Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. september 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-9Cbi/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116206057
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Moťovská Dobošová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:1116206057.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III rozhodol pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou v spore

žalobcu: N. T.Y., nar. XX.X. XXXX, trvale bytom X., U. XXX/X, Česká republika proti žalovanému v I.
rade: Y.. T. R., T. XX, XXXXX X., správca konkurznej podstaty úpadcu: K. X., nar. X.X. XXXX, V. XX, X.
a žalovanému v II. rade: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, Bratislava, dočasný správca úpadcu
v konaní o určenie popretej pohľadávky takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd žalovanému v I. a II. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobcasažaloboudoručenounaOkresnýsúdBratislavaI.dňa21.3.2016domáhal,abysúdrozhodol
tak, že určí, že pohľadávka žalobcu, ktorá vznikla z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 9.2. 2012 a jej dodatku

č. 1 zo dňa 14.1. 2014 a ktorá bola v celkovej výške 32.000 Eur prihlásená do konkurzu úpadcu: K. X.
a bola evidovaná SKP pod poradovým číslom 3 je v plnom rozsahu zistená čo do právneho dôvodu,
vymáhateľnosti a výšky.
Zároveň sa žalobca žalobou doručenou na Okresný súd Bratislava I dňa 21.3. 2016 domáhal, aby súd
rozhodol tak, že určí, že pohľadávka žalobcu, ktorá vznikla z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 9.2. 2012 a
jej dodatku č. 1 zo dňa 14.1. 2014 a ktorá bola v celkovej výške 367.111,89 Eur prihlásená do konkurzu
úpadcu: K. X. a bola evidovaná SKP pod poradovým číslom 2 je v plnom rozsahu zistená čo do právneho

dôvodu, vymáhateľnosti a výšky. Uvedené konanie sa viedlo pod sp. značkou 1 Cbi 7/2016.

Uvedeného sa domáha z nasledujúcich dôvodov: Uznesením zo dňa 25.9. 2015 Okresného súdu
Bratislava I 4 K 37/2015 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu K. X., V. XX, X.. Do funkcie SKP bol
menovaný žalovaný v I. rade. Dňa 26.1. 2016 si žalobkyňa prihlásila dve pohľadávky v celkovej výške
399.495,89 Eur. Pod por. č. 2 si prihlásila istinu vo výške 320.000 eur z titulu zmluvy o pôžičke a dodatku
č. 1 k zmluve o pôžičke, splatná 31.12. 2014, úroky z omeškania 27.774,25 Eur z titulu čl. 2 ods. 2

zmluvy o pôžičke, úroky z omeškania vo výške 19.337,64 Eur pre nesplatenie istiny pôžičky a pod por.
č. 3 si prihlásila zmluvnú pokutu vo výške 32.000 Eur z titulu čl. 2 ods. 3 Zmluvy o pôžičke.
Uvedenú zmluvu o pôžičke uzatvorila žalobkyňa dňa 9.2. 2012. Na jej základe žalobkyňa poskytla
úpadcovi pôžičku vo výške 320.000 Eur a žalovaný sa túto zaviazal vrátiť najneskôr do 31.12. 2013,
dodatkom č. 1 bola splatnosť pôžičky predĺžená do 31.12. 2014. Úpadca však pôžičku v súlade so
zmluvou nesplatil, ani čiastočne.
Žalovaní v I. a II. rade popreli pohľadávku pod poradovým číslom 3 z totožných dôvodov: „v prílohách

prihlášky, tj v zmluve o pôžičke a v čestnom vyhlásení úpadcu o tom, že bola pôžička poskytnutá, pričom
tieto zakladajú dôvodnú pochybnosť správcu či vôbec bola takáto pôžička úpadcovi poskytnutá. Navyše
úpadcom deklarovaný účel použitia pôžičky je v rozpore s miestnym zisťovaním správcu - kde inventár
Hotela Gaudio správca nezapisoval do súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu práve z dôvodu, ženemal preukázané, že tento patrí úpadcovi a práve prihlásený veriteľ deklaroval, že tento inventár bol
hradený z prostriedkov spoločnosti LTOS MV, s.r.o.“
Tvrdenia žalovaných sa nezakladajú na odôvodnených skutočnostiach a žalovaný v I. rade ich

nepreukázal. Skutočnosť, že inventár Hotela Gaudio patrí/nepatrí úpadcovi nepreukazuje, že pôžička
nebola poskytnutá. Nebolo zo strany žalovaného v I. rade ani preukázané, že nebola poskytnutá
(neuvádza v čom vidí „rozpory“).
2. Podaním doručeným súdu 7.9. 2016 sa vyjadril žalovaný v II. rade (uvedené podanie obsahovo
zodpovedá podaniu žalovaného v II. rade doručenému dňa 12.5. 2016 do konania sp. značka 1 Cbi

7/2016): poukázal na pochybnosti ohľadom vyplatenia pôžičky: v článku I. bod 2 Zmluvy je uvedené, že
finančné prostriedky boli poskytnuté v hotovosti dňa 9.2. 2012 a dlžník podpisom zmluvy potvrdzuje, že
finančnú čiastku 320.000 Eur prevzal od veriteľa dňa 9.2. 2016. V čestnom prehlásení úpadca uvádza,
že finančné prostriedky boli poskytnuté vo viacerých splátkach v priebehu rokov 2010 a 2012. Zároveň
uviedol, že žalobkyňa na stretnutí v priestoroch Hotela Gaudio dňa 12.10. 2015 uviedla, že inventár
je v jej vlastníctve, následne však v čestnom prehlásení zo dňa 21.1. 2016 uvádza, že pôžička bola

poskytnutá na zakúpenie interiérového zariadenia a vybavenia Hotela Gaudio.
Žalovaný v II. rade žiada žalobu zamietnuť.

3. Podaním doručeným súdu 8.9. 2016 sa vyjadril žalovaný v I. rade: navrhuje prerušiť konanie do
právoplatného skončenia veci vedenej pod sp. značkou 1 Cbi 7/2016. Zároveň uviedol, že navrhuje

žalobu zamietnuť.
4. Podaním doručeným súdu 30.2. 2017 sa vyjadril žalobca: v zásade sa pridržiaval doterajšej
argumentácie obsiahnutej v žalobe. Nad rámec skutočností uvedených v žalobe uvádza: k odovzdaniu
peňazí: dňa 28.10. 2010 bola od Daňového úradu Bratislava poukázaná na účet spoločnosti LOTOS MV,
ktorej konateľkou bola v tom čase žalobkyňa suma 275.591,60 Eur a dňa 21.1. 2011 bola poukázaná

čiastka 71.855,16 Eur, teda spolu 347.446,76 Eur. Tieto prostriedky žalobkyňa vybrala z účtu a následne
odovzdala ako pôžičku úpadcovi. Z čestného vyhlásenia úpadcu je zrejmé, že úpadca pôžičku žalobkyni
nevrátil. Toto čestné vyhlásenie možno považovať za uznanie dlhu. Žalobkyňa zotrváva na podanej
žalobe.
5. Podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava I k sp. značke 1 Cbi 7/2016 sa vyjadril žalobca:

formálne nezrovnalosti, na ktoré odkazuje žalovaný v II. rade nemožno vyhodnotiť v tom smere, že
pôžička nebola poskytnutá. Žalobca predkladá výpisu z účtu, z ktorých je zrejmé, že žalobkyňa fin.
hotovosťou disponovala.
6. Uznesením 9 Cbi 7/2016 - 61 zo dňa 8.11. 2019 súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp.
značkou 9 Cbi 7/2016 a 1 Cbi 7/2016.

7. Uznesením 9 Cbi 7/2016 - 133 zo dňa 4.4.2022 súd vylúčil vzájomnú žalobu doručenú súdu 7.9.
2018 na samostatné konanie (žalovaný v I. rade sa domáha od žalobkyne zaplatiť do KP úpadcu sumu
1.340.661 Eur).
8. Žalovaní v I. a II. rade namietali označenie žalovaných, keď z titulnej strany žaloby vyplýva, že
žalovaným v konaní je K. X. (označený ako „odporca“). Zároveň žalovaný v II. rade namietal, že Okresný

úrad Bratislava - označený v žalobe ako „dočasný správca“ nekoná vo vlastnom mene, ale v mene štátu,
vecnú legitimáciu má štát a preto bolo potrebné žalovaného v II. rade označiť „Slovenská republika
zastúpenáOkresnýmúradomBratislava“.Súd-vkontextepodaniažalobcudoručenéhosúdu12.7.2016
vyhodnotil, že na strane žalovaných vystupuje SKP úpadcu Y.. T. R. a dočasný správca - Okresný úrad
Bratislava. Je síce pravdou, že označenie procesných strán na záhlaví oboch žalôb je nejednoznačné,

avšak tieto subjekty sú tam uvedené. Súd má za to, že nie je účelom poskytovať zo strany súdu formálny
či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale úlohou súdu je poskytovať výklad a aplikáciu práva, ktorý
je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov. Súd sa nestotožňuje s pohľadom, ktorý „lipne“ na doslovnom znení - bez určitého
nadhľadu. Takýto pohľad zodpovedá aj rozhodovacej praxi súdov vyšších inštancii, ktoré opakovane

uviedli, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a
nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú základný
význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.
Následne súd sa zaoberal námietkou žalovaného v II. rade, ktorá spočíva v tvrdení, že Okresný
úrad Bratislava nie je pasívne legitimovaný, nakoľko pasívne legitimovaným je „Slovenská republika -

zastúpená Okresným úradom Bratislava“ a dospel k záveru, že námietka je nedôvodná. Konkurzný súd
v súlade s § 107a Zákona o konkurze ustanovil žalovaného ako orgán štátnej správy podľa osobitného
predpisu, ktorého úlohou je spravovať majetok štátu. Žalovaný v II. rade je teda poverený zo zákonaspravovať majetok štátu (nárok štátu z prepadnutia majetku) a je teda v spore pasívne legitimovaný
(keďže poprel pohľadávku žalobkyne).
9. Na pojednávaní konanom dňa 12.6. 2023 sa procesné strany (ich zástupcovia) pridržiavali svojich

doterajších vyjadrení a prednesov.
10. Na pojednávaní konanom dňa 4.9. 2023 bola vypočutá žalobkyňa, ktorá uviedla, že finančné
prostriedky predstavovali čiastky vyplatené spoločnosti LOTOS MV titulom nadmerného odpočtu DPH.
Tieto následne z účtu vybrala na 2x v hotovosti v banke (bol s ňou šofér) a odovzdala ich úpadcovi.
Ten jej sľúbil, že zrekonštruovaný hotel Gaudio bude prevádzkovať, v spoločnosti LOTOS MV bola v

tom čase konateľkou, neskôr aj spoločníčkou. Dôverovala úpadcovi, následne však dohody nedodržal
a rozhodol sa, že hotel bude prevádzkovať sám. Úpadcovi nikdy neoznamovala číslo účtu, na ktoré má
pôžičku vrátiť, dôverovala mu, nemala pochybnosti o tom, že peniaze vráti. Pôžičku mu poskytla na
viackrát, nie v jednej platbe - ako je uvedené v zmluve.
Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania vypočutím úpadcu a P. N..
Na to, aby mohol byť žalobca v konaní úspešný musí uviesť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti

(splniť si povinnosť tvrdenia) vo vzťahu ku všetkým zákonným predpokladom uplatneného nároku a
k tvrdeným skutkovým okolnostiam si musí splniť aj dôkaznú povinnosť, t.j. predložiť alebo označiť
relevantné dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení. Vo vzťahu k dôkazným prostriedkom je naviac
povinný už k žalobe pripojiť rozhodujúce listinné dôkazy, s výnimkou tých, ktoré bez vlastnej viny
nemohol pripojiť.

Žalobca nepostupoval v súlade s koncentračnou zásadou, nepredložil návrhy na doplnenie dokazovania
včas - hoci mal vedomosť o stanovisku žalovaného návrh na vypočutie svedka P. N. predložil až na
pojednávaní dň 4.9. 2023, tj takmer 7 rokov po podaní žaloby.
Zároveň súd konštatuje, že vykonanie uvedených dôkazu považuje za nehospodárne, viedlo by k
odročeniu pojednávania. Čo sa týka vypočutia úpadcu - súd má za to, že s ohľadom na písomnú Zmluvu

o pôžičke a písomné Čestné prehlásenie nachádzajúce sa v spise, s ohľadom na časový odstup, je jeho
výpoveď nadbytočná a s ohľadom na právne posúdenie súdu aj nehospodárna. Všeobecne k návrhom
na vykonanie dokazovania súd uvádza, že ich súd nevyhodnotil ako relevantné dôkazy preukazujúce,
že finančné prostriedky odovzdané žalobkyňou úpadcovi (ak aj súd pripustí, že boli odovzdané) patrili
žalobkyni (ktorá sama uviedla, že sa jednalo o finančné prostriedky spoločnosti LOTOS MV).

11. Čo sa týka návrhu na prerušenie konania:
Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo
správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na také konanie podnet. Ustanovenie § 164 CSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to

znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr
urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie
prerušiť.Výber,resp.voľbusúduzjednotlivýchopatreníslúžiacichúčeluracionálnejorganizáciepostupu
súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej
a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je

ochrana práv strán sporu rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti
konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Pritom
nevyhnutným predpokladom pre postup v zmysle ustanovenia §164 CSP, a teda pre to, aby súd bez
urobenia iného vhodného opatrenia prerušil konanie je to, že v inom prebiehajúcom konaní sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre jeho rozhodnutie. Ustanovenie § 164 za uvedených okolností

umožňuje súdu prerušiť konanie najmä vtedy, ak predmet iných konaní vecne súvisí s konaním, v ktorom
sa navrhuje prerušenie konania, resp. ich výsledok môže relevantne ovplyvniť výsledok prerušeného
konania. (rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 63/2018-29). Vzhľadom k tomu, že všetky otázky
potrebné pre rozhodnutie súdu vie súd vyhodnotiť a posúdiť - návrhu žalovaného v I. rade nevyhovel.
Nakoľko sa nejednalo o prerušenie konania podľa § 162 CSP súd nepostupoval podľa § 162 odsek 3

CSP a o návrhu nerozhodol v rozhodnutí vo veci samej.
12. Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesom zástupcov procesných strán, vypočutím žalobkyne
a oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä: žalobou, výpisom z OR
spoločnosti LOTOS MV, zmluvou o pôžičke zo dňa 9.2. 2012, dodatkom č. 1 k zmluve, oznámením o
popretí pohľadávok, prihláškami pohľadávok, listom žalovaného v I. rade zo dňa 19.2. 2016, výpisom

z bankového účtu spoločnosti LOTOS MV, Čestným prehlásením úpadcu, ako i ostatným spisovým
materiálom.13. Z vykonaného dokazovania a z nesporných tvrdení procesných strán má súd za preukázaný
nasledujúci skutkový stav:
13. 1. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.9. 2015 sp. značka 4 K 37/2015, ktoré bolo

zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 2.10. 2015 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu: K. X.. Za
správcu konkurznej podstaty bol menovaný žalovaný.
13. 2. Žalobca prihlásil v zákonom stanovenej lehote prihláškou svoje pohľadávky: v celkovej výške
399.495,89 Eur. Pod por. č. 1 si prihlásila istinu vo výške 320.000 eur z titulu zmluvy o pôžičke a dodatku
č. 1 k zmluve o pôžičke, splatná 31.12. 2014, úroky z omeškania 27.774,25 Eur z titulu čl. 2 ods. 2

zmluvy o pôžičke, úroky z omeškania vo výške 19.337,64 Eur pre nesplatenie istiny pôžičky a pod por.
č. 2 si prihlásila zmluvnú pokutu vo výške 32.000 Eur z titulu čl. 2 ods. 3 Zmluvy o pôžičke.
13. 3. Z popretia pohľadávky žalovaného v I. rade vyplýva, že správca (žalovaný v I. rade) a dočasný
správca (žalovaný v II. rade) popreli čo do právneho dôvodu a čo do výšky predmetné pohľadávky z
dôvodu:
- v prílohách prihlášky pohľadávky, tj v zmluve o pôžičke a v čestnom vyhlásení úpadcu o tom, že

pôžička bola poskytnutá sú závažné rozpory v tvrdení o tom, kedy, ako a v akej výške bola táto
pôžička poskytnutá, pričom tieto zakladajú dôvodnú pochybnosť žalovaného v I. rade či vôbec bola
takáto pôžička úpadcovi poskytnutá. Navyše úpadcom deklarovaný účel použitia pôžičky je v rozpore
s miestnym zisťovaním správcu - kde inventár Hotela Gaudio správca nezapisoval do súpisu majetku
všeobecnej podstaty úpadcu práve z toho dôvodu, že nemal preukázané, že tento patrí úpadcovi a práve

prihlásený veriteľ deklaroval, že tento inventár bol hradený z prostriedkov LOTOS MV.
14. Uvedené skutočnosti neboli medzi sporovými stranami sporné, spornou skutočnosťou ostalo, či
žalovaný postupoval správne, keď pohľadávky poprel z dôvodov uvedených v bode 13. 3.
15. Žalovaní vrámci svojej procesnej obrany v konaní namietali, že finančné prostriedky (ktoré prípadne
aj žalobkyňa poskytla úpadcovi) nepatrili žalobkyni, ale spoločnosti LOTOS MV, ďalej namietali, že kým v

Zmluve o pôžičke a aj v prihláške žalobkyňa tvrdí, že finančné prostriedky poskytla úpadcovi v hotovosti
9.2. 2012, následne v konaní uvádza, že mu ich poskytla vo viacerých splátkach, ďalej namietali,
že sama žalobkyňa uvádza, že finančné prostriedky slúžili na rekonštrukciu hotela - pričom zároveň
žalobkyňa uvádza, že inventár hotela patrí do jej výlučného vlastníctva, žalovaný v I. rade zároveň
uviedol, že s ohľadom na hodnotu inventára - nemohli byť fin. prostriedky použité na rekonštrukciu.

16. Súd právne posúdil vec nasledovne:
Podľa § 32 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom ku dňu vyhlásenia konkurzu:
(1) Každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu,
zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri
skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

(2) Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným
podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia,
zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku
orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú
orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

(3) Pohľadávku možno poprieť
a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok,
b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak
ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.
(5) Ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí

výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí
zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka
čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej
pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou
starostlivosťou.

(6) Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne
oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
(7) Popretie pohľadávky veriteľom je účinné, ak
a) bolo podané na predpísanom tlačive a
b) na bankový účet správcu bola pripísaná kaucia 350 eur s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu

pohľadávok ako variabilného symbolu; na ten účel správca zverejní v Obchodnom vestníku bankový
účet, na ktorý možno skladať kauciu; kauciu možno zložiť len do uplynutia lehoty na popretie
pohľadávky, pričom pre každé popretie pohľadávky, ktorá bola uplatnená samostatnou prihláškou,
musí byť zložená samostatná kaucia; kaucia tvorí súčasť všeobecnej podstaty; v prípade úplnej alebočiastočnej dôvodnosti popretia má popierajúci veriteľ právo na vrátenie kaucie, ktoré môže uplatniť ako
pohľadávku proti podstate.
(9) Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť

podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým
týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi,
inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba
v lehote na nepríslušnom súde.
(10) Ak veriteľ pohľadávky popretej čo do poradia nepodal žalobu, platí najnižšie uznané poradie.

(15) V žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky
pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V
žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
(16) Rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného
konania.
17.Úlohouincidenčnéhokonanianiejeopätovnépreskúmavanieuplatnenejpohľadávkysúdom,pretože

tojeúlohousprávcu.Účelomincidenčnéhokonaniajevpodstatelenrozhodnúťotom,čipopieracíprejav
správcu/veriteľa obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu/veriteľa
zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená
(teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). V uvedenom prípade teda súd rozhodoval, či
popierací dôvod správcu obstojí a dospel k záveru, že popierací úkon žalovaného v I. rade obstojí.

18. Súd dospel k záveru, že opis vzniku pohľadávky, ktorý tvorí obsah prihlášok nemá oporu v
skutočnostiach, ktoré boli preukázané v tomto konaní: V zmluve o pôžičke zo dňa 9.2. 2012 je
pohľadávka opísaná ako „finančná pôžička vo výške 320.000 Eur, ktorá bola dlžníkovi v hotovosti dňa
9.2. 2012 poskytnutá veriteľom“. Z vykonaného dokazovania (najmä z výpovede žalobkyne, z výpisu
z bankového účtu spoločnosti LOTOS MV) vyplýva, že žalobkyňa a) peniaze úpadcovi odovzdávala v

splátkach v priebehu dlhšieho obdobia, b) finančné prostriedky boli vybraté z účtu spoločnosti LOTOS
MV (v čase ich výberu bola žalobkyňa konateľkou uvedenej spoločnosti).
Žalobkyňa sama odvodzuje svoje vlastnícke právo k fin. prostriedkom odovzdaným úpadcovi od
skutočnosti, že bola konateľkou spoločnosti LOTOS MV, na Daňovom úrade vybavovala vrátenie
nadmerného odpočtu DPH, resp. od skutočnosti, že s úpadcom bola dohodnutá, že prevádzku hotela

bude zabezpečovať ona.
Žiadne z tvrdení žalobkyne podľa súdu nepreukazuje, že žalobkyňa bola vlastníkom fin. prostriedkov
odovzdaných úpadcovi. Tvrdenie jej zástupcu, že ak by nebola ich vlastníkom - určite by skutočný
vlastník vzniesol nárok na ich vrátenie - súd nevyhodnotil ako relevantné.
Úlohou súdu v tomto konaní je iba vyhodnotiť, či správca (veriteľ) prihlásenú pohľadávku popreli

správne/nesprávne. Incidenčné konanie už vylučuje rozsiahle dokazovanie smerujúce k otázke zistenia
pohľadávky, súd vychádza z prihlášky pohľadávky a jej príloh.
Žalobca nepreukázal v rámci príloh prihlášok pohľadávok všetky v nich tvrdené skutočnosti. K
predmetným prihláškam popretého veriteľa nebola pripojená príloha, ktorá by preukázala vyplatenie fin.
prostriedkov (pôvodne žalobkyňa v prihláške uviedla, že tieto boli poskytnuté v jeden deň, následne

uvádzala, že boli poskytnuté v splátkach) a b) nepreukázala, že fin. prostriedky boli v jej vlastníctve
(práve naopak - z jej výpovede a z dokladov ňou predložených je zrejmé, že finančné prostriedky boli
vo vlastníctve LOTOS MV, teda spoločnosti kde bola vo funkcii konateľky).
Správca konkurznej podstaty ako osoba odborne spôsobilá bol povinný v popieracom prejave v rámci
konkurzného konania uviesť konkrétne právne relevantné dôvody popretia. Takýmto dôvodom bol

dôvod: „sú závažné rozpory v tvrdení o tom kedy, ako a v akej výške bola pôžička poskytnutá“. Súd teda
dospel k záveru, že dôvod obsiahnutý v popieracom prejave žalovaného v I. a II. rade obstojí a vylučuje
pohľadávky žalobcu z uspokojenia.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalovanému v I. a II. rade žiadne

trovy konania nevznikli - súd im ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Bratislava III. písomne, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sledje, uvedie

sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.