Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 4, 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323200173
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:2323200173.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom, v právnej veci žalobcu:

BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, v konaní
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom
Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanej: K. D., E.. XX.XX.XXXX, I. A. XXX, o určenie neúčinnosti
právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený
pod číslom K. XXXX/XXXX dňa 13.7.2021 uzavretá medzi predávajúcim P. L., E.. XX.XX.XXXX,
J. I. A. XXX a žalovanou ako kupujúcou na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na P. Č.. XXX Z. D.. Ú.. A. ako rodinný dom so s.č. XXX, postavený
na parc. reg. "C" č. XXX W. Z.. X.. ". Č.. XXX-Y. Z. W. E. F. K. XXX A., v spoluvlastníckom podiele 1/1
je voči žalobcovi neúčinná.

II. Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.01.2023 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd určil, že Kúpna zmluva č. K.-XXXX/XXXX, ktorej vklad bol povolený dňa 13.07.2021 medzi
prevodcom P. L., trvale bytom A. XXX a nadobúdateľom K. L., X.. L., I. A.Á. XXX, na základe ktorej došlo

k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam: rodinný dom súp. č. XXX, Z. E. Z.. X.. „. Č.. XXX W.
Z.. X.. „. Č.. XX - Y. Z. W. E. F. K. XXX A., Y. E. P. Č.. XXX, K. F. Ú. M., katastrálny odbor, pre k.ú. A.,
F. A., F. M. K. podiele 1/1, je voči žalobcovi právne neúčinná.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca nadobudol pohľadávku voči dlžníkovi P. L. F. Z. K. - Z. I., W..S..
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok. Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 36OdK/426/2021 bol
vyhlásený konkurz na majetok P. L., E.. XX.XX.XXXX, J. I. A. XXX (ďalej len „dlžník“). Dlžník kúpnou

zmluvou previedol svoj nehnuteľný majetok (citovaný v bode 1. odôvodnenia) na žalovanú, pričom k
prevodu došlo polroka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, na základe ktorej skutočnosti je
možné vyvodiť záver o nie poctivom zámere a úmysle dlžníka predmetným prevodom poškodiť žalobcu
ako jeho veriteľa tým, že prevodom vylúčil prevádzané nehnuteľnosti z konkurznej podstaty, z ktorej by
pohľadávka žalobcu bola uspokojená. Dlžník previedol nehnuteľnosti na svojho rodinného príslušníka,
svoju sestru, (žalovanú), ktorá okolnosť svedčí o tom, že dlžník mal úmysel poškodiť žalobcu a vymaniť
nehnuteľnosti z konkurznej podstaty. Žalovaná musela mať vedomosť o úmysle dlžníka, nakoľko sa

jedná o blízkeho príbuzného a už v dobe prevodu musel mať dlžník ako i žalovaná vedomosť, resp.
úmysel podať návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Navyše žalovaná a dlžník bývajú v jednom
dome, tak úmysel jednej strany musel byť známy druhej strane.3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, a to úverovou zmluvou, zmluvou o postúpení

pohľadávky, P. Č.. XXX Z. D..Ú.. A., Kúpnou zmluvou V 3038/2021 zo dňa 11.02.2021, výpoveďou
zástupcu žalobcu, uznesením F. S. J. S.. Y.. XXOdK/XXX/XXXX zo dňa 18.01.2022 a zistil nasledovný
skutkový stav:

5. Právny predchodca žalobcu Z. I., W..S.. B. XX.XX.XXXX Q. S. B. Y. F. Ú. Č.. XXXXXXXXXX, na

základe ktorej Z. I., a.s. poskytla dlžníkovi úver vo výške 1.000,- eur, pričom dlžník sa zaviazal
úver Z. I., W..S.. splatiť v mesačných splátkach. Dlžník si svoju povinnosť riadne neplnil, čím
vznikla pohľadávka Z. I., W..S.. K. B.. E. Z.Š. I., a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02
Bratislava, IČO: 31 340 890 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1/2012 postúpila pohľadávku
dlžníka postupníkov, spoločnosti BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, so sídlom Arch. Makarlou
& Kalogralón 4, Nicolaldes Sea, View City, 9 th Floor, Fiat/Office 903-906, Block A-B, P.C., 6016,

Larnaca, Cyprus, č. registrácie HE 275225. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.01.2013
uzavretou medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a spoločnosťou
PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníkom bola postúpená pohľadávka na spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o..
Na základe Zmluvy o zlúčení došlo dňa 09.08.2017 k zlúčeniu spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. a
spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s., pričom spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. sa

stala nástupníckou spoločnosťou spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., ktorá zanikla, čím sa spoločnosť
BENCONT COLLECTION, a.s. stala novým veriteľom.

6.Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. XXOdK/XXX/XXXX Y. B. XX.XX.XXXX I. K. D. E. A. B.
P. L., E.. XX.XX.XXXX, J. I. A. XXX.

7. Kúpnou zmluvou K. XXXX/XXXX Y. B. XX.X.XXXX, v zmysle ktorej bol povolený vklad vlastníckeho
práva žalovanej dňa XX.X.XXXX - K. XXX/XX D..Ú.. A., brat žalovanej, previedol na žalovanú svoje
vlastnícke právo zodpovedajúce jeho podielu k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na P. Č.. XXX Z. D..
Ú.. A., W. J.: X. B. S. S..Č.. XXX, Z. E. Z.. X.. ". Č.. XXX W. Z.. X.. ". Č.. XXX-Y. Z. W. E. F. K. XXX A..

Daná skutočnosť vyplýva aj z pripojeného Listu vlastníctva č. XXX, D. Ú. A., F. A., kde je žalovaná
zapísaná ako podielová spoluvlastníčka a titul nadobudnutia je uvedená D. Y. K.-XXXX/XXXX, K. Z. B.
XX.X.XXXX - Č..Y.. XXX/XXXX.

8.Zástupca žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 5.9.2023 v celom rozsahu zotrval

na podanej žalobe a žiadal, aby súd určil, že napádaný právny úkon a to kúpna zmluva týkajúca
sa špecifikovaných nehnuteľností, ktorej vklad bol povolený pod K. XXXX/XXXX, a ktorá sa týkala
nehnuteľností zapísaných na P. Č.. XXX Z. D.. Ú.. A., je voči nemu neúčinný. Zároveň doplnil, že
tvrdenia žalobcu žalovaná v priebehu celého konania nijako nespochybnila. Jej správanie je možné
vyhodnotiť ako pasívne.

9.Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky
zákonník“),veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5,
ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má
veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo

ak už bol uspokojený.

10.Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobi
lv posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch

rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

11.Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol

veriteľdlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom aa) osobou jemu
blízkou ( § 116 a 117),b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a)
majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,c) právnickou osobou, v
ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnehoorgánu, prokuristom alebo likvidátorom,d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene
c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,keď sa uskutočňuje tento právny úkon,alebo ktorý dlžník urobil
v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebod); to však neplatí, ak

druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmyseldlžníka ukrátiť svojho
veriteľa.právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom
alebo

12.Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ

žalobou.

13.Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

14.Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je

právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

15.Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a

manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

16.V konaní nebolo sporné, že brat žalovanej, teda dlžník, kúpnou zmluvou previedol na žalovanú
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území A., F. M., F. A., Y. E. P. XXX, Z. K. K. Z. Ž.

I. Z. B.W. XX.X.XXXX Z. K. XXXX/XXXX.

17.Odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, že právne úkony dlžníka, pokiaľ ukracujú
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môžu byť veriteľom napadnuté na súde odporom.
Cieľom odporovacej žaloby je dosiahnuť rozsudok súdu, ktorým sa právny úkon dlžníka vyhlási za

právne neúčinný. Prostredníctvom odporovateľnosti sa poskytuje teda ochrana veriteľovi pred právnymi
úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku, a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti,
aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka riadne a včas uspokojená.

18.Podstata občianskoprávnej odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon,

ktorému veriteľ odporuje, stráca za stanovených podmienok právnu účinnosť ( §42a ods. 1 a § 42b ods.
4 OZ).Táto neúčinnosť nemá všeobecnú povahu, ale pôsobí iba vo vzťahu k veriteľovi, avšak vo vzťahu
k ostatným subjektom zostávajú účinky právneho úkonu zachované. Preto hovoríme v tomto prípade,
že právnym dôsledkom odporovania právneho úkonu dlžníka je relatívna neúčinnosť právneho úkonu.
To, že právny úkon napadnutý odporom zostáva platným právnym úkonom, znamená, že vyvolal všetky

predvídanéprávnenásledky,akojenajmäprevodvlastníctvadlžníkakvecinatretiuosobu.Ibavpomere
medzi veriteľom a treťou osobou (ktorá od dlžníka nadobudla vlastníctvo k prevedenej veci) sa na tento
právny vzťah hľadí, ako keby k právnemu úkonu vôbec nedošlo a jeho účinky, avšak iba v tomto vzťahu,

19.Dôvodom podania odporovacej žaloby je existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi.

Dlžník nie je síce stranou sporu o odporovateľnosti, avšak hmotnoprávnou podmienkou pre podanie
odporovacej žaloby je to, že dlžník urobil v prospech tretej osoby odporovateľný úkon, ktorým sa zbavil
majetku s úmyslom ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky svojho veriteľa.

20.Základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti je skutočné ukrátenie veriteľa. Ukrátením

veriteľa je odňatie možnosti, aby sa jeho pohľadávka mohla reálne uspokojiť z majetku dlžníka. K tomu
smerujú odporovateľné právne úkony dlžníka s treťou osobou. Ide o také právne úkony, ktoré vedú k
zmenšeniu majetku dlžníka a ak má v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku súčasne za následok,
že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka (na základe exekúcie),
hoci, nebyť týchto úkonov, by sa mohla z majetku dlžníka inak uspokojiť.

21.Preukázanie úmyslu dlžníka je jednou z najzložitejších a najpodstatnejších otázok odporovateľnosti
právneho úkonu v konkrétnom prípade. Preukázanie úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti
vtedy, ak sú „druhou stranou“ osoby blízke dlžníkovi. V takomto prípade sa úmysel dlžníka ukrátiť svojhoveriteľa predpokladá a závisí od osôb blízkych dlžníkovi, aby preukázali opak (t. j. že úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľa nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať).

22.Poslednou podmienkou odporovateľnosti je subjektívna stránka osôb, na ktoré dlžník previedol svoj
majetok s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa. Ide o osoby, ktoré mali z odporovateľného právneho úkonu
dlžníka prospech. Vo vzťahu k osobám blízkym dlžníkovi sa za odporovateľný považuje nielen právny
úkon, ktorý s nimi priamo urobil dlžník (spravidla darovacia zmluva alebo fingovaná kúpna zmluva), ale
aj právny úkon, ktorý dlžník urobil v ich prospech (napr. na základe zmluvy v prospech tretej osoby

podľa§ 50 OZ).

23.Odporovacia žaloba smeruje voči osobe, na ktorú dlžník previedol svoj majetok, a ktorá mala
prospech z právneho úkonu dlžníka. Pojem „prospech“ použitý v ustanovení § 42a ods. 2 OZ nemožno
vyložiť tak, že zahŕňa iba bezodplatné presuny majetku a vylučuje z možnosti odporovať odplatné právne
úkony (napr. kúpnu zmluvu).

24.Povinnou osobou môže byť i osoba blízka dlžníkovi. Osoby blízke dlžníkovi vymedzuje ustanovenie
§116 OZ. Sú nimi jeho príbuzní v priamom rade, súrodenci, manžel, ako aj iné osoby, ktoré sú k dlžníkovi
v pomere rodinnom alebo obdobnom, ak by ujmu, ktorú utrpel dlžník alebo taká osoba, druhý z nich
dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu.

25.Predpoklad vedomosti blízkej osoby o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa vychádza z toho, že v prípade
blízkych osôb zákon predpokladá vedomosť týchto osôb o úmysle dlžníka. Zákonodarca tu vychádza z
toho, že medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami existujú pevné rodinné väzby, príp. tieto osoby žijú
s dlžníkom v úzkom majetkovom, resp. spotrebnom spoločenstve, ktorého členovia vzájomne poznajú

svoje majetkové pomery.

26.Osoba blízka dlžníkovi sa môže podľa ustanovenia § 42a ods. 2 OZ ubrániť odporovacej žalobe,
len ak preukáže, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa odporovateľným právnym úkonom nevedela
a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula „náležitú starostlivosť“ na poznanie tohto dlžníkovho

úmyslu. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala vzhľadom
na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby
dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol v dobe odporovateľného právneho úkonu, z jeho výsledkov
poznala (t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela).

27.Úspešná obrana osoby blízkej dlžníkovi podľa ustanovenia § 42a ods. 2 OZ spočíva nielen v jej
tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla
vedieť,aleajvtvrdeníapreukázanítoho,žeotomtoúmyslenevedelaaaninemohlavedieť,hocivyvinula
„starostlivosť“ na spoznanie tohto úmyslu dlžníka, pričom išlo o „náležitú starostlivosť“. Vynaloženie
náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala so zreteľom na okolnosti prípadu

a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť
veriteľa, ktorý tu v čase odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z jej výsledkov
spoznala (t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela).

28.Zákon teda od osoby blízkej dlžníkovi vyžaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri

právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon
neukracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony (neprijímala podľa nich plnenia)
na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade, že sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho
úkonu od dlžníka nadobudla.

29.Súd je toho názoru, že právny úkon, a to kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanou ako kupujúcou
a jej bratom ako predávajúcim, ktorý je dlžníkom žalobcu v zmysle úverovej zmluvy, je úkonom, ktorým
došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa - žalobcu, nakoľko sa ním brat žalovanej (dlžník),
vzdal majetku,zktoréhobyžalobcaakoveriteľmoholbyťuspokojený.Žalobcauniesolbremenotvrdenia

a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkov právny úkon ukracuje uspokojenie jeho pohľadávky.30.Žalobca preukázal aj existenciu jeho vymáhateľnej pohľadávky, a to predložením Zmluvy o úvere
Č.. XXXXXXXXXX Y. B. XX.X.XXXX uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu, Z.J. I., W..S..
a dlžníkom (bratom žalovanej).

31.V prípade právneho úkonu, ktorým bol žalobca ako veriteľ dlžníka ukrátený, bol tento urobený medzi
dlžníkom a jeho sestrou, teda blízkymi osobami v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Žalovaná
sa mohla odporovacej žalobe ubrániť len ak by preukázala, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa ani
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Žalovanej sa nepodarilo preukázať, že ani pri náležitej

starostlivosti nemohla rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, keď dôkazné bremeno na preukázanie
tejto skutočnosti bolo na jej strane.

32.Súd poukazuje, že v danej právnej veci vzhľadom na to, že ide o osoby blízke, sa úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa - žalobcu a vedomosť žalovanej o tomto úmysle predpokladá, prezumuje. Bolo
na žalovanej preukázať, že úmysel jej brata ako dlžníka ukrátiť žalobcu nemohla v čase urobenia

odporovaného právneho úkonu - uzatvorenia kúpnej zmluvy, ani pri vyvinutí náležitej starostlivosti
rozpoznať.

33.Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala vzhľadom na
okolnosti prípadu s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť, aby úmysel dlžníka

ukrátiť veriteľa, ktorý v čase odporovaného právneho úkonu musel byť, z ich výsledku spoznala.
Nie je pritom významné, či dlžník plnil týmto právnym úkonom svoj morálny alebo právny záväzok.
Zákonná požiadavka náležitej starostlivosti znamená, že osoba ktorá s dlžníkom odporovaný právny
úkon uzatvorila, sa mala presvedčiť o tom, že právny úkon neukracuje dlžníkovho veriteľa. Vyžaduje sa
teda aktívne konanie takejto osoby, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa z jeho dôsledkov poznala.

34.Dané skutočnosti však žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, k žalobe sa nevyjadrila.

35.Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

36.Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38.V danom prípade súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a preto žalobcovi voči žalovanej priznal nárok
na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalobca, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení