Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. august 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/95/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208216249
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1208216249.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu First information systems, s.r.o.,
Andreja Kmeťa 316/16, 010 01 Žilina, IČO: 31 638 937, proti žalovanému Slovanet, a.s., Záhradnícka
151, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinova, IČO: 35 954 612, o zaplatenie 21.930,16 EUR s
príslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIIč.k.22Cb/261/2009-780
zo dňa 9.3.2020, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/261/2009-780 zo dňa
9.3.2020 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal
voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že predmetom konania je zaplatenie sumy 21.930,16 EUR
s prísl. (vyplývajúcej z 12 faktúr) ako ceny diela (systém RSV) v zmysle zmluvy o dielo č. 4/2006/
RSV zo dňa 1.9.2006. Žalobca ako zhotoviteľ diela tvrdí, že riadne vyhotovil predmetné dielo, avšak

odstúpil od uvedenej zmluvy podaním zo dňa 1.7.2008 z dôvodu, že si žalovaný neplnil svoje zmluvné
povinnosti platiť za dodané dielo a výkony (faktúry vystavené žalobcom). Na druhej strane žalovaný
tvrdí, že žalobca dielo nevykonal riadne a v súlade s jeho požiadavkami. Toto nebolo nikdy uvedené
do ostrej prevádzky a zo zariadení žalovaného bolo odinštalované. Okrem toho žalovaný uviedol,
že žalobcovi uhradil za predmetné dielo spolu sumu 45.309,92 EUR. Súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žalobný nárok je nedôvodný z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v konaní žalobcom.
Žalobca v konaní relevantným spôsobom nepreukázal, že vykonal dielo v zmysle uzavretej zmluvy

riadne, t.j. spôsobom, aby bolo schopné naplniť cieľ zmluvy: zaviesť do užívania manažérsky systém
riadenia stavebnej výroby vo firme PRODISTAV, s.r.o. a EZ-ELEKTROMONT, a.s. (článok II zmluvy),
resp. dodať a zaviesť do užívania systém RSV (článok IV bod 1 zmluvy). Z obsahu spisu je zrejmé,
že dielo nebolo nikdy zavedené do užívania, čím argumentoval žalovaný a čo potvrdil aj ustanovený
znalec. Doručením podania žalobcu zo dňa 1.7.2008 žalovanému, ktorým odstúpil od zmluvy z dôvodu
neuhradenia vystavených faktúr došlo k zániku zmluvy, čím žalobcovi vznikol nárok na úhradu všetkých
nákladov, ktoré mu v súvislosti s plnením zmluvy vznikli do doby jeho odstúpenia od zmluvy. Žalobca

tieto náklady výslovne nešpecifikoval, len si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie úplnej ceny
diela v zmysle 12 vystavených faktúr. Ak žalobca ako zhotoviteľ požaduje úplné zaplatenie ceny diela,
musí dostatočným spôsobom preukázať, že dielo bolo vykonané riadne a v súlade so zmluvou, teda
s požiadavkami žalovaného (objednávateľa). K uvedenému však nedošlo, nakoľko žalobca do spisunezaložil žiaden dôkaz, že dokončené dielo odovzdal žalovanému, že tento ho prevzal a že dielo
fungovalo na naplnenie cieľa a predmetu zmluvy (v spise absentuje akceptačný a odovzdávací protokol,
ktorý zmluva predpisuje). Na preukázanie kvality a fungovania vykonaného diela, bol preto v konaní

ustanovený znalec Ing. Kaštieľ, ktorý vo svojom posudku výslovne uviedol, že predmetné dielo z
technického hľadiska vykonané bolo, avšak z hľadiska projektového riadenia (procesu dodania) nebolo
dodané plne v súlade s ustanoveniami požadovanými zmluvou. Znalec taktiež identifikoval niekoľko
vád, avšak v čase vypracovania posudku nebolo možné potvrdiť, či sa tieto vady vyskytovali aj v čase
dodávania diela. Dospel k záveru, že nainštalovaný systém RSV síce bol implementovaný v súlade s

účelom v zmluve, avšak v konečnom dôsledku nebol fakticky uvedený do užívania. Hoci čerpal niektoré
údaje z účtovného programu HELIOS, mohol systém RSV fungovať bez vád aj v prípade, ak HELIOS
vykazoval vady, avšak bez neho nemohol fungovať v súlade s dohodnutým účelom samostatne.

3. Súd prvej inštancie mal zo znaleckého posudku preukázané, že žalobca nedodal dielo žalovanému
plne v súlade s uzavretou zmluvou. Za účelom objasnenia záverov uvedených v posudku bol znalec

predvolaný na pojednávanie, na ktorom výslovne potvrdil, že proces implementácie predmetného
programu nebol dodržaný v zmysle zmluvných ustanovení, tzn. implementácia mala byť zakončená
akceptačným listom zo strany objednávateľa, ktorá v spise chýba a chýbajú aj pri faktúrach podpísané
výkazy prác. Taktiež nebol podpísaný ani odovzdávací protokol. Vyslovil názor, že bremeno preukázania
funkčnosti systému spočíva na dodávateľovi. V zmysle písomných podkladov nedošlo k ostrej

prevádzke. Systém, ktorý bol predmetom objednávky, do užívania daný nebol v zmysle akceptácie
a užívania. Pripustil, že vady programu HELIOS mohli ovplyvniť funkcionalitu systému RSV, ktorý je
predmetom sporu. Výslovne konštatoval, že v zmysle zmluvy nebol systém RSV dodaný riadne. K
implementácii softvéru došlo, avšak k akceptačnému testovaniu nedošlo. Poukázal na fakt, že chýbajú
dokumenty, ktoré zmluva predvída a tieto mu neboli dodané (napr. implementačná analýza, testovacia

prevádzka, akceptačné jednanie, a i.), preto sa nevedel vyjadriť, v akej fáze sfunkčnenia diela nastal
problém. Tým pádom ani nebolo možné posúdiť, prečo dielo nebolo prevzaté. Systém RSV fungoval do
tej miery, že žalovaný sa mohol do neho prihlásiť, vedel otvárať obrazovky, avšak údaje, ktoré sa v ňom
zobrazovali mohli a nemuseli byť správne. Z dostupných dôkazov nie je možné preukázať, či systém
RSV fungoval alebo nefungoval v zmysle požiadaviek objednávateľa. Zhodnotil, že z dokumentov,

ktoré mal k nahliadnutiu, nie je možné jednoznačne povedať, do akej miery to fungovalo. V zmysle
uvedeného súd dospel k záveru, že objektívne chýbajú dôkazy, na základe ktorých by bolo možné
uzavrieť, do akej miery bolo vykonané dielo funkčné, preto podľa názoru súdu by bolo neefektívne ďalšie
navrhovanédokazovanie,napr.výsluchomp.S.J.,ktorýbymalpodľažalobcupreukázať,žeakceptačné
testovacie záležitosti prebehli. Dôkaz o akceptačnom jednaní (ukončenie testovacej prevádzky) je len

jeden z mnohých, ktoré v zmysle zmluvy chýbajú a na ktoré poukázal znalec. Ak by sa aj navrhovaný
svedok vyjadril pozitívne k akceptačnej testovacej prevádzke, nepostačovalo by to na preukázanie
riadneho dodania diela v zmysle zmluvy. Z výsluchu znalca sa súd uistil v závere, že predmet zmluvy
nebol naplnený, nakoľko dielo nebolo uvedené do ostrej prevádzky, nebolo dané do užívania v zmysle
akceptácie a čo potvrdil znalec v znaleckom posudku ako aj pri výsluchu: dielo nebolo dodané riadne

v zmysle zmluvy.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že keďže dielo nebolo riadne dodané v zmysle zmluvy, žalobcovi ani
nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie ceny v zmysle faktúr, na ktoré sa v žalobe odvoláva. V zmysle
záverov znaleckého dokazovania nie je ani možné v súčasnosti určiť, do akej miery bolo dielo vykonané

a funkčné, preto nebolo možné ani bezpochyby ustáliť výšku nákladov, ktoré žalobcovi v súvislosti
s plnením zmluvy vznikli do doby jeho odstúpenia od zmluvy v zmysle článku XV bod 5 zmluvy.
Žalovaný pripravil vykonané a nepoužité dielo žalobcovi na vrátenie, ten si ho ale neprebral. V dôsledku
neunesenia dôkazného bremena žalobcu v konaní súd má za to, že žalovaný nárok je v plnom rozsahu
nedôvodný, preto žalobu zamietol.

5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca a poukázal na to, že súd mu neumožnil využiť
jeho zákonné procesné právo záverečnej reči, rozsudok vykazuje vady nedostatočne odôvodneného
súdneho rozhodnutia a súd nesprávne protokoloval priebeh konania. Žalobca ako dôkazy, ktoré boli
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností považuje výsluch Bc. S. J., vedúceho projektu a

predloženie príloh jednotlivých faktúr. Podľa názoru žalobcu odstúpenie od zmluvy nemá a nemohlo
mať žiadny vplyv na povinnosť žalovaného uhradiť faktúry, ktoré sú predmetom žaloby. Ide o odstúpenie
od zmluvy zhotoviteľom s časovým účinkom po splatnosti uplatnených nárokov. Žalobcov jednostranný
právny úkon odstúpenia od zmluvy treba vyhodnotiť cez právnu úpravu § 548 ods. 2 ObchZ. K príčinevzniku sporu uviedol, že v neochote externej účtovnej spoločnosti FF & F, s.r.o., ktorá pre žalovaného
viedla účtovníctvo, viesť toto účtovníctvo v programe HELIOS IQ. Vedenie účtovníctva v programe
HELIOS bolo niečo nové, iné, a externá účtovná spoločnosť (resp. možno jej zamestnanci) buď vedenie

účtovníctva v novom programe nezvládli alebo (a to skôr) robiť nechceli. Keď sa účtovníctvo prestalo
viesť v programe HELIOS, program SW RSV, s ktorým bol HELIOS prepojený, nemohol z HELIOS-
u dostávať (preberať) pre svoju činnosť potrebné dátové podklady a tak nemohol plniť všetky funkcie,
pre ktoré bol žalovanému dodaný. Preto žalovaný prestal platiť za to, čo mu bolo dodané. Účtovnou
firmou pomenovanú príčiny - nefunkčnosť, vadnosť či neúplnosť programu HELIOS - si žalovaný osvojil

a svoju obranu oprel o tvrdenie, že program HELIOS je nefunkčný, že program RSV nie je samostatným
dielom, je to iba nadstavba HELIOS-u a bez funkčného HELIOS-u nemôže existovať. Preto navrhol
vykonať znalecké dokazovanie. Treba povedať, že predmetom súdneho sporu medzi stranami boli
tiež neuhradené platby v súvislosti s dodaním programu HELIOS. V konaní sp.zn. 24Cb/261/2009
vedenom pred tým istým súdom však bolo právoplatne rozhodnuté, že program HELIOS je plne funkčný.
Ďalej uviedol, že žalovaný vôbec nikdy nešpecifikoval aké požiadavky žalovaného neboli splnené a

nikdy voči žalobcovi nevzniesol žiadnu reklamáciu na úplnosť, funkčnosť, či kvalitu programu RSV. K
tvrdeniu, že žalovaný uhradil žalobcovi celkovo viac ako je zmluvná cena za dielo, tak tie isté platby,
ktorými preukazuje údajne splatenie v tomto konaní uplatneného nároku, použil na svoju obranu aj v
spore vedenom na OS Bratislava II pod sp.zn. 24Cb/261/009 o zaplatenie 13.529,09 EUR. Je pravdou,
že žalovaný uhradil žalovanému v rámci ich obchodnej činnosti platby celkom sumu 45.309,92 EUR.

Spolu sa jednalo o 9 faktúr správnym základom Zmluvy o prevode práv k počítačovému programu a o
poskytovaní doplnkových služieb č. 3/2006 (ďalej tiež iba Zmluva HELIOS) a 3 faktúry uhradené úplne
a jedna čiastočne (fa č. 002070106), s právnym základom Zmluvy č. 04/2006/RSV. Tieto faktúry neboli
však platbami na úhradu žalobou uplatnených nárokov. Preukazom sú variabilné symboly pod ktorými
boli uhrádzané, ktoré nie sú totožné so žalovanými faktúrami. Výnimkou je iba fa č. 002070106, ktorá

bola čiastočne uhradená (2 x á 200.000.- Sk), ktorej neuhradená časť je predmetom uplatneného nároku
v žalobe. K odstúpeniu od zmluvy RSV listom zo dňa 1.7.2008 uviedol, že to nemohlo mať žiadny
vplyv na povinnosť žalovaného uhradiť faktúry za plnenia do času účinkov odstúpenia. Zo znaleckého
dokazovania podľa žalobcu vyplynulo, že sa nepreukázalo, že dielo bolo žalovanému dodané s nejakými
vadami, žalovaný sám „nezaložil do spisu/nepopísal žiadne vady týkajúce sa SW RSW“, systém RSV

mohol riadne fungovať aj v prípade, ak účtovný program HELIOS by nebol zhotovený v súlade so
zmluvou 3/2006, z implementačnej analýzy vyplýva, že účelom zmluvných strán bolo, aby program
RSV spolupracoval s účtovným programom HELIOS a program RSV v zmysle Implementačnej analýzy
pre zavedenie systému RSV nemohol fungovať v súlade s účtovným systémom samostatne, tzn. bez
účtovného programu HELIOS. Ak bola medzi systémami vytvorená integrácia a následne by bol SW

HELIOS odstránený, prestali by integrácie fungovať, niektoré funkcionality by boli obmedzené, resp.
nefunkčné. Riadne dodanie predmetu zmluvy, t.j. bez vád a včas, je tiež preukázané faktom, že žalovaný
nikdy neuplatnil voči žalobcovi žiadne právo zo zodpovednosti za vady dodaného diela, reklamáciu, či
už z hľadiska množstva, kvality alebo času plnenia. Žalobca zastáva názor, že v konaní preukázal svoje
právo voči žalovanému na zaplatenie žalovanej istiny.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, podľa ktorého je rozsudok vecne správny. Žalobca počas
celého sporu nepreukázal, že dielo - počítačový program RSV dodal žalovanému v súlade so Zmluvou,
a teda riadne, faktúry vystavil v súlade so Zmluvou a zároveň k faktúram priložil všetky prílohy na
základe Zmluvy. V súvislosti s odstúpením od Zmluvy k argumentácii súdu žalovaný dopĺňa, že bol a je

to práve žalovaný, ktorý je oprávnený domáhať sa voči žalobcovi vrátenia už zaplatenej ceny za dielo,
a to z dôvodu jeho riadneho nevykonania ako aj odstúpenia od Zmluvy. Je výlučne na ťarchu žalobcu,
že na základe jeho pravdepodobne nesprávneho výkladu Zmluvy a zákonných ustanovení sa v tomto
spore domáha zaplatenia úplnej ceny za dielo napriek tomu, že dielo preukázateľne riadne nevykonal
a zároveň od Zmluvy aj odstúpil. V spore 24Cb/261/2009 súd posudzoval výlučne to, či žalobca má

voči žalovanému nárok na zaplatenie dlžných faktúr, ktoré boli vystavené z odlišnej zmluvy o dielo -
Zmluvyoprevodeprávkpočítačovémuprogramuaoposkytovanídoplnkovýchslužieb3/2006vzneníjej
dodatkov. Žalovaný v spore 24Cb/261/2009 namietal, že dielo - účtovný program Helios mal vady, ktoré
riadne reklamoval, a preto dlžnú sumu odmietal uhradiť. Súd však v spore 24Cb/261/2009 argumentáciu
žalovaného neuznal a zaviazal ho zaplatiť dlžné faktúry. V spore 24Cb/261/2009 na rozdiel o tohto sporu

nebol v rámci dokazovania vyhotovený znalecký posudok. Žalovaný tiež považuje tvrdenia žalobcu o
nesprávnejprotokoláciisúduzanepreukázané.Žalobcatotižtútoskutočnosťpočasviacako10rokovani
raz nenamietal, a to najmä zákonným postupom. Po prvý raz žalobca namieta nesprávnu protokoláciu
súdu až v odvolaní, avšak bez akýchkoľvek dôkazov, čo preukazuje zjavnú účelovosť tvrdení žalobcu.Žalovaný sa tiež stotožňuje s postupom súdu, ktorým zamietol návrh žalobcu na vykonanie ďalšieho
dokazovania, a to výsluchu zamestnanca žalobcu p. J.. Súd v tomto smere správne skonštatoval,
že vykonanie tohto dôkazu by v konečnom dôsledku nebolo účelné, nakoľko by to nepostačovalo na

preukázanie nároku žalobcu, a to s ohľadom na absenciu ďalších dôkazov. V tejto súvislosti je nutné
dodať, že žalobca mal počas sporu viac ako 10 rokov na to, aby navrhoval a predkladal dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Počas tohto obdobia však žiadne takého dôkazy nenavrhol a nepredložil
vykonať a ani nepredložil súdu.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa16.8.2023.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

8. Krajský súd v Bratislave z údajov z Obchodného registra SR zistil, že doterajší žalovaný cns, s.r.o.
zanikol dobrovoľným výmazom z obchodného registra dňa 14.1.2022 zlúčením, čím stratil procesnú
subjektivitu. Právnym nástupcom žalovaného sa stala spoločnosť Slovanet, a.s., a teda uznesením
č.k. 3Cob/95/2020-830 zo dňa 16.3.2023 rozhodol tak, že v konaní pokračuje namiesto doterajšieho

žalovaného cns, s.r.o., s právnym nástupcom žalovaného Slovanet, a.s.

9. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu,
odvolania žalobcu, vyjadrenia žalovaného - dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom
rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto
konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v

celom rozsahu na ne odkazuje, pričom na doplnenie uvádza:

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 21
930,16EURsprísl.akocenydielasystémuRSVvzmyslezmluvyodieloč.4/2006/RSVzodňa1.9.2006.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojmu nároku,

keďže dielo nebolo riadne vykonané v zmysle zmluvy.

13. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka: Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,

vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

14. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka: Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá
výsledku určenému v zmluve.

15. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, podľa ktorej
žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, keď nepreukázal, že vykonal dielo v zmysle
uzavretej zmluvy o dielo spôsobom, aby bolo schopné naplniť cieľ zmluvy, a teda zaviesť do užívania
manažérsky systém riadenia stavebnej výroby vo firme PRODISTAV, s.r.o. a EZ-ELEKTROMONT, a.s.,
resp. dodať a zaviesť do užívania systém RSV. Odvolací súd sa zhoduje so závermi súdu prvej inštancie

a v tomto odkazuje na bod 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom vychádza aj zo záverov
znalca, z ktorých vyplynulo, že žalobca v konaní nepreukázal vykonanie diela v zmysle uzavretej zmluvy
o dielo. Nakoľko žalobca nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukázal, že dokončené
dielo odovzdal žalovanému, tento ho prevzal a dielo fungovalo na naplnenie cieľa a predmetu zmluvy,odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, keďže žalobca v súlade s
§ 554 ods. 1 Obchodného zákonníka nepreukázal splnenie svojej povinnosti vykonať dielo jeho riadnym
ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi.

16. Pokiaľ ide o reklamáciu diela, podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné logicky dospieť k záveru,
že nie je dôvodné sa domnievať, že dielo nebolo reklamované, keďže ohľadom nefunkčnosti diela sú v
súdnom spise založené viaceré emailové správy, vyčíslenie a dokladovanie nákladov na preúčtovanie
účtovných dokladov, spolu s písomným vyjadrením žalovaného zo dňa zo dňa 9.10.2012.

17. Podľa § 344 Obchodného zákonníka: Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

18. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka: Odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade
s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto

dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

19. Podľa § 351 Obchodného zákonníka: (1)Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti
strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej
porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa

§ 262 , riešenia sporov medzi
zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju
povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. (2)Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla
plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v
zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502 . Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu
nákladov s tým spojených.

20. Podľa § 367 Obchodného zákonníka: Veriteľ je oprávnený pri omeškaní dlžníka požadovať od
nehonáhraduškodypodľa§373

a nasl. Odstúpiť od zmluvy je oprávnený v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon alebo zmluva.

21. Podľa § 373 Obchodného zákonníka: Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

22. Odstúpením od zmluvy v obchodných záväzkových vzťahoch zmluva nezaniká od začiatku (ex tunc),
ale k okamihu dourčenia oznámenia o odstúpení od zmluvy druhej zmluvnej strane (ex nunc). (viď
FALDYNA, F. a spol., Zajištění a zánik obchodních závazkú, 2. rozšírené vydanie, ASPI Wolters Kluwer,
2007, str.155).

23. Podmienky odstúpenia od zmluvy určuje zákon, predovšetkým Obchodný zákonník alebo zmluva.
Odstúpenie od zmluvy má povahu sankcie iba v prípadoch, keď došlo k porušeniu zmluvných povinností.
Aktom odstúpenia od zmluvy dochádza zásadne k zániku všetkých práv a povinností strán zo zmluvy,
a to s účinkami ex nunc. (Komentár k §344, §351 OBZ, SUCHOŽA J. a kol., Obchodný zákonník a

súvisiace predpisy, komentár, EUROUNION, Bratislava, 2016, s.882, 887).

24. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s odvolacími námietkami žalobcu, že odstúpenie
od zmluvy nemohlo mať žiadny vplyv na povinnosť žalovaného uhradiť faktúry, za plnenia do času
účinkov odstúpenia, keďže podľa § 351 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpení od zmluvy

poskytlaplneniedruhástrana,totoplnenievráti,t.j.niejedôvodnéanispravodlivéadovolenépožadovať
zaplatenie ceny diela súčasne s vrátením diela. Zo zmluvy o dielo nemožno ani správne vyvodiť, že
by zmluvné strany mali záujem na čiastočnom (neúplnom) dodaní diela a teda vzhľadom na predmet
zmluvy, druh diela - je odstúpenie od zmluvy viazané na vydanie si vzájomných plnení, čiže vylučuje
nárok na cenu diela.

25. Keďže dielo nebolo ani riadne vykonané v zmysle zmluvy, žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na
zaplatenie ceny v zmysle faktúr. K tvrdeniam žalobcu, že funkčnosť počítačového programu HELIOS
vyriešil Okresný súd Bratislava II v konaní sp. zn. 24Cb/261/2009 odvolací súd dodáva, že uvedené jepre posúdenie nároku žalobcu v tomto konaní bez právneho významu, keďže na podklade vykonaného
najmä znaleckého dokazovania súd správne dospel k záveru, že dielo nebolo vykonané v súlade so
zmluvou.

26. Odvolací súd, vychádzajúc z podaného odvolania ďalej konštatuje, že nebolo porušené právo
žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca sa na pojednávaní dňa 9.3.2020 náležite vyjadril k skutkovej
ako aj právnej stránke sporu a k návrhom na vykonanie dokazovania. Pred skončením dokazovania
uznesením a vyhlásením rozsahu, strany sporu nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, t. j.

v závere pojednávania dostali zo strany súdu možnosť sa záverečne vyjadriť. Výslovné vyzvanie na
záverečné reči zo strany súdu absentovalo, to však nezakladá splnenie predpokladov pre porušenie
práva na spravodlivý proces a na zrušenie rozsudku, keďže strany sporu mali dostatočný priestor pre
uplatňovaniesvojichprávvcivilnomprocese,akoajnasamotnompojednávaní,malimožnosťzáverečne
sa vyjadriť a teda absencia explicitnej výzvy na záverečné reči ako dôvod na zrušenie rozsudku by bola
prílišným formalizmom v rozpore s účelom a zásadami civilného procesu. V konaní nebolo preukázané

nesprávne spísanie zápisnice, konkrétne dôvodné námietky proti zápisnici a priebehu pojednávania
vznesené ani preukázané neboli.

27. Odvolací súd ďalej konštatuje, že nemôže dať za pravdu žalobcovi, že zamietnutie návrhu na výsluch
svedka G.. S. J., ako vedúceho projektu za zhotoviteľa (žalobcu), je nesprávne. Odvolací súd v tejto

súvislosti uvádza, že nie je povinnosťou súdu vyhovieť akémukoľvek návrhu na vykonanie dokazovania,
lebo v akom rozsahu bude súd dokazovanie vykonávať, je vždy vecou súdu, pričom ten zamietol návrh
na výsluch G.. S. J., keďže jeho výsluch by nepostačoval na preukázanie riadneho dodania diela v
zmysle zmluvy a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s vykonaným dokazovaním a zisteným
skutkovým stavom.

28. Odvolaním napadnuté rozhodnutie je riadne a dôsledne odôvodnené, je zrozumiteľné a dáva
odpoveď na všetky podstatné otázky, hoci sa s nimi žalobca nestotožňuje. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (ÚS

SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09.). Ústavný súd SR v zhode s rozhodovacou
praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje
rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený
argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ rozhodnutia preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované

základné právo účastníka. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne ani právo sporovej
strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp.
zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako ani to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

29. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom, pričom súd
prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa §255 C.s.p.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 v spojení

s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).