Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. september 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-4Sa/106/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201611
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Stankociová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:6015201611.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci

navrhovateľky: A. B., narodená X. XXXXXXX XXXX, bytom C. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa
ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky proti
rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 6. októbra 2015 vo veci sirotského dôchodku, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 6. októbra 2015
potvrdzuje.

II. Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 6. októbra 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietla

odporkyňa žiadosť navrhovateľky o sirotský dôchodok dôvodiac, že zomretý rodič po nezaopatrenom
dieťati – D. E. (ďalej len „nezaopatrené dieťa“), ku dňu smrti nezískal potrebný počet rokov obdobia
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, v dôsledku čoho nárok na sirotský
dôchodok nezaopatrenému dieťaťu nevznikol.
Svoje rozhodnutie založila na skutkových zisteniach, že zomretý rodič, narodený dňa XX. XXXXXX
XXXX, ku dňu smrti získal 1347 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 3 roky a 252 dní.
Odporkyňa poukázala na ustanovenie § 76 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej

len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) ktoré upravuje podmienky, za splnenia ktorých vznikne nezaopatrenému
dieťaťu nárok na sirotský dôchodok dňom smrti rodiča. Odporkyňa zistila, že zomretý rodič ku dňu
smrti tieto podmienky nesplnil, keďže nepoberal starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok
ani invalidný dôchodok, nesplnil ani podmienky nároku na starobný dôchodok a nezomrel v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Odporkyňa samostatne posúdila, či zomretý rodič nezískal potrebný počet rokov dôchodkového
poistenia na nárok na vznik invalidného dôchodku, čím by nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský

dôchodok vznikol. Uviedla, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku
na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej 5 rokov a zisťuje sa ku
dňu smrti rodiča. Keďže zomretý rodič, (pozn. súdu, zomretý rodič mal ku dňu smrti 28 rokov a 108 dní)
získal iba 3 roky a 252 dní obdobia dôchodkového poistenia, nárok na invalidný dôchodok a tým pádom
ani na sirotský dôchodok nemohol vzniknúť.
Ku napadnutému rozhodnutiu odporkyňa pripojila podrobný rozpis obdobia dôchodkového poistenia
s konštatovaním, že ďalšie obdobie dôchodkového poistenia nebolo preukázané.

Voči napadnutému rozhodnutiu podala opravný prostriedok navrhovateľka, žiadajúc preskúmanie jeho
zákonnosti. Dôvodila, že ako vdova sa sama stará o dve nezaopatrené deti. Má nízky príjem z brigády,
ktorý spolku s prídavkom nestačí pokryť ani nájom na ubytovni. Z uvedeného dôvodu žiada o opätovné
prehodnotenie rozhodnutia odporkyne.Vo vyjadrení ku opravnému prostriedku odporkyňa uviedla, že v nadväznosti na jeho podanie opätovne
posúdila žiadosť o priznanie nároku na sirotský dôchodok, avšak s negatívnym výsledkom.
Navrhovateľka dňa 9. septembra 2015 požiadala o sirotský dôchodok pre svoje nezaopatrené dieťa, po

rodičovi zomretom dňa 5. augusta 2015. Odporkyňa zrekapitulovala rovnaké zistenia ako v napadnutom
rozhodnutí a teda, že zomretý rodič nebol poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného
dôchodku, nesplnil ani podmienky nároku na starobný dôchodok a nezomrel v dôsledku pracovného
úrazu alebo choroby z povolania. Odporkyňa preto skúmala, či ku dňu smrti získal potrebný počet rokov
dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, ktorý je podľa ustanovenia § 72 ods. 1 písm. d)

zákona č. 461/2003 Z. z. v jeho prípade 5 rokov. Zomretý rodič získal ku dňu smrti iba 1347 dní obdobia
dôchodkového poistenia, t. j. 3 roky a 252 dní.
Odporkyňa uviedla, že na dôchodkové účely nehodnotila obdobie vedenia zomretého rodiča v evidencii
nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, pretože toto obdobie nie je v zmysle § 60 zákona
č. 461/2003 Z. z. obdobím dôchodkového poistenia. Záverom dodala, že právna úprava ustanovenia §
142 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. umožňuje dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové

poistenie, o čom bola navrhovateľka poučená. Ak by navrhovateľka za obdobie, po ktoré bol zomretý
rodič vedený v evidencii nezamestnaných občanov, doplatila poistné na dôchodkové poistenie, toto
obdobie by sa na dôchodkové účely započítalo.
Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa

okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov
uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 písm. b) zároveň
uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských
súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov,
a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd

v Bratislave.“ Výkon súdnictva teda prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa
1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.
Predmetná vec bola na podklade podaného opravného prostriedku pôvodne iniciovaná a následne
prejednávaná Krajským súdu v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 4Sa/106/2017. Od 1. júna
2023jenakonanievtejtovecipríslušnýSprávnysúdvBratislave.Vecbolanáhodnýmvýberompridelená

samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou
BA-4Sa/106/2017.
Podľa § 493c písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak je
podľa § 492 daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený
osobitným predpisom.

Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v
znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
Podľa § 492 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Nakoľko sa v predmetnom prípade jedná o konanie podľa tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“ alebo „Občiansky súdny
poriadok“), keďže súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho
orgánu, v konaní bude v zmysle vyššie uvedených ustanovení SSP postupovať podľa ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku ako súd vecne príslušný.
Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) podaný opravný prostriedok navrhovateľky prejednal

arozhodolpostupompodľaustanovenia§250fods.1OSPakomiestneavecnepríslušnýbeznariadenia
pojednávania verejným vyhlásením rozsudku dňa 24. júla 2023. Účastníci konania boli vyzvaní, či
súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, pričom odporkyňa svoj súhlas vyjadrila
písomným podaním zo dňa 28. júna 2021. Navrhovateľka sa napriek výzve, ku ktorej bola pripojená
doložka podľa § 250f ods. 2 OSP k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nevyjadrila, v dôsledku

čoho má správny súd za to, že voči takémuto procesnému postupu nemá námietky. Oznámenie o mieste
a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na
úradnej tabuli súdu a zverejnené na web stránke v súlade s § 156 ods. 3 OSP.
Podľa§76ods.1zákonač.461/2003Z.z.,nároknasirotskýdôchodokmánezaopatrenédieťa,ktorému
zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti bol poberateľom starobného

dôchodku alebo invalidného dôchodku, mal nárok na predčasný starobný dôchodok alebo ku dňu smrti
získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky
nároku na starobný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na
invalidný dôchodok poistenca vo veku
a) do 20 rokov je menej ako jeden rok,

b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok,
c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky,
d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov,
e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov,
f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov,

g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.
Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na
invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.
Podľa § 142 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., poistné na dôchodkové poistenie sa môže
zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba bola zaradená do evidencie uchádzačov
o zamestnanie.

Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho ako aj administratívneho spisu dospel k názoru,
že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné ako správne a zákonné postupom podľa §250q ods.
3 prvej vety OSP potvrdiť.
Vznik nároku nezaopatreného dieťaťa na sirotský dôchodok je úzko previazaný s osobou zomretého
rodiča. Jeho vznik sa totiž odvíja od splnenia kumulatívnych podmienok, medzi ktoré patrí smrť rodiča

alebo osvojiteľa, ktorý bol v čase svojej smrti poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného
dôchodku, mal nárok na predčasný starobný dôchodok alebo ku dňu smrti získal počet rokov
dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky nároku na starobný
dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Sociálna poisťovňa v prípade uplatnenej žiadosti o sirotský dôchodok teda primárne skúma, či bol

zomretému rodičovi priznaný starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok, pričom ak
o uvedenom nároku existuje právoplatné rozhodnutie, situácia býva spravidla jednoznačná a podmienky
na priznanie sirotského dôchodku sú splnené. Pokiaľ k takýmto zisteniam sociálna poisťovňa nedôjde,
sama preskúma, či existujú podmienky pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok (§ 67
a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z.), či zomretý rodič získal počet rokov dôchodkového poistenia na

nárok na invalidný dôchodok (§ 72 citovaného zákona) alebo, či splnil podmienky nároku na starobný
dôchodok (§ 65 citovaného zákona). Inými slovami, predpokladom vzniku sirotského dôchodku ktorý
patrí nezaopatrenému dieťaťu po zomretom rodičovi je, aby sám tento rodič ku dňu svojej smrti splnil
podmienky na priznanie niektorej dôchodkovej dávky vymedzenej vyššie.
S konkretizáciou na prejednávanú vec dospela odporkyňa k zisteniam, že ku dňu smrti zomretý rodič

nebol poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku. Rovnako tak nebolo zistené,
že by mal nárok na predčasný starobný dôchodok alebo starobný dôchodok, pričom v tejto súvislosti
správny súd zdôrazňuje, že oba dôchodky sú viazané na dosiahnutie dôchodkového veku (pri mužoch
60 rokov resp. najmenej 58 rokov), ktorý zomretý rodič v čase smrti vo veku 28 rokov, preukázateľne
nedosiahol.

Do úvahy teda prichádzal vznik nároku na sirotský dôchodok iba z titulu získania potrebného počtu rokov
dôchodkovéhopoisteniananároknainvalidnýdôchodok.Podľaustanovenia§72ods.1písm.d)zákona
č.461/2003Z.z.sanavzniknárokunainvalidnýdôchodokpoistencavovekuod28do34rokov(zomretý
rodič dosiahol vek 28 rokov a 108 dní) vyžaduje najmenej 5 rokov obdobia dôchodkového poistenia.
Otec nezaopatreného dieťaťa, ktorý zomrel X. XXXXXXX XXXX ako 28 ročný, pred dňom smrti získal

iba 1347 dôchodkového poistenia. Z osobného listu dôchodkového poistenia vyplýva, že zomretému
rodičovi bolo do obdobia dôchodkového poistenia započítané obdobie od 1. septembra 2003 do 31.
decembra 2003 v rozsahu 122 dní; obdobie od 8. septembra 2006 do 2. októbra 2006 v rozsahu 25 dní;
obdobie od 1. apríla 2008 do 31. decembra 2008 v rozsahu 275 dní; obdobie od 1. januára 2009 do 8.
marca 2009 v rozsahu 67 dní; obdobie od 10. marca 2009 do 31. marca 2009 v rozsahu 22 dní; obdobie

od 1. apríla 2009 do 27. mája 2009 v rozsahu 57 dní; obdobie od 17. júna 2013 do 31. decembra 2013
v rozsahu 198 dní; obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 v rozsahu 365 dní; a obdobie od
1. januára 2015 do 4. augusta 2015 v rozsahu 216 dní, čo činí celkovo 1347 dní obdobia dôchodkového
poistenia, t. j. 3 roky a 252 dní.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica z 26. augusta 2015 vyplýva, že

zomretý rodič bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 15. mája 2013 do 29. júla 2013; od
2. novembra 2011 do 27. decembra 2011; od 24. júna 2010 do 21. septembra 2010; od 28. septembra
2009 do 8. decembra 2009; od 7. januára 2008 do 17. februára 2008; od 13. júla 2007 do 24. júla 2007
a od 29. septembra 2005 do 5. júna 2006.Navrhovateľka správnosť vykázania dôb dôchodkového poistenia napokon ani nenamietala a
nepreukázala,žebyvrozhodnomobdobíbolzomretýrodičpoistenýajvďalších,doteraznehodnotených
dobách. Nenamietala ani to, že by v zmysle poučenia poskytnutého odporkyňou dodatočne doplatila

poistné postupom podľa § 142 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie, kedy bol zomretý
rodič zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
S ohľadom na vyššie uvedené zistenia a prijaté závery správnemu súdu nezostalo nič iné iba
skonštatovať, že odporkyňa žiadosť o sirotský dôchodok pre nesplnenie zákonných predpokladov
zamietla v súlade so zákonom, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie odporkyne potrebné ako

zákonné a správne potvrdiť.
O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a s poukazom na výsledok konania
navrhovateľke, ktorá nebola úspešná, právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).