Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. august 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/79/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200967
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Hudec
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:7020200967.2

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX D.,
proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, so
sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E./XXXXXX-XXX zo dňa 12.10.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a rozhodnutie žalovaného

1. Okresný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava
(ďalej len „prvostupňový správny orgán”) rozhodnutím č. E./XXXXXX-XXX zo dňa 23.06.2020 (ďalej len
„Rozhodnutie”) podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) pretože skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom,
zastavil konanie vo veci priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 21a ods. 1 písm. c)
zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon o slobode informácií“), ktoré bolo začaté na základe návrhu žalobcu zo dňa 30.08
2019 doručeného správnemu orgánu dňa 30.08.2019, ktorého sa mal podľa žalobcu dopustiť obvinený
F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, vedúci právneho odboru Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so
sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj (ďalej len „obvinený”) tým, že na žiadosť zo dňa 06.08.2019 o
poskytnutie informácií v zmysle zákona o slobode informácií, ako elektronické podanie so zaručeným
elektronickým podpisom, ktorá bola Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „Inšpektorát

SOI”) doručená do elektronickej schránky dňa 06.08.2019 a ktorú nevybavil ako zodpovedná osoba
žiadnym postupom ani spôsobom v zákonom stanovenej lehote 8 pracovných dní, teda do 16.08.2019,
čím mal ako zodpovedná osoba porušiť inú povinnosť ustanovenú týmto zákonom. Prvostupňový
správny orgán podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch v rozhodnutí uložil žalobcovi povinnosť uhradiť
štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16 eur.

2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie. Uviedol, že zo zákona o slobode
informácií vyplýva, že povinná osoba poskytuje na žiadosť informácie o aplikácii príslušných právnych
predpisov v rozsahu jej pôsobnosti a žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 06.08.2019 obsahovala
požadované sprístupnenie informácií, ktoré má povinná osoba k dispozícii, a ktoré je povinná na
žiadosť poskytnúť, teda informácií, ktoré patria do základnej pôsobnosti SOI pri výkone jej kontrolnej
činnosti u podnikateľského subjektu Stavebné bytové družstvo Bratislava I. Ďalej tvrdil, že povinná

osoba je povinná v súlade s § 2 a § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií sprístupňovať všetky
informácie, ktoré má k dispozícii, a teda má plnú informačnú povinnosť. Konštatoval, že žiadosť osprístupnenie informácií spadala do rámca zákona o slobode informácií a informácia mala byt' riadne
sprístupnená. V opačnom prípade mala povinná osoba postupovať v súlade s § 18 ods. 2 zákona o
slobode informácií a vydať rozhodnutie o nevyhovení žiadosti o sprístupnenie informácie, ktoré malo

obsahovať všetky náležitosti rozhodnutia. Odpoveď povinnej osoby zo dňa 30.08.2019 však podľa jeho
názoru zákonné náležitosti nemá. Mal za to, že obvinený svojim subjektívnym názorom a posúdením
žiadosti o sprístupnenie informácií ako žiadosti o právne poradenstvo, a teda subjektívnym výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov ako povinná osoba porušil povinnosti vyplývajúce zo zákona
o slobode informácií, keď mal poskytnúť informácie v lehote ustanovenej zákonom, resp. aplikovať

postup v zmysle zákona o slobode informácií. Bol toho názoru, že týmto nezákonným konaním došlo
k porušeniu práva na sprístupnenie informácií. Ďalej tvrdil, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sži/5/2016 zo dňa 14.12.2017 na ktorý poukázal obvinený a s ktorým sa stotožnil prvostupňový správny
orgán nie je publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR, a preto
nie je právne záväzný pre rozhodovaciu činnosť súdov a orgánov verejnej správy a naviac v tomto
rozsudku sa nerozhodovalo o sprístupnenie informácií, ktoré patria do zákonnej pôsobnosti SOI pri

výkone jej kontrolnej činnosti správcu bytového domu ako orgánu dozoru. Na záver uviedol, že na
základe právneho a skutkového stavu a pre nespoľahlivo zistený skutkový stav správnym orgánom
žiada, aby bolo Rozhodnutie zrušené a obvinený bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa §
21a zákona o slobode informácií. Zároveň uviedol, že sa odvoláva aj proti rozhodnutiu v časti uloženia
povinnosti uhradiť trovy konania vo výške 16 eur. Tvrdil, že je fyzická osoba s ŤZP podľa osobitného

predpisu a invalidný dôchodca s priznanou invaliditou podľa osobitného predpisu, pričom invalidný
dôchodok v sume 301,50 eur mesačne je jeho jediný zdroj príjmu. Z uvedených dôvodov taktiež žiadal,
aby odvolací orgán v súlade s ust. § 79 ods. 3 zákona o priestupkoch rozhodol o upustení jeho povinnosti
uhradiť trovy konania.

3. K predmetnému odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj obvinený. Vo svojom vyjadrení mimo iné uviedol, že
v podmienkach Slovenskej republiky nie je na mieste hovoriť o precedenčnom systéme práva, to však
nijakým spôsobom nebráni správnemu orgánu, aby v rámci správnej úvahy pri rozhodovacej činnosti
poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov, prípadne jej závery využil pri aplikácii práva. Uvedené je podľa
jeho názoru naopak žiaduce, nakoľko predmetným spôsobom je zachovaná jednota rozhodovacej praxe

na všetkých stupňoch rozhodovania. So žalobcovými tvrdeniami sa nestotožnil, nakoľko povinná osoba
je povinná poskytovať len informácie, ktoré má k dispozícii, t.j. nie je povinná v rámci zákonnej lehoty
vypracovávať kvalitatívne nové dokumenty, či file_0.jpg

file_1.wmf

právne analýzy a posúdenia predložených dokumentov. Mal za to, že vzhľadom na obsah podanej
žiadosti a celého postupu žalobcu je potrebné rozlišovať využitie zákonného práva od snahy o jeho
zneužitie, ako je to v tomto prípade. Konštatoval, že pokiaľ žiadateľ žiadal vykonanie právnej analýzy
jeho dokumentov v lehote niekoľko pracovných dní, mal možnosť využiť služby advokátov, resp. iné

komerčné služby.

4. Žalovaný, ako odvolací orgán, preskúmal Rozhodnutie v celom rozsahu a dospel k záveru, že
Rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom o priestupkoch, zákonom o slobode informácií, ako aj
správnym poriadkom a je vecne správne.

5. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v zistenom skutkovom stave prvostupňovým správnym orgánom
nenašiel žiadne pochybenie a tento zistení skutkový stav veci zodpovedá vykonaným dôkazom. Mal za
to, že prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení Rozhodnutia vyrovnal s výsledkami dokazovania
a výrok Rozhodnutia dostatočne odôvodnil, pričom zistený skutkový stav správne posúdil tak, že

spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nie je priestupkom a riadne odôvodnil, prečo skutok nie je
priestupkom. Bol taktiež toho názoru, že uložená povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednávaním
priestupku bola uložená v súlade so zákonom o priestupkoch. Tvrdil, že v danom prípade predmetom
žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie nebola požiadavka o poskytnutie informácie, teda poznatku
v konkrétnej veci, ani údajov, ktoré bol žalobca oprávnený požadovať, ale žiadosť o poskytnutie

informácie obsahovala požiadavku, ktorá predstavovala právnu radu, či vyjadrenie k aplikácií ustanovení
právnych noriem. Konštatoval, že zo znenia zákona o slobode informácií však nemožno vyvodzovať, že
informáciou je aj poskytovanie právneho poradenstva, resp. výkladové stanovisko k aplikácií ustanovení
právnych noriem a rovnako z neho nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladalapovinnosť vyhľadávať a následne vyhodnocovať právne predpisy z hľadiska aplikácie na žalobcom
konkrétne uvedenú činnosť; rovnako zo zákona o slobode informácií nevyplýva, že by povinné osoby
museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci,

ako v danom prípade podávanie právne záväzného výkladu k právnym predpisom, ale len aplikácia
príslušných právnych predpisov v rozsahu jeho pôsobnosti. Tvrdil, že oprávnené osoby môžu požadovať
len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii a ktoré je
povinná na žiadosť poskytnúť. Mal za to, že v danom prípade možno žalobcovu žiadosť jednoznačne
považovať za právne poradenstvo, resp. výkladové stanovisko k aplikácií ustanovení právnych noriem,

keď zo žalobcovej strany išlo o pokyn smerujúci k povinnej osobe na preštudovanie predloženej prílohy
a následne jej vyhodnotenie s cieľom určiť v danom konkrétnom prípade zákonnú lehotu, v ktorej
je správca bytového domu na základe opravného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním po
uplatnení reklamácii vyúčtovania nákladov vlastníkom bytu povinný vrátiť preplatok. Ďalej konštatoval,
že zákon o slobode informácií je budovaný na určitých princípoch, ktoré treba v záujme riadnej realizácie
ústavného práva na informácie garantovaného ústavou zohľadňovať, pričom jedným z týchto princípov

je aj princíp prednosti obsahu pred formou t.j. povinné osoby posudzujú podania podľa obsahu, nie
formy (označenia). Tvrdil, že z uvedeného tak možno vyvodiť, že pokiaľ žiadateľ svoje podanie nazve
žiadosťou o informáciu, no z obsahu podania je nepochybné, že sa o informáciu nejedná, povinnosť
vyplývajúca povinnej osobe postupovať podľa zákona o slobode informácií nie je daná. Uviedol, že v
prípade ak aj napriek výslovnému označeniu žiadosti ako žiadosť o informáciu podľa zákona o slobode

informácií z obsahu tejto žiadosti vyplýva, že sa nejedná o informáciu spadajúcu pod režim zákona o
slobode informácií, povinná osoba nie je viazaná v takomto prípade zákonom o slobode informácií, a
teda ani postupom a lehotami ustanovenými tomto zákonom. Mal za to, že v danom prípade postup
prvostupňového správneho orgánu bol súladný so file_2.jpg

file_3.wmf

zákonom o slobode informácií, pretože prvostupňový správny orgán nebol oprávnený žalobcovi
poskytnúť právnu radu resp. stanovisko spojené s aplikáciou právnych predpisov, v opačnom prípade by
konal nad rámec oprávnení stanovených mu zákonom a teda v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky. Konštatoval, že neformálnym postupom povinnej osoby mimo zákona o slobode informácií
nedošlo k porušeniu zákona o slobode informácií a ani k porušeniu práv žalobcu vyplývajúcich mu
zo zákona o slobode informácií. Mal za to, že nakoľko povinnej osobe právna povinnosť vyhovieť
žiadosti žalobcu zo zákona o slobode informácií nevyplývala, potom ani odpoveďou povinnej osoby
na žiadosť žalobcu po lehote stanovenej zákonom o slobode informácií nemohlo dôjsť k negatívnemu

zásahu do práva žalobcu na informácie a tým ani k naplneniu objektívnej stránky priestupku na úseku
slobodného prístupu k informáciám podľa § 21a ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií porušením
inej povinnosti ustanovenej týmto zákonom. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
1S/125/2015 zo dňa 21.04.2016, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Sži/5/2016 zo dňa 14.12.2017. Ďalej uviedol, že dôvody hodné osobitného zreteľa tak ako ich má na

mysli § 79 ods. 3 zákona o priestupkoch sa môžu mimo iné týkať aj file_4.jpg

file_5.wmf

sociálnej situácie účastníkov a v takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných

osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníka konania. Tvrdil,
že z dokladov predložených žalobcom bolo zrejmé, že jediný zdroj príjmu žalobcu je invalidný dôchodok
v sume 301,50 eur mesačne, čo je suma presahujúca iba o 86,67 eur životné minimum, ak ide o jednu
plnoletú fyzickú osobu, a teda na základe týchto skutočností možno považovať sociálnu situáciu žalobcu
v danom prípade za dôvod hodný osobitného zreteľa.

6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný rozhodnutím č. E./XXXXXX-XXX zo dňa 12.10.2020,
zmenil Rozhodnutie tak, že výrok Rozhodnutia v časti uloženia povinnosti žalobcovi uhradiť štátu trovy
konania vo výške 16 eur nahradil výrokom, ktorým podľa § 79 ods. 3 zákona o priestupkoch od
uloženia povinnosti žalobcovi uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním priestupku celkom upustil. Výrok

Rozhodnutia v ostatných častiach ponechal v platnosti (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnuté
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2020.II.
Žaloba

7. Žalobca sa v konaní domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia
a vydania sankčnej moderácie – žiadal, aby správny súd v rozhodnutí uznal obvineného za vinného
z priestupku v súlade s ust. § 21a zákona o slobode informácií v kontexte s priestupkovým zákonom
a správnym poriadkom a uložil obvinenému sankciu vyplývajúcu z ust. § 21a zákona o slobode
informácií, ako aj povinnosť nahradiť trovy spojené s prejednaním priestupku. Mal za to, že konanie

obvineného naplnilo skutkovú podstatu priestupku ustanovenú v § 21a ods. 1 písm. c) zákona o slobode
informácií, čím došlo k porušeniu práva na sprístupnenie informácií.

8. Poukázal na to, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sži/5/2016 zo dňa
14.12.2017,ktorýaplikovalžalovanývnapadnutomrozhodnutí,niejepublikovaný(uverejnený)vZbierke
stanovískNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyapretoniejeprávnezáväznýprerozhodovaciučinnosť

súdov Slovenskej republiky a orgánov verejnej správy. Bol taktiež toho názoru, že ani aplikovanie
rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/125/2015 zo dňa 21.04.2016 zo strany žalovaného
v napadnutom rozhodnutí nemá oporu v zákone. Uviedol, že nakoľko sa žalovaný riadil spomínanými
rozhodnutiami, tak jeho postup bol nezákonný.

9. Tvrdil, že jeho žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 06.08.2019 obsahovala požadované
sprístupnenie informácií, ktoré má povinná osoba k dispozícii, a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť,
teda informácií, ktoré patria do zákonnej pôsobnosti Inšpektorátu SOI pri výkone jej kontrolnej činnosti
u podnikateľského subjektu Stavebné bytové družstvo Bratislava I. Mal za to, že povinná osoba je
povinná v súlade s ust. § 2 a § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií sprístupňovať všetky informácie,

ktoré má k dispozícií, a teda má plnú informačnú povinnosť. Tvrdil, že jeho žiadosť o sprístupnenie
informácií spadala do rámca zákona o slobode informácií a informácia mu mala byt' takto aj riadne
poskytnutá.Konštatoval,ževopačnomprípademalapovinnáosobapostupovaťvsúladesust.§18ods.
2 zákona o slobode informácií a vydať rozhodnutie o nevyhovení žiadosti o sprístupnenie informácie,
ktoré malo obsahovať všetky náležitosti rozhodnutia správneho orgánu, tak ako to definuje ust. § 47

správneho poriadku. Mal za to, že odpoveď povinnej osoby číslo 3564/2/2019 zo dňa 13.08.2019,
ktorá mu bola doručená dňa 30.08.2019, nemá predpísané zákonné náležitosti, a teda obvinený ako
zodpovedný zamestnanec povinnej osoby za vybavovanie infožiadostí, svojim subjektívnym názorom
a posúdením jeho žiadosti o sprístupnenie informácií ako žiadosti o právne poradenstvo, a teda jeho
subjektívnym výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, porušil povinnosti vyplývajúce zo

zákona o slobode informácií. Záverom konštatoval, že postup žalovaného bol podľa jeho názoru
nezákonný, nepredvídateľný, nečitateľný a prekvapivý.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.01.2022 namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na
podanie žaloby. Konštatoval, že žalobca správnou žalobou napáda jeho rozhodnutie výlučne v časti,
v ktorej bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené Rozhodnutie čo do výroku, ktorým bolo
konanie o priestupku podľa § 21a ods. 1 písm. c) zákona o slobodnom prístupe k informáciám začaté na

základe návrhu žalobcu zastavené, pretože skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom. Mal za to, že
vdôsledkutoho,žesažalobcadomáhasprávnehosúdnehoprieskumunapadnutéhorozhodnutiavčasti,
v ktorej bola posudzovaná vina obvineného, žalobca v konaní nie je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko
jehoprávaaleboprávomchránenézáujmynemohlibyťnapadnutýmrozhodnutímorgánuverejnejsprávy
porušené alebo priamo dotknuté. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

8Asan/3/2019 zo dňa 26.09.2019. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby správny súd žalobu podľa § 98
ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku uznesením ako podanú zjavne neoprávnenou osobou
odmietol. Uviedol, že v prípade, ak správny súd žalobu neodmietne, tak trvá na tom, že napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, je vecne správne a riadne odôvodnené. Konštatoval, že
v danom prípade žalobca od povinnej osoby žiadal informáciu aká je v konkrétnom prípade v zmysle k

žiadosti doloženej prílohy zákonná lehota na vrátenie preplatku správcom bytového domu na základe
opravného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním po uplatnení reklamácii vyúčtovania nákladov
vlastníkom bytu. Mal za to, že odpoveď na takúto žiadosť žalobcu možno považovať jednoznačne
za právne poradenstvo, resp. výkladové stanovisko k aplikácií ustanovení právnych noriem, keď vdanom prípade žiadosť žalobcu možno považovať jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností za
pokyn smerujúci k povinnej osobe na preštudovanie predloženej prílohy a následne jej vyhodnotenie
s cieľom určiť v danom konkrétnom prípade zákonnú lehotu, v ktorej je správca bytového domu na

základe opravného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním po uplatnení reklamácii vyúčtovania
nákladov vlastníkom bytu povinný vrátiť preplatok. Tvrdil, že nakoľko v danom prípade išlo v predmetnej
žiadosti žalobcu o právne poradenstvo, resp. výkladové stanovisko, nebolo možné túto žiadosť žalobcu
považovať za žiadosť o poskytnutie informácie podľa zákona o slobode informácií. Konštatoval, že
zákon o slobode informácií je budovaný na určitých princípoch, ktoré treba v záujme riadnej realizácie

ústavného práva na informácie garantovaného ústavou zohľadňovať, pričom jedným z tých princípov
je aj princíp prednosti obsahu pred formou t.j. povinné osoby posudzujú podania podľa obsahu, nie
formy (označenia). Uviedol, že pokiaľ aj žiadateľ svoje podanie nazve žiadosťou o informáciu, no z
obsahu podania je nepochybné, že sa o informáciu nejedná, povinnosť vyplývajúca povinnej osobe
postupovať podľa zákona o slobode informácií nie je daná. Tvrdil, že v prípade ak aj napriek výslovnému
označeniu žiadosti ako žiadosť o informáciu podľa zákona o slobode o informácie z obsahu tejto žiadosti

vyplýva, že sa nejedná o informáciu spadajúcu pod režim zákona o slobode informácií, povinná osoba
nie je viazaná v takomto prípade zákonom o slobode informácií, a teda ani postupom a lehotami
ustanovenými týmto zákonom. Mal za to, že postup povinnej osoby bol súladný so zákonom o slobode
informácií, pretože povinná osoba v danom prípade nebola oprávnená žalobcovi poskytnúť právnu radu
resp. stanovisko spojené s aplikáciou právnych predpisov, v opačnom prípade by konala nad rámec

oprávnení stanovených mu zákonom a teda v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Poukázal na to, že obsahom základného práva na informácie nie je právo dostať informácie podľa
predstáv a očakávaní žiadateľa, pričom pojem informácia treba vykladať v súlade s účelom zákona o
slobodeinformácií,ktorýmjepresadenieprincípupublicityaotvorenostiverejnejsprávy.Boltohonázoru,
že predmetom sprístupňovania sú informácie týkajúce sa výkonu verejnej moci a nie poskytovanie

právneho poradenstva alebo výkladu zákona ako v danom prípade, pričom neformálnym postupom
povinnej osoby mimo zákona o slobode informácií nedošlo k porušeniu zákona o slobode informácií a
ani k porušeniu práv žalobcu vyplývajúcich mu zo zákona o slobode informácií. Mal za to, že nakoľko
povinnej osobe právna povinnosť vyhovieť žiadosti žalobcu zo zákona o slobode informácií nevyplývala,
potom ani odpoveďou povinnej osoby na žiadosť žalobcu po lehote stanovenej zákonom o slobode

informácií nemohlo dôjsť k negatívnemu zásahu do práva žalobcu na informácie a tým ani k naplneniu
objektívnej stránky priestupku na úseku slobodného prístupu k informáciám podľa § 21a ods. 1 písm.
c) zákona o slobode informácií porušením inej povinnosti ustanovenej týmto zákonom. Tvrdil, že ak
nebola v danom prípade vzhľadom na charakter požadovanej informácie daná povinnosť vyplývajúca
zo zákona o slobode informácií nemohla byť takáto povinnosť ani porušená. Záverom opätovne navrhol

žalobu odmietnuť, respektíve ako nedôvodnú ju rozsudkom zamietnuť.

IV.
Replika

11. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 31.03.2022 zotrval na svojich
argumentoch uvedených v žalobe. Navrhol rozhodnúť v zmysle petitu žaloby.

V.
Relevantné právne predpisy

12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. b) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o
b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania

15. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.
16. Podľa § 178 / Žalobná legitimácia /ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej
správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených

záujmoch.

17. Podľa § 5 ods. 11 SSP, konanie pred správnym súdom funkčne súvisí s výkonom dozoru prokurátora
nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.

18. Podľa § 45 ods. 1 SSP, prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až

d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal
protest, ktorému nebolo vyhovené.

VI.
Skutkové a právne závery správneho súdu

19. Správny súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobou napadnuté rozhodnutie je spôsobilé byť
predmetom prieskumu pred správnym súdom na podklade žaloby žalobcu.

20.Zadministratívnehospisužalovanéhomalsprávnysúdosvedčené,žežalobcapodaldňa30.08.2019

prvostupňovému správnemu orgánu návrh na začatie konania o priestupku na úseku práva na prístup
k informáciám, ktorého sa mal dopustiť obvinený (F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, vedúci právneho odboru
Inšpektorátu SOI) tým, že žiadosť žalobcu zo dňa 06.08.2019 o poskytnutie informácií v zmysle zákona
o slobode informácií ako zodpovedná osoba žiadnym postupom ani spôsobom nevybavil. Prvostupňový
správny orgán vydal vo veci Rozhodnutie, ktorým konanie zastavil, pretože skutok, o ktorom sa koná,

nie je priestupkom. Súčasne bolo rozhodnuté o trovách správneho konania tak, že žalobcovi bolo
uložené zaplatiť paušálne trovy konania vo výške 16 eur. Proti Rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o
ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, a to tak, že Rozhodnutie zmenil nasledovne: výrok
Rozhodnutia v časti uloženia povinnosti žalobcovi uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur nahradil
výrokom, ktorým podľa § 79 ods. 3 zákona o priestupkoch od uloženia povinnosti žalobcovi uhradiť

štátu trovy spojené s prejednaním priestupku celkom upustil. Výrok Rozhodnutia v ostatných častiach
ponechal v platnosti.

21. Správny súd posúdil žalobu žalobcu, pričom ustálil, že rozhodnutie žalovaného bolo žalobcom
napadnuté správnou žalobou výlučne v časti, v ktorej bolo prakticky zamietnuté odvolanie žalobcu a

bolo potvrdené Rozhodnutie (teda v časti v ktorej žalovaný výrok Rozhodnutia ponechal v platnosti) čo
do výroku, ktorým bolo konanie o priestupku podľa § 21a ods. 1 písm. c) zákona o slobodnom prístupe
k informáciám začaté na základe návrhu žalobcu, ktorého sa mal v zmysle návrhu na prejednanie
priestupku dopustiť obvinený, tým, že žiadosť žalobcu zo dňa 06.08.2019 o poskytnutie informácií
v zmysle zákona o slobode informácií ako zodpovedná osoba žiadnym postupom ani spôsobom

nevybavil, zastavené, pretože skutok, o ktorom sa konalo, nie je priestupkom.

22. Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú bol správny súd povinný skúmať, bolo posúdenie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu na podanie žaloby v rozsahu, v ktorom napadnuté rozhodnutie žalovaného napádal
- čo do výroku o zastavení priestupkového konania.

23. Správny súd konštatuje, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal otázkou
aktívnej vecnej legitimácie v prípade prieskumu správnych trestných rozhodnutí, ktoré konania boli
zastavené,viď.rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Sžo/233/2009z22.februára
2011, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 27/2012 a

sp. zn. 6Asan/3/2017 zo 14. júna 2018, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR pod č. R 9/2019, z ktorých doslovne vyplýva, že predmetom súdneho prieskumu na návrh
žalobcu - poškodeného nemôže byť rozhodnutie žalovaného o zastavení priestupkového konania, z
dôvodu, že obvinenému nebolo preukázané spáchanie skutku, ktorý sa mu kládol za vinu. Citovanýprávny názor považoval za ústavnokonformný aj Ústavný súd Slovenskej republiky (uznesenie č. k. I. ÚS
369/2018-8 zo 14. novembra 2018). V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 8Asan/3/2019 zo dňa 26.09.2019.

24. Osobitosťou prejednávanej veci je, že priestupky na úseku práva na informácie, ktoré sú
predmetom konania, môžu byť prejednané len na návrh postihnutej osoby, jej zákonného zástupcu
alebo opatrovníka, pričom navrhovateľ je účastníkom konania o priestupku (§ 21a ods. 3 zákona o
slobodnom prístupe k informáciám). Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis

o priestupkoch (§ 21a ods. 6 zákona o slobodnom prístupe k informáciám).

25. Všeobecný predpis o priestupkoch (zákon o priestupkoch) priznáva navrhovateľovi právo podať
odvolanie proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka vyslovenia viny obvineného z priestupku, jeho
povinnosti uhradiť trovy konania a proti rozhodnutiu o zastavení konania. Žalobca toto svoje právo využil
a o jeho odvolaní bolo rozhodnuté žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného.

26. Správny súd konštatuje, že napriek tomu, že predmetné rozhodnutia (R 27/2012 a R 9/2019)
upravovalimierneodlišnýskutkovýaprávnyvzťah-žalobupodávalpoškodený,ktorývadministratívnom
konaní nebol oprávnený podať odvolanie, účel a aplikácia právnych predpisov je pre posudzovanú vec
totožná, keď vzťah medzi obvineným a poškodeným je vždy súkromnoprávny a jeho predmetom je

výlučne majetkovoprávny nárok, zatiaľ čo posudzovanie viny a následného trestu je zo zákona zverené
príslušným orgánom štátnej správy a preto, s ohľadom na ich mocenské postavenie, nie je ovplyvniteľné
účastníkom konania. Vzhľadom na uvedené mal správny súd za to, že aktívna legitimácia žalobcu je
teda daná len v časti, v ktorej je predmetom majetkovoprávny nárok - spravidla nárok na náhradu škody,
resp. ujmy nemajetkovej povahy.

27. Tým, že sa žalobca domáhal správneho súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného
v časti, v ktorej bola posudzovaná vina obvineného, správny súd dospel k záveru, že žalobca v konaní
nie je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko jeho práva alebo právom chránené záujmy nemohli byť
napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté.

28. Správny súd konštatuje, že aktívne legitimovaným subjektom na správny súdny prieskum správneho
trestného rozhodnutia - čo do výroku o zastavení priestupkového konania na úseku práva na prístup k
informáciám, je výlučne prokurátor reprezentujúci verejný záujem, v zmysle jeho oprávnení podľa § 21 a
nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v spojení s § 5 ods. 11, § 45 a nasl. SSP, a teda žalobca mal

možnosť podnetom podľa § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre domáhať sa preskúmania
zákonnosti rozhodnutia o zastavení predmetného priestupkového konania, ktoré právo, vychádzajúc z
obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, nevyužil.

29. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca pre toto konanie nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom,

nebol oprávnený na podanie správnej žaloby. Z uvedeného dôvodu správny súd podľa § 98 ods. 1 písm.
e) SSP správnu žalobu odmietol.

30. Keďže žaloba bola odmietnutá, o trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP.

31. Podľa § 170 SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
a) žaloba bola odmietnutá,
b) konanie bolo zastavené,
c) konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora,
d) ide o konanie o kompetenčnej žalobe.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Správny súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podávaa návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).