Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, August 24, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoPs/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620200277
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1620200277.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu
Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci o spôsobilosti na právne úkony
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C., toho času D. XXX, C., zastúpenej Advokátska kancelária
Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava a zastúpenej procesným
opatrovníkom A. E. E. E. F. X/XX, XXX XX E., na odvolanie A. B. proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava III č.k. 38Ps/9/2022-79 zo dňa 19.01.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 38Ps/9/2022-79 zo dňa 19.01.2023 obmedzil A. B., nar.
XX.XX.XXXX v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilá rozhodovať o záležitostiach

týkajúcich sa jej zdravotného stavu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, o umiestnení svojej osoby
do zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnych služieb kam môže byť umiestnená aj bez
svojho súhlasu, nie je spôsobilá uzatvárať zmluvy, pôžičky, úvery, ručenia a robiť akékoľvek právne
úkony majetkovej povahy v žiadnom rozsahu, nie je spôsobilá nakladať s finančnými prostriedkami
prevyšujúcimi sumu jej dôchodku. A. B. ustanovil za opatrovníčku G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. A.
I. XXXX/X, E., ktorú oprávnil a uložil jej povinnosť zastupovať A. B. v rozsahu právnych úkonov, v ktorých

je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Rozhodol, že štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 10 ods. 1, 2, § 27 ods. 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník a § 231 písm. a/, § 239, § 240 ods. 3, § 243 ods. 1,2, § 248 ods. 1, 2
zákona Č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP). Vykonaným dokazovaním,

predovšetkým zo znaleckého dokazovania, mal preukázané, že ochorenie, ktorým posudzovaná trpí
je tak závažného charakteru, že je potrebné posudzovanú obmedziť v spôsobilosti na právne úkony v
rozsahu špecifikovanom vo výroku napadnutého rozsudku a to z dôvodu ochrany osoby, jej života a
zdravia a ochrany eventuálnych veriteľov, ak by došlo k zneužitiu posudzovanej za účelom poskytnutia
peňažných prostriedkov tretej osobe prostredníctvom osoby posudzovanej. Prihliadal na skutočnosť,
že zdravotný stav posudzovanej je nezvratný a v jeho dôsledku nie je schopná narábať samostatne

s vlastným majetkom vo väčšom rozsahu ako je výška jej dôchodku. Dospel k záveru, že posudzovaná
nie je spôsobilá samostatne rozhodovať o svojej liečbe, zdravotnom stave, umiestnení v zdravotníckom
zariadení alebo zariadení sociálnych služieb. Prihliadol na znalecký posudok a vyjadrenie znalkyne na
pojednávaní, z ktorého je zrejmé, že ochorenie, ktorým posudzovaná trpí, bude mať progres, čím bude
dochádzať postupne k zhoršovaniu jej zdravotného stavu a nebude vedieť dostatočne zhodnotiť svoj
zdravotnýstavapotrebuliečby.Rovnakoposudzovanúobmedzilvrozsahu,ženiejespôsobiláuzatvárať

zmluvy, úvery, pôžičky, či ručiť. Uviedol, že nakoľko posudzovaná nevlastní žiaden majetok, o ktorý by
mohla uzatvorením nevýhodnej zmluvy prísť, toto obmedzenie smeruje najmä k ochrane eventuálnychveriteľov posudzovanej. Posudzovanej ponechal spôsobilosť v rozsahu komunikácie a styku s orgánmi
verejnejsprávyberúcdoúvahy,žebolaschopnávybaviťsisamostatnenovýobčianskypreukaz,bývanie
v ubytovni a zabezpečiť si právneho zástupcu pre toto konanie. Tiež vychádzal zo skutočnosti, že pri

styku s orgánmi verejnej správy nemôže prísť k ohrozeniu zdravia, či života posudzovanej a pokiaľ ide
o bežné administratívne úkony, tieto je schopná realizovať aj bez asistencie inej osoby. Z uvedených
dôvodov vyhodnotil návrh ako opodstatnený. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 a § 251 ods.
1 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie posudzovaná prostredníctvom zvoleného
právneho zástupcu navrhujúc napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Nestotožnila sa s napadnutým rozsudkom ani so závermi znaleckého posudku majúc za to, že v konaní
bolodostatočnepreukázané,žejeplnespôsobilánavšetkyprávneúkony.Zdôraznila,žejeschopnásao
seba postarať, čo preukázala aj jej schopnosťou komunikovať so štátnymi orgánmi územnej samosprávy

a inými organizáciami. Uviedla, že v súčasnosti žije sama, všetky potreby pre život si zabezpečuje
sama bez akýchkoľvek problémov, sama sa dostavila v dohodnutý čas na stretnutie so svojím právnym
zástupcom,
nemala najmenší problém sa zorientovať v rámci C., dostaviť sa do advokátskej kancelárie, resp. B. J.
J. alebo na súd. Poukázala na to, že uvedené nerozporoval ani súd ako vyplýva z bodu 20. odôvodnenia

napadnutého rozsudku. Z rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že vychádzal predovšetkým zo
znaleckého posudku vyhotoveného MUDr. Jaroslavou Struňákovou, pričom upozornila na to, že v čase
vyšetrenia bola rozrušená a značnou mierou ovplyvnená stresom. Dala do pozornosti ust. § 7 ods. 1,
§ 11 Občianskeho zákonníka, čl. 14 a 16 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 12 ods. 2 a 3 Dohovoru o
právach osôb so zdravotným postihnutím. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR L ÚS 313/12,

podľa ktorého pri interpretácii a aplikácii ust. § 10 Občianskeho zákonníka sa nemožno obmedziť iba na
text zákonného predpisu, ale vždy je potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer, ktorým je predovšetkým
rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. V medziach ústavného významu práv človeka sa pri obmedzovaní
spôsobilosti na právne úkony primárne sleduje záujem samotného dotknutého človeka až následne
záujem verejný či tretích osôb. Zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony (jeho právna smrť)

je prostriedkom ultima racio, to je možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky menej represívne
prostriedky (napr. trestného, správneho práva), či iba ich obmedzenia nedajú použiť, resp. sa stanú
neúčinnými.Daladopozornostipredpokladyrozhodnutiasúduvtomtokonaní,tojezistenie,čiduševnou
chorobou postihnutá osoba je alebo nie je schopná z tohto dôvodu si obstarávať svoje veci (R 6/1964).
Poukázala na to, že posudok znalcov psychiatrov v konaní o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony

nenahrádza nedostatok skutkových zistení (R 44/1967) a na skutočnosť, že obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony je závažným zásahom do osobnej integrity obmedzovaného (Ústavné soud ČR I.
ÚS 453/03). Vyslovila názor, že súd pri rozhodovaní vychádzal predovšetkým zo znaleckého posudku,
avšak mal zohľadniť všetky skutočnosti zistené v priebehu konania. Zdôraznila, že aktuálne žije sama,
je odkázaná iba na seba, napriek tomu sa dokáže o seba bez väčších ťažkostí postarať a zabezpečiť si

nevyhnutné potreby pre život. Svoj zdravotný stav si uvedomuje a nezľahčuje ho, pravidelne navštevuje
psychiatričku, ktorá jej predpisuje lieky. O tom, že sa chce vyliečiť svedčí aj to, že predpísané lieky
užíva pravidelne. Aj zo znaleckého posudku vyplynulo, že pravidelným užívaním liekov, rešpektovaním
odporúčaní psychiatra sa choroba spomalila a zmiernila priebeh. Mala za to, že je plne spôsobilá o sebe
rozhodovať a postarať sa o seba.

4. Navrhovateľka a opatrovník A. E. sa k odvolaniu posudzovanej nevyjadrili.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§
363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. l, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok ( ďalej " CSP") a dospel k záveru, že odvolanie A. B. je dôvodné a rozhodnutie
súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

6. V odvolaní posudzovaná namietala, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav
veci, neprihliadol na jej schopnosť postarať sa o seba a zabezpečiť si všetky záležitosti a pri rozhodovaní
vychádzal predovšetkým zo znaleckého posudku vykonaného v konaní. Z uvedeného dôvodu žiadala,aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací
súd po preskúmaní celého spisu dospel k záveru, že námietky posudzovanej sú dôvodné.

7. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

8. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

9. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi
konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu, ktorá je z hľadiska § 389 ods. l
písm. b/ CSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné
práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil
súd svojim procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú

možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Civilný sporový
poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhému účastníkovi.

10. Ochrana princípov spravodlivého procesu na zákonnej úrovni prislúcha všeobecným súdom.
Porušenie práva na spravodlivý proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania na súde prvej

inštancie. Porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý
má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníkov konania, ktoré im poskytujú
procesnoprávne predpisy. O procesnú vadu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi
a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Obsah práva pa

spravodlivý proces (right to fair trail) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým
právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o
procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k
nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých

rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní
zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.

11. V zmysle Civilného mimosporového poriadku a Civilného sporového poriadku účastníci konania majú
v konaní právo na to, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá (§ 30 CMP), právo

oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a vyjadriť k nim svoje stanovisko v rozsahu,
ktorý určí zákon (§ 167 CSP), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 33 ods. 1 CMP), právo
na doručenie predvolania na pojednávanie tak, aby mal účastník dostatok času na prípravu, spravidla
najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 33 ods. 2 CMP), právo zúčastniť sa
verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 CSP), právo na to, aby bol účastníkom rozsudok doručený do

vlastných rúk (§ 223 CSP), právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP).

12.Úlohou odvolacieho súdu je posúdiť závažnosť každého porušenia, pritom môže dospieť k riešeniu,
ženiektorémenejzávažnépochybeniamôženapraviťsvojimpostupom.Aknapríkladsúdprvejinštancie
neumožnil sporovej strane vyjadriť sa k dôkazu alebo k písomnému podaniu protistrany, môže byť toto

pochybenie v odvolacom konaní napravené. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia je preto taký zásah do
práva na spravodlivý proces, ktorý vzhľadom na jeho povahu alebo intenzitu nie je možné v odvolacom
konaní napraviť a ktorý zásah odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

13.V súvislosti s námietkou posudzovanej vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu súdom prvej inštancie

odvolací súd udáva, že rozhodnutie o obmedzení fyzickej osoby v spôsobilosti na právne úkony súd vydá
vtedy, ak existuje niektorý zo zákonných dôvodov, teda fyzická osoba trpí duševnou poruchou, ktorá nie
je len prechodná alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov, omamných prostriedkov, či jedov
a v dôsledku týchto osoba nie je schopná robiť niektoré, resp. žiadne právne úkony. Samotná existencia
faktorov umožňujúcich obmedziť rozsah spôsobilosti konať s právnym následkom sama osebe nestačí

a rozhodnutie súdu je viazané na predpoklad, že z uvedených dôvodov fyzická osoba nie je spôsobilá
robiť právne úkony. Existencia uvedených predpokladov je predmetom dokazovania, pričom súd v tomto
konaní v zmysle základných princípov je povinný zistiť skutočný stav veci a je povinný vykonať dôkazypotrebné na zistenie skutočného stavu, aj keď ich účastníci nenavrhli (čl. 6 Základných princípov, § 35
a § 36 CMP).

14.Z obsahu spisu je zrejmé, že Okresný súd Bratislava III na základe podaného návrhu navrhovateľky
a doplneného petitu návrhu na pojednávaní konanom dňa 07.06.2022, vykonal dokazovanie výsluchom
posudzovanej, jej právneho zástupcu, procesného opatrovníka, znalkyne MUDr. Jaroslavy Struňákovej,
oboznámením sa so znaleckým posudkom č. 30/2021 zo dňa 02.07.2021 vypracovaným znalkyňou a
s lekárskymi správami A. E. K., psychiater a na základe vyhodnotenia takto vykonaného dokazovania,

rozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne úkony A. B. v rozsahu, že nie je spôsobilá rozhodovať o
záležitostiach týkajúcich sa jej zdravotného stavu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, o umiestnení
svojej osoby do zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnych služieb kam môže byť umiestnená aj
bez svojho súhlasu, nie je spôsobilá uzatvárať zmluvy, pôžičky, úvery, ručenia a robiť akékoľvek právne
úkony majetkovej povahy v žiadnom rozsahu, nie je spôsobilá nakladať s finančnými prostriedkami
prevyšujúcimi sumu jej dôchodku. A. B. zároveň ustanovil za opatrovníčku jej dcéru G. B., ktorú oprávnil

a uložil jej povinnosť zastupovať A. B. v rozsahu právnych úkonov, v ktorých je obmedzená v spôsobilosti
na právne úkony. O trovách znaleckého dokazovania rozhodol podľa 251 CMP, o trovách konania podľa
§ 52 CMP.

15.Odvolacísúdpoukazujenapredmetkonaniaaudáva,žeobmedzeniespôsobilostičlovekavykonávať

právne úkony predstavuje mimoriadne závažný zásah do jeho osobného statusu, vyžaduje sa, aby
právny poriadok presne stanovil podmienky, za ktorých k obmedzeniu spôsobilosti človeka na právne
úkony môže dôjsť. V prípade, ak má byť do prirodzených práv človeka na osobnú slobodu a na jeho
nedotknuteľnosť zasiahnuté, musí byt' rešpektovaná jeho ľudská dôstojnosť rovnako ako zásada, že
záujmy a blaho ľudskej bytosti sú nadriadené záujmom spoločnosti. Právomoc obmedziť človeka v

spôsobilosti na právne úkony má len súd. Dôvodom pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony môže
byt' v zmysle citovaného § 10 ods. 1 OZ výlučne len duševná porucha, ktorá nie je len prechodná,
ak dosiahne taký stupeň, že človeku bráni v určitých záležitostiach človeku konať. K rozhodnutiu
o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa musí pristupovať so zreteľom k subjektívnemu hľadisku
v tom smere, že nie je rozhodné, o akú diagnózu duševnej poruchy v konkrétnom prípade ide, ale

relevantné je, ako sa prejavuje v psychickej spôsobilosti konkrétnej osoby, t. j. či ide o tak podstatnú
odchýlku od normálneho psychického vývoja človeka, ktorá mu v určitom rozsahu bráni postarať sa o
vlastné záležitosti. Samotná skutočnosť, že človek trpí duševnou poruchou, ešte nie je dôvodom pre
obmedzenie jeho svojprávnosti. V odôvodnení rozhodnutia o obmedzení svojprávnosti sa vyžaduje,
aby bolo konkrétne uvedené, koho resp. čo ohrozuje plná svojprávnosť osoby obmedzovanej a tiež

je potrebné uviesť, prečo nie je možné situáciu riešiť miernejšími prostriedkami. Ohrozenie aktívnym
právnym konaním, ktoré má byť dôvodom pre zásah do spôsobilosti na právne úkony nemôže byť len
hypotetické, ale toto ohrozenie musí byť reálne preukázané (Nález ÚS ČR II.934/16). Pre rozhodnutie
o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa vyžaduje náležité dokazovanie, ktorého výsledky budú
podkladom pre vydanie rozsudku.

16.Odvolací súd po preskúmaní celého spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevykonal vo veci
dostatočné dokazovanie a pri hodnotení dôkazov sa zameral výhradne na znalecký posudok č. 30/2021
zo dňa 02.07.2021 vypracovaný znalkyňou MUDr. Jaroslavy Struňákovej a jej výpoveď. Treba uviesť, že
samotná existencia duševnej poruchy na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nestačí, keď ďalším

predpokladom je, že táto trvalá duševná porucha celkom vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať
právne úkony. Zodpovedať túto otázku možno iba na základe vykonaného komplexného dokazovania
a jeho náležitého vyhodnotenia. Súd je povinný uskutočňovať aj iné dôkazy ako len znalecký posudok
z odboru psychiatrie, a to najmä výsluch potenciálne postihovaného človeka a dôkazy smerujúce
k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou

osobou a inými, napr. spoločnosťou), majetkových, rodinných, politických a pod. To, či osoba trpí
duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou, je otázka odborná, ktorú súd nemôže posúdiť, ale
spadá do kompetencie znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Aj keď má
znalecké dokazovanie špecifický charakter a zvláštne postavenie medzi dôkaznými prostriedkami,
zostáva jedným z možných dôkazov, ktorý súd musí vyhodnotiť v kontexte so všetkými dôkazmi

vykonanými v konaní. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že zo znaleckého posudku znalkyne
MUDr. Jaroslavy Struňákovej č. 30/2021 zo dňa 02.07.2021 je zrejmé, že pri jeho vypracovaní
ani nemala k dispozícii zdravotnú dokumentáciu posudzovanej, keď nahliadla len do dokumentácie
Sociálnej poisťovne. V danej veci boli súčasťou spisu aj lekárske správy A. E. K., psychiatričky zo dňa10.12.2019,17.01.2020,14.02.202013.03.2020a29.05.2020,ktorévšakbolivčaserozhodovaniasúdu
prvej inštancie (dňa 19.01.2023) neaktuálne (staršie ako 31 mesiacov). Rovnako tak bol neaktuálny
i znalecký posudok vypracovaný dňa 02.07.2021 (starší ako 17 mesiacov). Vzhľadom na predmet

konania a závažnosť rozhodovania vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, musí odvolací
súd konštatovať, že takto vykonané dokazovanie nepostačuje pre rozhodnutie vo veci. S ohľadom na
výpoveď navrhovateľky, samotný dôvod podania návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
posudzovanej, výpoveď posudzovanej, jej aktivitu v súvislosti so zariaďovaním si svojich záležitostí
v otázke bývania, zastupovania v súdnom spore a pod. súd prvej inštancie v ďalšom neodstraňoval,

resp. neobjasňoval rozpory vo výpovediach navrhovateľky a posudzovanej, t.j. či užíva posudzovaná
pravidelne lieky, či naďalej absolvuje pravidelné kontroly u ošetrujúcej lekárky psychiatričky, keď na
jednej strane navrhovateľka Spochybnila užívanie liekov, avšak sama potvrdila, že posudzovaná žije
sama, zariaďuje si všetky záležitosti sama (okrem prania bielizne), absolvuje kontroly u lekárky a sama
hospodári s dôchodkom, ktorý poberá. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie k otázkam, či si
posudzovaná dostatočne uvedomuje svoj zdravotný stav, dobrovoľne a pravidelne dodržiava liečbu, či

je vo svojom živote, napriek psychickému ochoreniu, ktoré nie je len prechodné, samostatná a schopná
sa o svoje bežné potreby postarať, či spôsobom svojho života a celkového sociálneho a rodinného
zázemia, nie je ohrozená na živote a zdraví, či je dostatočne spolupracujúcou pacientkou, či dodržiava
pokyny lekára-psychiatra.

17.Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v nedostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie k
tomu, aby mohol vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony posudzovanej rozhodnúť. Zároveň
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a jeho odôvodnenie nespĺňa kritériá uvedené v ust. § 220
ods. 2 CSP.

18.Odvolací súd zdôrazňuje, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia
dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým na základe zhodnotenia
skutkového stavu veci dospel boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä

presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré
majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, a ktoré prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2
CSP. Záver súdu prvej inštancie, ktorý obmedzil posudzovanú v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu

rozhodovaniaozáležitostiachtýkajúcichsajejzdravotnéhostavu,poskytovaniazdravotnejstarostlivosti,
o jej umiestnení do zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnych služieb kam môže byť umiestnená
aj bez svojho súhlasu, uzatvárania zmlúv, pôžičiek, úverov, ručenia a robenia akýchkoľvek právnych
úkonov majetkovej povahy v žiadnom rozsahu a nakladania s finančnými prostriedkami prevyšujúcimi
sumu jej dôchodku, podľa názoru odvolacieho súdu, zostáva neúplným v tom zmysle, že vo všeobecnej

argumentačnej rovine, ale i v konkrétnostiach posudzovaného prípadu, zostal nezodpovedaný vo
všetkých (potrebných) zákonných hľadiskách, je tak nepresvedčivým v tom, akými úvahami sa súd prvej
inštancie riadil, ako vyhodnotil dôkazy vykonané v konaní, a to výpovede účastníkov a lekárske správy
A. E. K.. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal
výlučne zo znaleckého posudku a výpovede znalkyne MUDr. Jaroslavy Struňákovej a ďalšími dôkazmi

vykonanými v konaní sa nezaoberal a tieto žiadnym spôsobom nevyhodnotil.

19.Podľa § 389 ods. 1 písm. bl CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

20.Podľa § 393 ods. 2 CSP v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého
rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní,
prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený

skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ustanovenie
§ 387 ods. 2, 3 tým nie sú dotknuté. V odôvodnení rozhodnutia senátu obsahuje aj pomer hlasov akým
bolo rozhodnutie prijaté.21.Vzhl'adom na uvedené nedostatky v rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil napadnuté
rozhodnutie a odvolaniu posudzovanej vyhovel. Bude preto potrebné, aby súd prvej inštancie doplnil
dokazovanie so zameraním sa na zistenie, či posudzovaná s ohľadom na jej diagnózu si uvedomuje

svoj zdravotný stav, či pravidelne navštevuje ošetrujúcu lekárku psychiatričku, či rešpektuje jej pokyny,
či dodržiava predpísanú liečbu, či si sama zabezpečuje všetky záležitosti, ako nakladá a hospodári
so svojimi finančnými prostriedkami, ako je začlenená do sociálneho života. Za týmto účelom zváži, či
je potreba doplniť znalecké dokazovanie alebo bude aplikovať postup podľa ust. § 246 CMP, keďže
posudzovaná je dlhoročnou pacientkou A. E. K.. Doplní dokazovanie výsluchom navrhovateľky a

posudzovanej k otázke, či je posudzovaná schopná robiť úkony v rozsahu navrhovaného obmedzenia
spôsobilosti na právne úkony samostatne, resp. či jej duševná porucha, ktorá nie je len prechodná,
dosahuje taký stupeň, že jej bráni v určitých záležitostiach konať. Ak vyvstane potreba dokazovanie
doplní aj výsluchom osôb, ktoré sú v blízkom kontakte s posudzovanou, prípadne listinnými dôkazmi.
Na základe vykonaného a doplneného dokazovania súd prvej inštancie opätovne rozhodne o návrhu
na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovanej A. B.. Svoje rozhodnutie riadne zdôvodní

v zmysle § 220 ods. 2 CSP, tzn. v ňom uvedie stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel
svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Neodôvodnenie rozhodnutia
súdom prvej inštancie spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia a teda uvedeným postupom súd prvej
inštancie znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom je aj právo

na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

22.Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danej veci zaťažil
konanie procesnou vadou v zmysle 389 ods.l písm. bl CSP, a nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva na spravodlivý proces, pričom

procesná vada je dôvodom, pre ktorý musí odvolací súd rozhodnutie vydané v takomto konaní vždy
zrušiť. Zároveň je potrebné dodať, že danú procesnú vadu nie je možné napraviť v odvolacom konaní.

23.Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a podľa § 391
ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom bude potrebné,

aby súd prvej inštancie vo veci doplnil dokazovanie v naznačenom, smere, opätovne rozhodol a svoje
rozhodnutie zdôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

24.Odvolací súd upozorňuje súd prvej inštancie na chybu v záhlaví napadnutého rozsudku, v ktorom
uviedol ako účastníka konania Okresnú prokuratúru Malacky, pričom z obsahu spisu nevyplýva vstup

prokuratúry do konania.

25.O trovách konania (celého) rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí.

26.Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania

Dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).