Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 6, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/64/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123010686
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3123010686.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Lucie
Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Náchode,
Česká republika, trvale bytom C., D. XXX/X, E. C., t. č. vo výkone väzby v ústave na výkon väzby Ilava,
pre trestný čin prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného a prokurátorky Okresnej

prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, pracovisko Považská Bystrica pod sp. zn.
5T/1/2023 zo dňa 19. júna 2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06. septembra 2023 v Trenčíne,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku s a odvolanie prokurátorky z a m i e t a, nakoľko bolo podané
osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala.

II. Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie obžalovaného z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, pracovisko Považská Bystrica pod sp. zn. 5T/1/2023 zo dňa 19.
júna2023bolobžalovanýA.B.,nar.XX.XX.XXXX(ďalejlen„obžalovaný“)uznanýzavinnéhoztrestného
činuprečinuporušovaniadomovejslobodypodľa§194odsek1,odsek2písm.a)Tr.zákonaspoukazom
na § 138 písm. e) Tr. zákona a trestného činu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1

Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
pod vplyvom alkoholu dňa 13.02.2023 v čase najneskôr do 22.10 hodiny vošiel do areálu B. F., G. B.
XXXX/XX H. - I., následne prešiel k budove č. XXXX označenej ako bunka č. 1, ktorú obývajú matky s
deťmi,kdenabočnýchuzamknutýchvchodovýchdveráchvedúcichdobunkyč.1nohamirozbilsklenenú
výplň na dverách a následne prešiel do vnútra bunky, v ktorej sa v tom čase nachádzala G. D. a J. K. s
jej deťmi, ktorá potom ako ho zbadala, odišla do bunky č. 2, kde poprosila poškodenú B. L., aby zavolala

políciu, načo poškodená B. L. prišla do bunky č. 1 a opakovane upozornila obvineného, že tam nemá
čo hľadať a ak neodíde, tak zavolá políciu, načo zareagoval tak, že sa jej začal slovne vyhrážať, že ju
zabije, čo zopakoval najmenej trikrát a taktiež poškodenej uviedol, že ak prídu policajti a zoberú ho, tak
sa hneď potom, ako ho pustia vráti a zabije ju, načo potom začal kráčať smerom k poškodenej, pričom
zastal až vtedy, keď zbadal hliadku polície, z čoho mala poškodená B. L. strach o život a o život detí.
Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 194 odsek 2 Tr. zákona, § 41 odsek 1 Tr. zákona, s prihliadnutím

na § 38 odsek 2 Tr. zákona, § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona, § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona na
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov so zaradením na jeho výkon podľa §
48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76
odsek 2 Tr. zákona a § 78 odsek 1 Tr. zákona súd obžalovanému uložil aj ochranný dohľad v trvaní 18
(osemnásť) mesiacov.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia (vyhlásenia na hlavnom

pojednávaní za účasti obžalovaného, jeho obhajkyne a intervenujúcej a dozorovej prokurátorky), vovzťahu k výroku o treste a ochrannému opatreniu podal odvolanie obžalovaný a prokurátorka okresnej
prokuratúry v neprospech obžalovaného vo vzťahu k výroku o treste.
Zobsahupísomnéhoodôvodneniaodvolaniaprokurátorkyvyplýva,žeobžalovanýjeosobousosklonom

kpáchaniurôznorodejtrestnejčinnosti,anemožnounehokonštatovať,žepredchádzajúceodsúdeniaby
ho odradili od páchania trestnej činnosti a mali teda z hľadiska účelu trestu vo vzťahu k nemu preventívny
charakter, resp. by u neho došlo k prevýchove. Uvedené skutočnosti okresný súd nedostatočne
vyhodnotil pri ukladaní trestu odňatia slobody a uložil obžalovanému neprimerane mierny trest, ktorý
nesplní svoj účel v zmysle § 34 Tr. zákona. V závere prokurátorka navrhla, aby krajský súd zrušil

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 odsek 1 písm. e) Tr. poriadku, a aby sám postupom
podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku rozhodol tak, že uloží obžalovanému zákonný, primeraný a spravodlivý
trest odňatia slobody.
Z obsahu písomného odôvodnenia odvolania obžalovaného podaného prostredníctvom obhajkyne
vyplýva, že trest odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému uložený je neprimerane prísny a uloženie
ochranného opatrenia nesprávne. Okolnosti vyplývajúce z ustanovenia § 34 Tr. zákona neboli súdom

prvého stupňa náležite vyhodnotené v prospech obžalovaného, a to najmä jeho vyhlásenie o vine
a pomery na strane obžalovaného. Takisto nebolo dôvodné uložiť obžalovanému ochranné opatrenie
vo forme ochranného dohľadu, nakoľko v spojení s uloženým nepodmienečným trestom odňatia
slobody predstavuje pre obžalovaného neúmerne prísny zásah do jeho osobnej slobody, ktorý nemôže
obžalovaný prijať ako spravodlivý, čo znižuje aj možnosť akceptácie trestu zo strany odsúdeného, a tým

ajmožnosťjehonápravy.Vzávereobžalovanýnavrhol,abykrajskýsúdzrušilvýrokotrestenapadnutého
rozsudku a aby obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere kratšej ako 18
mesiacov bez uloženia ochranného dohľadu.
K odôvodneniu odvolania obžalovaného sa písomne vyjadrila prokurátorka okresnej prokuratúry, ktorá
okrem vyššie uvedených vlastných odvolacích námietok poukázala na to, že vyhlásenie o vine bolo

u obžalovaného zohľadnené aplikáciou dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l) Tr.
zákona, a teda nie je zrejmé, akým ešte dôraznejším spôsobom sa to malo prejaviť vo výmere trestu.
Rovnako uloženie ochranného dohľadu má podľa jej názoru výrazné opodstatnenie, a to s ohľadom na
kriminálnu minulosť obžalovaného, jeho doterajší spôsob života v kontexte s prostredím, v ktorom žil a
povahu spáchanej trestnej činnosti. V závere navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa §

319 Tr. poriadku zamietnuť.
K odôvodneniu odvolania prokurátorky sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajkyne, keď
predovšetkým poukázal na to, že prokurátorka okresnej prokuratúry, ktorá bola prítomná pri vyhlasovaní
napadnutého rozsudku sa bezprostredne po ňom vyjadrila k opravnému prostriedku tak, že sa vzdáva
práva podať odvolanie. Až následne, keď sa vyjadril obžalovaný žiadala zmeniť svoje vyjadrenie,

v čom jej súd vyhovel, a preto sa v zápisnici uvádza, že si prokurátorka ponecháva lehotu na podanie
opravnéhoprostriedku.Podľanázoruobžalovanéhovzdaniesaprávanapodanieodvolanianiejemožné
vziať späť, preto navrhol odvolanie prokurátorky zamietnuť podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného a prokurátorky, prokurátor krajskej
prokuratúry právom konečného návrhu zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch odvolania podriadenej

prokurátorky a navrhol rozhodnúť spôsobom tam uvedeným. Odvolanie obžalovaného navrhol podľa §
319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného zotrval na dôvodoch ich odvolania
a odvolanie prokurátorky okresnej prokuratúry navrhol zamietnuť podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku,
pretože bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala.

Krajský súd ako odvolací súd, na podklade podaných oboch odvolaní, ktoré mu spolu so spisom
boli predložené dňa 01. augusta 2023, nezistiac dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa
§ 316 odseku 3 Tr. poriadku, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06. septembra 2023, za splnenia
všetkých procesných podmienok pre jeho vykonanie, preskúmal postupom podľa § 317 odseku 1 Tr.
poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

im predchádzalo a uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátorky bolo podané po tom, ako sa
odvolania výslovne vzdala a odvolanie obžalovaného, hoci bolo podané oprávnenou osobou, včas i na
správnom mieste, nie je dôvodné.
Vo vzťahu k podanému odvolaniu prokurátorky okresnej prokuratúry krajský súd zistil, že námietky
obžalovanéhosúvcelomrozsahuopodstatnené,keďžedošlonielenkpochybeniuprokurátorkyokresnej

prokuratúry, prítomnej pri vyhlasovaní napadnutého rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 19. júna
2023, ale aj k pochybeniu samosudkyne okresného súdu, a to pri protokolácii zápisnice z hlavného
pojednávania, ktorej obsah je v rozpore so skutočnosťou. Zo zvukovej nahrávky hlavného pojednávania
posudzovanej trestnej veci, ktoré okresný súd vykonal dňa 19. júna 2023 skutočne vyplýva, že prítomnáprokurátorka po tom, ako bola vyzvaná na vyjadrenie sa k opravnému prostriedku uviedla, že sa vzdáva
práva podať odvolanie. Následne bol vyzvaný obžalovaný, ktorý uviedol, že si ponecháva lehotu na
podanie opravného prostriedku, pričom zvukový záznam týmto vyjadrením končí. Každopádne do tohto

momentu sa priebeh hlavného pojednávania v časti vyjadrenia prokurátorky k opravnému prostriedku
nezhoduje s vyhotovenou zápisnicou. Krajský súd môže len predpokladať (keďže ďalší priebeh už nie
je zaznamenaný a v zápisnici presný priebeh nie je zachytený), že k zmene vyjadrenia prokurátorky
k opravnému prostriedku došlo až následne, t. j. tak ako ho opísal obžalovaný v písomnom vyjadrení
k odvolaniu prokurátorky. V každom prípade je nesporné, že prokurátorka sa jasne a zreteľne, a teda

výslovne vyjadrila, že sa vzdáva práva podať odvolane a takéto vyhlásenie je neodvolateľné, t. j. nie je
možné právne účinne po tomto úkone opätovne odvolanie podať, preto krajský súd písomné odvolanie
prokurátorky podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku zamietol.
Na druhej strane krajský súd zamietol aj odvolanie obžalovaného, a to v súlade s ustanovením § 319
Tr. poriadku, pretože nebolo dôvodné. Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd totiž zistil, že
prvostupňový okresný súd, vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu a následného právneho

posúdenia konania obžalovaného, teda výroku o vine, ktorý nebol napadnutý odvolaním, a ktorého
správnosť krajský súd by ani nemohol preskúmavať z dôvodu, že prvostupňový okresný súd na hlavnom
pojednávaní právoplatne prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písm.
b) Tr. poriadku v zmysle § 257 odsek 7, odsek 8 Tr. poriadku, nepostupoval v súlade s Trestným
zákonom, keď pri úvahách o uložení primeranej výmery trestu obžalovanému, nevyhodnotil dôkladne

všetky okolnosti majúce na výmeru a druh trestnoprávnej sankcie v zmysle všeobecných zásad na
ukladanie trestov podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona priamy vplyv, a teda najmä spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a v neposlednom rade
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, čo vyústilo do chybného záveru, a to uloženia
obžalovanému až príliš zhovievavého a neprimerane mierneho trestu odňatia slobody. Krajský súd

sa absolútne nestotožnil s odvolacími námietkami obžalovaného, že jeho vyhlásenie o vine okresný
súd nedôsledne zohľadnil pri výmere trestu, najmä preto, že táto skutočnosť sa výrazne prejavila
v aplikácii dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) a písm. n) Tr. zákona, a následne už
nemal akým spôsobom prvostupňový súd k vyhláseniu o vine obžalovaného dôraznejšie pristúpiť.
Práve naopak, v posudzovanej trestnej veci nebolo dôsledne prihliadnuté práve na tie zistené okolnosti,

ktoré svedčali v neprospech obžalovaného, predovšetkým na to, že obžalovaný opakovane pácha
verbálnu násilnú trestnú činnosť v takom krátkom časovom slede za sebou, že možno hovoriť takmer
o nepretržitom páchaní trestnej činnosti, pričom ani trestné konania vedené proti nemu, ani postupne
mu ukladané a vymerané najprísnejšie druhy trestov – tresty nepodmienečné, t. j. spojené s priamym
výkonom v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody neviedli k želateľnej náprave obžalovaného,

práve naopak úplne sa minuli preventívnemu aj represívnemu účinku. Vzhľadom však k nepodanému
odvolaniu zo strany prokuratúry, resp. k nepodaniu odvolania zákonným spôsobom, nemohol krajský
súd obžalovanému trest sprísniť v odvolacom konaní, nakoľko by to bolo v rozpore so zásadou zákazu
reformatio in peius (zákazu zmeny k horšiemu) priamo vyplývajúcou z ustanovenia § 322 odsek
3 Tr. poriadku. Rovnako sa krajský súd nestotožnil ani s nesúhlasným stanoviskom obžalovaného

kuloženiuochrannéhodohľadu,pretoženatakétorozhodnutiesúduprvéhostupňabolisplnenézákonné
podmienky, pretože táto tzv. nútená postpenitenciárna starostlivosť počas 18 mesiacov v jeho prípade
je skutočne potrebným a nevyhnutným opatrením určeným na dovŕšenie jeho nápravy.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.