Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 18, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/64/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413010444
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6413010444.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a
sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Juhása, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 19. septembra 2023 o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3T/106/2013 z 27. 3. 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolanie poškodeného C. A. zamieta ako podané osobou
neoprávnenou.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) sp.

zn. 3T/106/2013 z 27. 3. 2023 bol obžalovaný A. B. podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku
oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom (ďalej len „prokurátor“)
sp. zn. 2 Pv 446/12 - 37 z 3. 7. 2013, pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že 21. 8. 2009 v Žiari nad Hronom uzatvoril s C. A.,
narodeným XX. X. XXXX v D. E., trvale bytom F. XXX, zmluvu o pôžičke na sumu 30.540,- eur, pričom sa
ústne dohodli, že tieto peniaze obžalovaný použije na kúpu pozemku v katastrálnom území G., okres F.

H. E., evidovaného na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorý následne predá a zisk si rozdelia, v ten istý deň
časť pôžičky vo výške 17.000,- eur použil na kúpu vyššie uvedeného pozemku, avšak kúpna zmluva bola
vystavená na jeho rodičov a následne aj zavkladovaná, poškodeného C. A. však o tom neinformoval,
zvyšnú časť pôžičky použil na vyplatenie svojich predchádzajúcich dlhov, finančné prostriedky vo výške
30.540,- eur v lehote splatnosti do 21. 11. 2009 nevrátil, pričom už v čase ich poskytnutia vedel, že ich
nebude mať, vzhľadom na svoju nepriaznivú finančnú situáciu z čoho vrátiť, čím poškodenému C. A.

spôsobil škodu vo výške 30.540,- eur, pretože skutok nie je trestným činom.

Proti citovanému rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného,
ktoré dodatočne písomne zdôvodnil. V podanom odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje so záverom
okresného súdu a je presvedčený, že obžalovaný svojim konaní naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu
podvodu podľa § 221 ods.1, ods. 3 Trestného zákona. Obžalovaný vypovedal, že od poškodeného si

požičal peniaze bez konkrétneho účelu a nie na účel kúpy pozemku v k. ú. G., ktoré mal kúpiť od obce,
následne ich predať a zisk z predaja si rozdeliť s poškodeným. Svedok A. I. svojou výpoveďou potvrdil,
že osobne išiel s obžalovaným na obecný úrad, kde vyplatil sumu 17 000 € pracovníčke obecného
úradu ako kúpnu cenu za pozemok a bol prítomný ako poškodený tieto peniaze odovzdal v hotovosti
obžalovanému. Uvedené potvrdil aj svedok J. G. a svedkyňa K. E. potvrdila, že obžalovaný bol na úrade
osobne so svedkom A. I. vyplatiť kúpnu cenu za nehnuteľnosť. Výpoveď svedka C. J., ako vtedajšieho

starostuobceLutilanasvedčujetomu,žeobžalovanýmalnekalýapredstieranýúmyselodpočiatkuatátovýpoveď zapadá do kontextu výpovedí ostatných svedkov. Obžalovaný od začiatku zavádzal starostu
obce Lutila, ako aj obecné zastupiteľstvo o skutočných zámeroch, ktoré mal s predmetným pozemkom.

Tvrdenia obžalovaného, že peniaze použil na chod herne, boli vyvrátené potvrdeniami, faktúrami,
čestnými prehláseniami, z ktorých vyplýva, že peniaze na chod herne boli vynakladané až v mesiacoch
4-9/2010, teda takmer rok po uzavretí zmluvy o pôžičke. Rovnako dlh vo Všeobecnej zdravotnej
poisťovni obžalovaný uhradil až v apríli 2010. V čase uzavretia tejto zmluvy bol obžalovaný v zlej
finančnej situácii a túto skutočnosť poškodenému účelovo zamlčal, čo bolo preukázané listinnými

dôkazmi. Uvedeným konaním obžalovaný uviedol poškodeného do omylu v otázke skutočných
osobných finančných pomerov. Z potvrdenky č. 1189/2009 vydanou obcou G. vyplýva, že 20. 8. 2009
bola prijatá hotovosť od obžalovaného v sume 17 037 € za predaj obecného pozemku. Ani svedkyne K.
E. a K. G. ako vtedajšie zamestnankyne obecného úradu nevedeli vysvetliť, z akého dôvodu je uvedený
na potvrdení dátum 20. 8. 2009, keď z ďalšieho výdavkového pokladničného dokladu vyplýva, že 21. 8.
2009 bola hotovosť vyplatená Dexia banke, a. s. v sume 17 040 €, pričom obe transakcie robili v jeden

deň. V celom konaní je zásadný aspekt zastierania skutočných úmyslov obžalovaného v súvislosti so
získaním finančných prostriedkov od poškodeného, ich následného použitia pri kúpe nehnuteľností, ako
aj v súvislosti s realizáciou ich kúpy, pričom musel vedieť, že finančné prostriedky nebude vedieť vrátiť
v dohodnutom termíne, ktoré ani poškodenému nevrátil, hoci vykonával podnikateľskú činnosť v L. M.
s. r. o, ktorú podľa údajov v obchodnom registri zakladal obžalovaný s obchodným podielom vo výške

5 000 € k 16. 1. 2014.

Záverom prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu,
aby vo veci znovu konal a rozhodol.

V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu aj poškodený, ktoré
písomne odôvodnil v podaní doručenom okresnému súdu 30. 5. 2023. V odvolaní poukázal na
nesprávnosť výroku o náhrade škody, v časti odôvodnenia a procesných pochybení v konaní, ktoré
predchádzalo vyhláseniu rozsudku. Poškodený je názoru, že obžalovaný mal byť uznaný vinným zo
zločinupodvodupodľa§221ods.1,3písm.a)Trestnéhozákona,pretoževykonanýmdokazovanímbolo

preukázané jeho protiprávne konanie. Ďalej sa podrobne venoval zákonným znakom skutkovej podstaty
tohto trestného činu a konaniu obžalovaného, ktorým mal naplniť jednotlivé znaky skutkovej podstaty
zločinu podvodu. Obžalovaný mal uviesť poškodeného do omylu v úmysle a účele využitia peňažných
prostriedkov poskytnutých na základe pôžičky, keď ten mal od počiatku úmysel využiť ich na svoj osobný
účel. Ďalej namietal, že okresný súd údajne nesprávne aplikoval zásadu ultima ratio, ktorý je možné

uplatniť len prostredníctvom materiálneho korektívu pri prečine. Poškodený nesúhlasí s výrokom, ktorým
ho okresný súd s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, čím malo dôjsť k porušeniu
jeho práva na spravodlivý proces tým, že by sa minimalizovala jeho úspešnosť domáhania sa svojho
práva vzhľadom na nespornosť skutkového stavu ohľadom nároku na náhradu škody. Z týchto dôvodov
navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu, aby vo veci znova konal a rozhodol,

príp. aby vo veci rozhodol sám.

Na odvolanie prokurátora písomne reagoval obžalovaný, ktorý poukázal na svedecké výpovede
ďalších svedkov (A. B., C. G., N. O., A. P., etc.) a listinných dôkazov, ktorých v odvolaní prokurátor
nespomenul, a preto je názoru, že vykonané dôkazy prokurátor nehodnotí komplexne. Stotožňuje sa

snapadnutýmrozsudkomokresnéhosúduvcelomjehorozsahu.Obžalovanýpodpísalzmluvuopôžičke
s poškodeným 21. 8. 2009 na sumu 30 540 € a tieto mu poškodený vyplatil v ten istý deň. Pôžička
bola bezúčelová. Peniaze použil na vrátenie finančných prostriedkov A. I., vyrovnanie dlhu v zdravotnej
poisťovni, na podnikanie, zriadenie kaviarne a herne. Z predloženého originálu pokladničného dokladu,
ktorý mu bol vydaný po zaplatení kúpnej ceny za pozemok na obecnom úrade, vyplýva, že kúpna cena

bola vyplatená deň pred poskytnutím pôžičky, a to 20. 8. 2009 a táto skutočnosť bola potvrdená aj
pokladničnou knihou a peňažným denníkom obce G.. Finančné prostriedky patrili jeho rodičom, ktorí
kupovali pozemok dvoma zmluvami a pôvod finančných prostriedkov preukázali. V čase poskytnutia
pôžičkybolspoškodenýmkamarátanemalvôbecúmyselpodviesťho.Vykonanýmdokazovanímnebola
preukázaná subjektívna stránka trestného činu podvodu a preto navrhuje, aby odvolací súd odvolanie

prokurátora zamietol ako nedôvodné.Prokurátor krajskej prokuratúry sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázal na písomne
zdôvodnenie odvolania a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Obžalovaný navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietol odvolanie
prokurátora ako nedôvodné.

Poškodený zotrval na podanom odvolaní a navrhol rozhodnúť tak, že odvolací súd zruší napadnutý

rozsudok a vec vráti okresnému súdu, aby vo veci znova konal a rozhodol, alternatívne, aby vo veci
rozhodol sám

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods.
1 Trestného poriadku, zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309
ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm.

a) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu
podaného odvolania v zmysle § 312 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval podľa
§ 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie
prokurátora nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmaval procesný postup prvostupňového súdu, či tento netrpí takými podstatnými
chybami, v dôsledku ktorých je nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Zistil pritom, že konajúci súd
vykonal dokazovanie v súlade s ustanovenými pravidlami v procesnom predpise, pritom obžalovanému
umožnil vyjadriť sa k okolnostiam kladeným mu obžalobou za vinu a k vykonaným dôkazom, vypočúvať

svedkov, navrhovať dôkazy, ktoré by vyvracali jeho vinu, ako aj predniesť argumenty o jeho nevine v
rámci záverečnej reči a posledného slova. Za daných zistení potom krajský súd konštatuje, že konanie,
ktoré predchádzalo odvolaním napadnutému rozsudku, je v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku
a právo na obhajobu obžalovaného porušené nebolo.

Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok, odvolací súd považuje rozhodnutie za zákonné a správne. Okresný
súd postupoval v súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku, v odôvodnení uviedol, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé,
ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval

dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny. Odôvodnenie rozhodnutia je
teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými
podstatnými okolnosťami.

S poukazom na námietku prokurátora v podanom odvolaní ohľadne hodnotenia dôkazov súdom

prvého stupňa odvolací súd v tomto smere pripomína, že v súčasnej trestnoprávnej teórii a praxi platí
neprekročiteľná zásada, že ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa
ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda že vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
a vzájomných súvislostiach a pokiaľ urobil logicky odôvodnené skutkové zistenia, nemôže odvolací

súd vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa, k akým záverom má
dospieť. Hodnotenie dôkazov je totiž výsostným právom súdu prvého stupňa, ktorý dôkazy vykonáva.
Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru
a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne
pochybenie. Z napadnutého rozsudku je totiž zrejmé akými úvahami sa súd riadil pri vyhodnotení

vykonaných dôkazov. Odvolací súd v prejednávanom prípade dospel k záveru, že súd prvého stupňa
jednotlivé svedecké výpovede a ďalšie dôkazy, o ktoré sa vo svojom rozhodnutí oprel, napriek výhradám
prokurátora, riadne vyhodnotil a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu
vykonaného dokazovania a postupoval v dokazovaní v súlade s vyššie zmieneným ustanovenímTrestného poriadku. Závery súdu prvého stupňa, ktoré z týchto dôkazov vyvodil, považuje odvolací súd
za logické a zodpovedajúce vykonanému dokazovaniu.

K samotnému rozsahu vykonaného dokazovania odvolací súd však považuje za potrebné uviesť, že
rozsiahle znalecké dokazovanie okresného súdu, zamerané na pravosť podpisov rodičov obžalovaného
v kúpnej zmluve, bolo nadbytočné a týkalo sa okolnosti, ktorá ako už vyplýva aj zo samotného
dokazovania, nebola podstatná pre rozhodnutie. V čase, kedy poškodený navrhol vykonať dôkaz
znaleckého skúmania pravosti podpisov na kúpnej zmluve, ktorou bol prevedený pozemok z obce G. na

rodičov obžalovaného, okresný súd už mal k dispozícii pokladničný doklad č. 1189/2009, vydaný obcou
G., ako aj pokladničnú knihu a peňažný denník za obdobie august a september 2009, ktoré zhodne
preukazovali, že obžalovaný zaplatil kúpnu cenu za pozemok 20. 8. 2009, teda deň pred poskytnutím
pôžičky poškodeným. O túto skutočnosť, ktorá vyvrátila tvrdenia poškodeného o účele poskytnutej
pôžičky, oprel okresný súd v konečnom dôsledku aj svoje rozhodnutie o oslobodení obžalovaného
spod obžaloby. Ak by sa aj preukázalo, že rodičia obžalovaného kúpnu zmluvu nepodpísali, žiadnym

spôsobom by táto okolnosť nepreukázala ani nevyvrátila skutočnosť, či sa skutok stal. Tento záver však
neovplyvňuje správnosť záverov, ku ktorým okresný súd dospel vo svojom rozhodnutí.

V reakcii na odvolacie námietky prokurátora k skutkovým okolnostiam odvolací súd zdôrazňuje, že si
argumentáciu súdom prvého stupňa uvedenú v napadnutom rozsudku v plnom rozsahu osvojil a bolo by

nadbytočné ju na tomto mieste znovu opakovať, napriek tomu odvolací súd k veci považuje za potrebné
doplniť nasledovné.

Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa je zrejmé, že medzi obžalovaným a poškodeným
nebolo sporné, že uzavreli 21. 8. 2009 písomnú zmluvu o pôžičke, pri podpise ktorej bol prítomný aj A. I.,

čo potvrdil aj svojim podpisom na predmetnej zmluve. Zmluva obsahovala zmienku o tom, že poskytnutá
pôžička je bezúčelová. Rovnako nebolo sporné, že doposiaľ obžalovaný poškodenému poskytnutú
pôžičku riadne a včas nesplatil. V čom sa výpovede obžalovaného a poškodeného rozchádzali bol
ústne dohodnutý účel poskytnutia pôžičky na kúpu pozemku v obci G., čo obžalovaný popieral. Je síce
pravdou, že nič nebránilo obžalovanému a poškodenému dohodnúť sa ústne na inom účele poskytnutia

pôžičky, než aký bol uvedený v písomnej zmluve o pôžičke, v takom prípade však je potrebné existenciu
takejto ústnej dohody aj v konaní preukázať. Obžalovaný tvrdil, že k takejto dohode nedošlo a v jeho
prospech svedčí aj listinný dôkaz, a to pokladničný doklad o zaplatení kúpnej ceny predmetného
pozemku, vydaného obcou G., ktorý preukazuje, že k úhrade tejto kúpnej ceny došlo deň pred uzavretím
zmluvy o pôžičke. Uvedená skutočnosť je v rozpore s tým, čo uvádza poškodený a svedkovia A. I. a J.

G.. V celom priebehu konania pritom nebol predložený taký dôkaz, ktorý by túto skutočnosť vyvrátil. Ani
svedkovia K. G. a K. E., ktoré boli v tom čase zamestnankyne obecného úradu, nevedeli vysvetliť, prečo
bol dátum na pokladničnom doklade uvedený 20. 8. 2009, pričom nevedeli ani dohľadať uvedený doklad,
ktorý sa po správnosti musí nachádzať v účtovníctve obce. Teda z uvedeného vyplýva, že skutok ako
taký sa stal, čo nebolo ani sporné, avšak nebolo bez rozumných a dôvodných pochybností preukázané,

že by obžalovaný konal rozpore s účelom, na ktorý mala byť pôžička poskytnutá.

V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že pokiaľ obžalovaný popiera spáchanie skutku, tak
usvedčujúce výpovede ďalších svedkov (ako dôkazný prostriedok) a ďalšie dôkazy musia byť jasné,
logické, zrozumiteľné, presvedčivé, vierohodné a zároveň nesmú byť inými dôkazmi spochybniteľné.

Vina ako aj právna kvalifikácia skutku musí vychádzať z objektívne preukázaných skutočností, pritom
vina musí byť preukázaná bez rozumných pochybností. Odvolací súd v danom prípade dospel k
jednoznačnému záveru, že dôkazy, na ktoré prokurátor poukazuje v odôvodnení svojho odvolania, vo
svojom súhrne netvoria ucelenú, logickú a ničím nespochybniteľnú reťaz takých dôkazov, na základe
ktorých by bolo možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností ustáliť vinu obžalovaného.

Krajský súd podotýka, že oslobodzujúci rozsudok nie je rozhodnutím o nevine obžalovaného. Pre
odsúdenie však musí byť jednoznačne preukázané, že sa skutok stal, že je trestným činom a že ho
spáchal práve obžalovaný, ktorý je zaň aj trestne zodpovedný. Zásada náležitého zisťovania skutkového
stavu veci, o ktorej nie sú dôvodné pochybnosti, vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine o

jednoznačne zistené fakty a nie iba o určitý stupeň pravdepodobnosti. Ak v konkrétnom prípade nie je
možné určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť tú, ktorá je pre
obžalovaného najpriaznivejšia (obdobne R 46/1963), pričom ani vysoký stupeň podozrenia sám osebe
nemôže vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.Odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 285 písm. b) Trestného
poriadku, pretože z dokazovania vykonaného orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom vyplynulo, že

sa skutok síce stal, ale uvedené konanie obžalovaného nie je trestným činom, preto súd prvého stupňa
správne obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátora za dôvodné, preto
odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Okresný súd nepochybil ani pri rozhodnutí o uplatnenom nároku na náhradu škody poškodeného. Podľa
288 ods. 3 Trestného poriadku ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného
s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným
orgánom. Poškodenému prislúcha právo podať odvolanie len v rozsahu vymedzenom v § 307 ods.
1 písm. c) Trestného poriadku, podľa ktorého poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť

výroku o náhrade škody. Výrok o náhrade škody má však oporu vo výroku o vine. Z ustanovenia §
288 ods. 3 Trestného poriadku vyplýva, že ak okresný súd obžalovaného oslobodí spod obžaloby,
musí obligatórne poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkázať na civilný proces. Ak sa
poškodenývtakomtoprípadeodvolalprotitomutovýrokurozsudku,jeosobouneoprávnenounapodanie
odvolania, a jeho odvolanie musí byť zamietnuté ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, lebo

nárok na náhradu škody možno priznať len odsudzujúcim rozsudkom (obdobne R 43/1967). Odvolanie
poškodeného proti oslobodzujúcemu rozsudku smeruje vždy svojou povahou proti výroku o vine a takéto
odvolanie poškodenému neprislúcha.

Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd odvolanie poškodeného C. A. podľa § 316 ods. 1 Trestného

poriadku zamietol ako odvolanie podané osobou neoprávnenou.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4
Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.