Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. august 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoE/32/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415204087
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8415204087.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v exekučnej veci oprávneného: O. H., W.., so
sídlom B. XXX/A, XXX XX O., H.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., IČO: 50 361 368, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava
- Ružinov, proti povinnému: X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX J., o vymoženie

1.687,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č.
k. 1Er/98/2015-31 z 9. novembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

vedenej pod č. A.
2. Exekučný súd svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že právna predchodkyňa oprávneného
V. banka, a. s. 31. marca 2015 podala návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Exekučným
titulom v tomto exekučnom konaní bol právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., sp. zn. IA-
C/XXXX/XXXX z 30. apríla 2014. Súdny exekútor podaním z 26. mája 2015 požiadal exekučný súd o

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle predloženého návrhu.

3. Exekučný súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že v tomto prípade nebola rozhodcovská
doložka individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej
zmluvy, spotrebiteľ ju osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým

všeobecným obchodným podmienkam.
4. Exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z
dôvodu, že v danom prípade by uznanie a výkon rozhodcovského rozsudku bolo v rozpore s právnymi
predpismi na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z

takejto doložky odporuje dobrým mravom. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve
je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.

5. Proti uzneseniu podala včas odvolanie právna predchodkyňa oprávneného z dôvodov, že
neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvejinštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Právne predchodkyňa oprávneného mala za to, že exekučný súd nemá
zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú
doložku. Ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo
súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. O platnosti rozhodcovskej

doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená. Nemala inú možnosť ako podať žalobu na rozhodcovskom súde v zmysle dohodnutej
rozhodcovskej doložky, pričom zdôraznila, že postupovala v súlade s § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh
rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom
stanovenú ponuku. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces tvrdila, že exekučný súd pri

skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, na
základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní
a k takto vykonávaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu sa nemala možnosť
vyjadriť. Na základe uvedených skutočností právna predchodkyňa oprávnenej navrhla, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Prešove uznesením, č. k. 3CoE/41/2019-64 z 8. októbra 2019 vrátil vec súdu
prvej inštancie ako predčasne predloženú, keďže doposiaľ neboli napadnuté uznesenie, odvolanie

oprávneného a výzva na vyjadrenie k odvolaniu oprávneného doručené povinnému a nebolo rozhodnuté
o návrhu na zmenu účastníka konania zo 7. marca 2017 (č. l. 50 spisu) v zmysle ust. § 37 ods. 3
Exekučného poriadku a o odvolaní oprávneného v zmysle ust. § 347 ods. 4 OSP.

7. Súd prvej inštancie uznesením, č. k. 1Er/98/2015-70 zo 16. decembra 2021 pripustil, aby namiesto

pôvodného oprávneného vstúpila do konania obchodná spoločnosť O. H., s. r. o., so sídlom B. XXX/A,
XXX XX O., H.: XX XXX XXX ako nový oprávnený.

8. Zákonná sudkyňa sa v zmysle ust. § 374 ods. 4 OSP vyjadrila, že podanému odvolaniu oprávneného
nemieni vyhovieť.

9. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)) v zmysle § 243h ods. 1 Exekučného

poriadku (účinného od 1. apríla 2017) a § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31. marca 2017),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie
je dôvodné.

11. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že exekučný súd správne posúdil vzťah právnej
predchodkyne oprávneného a povinného ako vzťah spotrebiteľský. Súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na
týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Odvolací súd sa preto stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.

12. Odvolací súd konštatuje, že exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení
účinnom do 31. marca 2017, okrem iného povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd
teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom.

Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach súd skúma,
či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade
zistenia nedostatku v tomto smere, t. j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky, je nutné konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnunevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Uvedené, spolu s princípom dôslednej ochrany práv
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu, dáva podklad pre taký postup exekučného
súdu, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

13. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný
spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je
povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri
postupe podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej

okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011).

14. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že
rozhodcovská doložka koncipovaná ako neoddeliteľná súčasť zmluvy o osobnom účte (časť 5., bod
6) nebola platne uzavretá, a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné

uzavretie rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná
právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať.

15. Nie je možné súhlasiť s odvolacou námietkou právneho predchodcu oprávneného, že pri uzatváraní
zmluvy o osobnom účte medzi právnou predchodkyňou oprávneného a povinným došlo iba k naplneniu

ustanovenia § 93b zákona o bankách, podľa ktorého sú banky povinné ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa
osobitného zákona. Toto ustanovenie bolo novelizované zákonom č. 492/2009 Z.z. o platobných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným od 1. decembra 2009, ktorý doplnil

povinnosť banky preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch rozhodnutia a vyjednania rozhodcovskej
doložky. Je tak zrejmý záujem zákonodarcu o spresnenie a špecifikáciu tejto povinnosti bánk vo
vzťahu k povinnosti ponúkať klientom návrhy na uzavretie rozhodcovských zmlúv, predovšetkým
vo vzťahu k informovanosti spotrebiteľa a jeho ochrane. Stanovenie povinnosti banke ponúknuť
klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy však neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť

do svojich zmlúv resp. obchodných podmienok také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v prípade,
kedy forma tejto rozhodcovskej doložky vylučuje možnosť jej individuálneho vyjednania. K tomu je
potrebné uviesť, že banka neuzatvorila s povinnou osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nepredložila
povinnému osobitný návrh na jej uzatvorenie spolu s príslušným poučením, ako to predpokladá

znenie zákona), ale rozhodcovská doložka je koncipovaná iba ako neoddeliteľná súčasť zmluvy o
osobnom účte, bez možnosti túto doložku neuzavrieť, resp. odvolať ju, čo spochybňuje jej individuálne
predloženie zamestnancom banky spolu s primeraným poučením a výslovné prijatie tejto zmluvnej
podmienky povinnou osobou. Uvedené zákonné ustanovenie, ktorým banka ospravedlňuje svoj postup
pri uzatváraní zmlúv však nepochybne vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo

strany spotrebiteľa, keďže má umožniť klientovi, spotrebiteľovi návrh neprijať. Skutočnosť, že zmluvné
podmienky ako celok sú vopred pripravené a spravidla ich nemožno meniť individuálnym dojednaním
sú dôkazom toho, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť si rozhodcovskú doložku dojednať
individuálne. Oprávnenému sa v priebehu konania nepodarilo preukázať opak a dokázať, že zo strany
povinného došlo k individuálnemu vyjednaniu rozhodcovskej doložky resp. k jej výslovnému prijatiu po

primeranompoučení.Odvolacísúdzdôrazňuje,žeajbankováinštitúciavpozíciiveriteľajepriuzatváraní
zmluvy so spotrebiteľom povinná rešpektovať príslušné zákonné normy chrániace práva spotrebiteľa. V
tomto rozsahu sa odvolací súd stotožňuje so závermi exekučného súdu.

16. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou

možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodnutiu rozhodcovského
súdu, ktorý bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku,
pretože tá bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v
súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom
nie je individuálne vyjednané, je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom
rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na
súdnu ochranu.17. Odvolací súd poukazuje na to, že osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej
rozhodcovskej doložky, sa má sledovať predovšetkým z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená,
či si spotrebiteľ z určitých dôvodov osobitne vymienil istú zmluvnú klauzulu, lebo má pre neho

nejaký osobitný, prospešný význam. Niet pochýb o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne
individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by rozhodcovské konanie aj reálne využil, pretože inak
by jeho individuálne vyjednanie nedávalo zmysel. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch
rozhodcovská doložka predložená spotrebiteľovi (odkaz v zmluve na všeobecné obchodné podmienky
a rozhodcovskú zmluvu ta uvedenú), je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok,

vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných
zmluvných podmienok.

18. Charakteristickou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že sa pri uzatváraní zmluvného vzťahu nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky buď prijme, alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva

faktická nerovnosť zmluvných strán. Vopred formulovaná rozhodcovská doložka v podobe všeobecnej
zmluvnej podmienky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše
na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver
podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08Pannon GSM Zrt., v ktorom sa okrem
iného konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva

právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa
kvalifikáciu nekalej podmienky. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie prípadných sporov
zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako nutné považovať za
nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby
spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Rovnako je možné takúto

zmluvnúpodmienkupovažovaťzauzavretúvrozporesdobrýmimravmi(IV.ÚS55/2011,IV.ÚS60/2011)
v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, v súlade s generálnou klauzulou podľa ustanovenia
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatovať jej neplatnosť pre rozpor s ustanovením § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že pre vykonanie exekúcie chýba
základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

20. Rozhodcovská doložka nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi

ako neoddeliteľná súčasť zmluvy o osobnom účte je za týchto podmienok neplatná. Rozhodcovský
rozsudok predložený právnym predchodcom oprávneného ako exekučný titul je tak vydaný orgánom,
ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je platným
právnym úkonom a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom pre
nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného

konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t. j.
definovanie rozhodcovského rozsudku, sp. zn. II/2013-1359 z 27. februára 2014 ako nulitného právneho
aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej prostredníctvom žaloby podanej na
všeobecnom súde, nie sú dotknuté.

21. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,
odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nebol v rozpore s procesnými právami oprávneného.
Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na
dostatočné posúdenie skutkového stavu. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu

odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu
prvej inštancie, ku ktorým exekučný súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno považovať za zhojenie namietaného porušenia práva
oprávneného vyjadriť sa vo veci (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 z 24.
októbra 2013).

22. Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby
nakaždýargumentúčastníkaboladanáodpoveďvodôvodnenírozhodnutia(porov.rozsudokGeorgiadis
proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudokHigginsová proti Francúzsku z 19. februára 1998; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky,sp.
zn. III. ÚS 209/04 z 23. júna 2004). Vzhľadom na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky odvolací
súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami.

23. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie
postupoval správne, keď podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul
a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

24. Odvolací súd preto postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie
exekučného súdu ako vecne správne potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí, ktorým sa
exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).