z r u š u j e a v tejto časti v r a
c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobkyni

1/ sumu vo výške vo výške 6.082,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
2026,09 Eur od 14.10.2013 do 29.01.2016, zo sumy 153,- Eur od 14.10.2013 do zaplatenia, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.507,10 Eur od 14.10.2013 do zaplatenia, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 96,16 Eur od 02.10.2014 do zaplatenia, zosumy 1.511,34 Eur od 18.12.2015 do 12.09.2017, zo sumy 2.967,10 Eur od 18.12.2015 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 183,12 Eur od 02.10.2016 do 12.09.2017,
zo sumy 359,51 Eur od 02.10.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia

(výrok I.). Ďalej rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3/ sumu 712,05 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 338,29 Eur od 14.10.2013 do 29.01.2016, zo sumy 212,-
Eur od 14.10.2013 do zaplatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 246,60
Eur od 14.10.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 231,88
Eur od 18.12.2015 do 12.09.2017, zo sumy 218,08 Eur od 18.12.2015 do zaplatenia, spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 53,38 Eur od 02.10.2016 do zaplatenia, to všetko do 3
dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok II.). Vo zvyšnej časti žalobu žalobcov zamietol (výrok III.).
O trovách konania strán sporu rozhodol tak, že priznal žalobkyni 1/ a žalobcovi 3/ nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, a to každému zvlášť (výrok IV.). Zároveň rozhodol,
že žalovaný je povinný nahradiť trovy štátu v rozsahu 100 % (výrok V.). V odôvodnení rozhodnutia
poukázal na to, že pôvodne žalobu proti žalovanému podali okrem žalobcov 1/ a 3/ aj žalobcovia 2/,

4/ a 5/, ktorí počas konania zobrali žalobu späť, žiadali konanie zastaviť, ktoré konanie voči žalobcom
2/ a 5/ bolo zastavené uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 10C/48/2012-72 zo dňa
10.07.2013 a voči žalobcovi 4/ uznesením sp. zn. 10C/48/2012-104 zo dňa 25.02.2014. Žalobcovia 1/
a 3/ na žalobe zotrvali, preto súd ďalej konal o žalobe o uplatnenom nároku, ktorého sa žalobcovia 1/
a 3/ žalobou domáhali. Žalobcovia v priebehu konania niekoľkokrát menili petit žaloby, a to jednak z

dôvodu zmeny spoluvlastníckeho podielu žalobcov na predmetnej nehnuteľnosti, ako aj z dôvodov v
konaní vypracovaných znaleckých posudkov. Súd naposledy uznesením pripusteným na pojednávaní
dňa 12.09.2017 pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1/ sumu vo
výške 18.023,74 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy 10.814,33 Eur
od 14.10.2013 do zaplatenia a 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.209,41 Eur od 18.12.2015

do zaplatenia a žalobcovi 3/ je žalovaný povinný zaplatiť sumu vo výške 3.640,32 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.158,39 Eur od 14.10.2013 do zaplatenia a s úrokom z
omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.481,93 Eur od 18.12.2015 do zaplatenia. Okresný súd Žiar
nad Hronom rozsudkom sp. zn. 10C/48/2012-375 zo dňa 31.03.2022 vo veci rozhodol tak, že konanie
voči žalobkyni 1/ v časti o zaplatenie sumy 11.940,78 Eur a voči žalovanému 3/ v časti o zaplatenie sumy

2.928,27 Eur zastavil, zmenu žaloby navrhnutú podaniami žalobcov zo dňa 27.01.2016, 09.11.2017,
12.01.2018 a 01.03.2022 nepripustil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu vo výške
6.082,87 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania z jednotlivých súm a zároveň uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 3/ sumu vo výške 712,05 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania
z jednotlivých súm do zaplatenia. Súd žalobu žalobcov 1/ a 3/ vo zvyšnej časti zamietol. Krajský

súd v Banskej Bystrici Uznesením sp. zn. 14Co/30/2022-416 zo dňa 28.11.2022 zrušil rozhodnutie
prvostupňového súdu vo výrokoch, ktorými súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ a
žalobcovi 3/ peňažné sumy spolu s príslušenstvom, ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania
a trovách znalečného a v tejto časti vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd
prvostupňovému súdu uložil, aby v odôvodnení rozhodnutia riadne uviedol skutkové zistenia dôležité

pre ustálenie výšky obvyklého nájomného a vysporiadal sa s námietkami žalovaného vo vzťahu k
znaleckému posudku podaného znalcom F.. S. S.. Súd vo veci vykonal opakovane dokazovanie, a to
oboznámením sa s výpisom z LV č. XXXX, návrhom na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 02.11.2011,
znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným F.. F. S., nájomnou zmluvou zo dňa 18.10.2004,
nájomnou zmluvou zo dňa 23.09.2004, nájomnou zmluvou XX/XXXX, nájomnou zmluvou č. XX/XXXX,

nájomnou zmluvou č. XX/XXXX, zmluvou č. XX/XXXX, nájomnou zmluvou zo dňa 08.12.2014, zmluvou
č. X/XXXX, zmluvou o predaji podniku zo dňa 01.07.1995, odpoveďou Poľnohospodárskej platobnej
agentúry - č.l. 155, č.l. 203 - poštovými poukazmi ohľadne úhrady nájomného, znaleckým posudkom č.
X/XXXX vypracovaným znalcom F.. S. H., znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným znalcom
F.. S. S., ako aj doplnením znaleckého posudku F.. S. S., v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu. Vo

vzťahu k čiastočnému plneniu žalovaného počas súdneho konania v prospech žalobkyne 1/ a žalobcu 3/
súd zistil, že žalovaný uhradil v prospech žalobkyne 1/ sumu vo výške 2.026,09 Eur a v prospech žalobcu
3/ sumu vo výške 338,29 Eur. Uvedené peňažné prostriedky vybrali žalobcovia dňa 29.01.2016. Z
poštovýchpoukazovzodňa07.09.2017súdzistil,žežalovanýuhradilžalobkyni1/sumuvovýške665,27
Eur s poznámkou „nájomné od 18.12.2013 do 30.09.2014“, sumu vo výške 846,07 Eur s poznámkou „od

01.10.2014 do 30.09.2015“ a sumu vo výške 846,07 Eur s poznámkou „od 01.10.2015 do 30.09.2016“ a
vprospechžalobcu3/sumuvovýške231,88Eurspoznámkou„Nájomnéod18.12.2013do30.09.2016“.
Žalobcovia 1/ a 3/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu naposledy podaním zo dňa 01.03.2022
zohľadnili výsledky vykonaného znaleckého dokazovania, ktoré podanie súd podľa obsahu posúdil akočiastočné späťvzatie žaloby voči žalobkyni 1/ v časti o zaplatenie sumy 11.940,78 Eur (18.023,74 Eur
- 6.082,96 Eur) a voči žalobcovi 3/ v časti o zaplatenie sumy 2.928,27 Eur (3.640,32 Eur - 712,05
Eur), v ktorej časti súd konanie rozsudkom sp. zn. 10C/48/2012-375 zo dňa 31.03.2022 v I. a II. výroku

zastavil. Predmetné výroky rozhodnutia nadobudli právoplatnosť. V konaní tak zostal nárok žalobkyne
1/ o zaplatenie sumy nájmu vo výške 6.082,96 Eur spolu s príslušenstvom a žalobcu 3/ sumy vo
výške 712,00 Eur z titulu nájomného za obdobie 31.05.2010 - 14.10.2013 a 18.12.2013 - 18.12.2015.
Žalobou uplatnený nárok súd posúdil ako nárok o zaplatenie dlžného nájomného. Ustanovenie § 22
zákona č. 229/1991 Zb. malo v zmysle dôvodovej správy zaistiť právny stav a riadne využívanie pôdy po

zrušení dovtedajších užívacích práv tak, aby nedošlo k poškodeniu vlastníkov ani poľnohospodárskych
organizácií a aby bola zabezpečená nutná výživa ľudu. Z uvedeného dôvodu boli pôvodné užívacie
práva nahradené nájomným vzťahom vzniknutým zo zákona. Keďže užívanie predmetných pozemkov
v žalobcom prislúchajúcich spoluvlastníckych podieloch nebolo dohodu upravené zmluvne, medzi ich
doterajším užívateľom a ich vtedajším vlastníkom vznikla dňom účinnosti tohto zákona č. 229/1991
Zb., t.j. 24.06.1991, nájomná zmluva na dobu neurčitú. Na trvanie takto vzniknutého nájomného vzťahu

nemali v zmysle § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka vplyv zmeny na strane vlastníka nehnuteľností,
nakoľko ich nadobúdatelia vstupovali do právneho postavenia prenajímateľa. Pokiaľ ide o zmeny na
strane nájomcu, súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný na základe Zmluvy o predaji majetku štátu
uzatvorenej podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení č.
229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, zákona č.

330/1991 Zb. o pozemkových úpravách a podľa Obchodného zákonníka uzatvorenej dňa 01.07.1995 so
SlovenskýmpozemkovýmfondomsosídlomvBratislavenadobudolvlastníckeprávakveciam,inépráva
a iné majetkové hodnoty podľa privatizačného projektu I. O., š.p. so sídlom v G. I., ktoré slúžili k činnosti
podniku, pričom prevzal majetok, záväzky, práva a povinnosti predávajúceho súvisiace s činnosťou
podniku, vrátane práv a záväzkov podniku, ktoré neboli zachytené v evidencii uvedeného podniku dňu

účinnosti tejto zmluvy, ale súviseli s jeho činnosťou pred dňom účinnosti tejto zmluvy. V zmysle § 15
ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení účinnom
v čase uzatvorenia tejto zmluvy, ktorým sa prevod majetku štátu spravoval, s vlastníckym právom k
privatizovanému majetku prechádzali na jeho nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným
majetkom vrátane neznámych. Rovnako v zmysle § 476 ods. 1 a § 477 ods. 2 Obchodného zákonníka,

ktorým sa tento prevod majetku ako predaj podniku spravoval, zmluvou o predaji podniku bolo na
žalovaného prevedené vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžili
prevádzkovaniu podniku, ako aj všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje. Keďže žalovaný
na základe uvedenej zmluvy nadobudol okrem iného aj vlastnícke právo k stavbám postavených na
pozemkoch patriacich právnym predchodcom žalovaných a vstúpil do ostatných práv a záväzkov svojho

právneho predchodcu súvisiacich s jeho privatizovaným podnikom, možno ho podľa názoru súdu
považovať za právneho nástupcu pôvodného užívateľa nehnuteľností, ktorý bol nájomcom v zmysle
nájomnej zmluvy vzniknutej na základe § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. Z uvedených dôvodov
súd v súlade s právnym názorom uvedeným v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/167/2004
dospel k záveru, že nájomný pomer medzi sporovými stranami naďalej trvá, a preto nemôže ísť o nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného plnením bez právneho
dôvodu. Vzhľadom k tomu, že súd má za to, že medzi stranami sporu existuje nájomný vzťah vzniknutý
na základe § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., na daný vzťah medzi stranami sporu nie je dôvodné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. V danom smere súd dal
za pravdu právnej argumentácii žalovanej strany. V ďalšom súd poukazuje na to, že vzhľadom na

existenciu nájomného vzťahu medzi stranami sporu vzniknutého v súlade s ustanovením § 22 ods. 2
zákona č. 229/1991 Zb. sa takto vzniknutý nájomný vzťah spravuje ustanoveniami zákona č. 504/2003
Z.z. a nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa okrem toho spravuje aj
ustanoveniami osobitného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník. Medzi sporovými stranami nedošlo
k dohode o výške nájomného, preto je žalovaný povinný platiť obvyklé nájomné v súlade s § 671

ods. 1 Občianskeho zákonníka v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci
a spôsob jej užívania. Výšku obvyklého nájomného sporové strany v súdnom konaní preukazovali
predloženými znaleckými posudkami, a to jednak znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným
znalcom F.. F. S. pri všeobecnej hodnote nájmu 4,78 Eur/m2/rok, jednak znaleckým posudkom č. XX/
XXXX vypracovaným F.. S. S., ktorý ustálil všeobecnú hodnotu nájmu vo výške 0,296 Eur/m2/rok a

napokon znaleckým posudkom č. X/XXXX vypracovaným znalcom F.. S. H. pri všeobecnej hodnote
nájmu 0,064 Eur/m2/rok. Pokiaľ znalecké posudky č. XX/XXXX vypracovaný F.. F. S. a znalecký posudok
č. XX/XXXX vypracovaný znalcom F.. S. S. vychádzali z metódy polohovej diferenciácie, znalecký
posudok vypracovaný znalcom F.. S. H. č. X/XXXX vychádzal z porovnávacej metódy a výšku obvykléhonájomnéhoodvodzovalzuzatvorenýchnájomnýchzmlúv,ktorépredložilvsúdnomkonanížalovaný.Súd
v danom smere vykonal rozsiahle dokazovanie, a to nielen oboznámením sa s predloženými znaleckými
posudkami, avšak aj výsluchom znalca, ktorý v konaní vypracoval kontrolný znalecký posudok č. XX/

XXXX F.. S. S., ako aj dodatkom k danému znaleckému posudku, v ktorom znalec zodpovedal na
námietky žalovaného a na podklade takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pre stanovenie
všeobecnej hodnoty nájmov pozemkov použije hodnotu stanovenú znalcom F.. S. S. v sume 0,296
Eur/m2/rok, ktorá podľa názoru súdu odráža najbližšie reálnu hodnotu obvyklého nájmu predmetných
pozemkov. Znalec F.. S. S. tak v znaleckom posudku, ako aj pri svojom výsluchu v konaní pred súdom,

a nakoniec aj v dodatku k vypracovanému znaleckému posudku zdôvodnil použitie metódy polohovej
diferenciácie, aplikáciu koeficientov, ktoré upravovali východiskovú hodnotu a taktiež sa presvedčivo
vyjadril k záverom znaleckých posudkov znalca F.. F. S., ako aj znalca F.. S. H.. Ako východiskovú
hodnotu, ktorá vyjadruje reálnu všeobecnú hodnotu pozemku v sledovanom období označil sumu 9,96
Eur/m2, ktorú upravoval koeficientami všeobecnej situácie, intenzity využitia pozemku, dopravných
vzťahov, funkčného využitia územia, technickej infraštruktúry pozemku, ako aj koeficient povyšujúcich

a redukujúcich faktorov a dospel k jednotkovej hodnote pozemku vo výške 5,74 Eur/m2. Celková
všeobecná hodnota pozemkov bola ocenená na 79.600,- Eur. Súd sa stotožňuje so závermi znalca
v tom smere, že pre stanovenie výslednej všeobecnej hodnoty nájmu nie je možné v danom prípade
použiť porovnávaciu metódu, tak ako to urobil znalec F.. S. H. v znaleckom posudku č. X/XXXX a ako
na tom trvala strana žalovaného, a to z viacerých dôvodov, ktorým sa znalec F.. S. S. rozsiahlo venoval

v znaleckom posudku, ako aj pri svojom výsluchu pred súdom. Súd sa stotožnil s jeho vyjadreniami,
nakoľko vyznievali logicky a sú podporené odbornými závermi. V danom smere súd poukazuje na to,
že aj keď žalovaný v súdnom konaní predložil celkom 8 nájomných zmlúv, 3 z týchto zmlúv nemohli byť
vzhľadom na blízky vzťah prenajímateľa a nájomcu a možné skreslenie stanoveného nájmu, použité
do porovnania, nakoľko priamo 2 z týchto zmlúv sa týkajú konateľa žalovaného S.. K. E., ktorý v nich

vystupoval v pozícii prenajímateľa (zmluva č. XX/XXXX zo dňa 01.01.2013 a zmluva č. XX/XXXX zo
dňa 31.12.2013) a 1 z nich sa týkala jeho dcéry (č. X/XXXX). Z ostatných nájomných zmlúv, ktoré boli
použité do porovnania, pri niektorých z nich ide o duplicitný predmet predmetu prenájmu pri rozdielnych
časových obdobiach uzavretia zmluvného vzťahu. Prakticky tak zostali do porovnania len 3 nájomné
zmluvy, ktoré znalec F.. S. H. v znaleckom posudku č. X/XXXX použil do porovnania, pričom jedna z

ich je nájomnou zmluvou, ktorá sa týka pozemkov, ktoré sa nachádzajú v spoluvlastníctve konateľa
žalovaného o veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu 1/3. Hoci znalec použil do porovnania nájomný
vzťah inej spoluvlastníčky, súd má za to, že práve táto skutočnosť mala vplyv na výšku nájomného,
nakoľko práve nájomné v tomto nájomnom vzťahu bolo dojednané v najnižšej výške - 0,002 Eur/m2/rok,
čo podľa názoru súdu nezohľadňuje reálnu cenu nájmu poľnohospodárskeho pozemku v danej lokalite,

a to aj s poukazom na ostatné dve nájomné zmluvy, ktoré znalec použil do porovnania, kde sa výška
nájmu pohybovala 0,099 Eur, či 0,092 Eur/m2/rok. Znalec pritom vypočítal nájomné ako aritmetický
priemer z uvedených cien, čo prispelo k zníženiu, už aj tak nižšie stanoveného nájomného. Pokiaľ
ide o výhrady žalovaného v tom smere, že aj v tomto treťom prípade nájomnej zmluvy ide o rovnaký
poľnohospodársky pozemok, ktorý sa nachádza v poľnohospodárskom areáli žalovaného, pričom nie je

rozhodujúce, že niektoré z tých pozemkov sú v extraviláne, súd sa s danými vyjadreniami žalovaného
nestotožňuje. Pri treťom súbore pozemkov, ktoré sú evidované na LV č. XXXX ide o rozsiahly súbor
pozemkov o celkovej výmere 260000m2, pričom až 98 % pozemkov je v E-KN stave a 75 % plochy
daných pozemkov sa nachádza v extraviláne, pričom ohodnocované pozemky sú v intraviláne mesta.
Všetky dané skutočnosti preto vplývajú na výslednú všeobecnú hodnotu nájmu, ktorá je závislá nielen od

celkovej výmery prenajímanej plochy, od druhu pozemku, jeho umiestnenia, ako aj od možnosti využitia.
Tieto odlišnosti mali byť zohľadnené aplikáciou koeficientov, pričom v posudku F.. S. H. č. X/XXXX
aplikované neboli. Tá skutočnosť, že priamo konateľ žalovaného je spoluvlastníkom daného súboru
pozemkov, hoci do porovnania bola použitá zmluva inej spoluvlastníčky, má podľa názoru súdu vplyv
na stanovenie hodnoty nájmu, a aj z tohto dôvodu mala byť táto zmluva z porovnania vylúčená. Pokiaľ

by tak znalec urobil, nemohol by danú metódu stanovenia ceny nájmu použiť, keďže by nemal dostatok
materiálu na porovnávanie. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že na stanovenie obvyklej
ceny nájmu nie je v danom prípade možnosť použiť porovnávaciu metódu, nakoľko ani v súdnom konaní
nebolo žalovaným predložené dostatočné množstvo zmlúv vhodných do porovnania a ani samotný
znalci v znaleckých posudkoch do porovnania nezohnali také množstvo zmlúv, aby bolo možné danú

metódu použiť. Pokiaľ žalovaný v celom konaní tvrdil, že je nutné použiť danú porovnávaciu metódu
na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu, nič mu nebránilo, pokiaľ disponoval ďalšími nájomnými
zmluvami, tieto znalcom predložiť, a to aj v štádiu nariadeného znaleckého dokazovania súdom, avšak
tak neurobil. A nakoniec, pokiaľ ide o použitie jedného zo znaleckých posudkov, ktoré boli v súdnomkonaní predložené a boli vypracované metódou polohovej diferenciácie, a to jednak znalecký posudok
č. XX/XXXX vypracovaný znalcom F.. F. S., resp. posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom F.. S. S.,
súd (ako už bolo konštatované vyššie) využil na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu ako obvyklého

nájomného práve znalecký posudok F.. S. S., ktorý stanovil obvyklé nájomné na sumu 0,296 Eur/m2/rok,
nakoľkomázato,žetentonajreálnejšieodrážacenuobvykléhonájomnéhodanýchpozemkov.Pokiaľide
o znalecký posudok F.. F. S., súd má za to, že aj keď znalec vykonal výpočet všeobecnej hodnoty nájmu
v zmysle platnej metodiky, výsledná hodnota 0,426 Eur /m2/rok neodráža reálnu hodnotu nájomného,
nakoľkoznalecvnejuviedoldobunávratnostiinvestície15rokovzrozmedzia15-40rokov,ktoráveličina

ovplyvnila výslednú hodnotu nájmu. Voľba obdobia návratnosti je pritom jednou z kľúčových otázok pri
stanovení hodnoty nájmu pozemkov, pričom pri obdobných pozemkoch je vhodné uvažovať o dlhšom
období návratnosti. Tak ako na to poukázal znalec F.. S. S. vo svojom znaleckom posudku, pokiaľ by
doba návratnosti bola stanovená na 20 rokov, všeobecná hodnota nájmu by bola 0,331 Eur/m2/rok,
pri 30 rokoch 0,237 Eur/m2/rok a pri 35 rokoch 0,21 Eur/m2/rok. Nakoľko pri vypracúvaní znaleckého
posudku došlo k matematickej chybe, súdny znalec preložil súdu Doplnenie č. 1 znaleckého posudku

č. XX/XXXX, v ktorom učil nájomné za posudzované obdobie pre žalobkyňu 1/ v sume 9 803,42 Eur
(260,11 Eur + 517,75 Eur + 1 004,49 Eur + 5 021,07 Eur ) a pre žalobcu 3/ v sume 1 300,23 Eur
(130,06 Eur + 282,41 Eur + 393,88 Eur + 493,88 Eur). Takto stanovené nájomné súd posúdil ako v
danom mieste a čase obvyklé. Vzhľadom k tomu, že v zmysle § 4 zákona č. 504/2003 Z.z. sa nájomné
z pozemkov prenajatých na poľnohospodárske účely platí ročne pozadu k 01.10. kalendárneho roka,

pri zohľadnení uskutočnených zmien veľkosti spoluvlastníckych podielov žalobcov žalobkyni 1/ vznikol
nárok na nájomné: vo výške 138,50 Eur splatné 01.10.2010, vo výške 438,70 Eur (121,61 Eur + 317,09)
splatné 01.10.2011, vo výške 1 601,89 Eur ( 200,66 Eur + 1401,23 Eur) splatné 01.10.2012, vo výške 2
507,10 Eur splatné 01.10.2013, vo výške 2 067,54 Eur (96,16 Eur + 1 971,34 Eur) splatné 01.10.2014,
vo výške 2 507,10 Eur splatné 01.10.2015 a vo výške 542,63 Eur splatné 01.10.2016 a žalobcovi 3/

vznikol nárok na nájomné: vo výške 69,25 Eur splatné 01.10.2010, vo výške 233,77 Eur (60,81 Eur +
172,96 Eur) splatné 01.10.2011, vo výške 247,27 Eur (109,45 Eur + 137,82 Eur) splatné 01.10.2012, o
výške 246,60 Eur splatné 01.10.2013, vo výške 203,36 Eur (9,46 Eur + 193,90 Eur) splatné 01.10.2014,
vo výške 246,60 Eur splatné 01.10.2015 a vo výške 53,38 Eur splatné 01.10.2016. V takto vypočítanom
nájomnom sú zohľadnené výšky spoluvlastníckych podielov žalobcov 1/ a 3/, splatnosť nájomného

vždy k 01.10. ďalšieho kalendárneho roka ako aj zápočet realizovaných platieb žalovaného a jeho
dispozícia na danú časť zameškaného nájomného. Peňažné plnenie žalovaného vyplatené žalobkyni
1/ dňa 29.01.2016 vo výške 2 026,09 Eur sa vzhľadom k tomu, že bolo označené ako „nájomné“ /č.l.
218/ sa započítava prednostne na istinu najskôr splatného dlhu t.j. na zaplatenie nájomného splatného
dňa 01.10.2010 vo výške 138,50 Eur, nájomného splatného dňa 01.10.2011 vo výške 438,70 Eur a

časti nájomného splatného dňa 01.10.2012 vo výške 1 448,89 Eur (z dlžnej sumy 1 601,89 Eur zostala
neuhradená časť vo výške 153,00 Peňažné plnenie žalovaného vyplatené žalobcovi 3/ dňa 29.01.2016
vo výške 338,29 Eur sa vzhľadom k tomu, že bolo označené ako „nájomné“ /č.l. 219/ sa započítava
prednostne na istinu najskôr splatného dlhu t.j. na zaplatenie nájomného splatného dňa 01.10.2010
vo výške 69,25 Eur, nájomného splatného dňa 01.10.2011 vo výške 233,77 Eur a časti nájomného

splatného dňa 01.10.2012 vo výške 35,27 Eur (z dlžnej sumy 247,27 Eur zostala neuhradená časť vo
výške 212,00 Eur). Peňažné plnenie žalovaného vyplatené žalobcovi 3/ dňa 12.09.2017 vo výške 231,88
Eur sa vzhľadom na voľbu žalovaného uvedenú v správe pre adresáta poštového platobného poukazu /
č.l. 219/ započítavalo na nájomné za obdobie od 18.12.2013 do 01.10.2015, t.j. na nájomné splatné
dňa 01.10.2014 vo výške 203,36 Eur a časti nájomného splatného dňa 01.10.2015 vo výške 28,52

Eur (z dlžnej sumy 246,60 Eur zostala neuhradená časť vo výške 218,08 Peňažné plnenie žalovaného
vyplatené žalobcovi 3/ dňa 29.01.2016 vo výške 338,29 Eur sa vzhľadom k tomu, že bolo označené
ako „nájomné“ /č.l. 219/ sa započítava prednostne na istinu najskôr splatného dlhu t.j. na zaplatenie
nájomného splatného dňa 01.10.2010 vo výške 69,25 Eur, nájomného splatného dňa 01.10.2011 vo
výške 233,77 Peňažné plnenie žalovaného vyplatené žalobcovi 3/ dňa 29.01.2016 vo výške 338,29

Peňažné plnenie žalovaného vyplatené žalobcovi 3/ dňa 29.01.2016 vo výške 338,29 Peňažné plnenie
žalovaného vyplatené žalobcovi 3/ dňa 29.01.2016 vo výške 338,29 Eur sa vzhľadom k tomu, že
bolo označené ako „nájomné“ /č.l. 219/ sa započítava prednostne na istinu najskôr splatného dlhu t.j.
na zaplatenie nájomného splatného dňa 01.10.2010 vo výške 69,25 Eur, nájomného splatného dňa
01.10.2011 vo výške 233,77 Eur a časti nájomného splatného dňa 01.10.2012 vo výške 35,27 Eur (z

dlžnej sumy 247,27 Eur zostala neuhradená časť vo výške 212,00 Eur). Peňažné plnenie žalovaného
vyplatené žalobcovi 3/ dňa 12.09.2017 vo výške 231,88 Eur sa vzhľadom na voľbu žalovaného uvedenú
v správe pre adresáta poštového platobného poukazu /č.l. 219/ započítavalo na nájomné za obdobie
od 18.12.2013 do 01.10.2015, t.j. na nájomné splatné dňa 01.10.2014 vo výške 203,36 Eur a častinájomnéhosplatnéhodňa01.10.2015vovýške28,52Eur(zdlžnejsumy246,60Eurzostalaneuhradená
časť vo výške 218,08 Eur). sa vzhľadom k tomu, že bolo označené ako „nájomné“ /č.l. 219/ sa započítava
prednostne na istinu najskôr splatného dlhu t.j. na zaplatenie nájomného splatného dňa 01.10.2010 vo

výške 69,25 Peňažné plnenie žalovaného vyplatené žalobcovi 3/ dňa 29.01.2016 vo výške 338,29 Eur
sa vzhľadom k tomu, že bolo označené ako „nájomné“ /č.l. 219/ sa započítava prednostne na istinu
najskôr splatného dlhu t.j. na zaplatenie nájomného splatného dňa 01.10.2010 vo výške 69,25 Eur,
nájomného splatného dňa 01.10.2011 vo výške 233,77 Eur a časti nájomného splatného dňa 01.10.2012
vo výške 35,27 Eur (z dlžnej sumy 247,27 Eur zostala neuhradená časť vo výške 212,00 Eur). Peňažné

plnenie žalovaného vyplatené žalobcovi 3/ dňa 12.09.2017 vo výške 231,88 Eur sa vzhľadom na voľbu
žalovaného uvedenú v správe pre adresáta poštového platobného poukazu /č.l. 219/ započítavalo na
nájomné za obdobie od 18.12.2013 do 01.10.2015, t.j. na nájomné splatné dňa 01.10.2014 vo výške
203,36 Eur a časti nájomného splatného dňa 01.10.2015 vo výške 28,52 Eur (z dlžnej sumy 246,60 Eur
zostala neuhradená časť vo výške 218,08 Eur)., nájomného splatného dňa 01.10.2011 vo výške 233,77
Eur a časti nájomného splatného dňa 01.10.2012 vo výške 35,27 Eur (z dlžnej sumy 247,27 Eur zostala

neuhradená časť vo výške 212,00 Peňažné plnenie žalovaného vyplatené žalobcovi 3/ dňa 29.01.2016
vo výške 338,29 Eur sa vzhľadom k tomu, že bolo označené ako „nájomné“ /č.l. 219/ sa započítava
prednostne na istinu najskôr splatného dlhu t.j. na zaplatenie nájomného splatného dňa 01.10.2010
vo výške 69,25 Eur, nájomného splatného dňa 01.10.2011 vo výške 233,77 Eur a časti nájomného
splatného dňa 01.10.2012 vo výške 35,27 Eur (z dlžnej sumy 247,27 Eur zostala neuhradená časť vo

výške 212,00 Eur). Peňažné plnenie žalovaného vyplatené žalobcovi 3/ dňa 12.09.2017 vo výške 231,88
Eur sa vzhľadom na voľbu žalovaného uvedenú v správe pre adresáta poštového platobného poukazu /
č.l. 219/ započítavalo na nájomné za obdobie od 18.12.2013 do 01.10.2015, t.j. na nájomné splatné dňa
01.10.2014 vo výške 203,36 Eur a časti nájomného splatného dňa 01.10.2015 vo výške 28,52 Eur (z
dlžnej sumy 246,60 Eur zostala neuhradená časť vo výške 218,08 Eur).). Peňažné plnenie žalovaného

vyplatené žalobcovi 3/ dňa 12.09.2017 vo výške 231,88 Eur sa vzhľadom na voľbu žalovaného uvedenú
v správe pre adresáta poštového platobného poukazu /č.l. 219/ započítavalo na nájomné za obdobie
od 18.12.2013 do 01.10.2015, t.j. na nájomné splatné dňa 01.10.2014 vo výške 203,36 Eur a časti
nájomnéhosplatnéhodňa01.10.2015vovýške28,52Eur(zdlžnejsumy246,60Eurzostalaneuhradená
časť vo výške 218,08 Eur). sa vzhľadom k tomu, že bolo označené ako „nájomné“ /č.l. 219/ sa započítava

prednostne na istinu najskôr splatného dlhu t.j. na zaplatenie nájomného splatného dňa 01.10.2010
vo výške 69,25 Eur, nájomného splatného dňa 01.10.2011 vo výške 233,77 Eur a časti nájomného
splatného dňa 01.10.2012 vo výške 35,27 Eur (z dlžnej sumy 247,27 Eur zostala neuhradená časť
vo výške 212,00 Eur). Peňažné plnenie žalovaného vyplatené žalobcovi 3/ dňa 12.09.2017 vo výške
231,88 Eur sa vzhľadom na voľbu žalovaného uvedenú v správe pre adresáta poštového platobného

poukazu /č.l. 219/ započítavalo na nájomné za obdobie od 18.12.2013 do 01.10.2015, t.j. na nájomné
splatné dňa 01.10.2014 vo výške 203,36 Eur a časti nájomného splatného dňa 01.10.2015 vo výške
28,52 Eur (z dlžnej sumy 246,60 Eur zostala neuhradená časť vo výške 218,08 Eur). a časti nájomného
splatného dňa 01.10.2012 vo výške 35,27 Eur (z dlžnej sumy 247,27 Eur zostala neuhradená časť vo
výške 212,00 Eur). Peňažné plnenie žalovaného vyplatené žalobcovi 3/ dňa 12.09.2017 vo výške 231,88

Eur sa vzhľadom na voľbu žalovaného uvedenú v správe pre adresáta poštového platobného poukazu /
č.l. 219/ započítavalo na nájomné za obdobie od 18.12.2013 do 01.10.2015, t.j. na nájomné splatné dňa
01.10.2014 vo výške 203,36 Eur a časti nájomného splatného dňa 01.10.2015 vo výške 28,52 Eur (z
dlžnej sumy 246,60 Eur zostala neuhradená časť vo výške 218,08 Eur). Peňažné plnenie žalovaného
vyplatené žalobkyni 1/ dňa 12.09.2017 vo výške 1 694,46 Eur sa vzhľadom na voľbu žalovaného

uvedenú v správe pre adresáta poštového platobného poukazu /č.l. 217/ započítavalo nasledovne:
suma 665,27 Peňažné plnenie žalovaného vyplatené žalobcovi 3/ dňa 29.01.2016 vo výške 338,29
Eur sa vzhľadom k tomu, že bolo označené ako „nájomné“ /č.l. 219/ sa započítava prednostne na
istinu najskôr splatného dlhu t.j. na zaplatenie nájomného splatného dňa 01.10.2010 vo výške 69,25
Eur, nájomného splatného dňa 01.10.2011 vo výške 233,77 Eur a časti nájomného splatného dňa

01.10.2012 vo výške 35,27 Eur (z dlžnej sumy 247,27 Eur zostala neuhradená časť vo výške 212,00
Eur). Peňažné plnenie žalovaného vyplatené žalobcovi 3/ dňa 12.09.2017 vo výške 231,88 Eur sa
vzhľadom na voľbu žalovaného uvedenú v správe pre adresáta poštového platobného poukazu /č.l.
219/ započítavalo na nájomné za obdobie od 18.12.2013 do 01.10.2015, t.j. na nájomné splatné dňa
01.10.2014 vo výške 203,36 Eur a časti nájomného splatného dňa 01.10.2015 vo výške 28,52EurEur

(z dlžnej sumy 246,60 Eur zostala neuhradená časť vo výške 218,08 Eur). na nájomné za obdobie od
18.12.2013 do 30.09.2014, t.j. z nájomného vo výške 1 971,34 Eur zostala neuhradená časť vo výške 1
306,07 Eur; suma 846,07 Eur na nájomné za obdobie od 01.10.2014 do 30.09.2015, t.j. z nájomného vo
výške 2 507,10 Eur zostala neuhradená časť vo výške 1 661,03 Eur; suma 846,07 Eur na nájomné zaobdobie od 01.10.2015 do 30.09.2016, z ktorej sa suma 183,12 Eur započítavala na žalované obdobie
od 01.10.2015 do 18.12.2015, t.j. z nájomného vo výške 542,63 Eur zostala neuhradená časť vo výške
359,51 Eur. Peňažné plnenie žalovaného vyplatené žalobcovi 3/ dňa 29.01.2016 vo výške 338,29 Eur

sa vzhľadom k tomu, že bolo označené ako „nájomné“ /č.l. 219/ sa započítava prednostne na istinu
najskôr splatného dlhu t.j. na zaplatenie nájomného splatného dňa 01.10.2010 vo výške 69,25 Eur,
nájomného splatného dňa 01.10.2011 vo výške 233,77 Eur a časti nájomného splatného dňa 01.10.2012
vo výške 35,27 Eur (z dlžnej sumy 247,27 Eur zostala neuhradená časť vo výške 212,00 Eur). Peňažné
plnenie žalovaného vyplatené žalobcovi 3/ dňa 12.09.2017 vo výške 231,88 Eur sa vzhľadom na voľbu

žalovaného uvedenú v správe pre adresáta poštového platobného poukazu /č.l. 219/ započítavalo na
nájomné za obdobie od 18.12.2013 do 01.10.2015, t.j. na nájomné splatné dňa 01.10.2014 vo výške
203,36 Eur a časti nájomného splatného dňa 01.10.2015 vo výške 28,52 Eur (z dlžnej sumy 246,60
Eur zostala neuhradená časť vo výške 218,08 Eur). Na základe vykonaného dokazovania a vyššie
uvedeného právneho posúdenia veci súd priznal žalobkyni 1/ nárok na zaplatenie sumy 6 082,87 Eur
(nájomné vo výške 9 803,42 Eur - čiastočné úhrady žalobcu vo výške 3 720,55 Eur) a žalobcovi 3/ nárok

na zaplatenie sumy 712,05 Eur rešpektujúc dispozičný úkon žalobcov a úpravu petitu zo dňa 01.03.2022
(nájomné vo výške 1 300,23 Eur - čiastočné úhrady žalobcu vo výške 570,17 Eur = 730,06 Eur). Vo
zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Pre väčší prehľad sú vo výroku zrátal jednotlivé časti nájomného,
z ktorého bolo účtovaný úrok z omeškania v rovnakom období, t.j. pri žalobkyni 1/ suma 2026,09 Eur
sa skladá zo súm 138,50 + 438,70 + 1448,89 Eur, z ktorej je účtovaný úrok z omeškania vo výške 8,5

% ročne; suma vo výške 1511,34 Eur sa skladá zo súm 665,27 + 846,07, z ktorej je účtovaný úrok z
omeškania vo výške 5,05 % ročne od 18.12.2015 do 12.09.2017; suma 2967,10 Eur sa skladá zo súm
1306,07 + 1661,03, z ktorých je účtovaný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 18.12.2015 do
zaplatenia a pri žalobcovi 3/ suma vo výške 338,29 Eur sa skladá zo súm 69,25 + 233,77 + 35,27, z
ktorej je účtovaný úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 14.10.2013 do 29.01.2016; suma 231,88

Eur sa skladá zo súm 203,36 + 28,52, z ktorej je účtovaný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od
14.10.2013 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením peňažného
dlhu, vznikla mu súčasne povinnosť na zaplatenie žalobcom požadovaného úroku z omeškania, a to
odo dňa vzniku omeškania pri rešpektovaní splatnosti nájomného za rozhodné obdobie a poukázaných
úhrad zo strany žalovaného za jednotlivé obdobia. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania súd výšku

omeškania stanovil s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s vykonávacím
Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., a za nájomné, ktoré nadobudlo splatnosť do 01.10.2012 pri žalobkyni
1/ ( t.j. nájomné za obdobie 31.05.2010 - 30.09.2010 vo výške 138,50 Eur, za obdobie 01.10.2010 -
30.09.2011 vo výške 438,70 Eur a za obdobie 01.10.2011 - 30.09.2012 vo výške 1601,89Eur) stanovil
výšku úroku z omeškania podľa predpisov účinných ku splatnosti nájomného vo výške 8,5 % ročne,

nakoľko v danom období do 01.02.2013 bola výška úroku z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba ECB. Za nájomné, ktoré nadobudlo splatnosť po 01.02.2013, t.j. dňa
01.10.2013 vo výške 2507,10 Eur (požadované žalobcami od 14.10.2013) úrok z omeškania vo výške
5,5 % ročne; za nájomné splatné v období od 14.10.2013 zo sumy 96,16 Eur, splatné dňa 01.10.2014 vo
výške 1971,34Eur (pri zohľadnení platieb žalovaného zo sumy 1511,34 Eur) a splatné dňa 01.10.2015

vo výške 2507,10 Eur (pri zohľadnení platieb žalovaného zo sumy 2967,10 Eur) vo výške úroku z
omeškania 5,05 % ročne; a nakoniec pri nájomnom splatnom dňa 01.10.2016 vo výške 542,63 Eur (pri
zohľadnení platieb žalovaného zo sumy 183,12 Eur) úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, a to v súlade
s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, nakoľko s účinnosťou od 01.02.2013 je sadzba úrokov z omeškania o 5 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB; Tak isto súd postupoval pri výpočte úroku z omeškania
pri žalobcovi 3/ a pri nájomnom splatnom v znení nariadenia vlády účinnom do 31.01.2013 účtoval
sadbu úroku z omeškania zvýšenú o osem percentných bodov nad základnú úrokovú sadzbu ECB a s
účinnosťou od 01.02.2013 sadzbu zvýšenú o päť percentných bodov ako je základná úroková sadzba
ECB, pri súčasnom zohľadnení splatnosti nájomného, a započítaní platieb žalovaného. Žalovaný je tak

povinný žalobcovi 3/ zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 338,29 Eur od 14.10.2013
do 29.01.2016, zo sumy 212,-Eur od 14.10.2013 do zaplatenia; úrok z omeškania vo výške 5,50 %
ročne zo sumy 246,60 Eur od 14.10.2013 do zaplatenia; úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 231,88 Eur od 18.12.2015 do 12.09.2017, zo sumy 218,08 Eur od 18.12.2015 do zaplatenia; a
nakoniec úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 53,38 Eur od 02.10.2016 do zaplatenia. Súd

žalobu žalobcov 1/ a 3/ v časti, v ktorej požadovali vyšší úrok z omeškania zamietol. Pre väčší prehľad
sú vo výroku zrátal jednotlivé časti nájomného, z ktorého bolo účtovaný úrok z omeškania v rovnakom
období, t.j. pri žalobkyni 1/ suma 2026,09 Eur sa skladá zo súm 138,50 + 438,70 + 1448,89 Eur, z
ktorej je účtovaný úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne; suma vo výške 1511,34 Eur sa skladá zosúm 665,27 + 846,07, z ktorej je účtovaný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 18.12.2015
do 12.09.2017; suma 2967,10 Eur sa skladá zo súm 1306,07 + 1661,03, z ktorých je účtovaný úrok z
omeškania vo výške 5,05 % ročne od 18.12.2015 do zaplatenia a pri žalobcovi 3/ suma vo výške 338,29

Eur sa skladá zo súm 69,25 + 233,77 + 35,27, z ktorej je účtovaný úrok z omeškania vo výške 8,5 %
ročne od 14.10.2013 do 29.01.2016; suma 231,88 Eur sa skladá zo súm 203,36 + 28,52, z ktorej je
účtovaný úrok z omeškania vo výške 5,05 %ročne od 14.10.2013 do zaplatenia.
Vec právne posúdil podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a
inému poľnohospodárskemu majetku, § 663, § 680 ods. 2, § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 a §

4 zákona č. 504/2003 Z. Z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Vo vzťahu k čiastočnému plneniu
vec právne posúdil v zmysle § 566 ods. 2 a § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo vzťahu k úroku z
omeškania vec právne posúdil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu, a to každému zvlášť, nakoľko z povahy uplatneného nároku žalobcov

vyplýva, že presné stanovenie výšky plnenia (výška obvyklého nájmu) je závislé od úvahy súdu či
záverov znaleckého dokazovania, ktoré bolo ustálené až v priebehu konania. O trovách štátu, ktoré
vznikli štátu, keďže časť odmeny znalca vo výške 107,67 Eur uhradil súd z rozpočtových prostriedkov,
analogicky postupom podľa § 259 CSP uložil žalovanému povinnosť ich úhrady.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, a
to proti výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcom súdom určené sumy s úrokmi z
omeškania, ako aj proti na nich závislým výrokom o trovách konania. V odvolaní uviedol, že ide v
poradí o druhý rozsudok po tom, čo prvý rozsudok odvolací súd zrušil v konaní 14Co/30/2022 z
dôvodu podľa § 389 ods.1 písm. b/ CSP, spočívajúcom predovšetkým v nedostatočnom odôvodnení

rozsudku. Podľa žalovaného odvolaním napadnutý rozsudok stále trpí tými istými nedostatkami.
Odvolacie dôvody vymedzil v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, a to nesprávne skutkové zistenia a v
zmysle § 3645 ods. 1 písm. b/ CSP, porušenie práva na spravodlivý proces. Vo vzťahu k skutkovým
zisteniamnesprávnosťnamietapredovšetkýmzdôvoduustáleniavýškyobvykléhonájomného,súdopäť
vychádzal výlučne zo znaleckého posudku ním ustanoveného znalca F.. S. S.. Predložené nájomné

zmluvy súd vôbec nezobral do úvahy a nehodnotil ich ako dôkazy, ale výlučne len vo vzťahu k
tomu, či znalec mal alebo nemal použiť porovnávaciu metódu. Súd tento posudok preferuje, tvrdí, že
odráža najbližšie reálnu hodnotu obvyklého nájmu, ktoré tvrdenie však nie je podporené žiadnym iným
dôkazom a je podľa žalovaného arbitrárne. Znalec sa podľa žalovaného nevysporiadal s námietkami
vznesenými v písomnom vyjadrení z 29.09.2020 a na pojednávaní 09.12.2021 a nevysporiadal sa

s nimi ani súd. Podľa žalovaného znalec nesprávne zvolil metódu a nepoužil porovnávaciu metódu
napriek poskytnutiu dostatočného porovnávacieho materiálu zo strany žalovaného. Súd vyhodnotil, že
použiteľnébolilendvezmluvy(prenajímateliaQ.S.,Y.J.M.),kuktorýmnemalžiadnekonkrétnevýhrady.
Tretiu zmluvu, s prenajímateľom X. X. hodnotil ako nepoužiteľnú pre porovnanie, lebo predmetom sú
pozemky,ktorýchpodielovýmspoluvlastníkomjekonateľžalovaného.Podľažalovanéhojetovšakúplne

irelevantné. Podľa žalovaného nebol žiadny dôvod spochybniť túto zmluvu. Nie je relevantné ani to, že
predmetom zmluvy sú aj iné pozemky v extraviláne. Relevantné je práve to, že predmetom zmluvy sú
aj pozemky v predmetnom hospodárskom dvore, teda v intraviláne a nájomné k nim bolo dohodnuté
za rovnakých podmienok. Uvedenými listinnými dôkazmi sa súd musí vysporiadať, sú to jediné
priame dôkazy o reálnom nájomnom, ktoré je trojnásobne nižšie ako tvrdí znalec. Tieto súd nezobral

do úvahy len mechanicky prevzal výsledky znaleckého posudku. Znalecký posudok podľa metódy
polohovej diferenciácie je len teoretický výpočet, ktorý je diametrálne odlišný od skutočnosti. Predmetom
nájomných zmlúv sú pozemky v tom istom hospodárskom dvore, majú rovnaké charakteristiky, slúžia
rovnakému účelu, sú rovnako svahovité. Žalovaný za relevantný považuje znalecký posudok F.. S. H..
Podľa žalovaného predložené nájomné zmluvy nemôžu byť celkom bez významu pri riešení otázky

obvyklého nájomného a súd ich preto nemôže úplne ignorovať a nebrať vôbec do úvahy. Odôvodnenie
rozsudku je nedostatočné, pretože je neúplné a arbitrárne. Súd sa nezaoberal ani žalovaným uvedenou
judikatúrou(právoplatnérozhodnutiatrochkrajskýchadvochokresnýchsúdov),ktorériešilivobdobných
prípadoch ako má byť určená výška nájomného a dospeli k záveru, že sa má vychádzať z ceny
poľnohospodárskej pôdy, resp. z obvyklej výšky nájmu za poľnohospodársku pôdu, že znalecký posudok

nie je pre zistenie obvyklej výšky nájmu nevyhnutne potrebný, pokiaľ sa dá výška obvyklého nájmu zistiť
inak a pokiaľ je potrebné znalecký posudok robiť, má vychádzať z ceny podľa BPEJ a nie podľa vyhlášky
č. 492/2004 Z.z.). Odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá zákonným požiadavkám, je nedostatočné a vrozpore s právom na spravodlivý proces a v konečnom dôsledku je v rozpore s princípom právnej istoty,
pokiaľ rovnakú otázku posudzuje inak ako je to v súdnej praxi obvyklé.
Vo vzťahu k trovám konania namietal, že v tomto prípade z pohľadu uplatneného nároku vyplýva,

že presné stanovenie výšky plnenia (výšky obvyklého nájmu) je závislé od úvahy súdu, či záverov
znaleckého dokazovania v takom zmysle ako to judikatúra hodnotí pri rozhodovaní o náhrade trov
konania. Súd opomenul, že musí ísť o výlučnú závislosť, teda rozhodnutie musí výlučne závisieť
od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. V súdenej veci ide o typický majetkový spor závislý od
výsledkov dokazovania. Znalecké dokazovanie je fakultatívne, obvyklé nájomné teoreticky mohlo byť

preukazované len nájomnými zmluvami, či už jednou alebo obomi sporovými stranami. Úvaha súdu sa
uplatňuje v zákonom stanovených prípadoch, napr. pri nahradení nemajetkovej ujmy. V každom súdnom
konaní súd hodnotí dôkazy, ale nie v každom súdnom konaní môže rozhodnúť podľa svojej úvahy.
Súd mal o náhrade trov konania rozhodnúť podľa zásady úspechu, pričom mieru úspechu mal hodnotiť
porovnaním žalovanej a priznanej sumy. Základ plnenia nebol sporný. Žalovaný počas celého obdobia
nájomné platil, sporná bola iba výška nájomného. Výrok o náhrade trov konania je vecne nesprávny,

súd nesprávne interpretoval a aplikoval správnu právnu normu. Nemožno od žalovaného spravodlivo
žiadať, aby nahrádzal trovy konania žalobcovi a štátu, keď mal žalovaný pri svojej obrane väčší úspech
ako neúspech.
Navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol,
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania, alebo aby v napadnutej časti rozsudok zrušil pre

nedostatočné odôvodnenie vo veci samej a nesprávny právny názor vo veci náhrady trov konania a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobcovia sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v meritórnom výroku
(výrok I. a výrok II.) ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP. V závislom
výroku o nároku na náhradu trov konania a trovách konania štátu rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1

písm. b/ CSP a v tomto rozsahu rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Na základe podaného odvolania žalovaného voči rozsudku súdu prvej inštancie tak v rozsahu
podaného odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP týkajúceho
sa meritórneho rozhodnutia, t. j. rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej, ktorým súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 6.082,87 Eur spolu s príslušenstvom (výrok I.)
a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 712,05 Eur spolu s

príslušenstvom (výrok II.) a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej
inštancie vo veci samej na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval
skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje
a v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd
vyhodnotil dôkazy v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, keď

odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Žalovaný ako
odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
privodiť zmenu, či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej, nežiadal ani doplniť
dokazovanie za podmienok stanovených ustanovením § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné
skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto

pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej vychádzal
zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady
doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§
383, § 384 ods. 1, 2, 3 CSP v spojení s ustanovením § 366 CSP) s prihliadnutím na rozsah odvolaniažalovaného a odvolacie dôvody uvedené v jeho odvolaní. Odvolací súd konštatuje, že na základe
preskúmania veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného čo sa týka rozsudku vo veci samej nie
je dôvodné a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v celom

rozsahu za vecne správne, pri preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred
súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

8. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd považuje napadnutý rozsudok vo veci
samej (výroky I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie) za vecne správny ako vo výrokovej časti, tak aj v

časti odôvodnenia, pričom zároveň v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie. Nad rámec uvedeného a v nadväznosti na jednotlivé zásadné odvolacie námietky žalovaného
obsiahnuté v jeho odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné:

9. Vo vzťahu k uvádzaným odvolacím dôvodom, a to nesprávnym skutkovým zisteniam a porušeniu
práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že tieto odvolacie dôvody žalovaného neobstoja.

Pokiaľ žalovaný namietal skutkové zistenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k ustáleniu výšku obvyklého
nájomného, je nepochybné, že súd v konaní vykonal dostatočné dokazovanie. V priebehu konania boli
súdupredloženédvaznalecképosudky.Jedenznaleckýposudokpredkladaližalobcovia,druhýznalecký
posudok predložil žalovaný a v priebehu súdneho konania na návrh žalobcov bol vypracovaný ďalší
znalecký posudok znalcom, ktorého ustanovil na vykonanie znaleckého dokazovania súd. Odvolací

súd zdôrazňuje, že dôkazy, ktoré v konaní sú vykonané hodnotí súd, pričom pri hodnotení dôkazov súd
postupuje v zmysle § 191 ods. 1 CSP. Preskúmaním veci ako aj preskúmaním odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie je nepochybné, že súd vykonal hodnotenie dôkazov, a to jednak znaleckých
posudkov, ktoré boli v konaní buď stranami sporu predložené súdu alebo vypracované v rámci súdneho
konania, pričom sa zároveň vykonal dokazovanie aj nájomnými zmluvami. Súd sa náležite vysporiadal

s vyhodnotením dôkazov a jednoznačne uviedol, z akých dôvodov pri rozhodovaní vychádzal práve
zo záverov znaleckého posudku ustanoveného znalca F.. S. S., keď podrobne toto uviedol v bode
21. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým zdôvodnením a vyhodnotením vykonaných
dôkazov a ustálením skutkového stavu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd
zároveň dodáva, že po zrušujúcom uznesení, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie

(prvý v poradí) súd prvej inštancie sa riadil usmernením odvolacieho súdu a v odôvodnení rozsudku
už podrobne uviedol, s akých dôvodov, pri akých právnych úvahách a na základe akého zisteného
skutkového stavu dospel k záveru, že pri stanovení výšky obvyklého nájomného je potrebné vychádzať
práve zo znaleckého posudku, ktorý vypracoval F.. S. S.. Súd sa dostatočným spôsobom zároveň
vysporiadal aj s otázkou prečo nemožno aplikovať pre ustálenie výšky obvyklého nájomného nájomné,

ktoré bolo pre výpočet obvyklého nájomného aplikované v znaleckom posudku znalca F.. S. H., ktorý
posudok v konaní predložil žalovaný, na ktoré zdôvodnenie odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje a
uvádza, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti je logické, vecne správne a odvolací
súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, pričom nemožno dospieť k záveru pri náležitom preskúmaní
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, že súd listinné dôkazy, ktoré boli v konaní predložené nebral

do úvahy a len mechanicky prevzal výsledky znaleckého posudku, keď súd práve v bode 21. podrobne
zdôvodnil,prečoprirozhodovanívychádzalprávezozáverovznaleckéhoposudkuF..S.S.aneprihliadal
na znalecký posudok, resp. nájomné zmluvy, ktoré boli predložené v konaní žalovaným, teda ani táto
odvolacia námietka žalovaného dôvodná nie je. Nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že
odôvodnenie rozsudku je nedostatočné, pretože je neúplné a arbitrárne, keďže odôvodnenie vykonané

súdom prvej inštancie spĺňa všetky náležitosti riadneho odvolania v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Rovnako
neobstojí ani námietka žalovaného s poukazom, že súd prvej inštancie sa nezaoberal judikatúrou, ktorú
uviedol žalovaný v priebehu súdneho konania (rozhodnutia troch krajských a dvoch okresných súdov)
namietajúc, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potom v rozpore s princípom
právnej istoty. Odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka dôvodná nie je, pretože rozhodnutia

iných súdov tej istej inštancie, resp. vyššej inštancie nie sú pri rozhodovaní v inej veci pre súd záväznou
judikatúrou, keď súd prvej inštancie pri rozhodovaní je viazaný v prípade, ak bolo rozhodnutie zrušené a
vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie len právnym názorom odvolacieho súdu v predmetnej
veci, v prípade dovolania vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu.

10.Zhoreuvedenýchdôvodovpretoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancietýkajúcejsameritórneho
rozhodnutia vo veci samej (výroky I., II. rozsudku súdu prvej inštancie) z dôvodu vecnej správnosti
postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.11. Vo vzťahu k rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania strán sporu a
nároku na náhradu trov štátu (výroky IV. a V. rozsudku súdu prvej inštancie) odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil, keď považuje za dôvodnú odvolaciu námietku nesprávneho právneho posúdenia

súdom prvej inštancie, keď súd prvej inštancie síce vo veci rozhodoval podľa ustanovenia § 255 ods. 1
CSPsprávne,avšakaplikovalnesprávnepredmetnéustanovenie nasúdenúvec.Jepotrebnéprisvedčiť
odvolacej námietke žalovaného, že v predmetnej veci ide o typický majetkový spor, ktorý je závislý od
výsledkov konania, nejedná sa však o spor, v ktorom by rozhodnutie súdu bolo závislé od úvahy súdu,
či záverov znaleckého dokazovania. Je nepochybné, že žalobcovia podali žalobu, ktorou sa domáhali

určitého plnenia, zároveň podali ako dôkaz znalecký posudok, ktorým odôvodňovali výšku uplatneného
nároku. V konaní bolo vykonaných viacero dôkazov, vrátane znaleckého dokazovania, avšak výška
nároku nebola závislá výlučne na úvahe súdu alebo výlučne na znaleckom dokazovaní. V konaní boli
síce predložené tri znalecké posudky, ako aj iné písomné doklady, pričom súd pri rozhodovaní vychádzal
zo znaleckého posudku F.. S. ako jedného z dôkazov v konaní. S prihliadnutím na horeuvedené
potom súd mal povinnosť vyhodnotiť mieru úspechu tej-ktorej strany sporu a podľa miery úspechu

mal rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že súd prvej
inštancie v rozsudku č. k. 10C/48/2012-375 zo dňa 31.03.2022 takto aj postupoval a rozhodol o nároku
na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v konaní. V odvolaní, ktoré proti tomuto rozsudku podal
žalovaný vo vzťahu k náhrade trov konania nebola uvedená žiadna odvolacia námietka a odvolací súd
v uznesení č. k. 14Co/30/2022-416 zo dňa 28.11.2022 rozsudok súdu zrušil aj vo výrokoch týkajúcich

sa náhrady trov konania, avšak výlučne len z dôvodov, že sa jednalo o závislý výrok, pričom rozsudok
súdu vo veci samej - meritórne rozhodnutie, výroky IV. a V. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom vo vzťahu k náhrade trov konania odvolací súd len uviedol,
že o týchto v súlade s ustanovením § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
o veci. Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 10C/48/2012-439 zo

dňa 13.04.2023 osobitne uviedol odvolacie dôvody vo vzťahu k rozsudku súdu týkajúcich sa náhrady
trov konania strán sporu a štátu, pričom odvolacie dôvody považoval odvolací súd za dôvodné, odvolací
súd postupom v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti a vec
v tejto časti v zmysle § 391 ods. 1 vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Súd prvej inštancie v ďalšom konaní pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bude správne

aplikovať ustanovenie § 255 ods. 1, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

12. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).