Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 11, 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119200361
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5119200361.3

Uznesenie

2
4C/2/2019
Okresný súd Žilina, v právnej veci žalobcov 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, 2/ D. C., nar. XX.X.XXXX,
obaja bytom E., F. XX/X, adresa na doručovanie: E., G. XXXX/XX, právne zastúpených Advokátska
kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého 17, proti žalovanému A. H.

G., nar. X.X.XXXX, bytom E., G. XX/X, o ochrana vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

6
4C/2/2019
I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcom v rade 1/ a 2/ na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

6
4C/2/2019
1. Žalobcovia sa domáhali žalobou doručenou súdu dňa 11.01.2019, aby súd uložil žalovanému

povinnosť odstrániť z obvodového múru stavby domu č.s. XX na pozemku KNC č. XX, zapísanej na LV
č. XXXX k.ú. E., na hranici s pozemkom KNC č. XX, zapísaným na LV č. XXXX k.ú. E., okno o rozmere
600*1800 mm a stavebný otvor zamurovať. Uplatnili si náhradu trov konania.

2. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 4C/2/2019-153 zo dňa 12.11.2021 žalobu zamietol. Žalovanému
priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Krajský súd v Žiline

uznesením sp. zn. 10Co/148/2022 zo dňa 13.06.2023 na základe odvolania žalobcov rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.07.2023, žalobcovia prostredníctvom právneho
zástupcu vzali žalobu v celom rozsahu späť. Späťvzatie svojej žaloby neodôvodnili.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) žalobca môže vziať
žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.7. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či
už celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a
o veci meritórne nerozhodol. Súd doručil žalovanému späťvzatie predmetnej žaloby a vyzval ho, aby
sa k späťvzatiu návrhu vyjadril. Žalovaný sa k späťvzatiu žaloby nevyjadril, pričom bol poučený, že v

prípade, že sa k späťvzatiu žaloby nevyjadrí, súd bude predpokladať, že nemá námietky. Na základe
uvedeného súd v zmysle § 145 CSP v spojení s § 146 CSP konanie zastavil.

9. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

10. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Podľa § 256 ods. 1. CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

12. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14. Žalobcovia podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.07.2023, zároveň navrhli, aby súd
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Tento svoj návrh neodôvodnili.

15. K návrhu žalobcov, aby súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán, sa žalovaný na výzvu
súdu nevyjadril.

16. Žalobcovia sa týmto, podľa súdu, domáhali aplikácie § 257 CSP.

17. Trovy konania vynaložené v zmysle § 251 CSP znáša strana sporu alebo trvale zo svojho, alebo
má nárok na ich náhradu. Kým povinnosť znášať trovy konania je primárnou a všeobecne nákladovou

povinnosťou, povinnosť nahradiť trovy je obmedzená na prípady, keď boli splnené určité, zákonom
vymedzené okolnosti. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z
jehopovahy,keďstranysporustojaprotisebeajenamieste,abystrana,ktorávsporesosvojímnárokom
zvíťazila, dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom
sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Porazenej strane takto potom vzniká

povinnosť nahradiť trovy konania víťaznej strane. Ak nie sú tieto okolnosti splnené, strana nemá na
náhradu trov konania nárok a vynaložené trovy znáša zo svojho. Zásada úspechu v spore sa premietla
v ustanovení § 255 CSP ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania.

18. Zásada úspechu vo veci je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Bola

transformovaná do ustanovenia § 256 CSP a znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán,
ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by
pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená súdom tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa
prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie

však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v
ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (napr. späťvzatie) a dôsledkom je vznik trov protistrany.
Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom vo veci nemôže byťmeritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť
nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

19.Priposudzovanínárokunanáhradutrovkonaniavspojenís§256ods.1CSPjesúdpovinnýskúmať,
či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu o tom, že je splnený
predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené predpoklady na
aplikáciu § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa). Súd za daných okolností napriek procesnému
zavineniu vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa.

20. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania.
Aplikácia § 257 CSP musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy
výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje
kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.

Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. V zmysle
ustálenej judikatúry (napr. uznesenia NS SR sp. zn.: 2MCdo 17/2009, 5Cdo 67/2010, 3MCdo 46/2012)
nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle
svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy

konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým
druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často (dôvody) vyskytujú, a tento dôvod
je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii § 257 dochádza
aj z aspektov sociálnych. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť
v akomkoľvek sporovom konaní. Slúži toto ustanovenie na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé,

aby ten kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy dostal
náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti úspešne vynaložil.

21. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí
vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci Ustanovenie § 150 O.s.p. (v súčasnosti §

257 - pozn. súdu) preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady
rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy
musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým,
sociálnym,osobnýmaďalšímpomeromvšetkýchúčastníkovkonaniaajepotrebnévziaťdoúvahynielen

pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia
najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú
tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania
apod. - viď NS SR 5Cdo/67/2010.

22. V danom prípade sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania v zmysle § 256
ods. 1 CSP žalovanému proti žalobcom, keďže platí, že späťvzatím návrhu na začatie konania procesne
zavinili zastavenie konania. Zároveň je tak i vytvorený priestor pre prípadnú aplikáciu § 257 CSP, aby
súd ak dôjde k záveru, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre tieto náhradu celkom
alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného

zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP slúži
nariešeniesituácie,vktorejjenespravodlivé,abyten,ktodôvodnebránilsvojeporušenéaleboohrozené
práva alebo právom chránené záujmy, dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti úspešne vynaložil.
Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a
jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči

účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

23. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (viď už uvedené rozhodnutia 2MCdo
17/2009,5Cdo 67/2010, 3MCdo 46/2012, ale napr. aj 5MCdo/17/2010) ustanovenie § 150 O.s.p., a teda
v súčasnej právnej úprave mu korešpondujúce ustanovenie § 257 CSP nemožno vykladať tak, že možno

kedykoľvekbezohľadunazákladnézásadyrozhodovaniaonáhradetrovkonanianepriznaťnáhradutrov
úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí
aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné
prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkovkonania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je
nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva)

na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

24. Súd rozhodujúc o nároku na náhradu trov konania pri jeho zastavení na základe späťvzatia žaloby je
tak, z hľadiska aplikácie ustanovenia § 257 CSP, povinný posúdiť celý komplex okolností relevantných
pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Aby súd tento

komplex mohol zodpovedne posúdiť, musí nevyhnutne najskôr poznať všetky doň patriace okolnosti,
pretože len na tomto základe môže potom so znalosťou veci niektorým z nich priznať prioritu pred
ostatnými.

25.Aplikácie§257CSPsadovolávajúcižalobcoviavýnimočnosťprípaduzhľadiskaaplikácie§257CSP
nijak neodôvodnili. Svoje osobné, majetkové a sociálne pomery, aj keď právne zastúpení advokátom,

vôbec neozrejmili, aj keď sa jedná o ďalšiu okolnosť významnú pri skúmaní splnenia podmienok pre
možnosť rozhodnutia o náhrade trov konania podľa 257 CSP. Neozrejmili ani tie isté pomery na strane
žalovaného.

26. Súd tak pre právne posúdenie veci z hľadiska aplikácie ustanovenia § 257 CSP nemal na prípadné

jeho použitie dostatok dôvodov s poukazom na potrebnosť posúdenia celého komplexu okolností
relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Aby
súd tento komplex mohol zodpovedne posúdiť, musí nevyhnutne najskôr poznať všetky doň patriace
okolnosti, pretože len na tomto základe môže potom so znalosťou veci niektorým z nich priznať
prioritu pred ostatnými. Súd výnimočnosť prípadu z hľadiska aplikácie ustanovenia § 257 CSP nemohol

vzhliadať/vidieť len v okolnostiach danej veci. Súd nemal priestor zaoberať sa ďalšími okolnosťami,
významnými z hľadiska rozhodovania podľa § 257 CSP, ktorými sú najmä osobné, majetkové sociálne
pomery účastníkov konania, tieto okolnosti zostali súdu neznáme, teda nebolo dostatočne/dôsledne
konkretizované, v čom ide o výnimočný prípad a v čom sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa z
hľadiska § 257 CSP.

27.Zákonv§257CSPnestanovujepodmienkyaplikácietohtoustanoveniatak,žebymuselibyťzároveň
splnené všetky relevantné dôvody, a že teda pri absencii čo i len jedného z nich už neprichádza aplikácia
tohto ustanovenia do úvahy. Civilný sporový poriadok tu ponecháva na voľnú úvahu súdu, ako posúdi
relevantné okolnosti. Aby však súd mohol zodpovedne posúdiť celý komplex dôvodov významných z

hľadiskaustanovenia§257CSP,musínevyhnutnenajskôrpoznaťvšetkydoňpatriaceokolnosti,pretože
len na tomto základe môže potom so znalosťou veci niektorým z nich priznať prioritu pred ostatnými
(porovnaj tiež rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 5/2006 a sp. zn. 5 MCdo 17/2010).

28. V danom prípade súd, rozhodujúc o návrhu žalobcov na aplikáciu na daný spor § 257 CSP a

vychádzajúc len z nimi uvedených okolností ako i okolností zrejmých z obsahu súdneho spisu, nemal
priestor zistiť v celej šírke komplex všetkých okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov
konania podľa tohto ustanovenia, preto podľa tohto výnimočného ustanovenia nepostupoval a o nároku
na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1. CSP a § 262 ods. 1
CSP, ktoré ustanovenie ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo
byť zastavené. Zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného
výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci
samej. V danej veci procesne zavinili zastavenie konania žalobcovia, nakoľko po podaní žaloby na súd

navrhli konanie zastaviť. Žalobcovia nepreukázali, že žalobu zobrali späť pre správanie žalovaného,
ani že bola podaná dôvodne. Vzhľadom na uvedené je procesné zavinenie na zastavení konania na
strane žalobcov a žalovanému tak prináleží náhrada trov konania a súd rozhodol tak, ako je uvedené
v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

64C/2/2019
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).