Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/61/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121300993
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6121300993.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam

Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. v spore žalobcu
Poľnohospodárska spoločnosť, a. s., so sídlom Š. Moysesa 427/81, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO:
45 939 292, v konaní zast. Advokátska kancelária Slamka & Partners, s. r. o. so sídlom Radlinského
1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000 a zast. Legal s.r.o., so sídlom Vajanského 384/12, 966 22
Lutila, IČO: 47 248 726, v mene ktorej advokáciu ako konateľ vykonáva advokát JUDr. Ing. Filip Šurka,
proti žalovanému Poľnohospodárske družstvo Stará Kremnička, so sídlom 965 01 Stará Kremnička,
IČO: 00 210 536, v konaní zast. Falis & Partners, s. r. o. so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava,

IČO: 51 769 654, o zaplatenie 84.534,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu
Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 9Cb/6/2021-407 zo dňa 9. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 9Cb/6/2021-407 zo dňa 9. februára 2023 p o
t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 84.534,64 Eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 01.04.2021 do
zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia. V druhej výrokovej vete žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy
84.534,64 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody s tým, že žalovaný pre žalobcu na základe ústnej

zmluvy o dielo realizoval poľnohospodársku činnosť. Žalovaný ako zhotoviteľ porušil svoje povinnosti a
výsledný produkt činnosti - balíky sena a senáže žalobca nemohol využiť na dohodnutý účel a vznikla mu
škodasvadnoudodávkou980balíkovďatelinovejsenáže,240balíkovďatelinovéhosenaa1341balíkov
lúčneho sena vo výške 82.710,- Eur, ako i ďalšia škoda spočívajúcu v úhrade pre Ústredný kontrolný
a skúšobný ústav poľnohospodársky Bratislava za odber vzoriek, úhrade pre Štátny veterinárny a
potravinový ústav za vyšetrenie vzoriek a úhrade za vypracovaný znalecký posudok znalcom doc.
Ing. Branislavom Gálikom. Žalobca zdôraznil, že pochybenie a nesplnenie si zmluvnej povinnosti

žalovaného je zrejmé zo zhodnotenia kvality objemových krmovín, ktoré realizovala spoločnosť Mikrop
Slovensko, s. r. o. ako i zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom doc. Ing. Branislavom Gálikom,
PhD.. Žalobca odkázal na komunikáciu štatutárov žalobcu a žalovaného prostredníctvom aplikácie
WhatsApp,kdežalobcabezodkladneoznámilvadydielažalovanémuihneďpoichzisteníuž03.07.2020,a tiež dňa 04.07.2020. Následne kvalitu a priebeh prác reklamoval ešte niekoľkokrát, upozorňoval na
nekvalitu žalovaného skôr ako vykonal odbery vzoriek za účelom skúmania produktu - dodávky sena a
senáže. Odkázal tiež na stretnutie štatutárov strán dňa 18.09.2020 za účelom vyriešenia danej situácie,

zabezpečenia nestranného odberu vzoriek pre preukázanie kvality dodaného produktu. Žalobca tvrdil,
že žalovaný vedome dodal vadné plnenie a o vadách balíkov sena a senáže musel vedieť, alebo vedel,
a preto je nutné posudzovať jeho zodpovednosť o to prísnejšie.

3. Žalovaný sa bránil, že pri vykonaní diela postupoval na základe pokynov objednávateľa. Tvrdil, že

senáž bola naskladnená na hospodársky dvor žalobcu do konca júna 2020, pričom nebezpečenstvo
škody na veci prešlo na objednávateľa momentom vyhotovenia senáže a sena, keďže dielo bolo
vykonané na pozemku v užívaní objednávateľa. Ďalej tvrdil, že zo strany objednávateľa nedošlo
žiadnym spôsobom k reklamácii, resp. vytknutiu vád, a to bez zbytočného odkladu. Pokiaľ žalobca
zabezpečil hodnotenie predmetu diela odobratím vzoriek, žalovaný nemal možnosť overiť si objektivitu
vzoriek, pričom takáto vzorka bola len reprezentatívna a dielo ako celok vadné nebolo. Žalovaný vytkol

žalobcovi tiež to, že prvá reakcia objednávateľa bola uskutočnená nie bezodkladne, ale reklamácia bola
realizovaná až 04.09.2020.

4. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní nebola spornou skutočnosť, že
žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ platne uzatvorili zmluvu o dielo, ktorej predmetom

bol záväzok žalovaného realizovať poľnohospodárske činnosti, a to mulčovanie, kosenie, zber a
následné spracovanie trávnatej hmoty, výsledkom ktorej činnosti ako konkrétny produkt boli balíky
sena a senáže, ktoré mali spĺňať štandardné kritériá kvality. Súd prvej inštancie zo znaleckého
posudku predloženého žalobcom uzavrel, že balíky sena a senáže vykazovali nedostatočný až rizikový
obsah sušiny, ktorý je nevhodný ako krmivo a zo záverov predloženého znaleckého posudku, ako

i ďalších laboratórnych výsledkov, a tiež výsluchu vypočutých svedkov je zrejmé, že daný stav bol
zapríčinený viacerými faktormi pri realizácii poľnohospodárskych činností žalovaným, pričom žalovaný
pri poľnohospodárskych činnostiach nezvládol technologický postup, realizoval neskorý termín kosby
porastov s vyšším obsahom popolov, čo indikuje nesprávne nastavené strojové ústrojenstvo, ktorým
poľnohospodárske činnosti zabezpečoval a v priamej príčinnej súvislosti nesprávny technologický

postup mal za následok nízku nutričnú a hygienickú kvalitu krmovín, ktoré bolo ďalej nepoužiteľné.
Z dokazovania vyplynulo tiež to, že poškodenie a znehodnotenie výsledných produktov senáže,
bol zapríčinený okrem nepriaznivých technologických postupov súvisiacich s realizáciou kosby,
nesprávneho termínu kosby, zhrabovania a lisovania i nedostatočným technologickým zabezpečením
samotného balíkovania a následného poškodzovania balíkov, v dôsledku čoho dochádzalo k fermentácii

s prítomnosťou mikroorganizmov nebezpečných pre ďalšie využitie produktu za účelom skrmovania.
Podľa súdu prvej inštancie tak žalobca preukázal porušenie zmluvnej povinnosti na strane žalovaného
v rámci realizácie diela, a to jednak v nesprávnej realizácii poľnohospodárskych činností, ako i
nesprávnych technologických postupoch ohľadom balenia trávnatej hmoty a následného poškodenia
výsledného produktu, a to či už mechanických poškodení, resp. poškodení, ktoré mali pôvod v

obsahu nežiadúcich mikroorganizmov, zvýšenom Ph (hniloba). Podľa súdu prvej inštancie žalobca tiež
preukázal, že na jeho strane došlo k reálnej skutočnej škode, teda k ujme, ktorá sa prejaví v majetku
poškodeného a je objektívne vyčíslená, pričom žalobca deklaroval výšku škody znaleckým posudkom,
ktorý vyčíslil hodnotu konečného produktu spočívajúceho v 980 balíkoch ďatelinovej senáže, 240
balíkoch ďatelinového trávnatého sena a 1341 balíkov lúčneho sena v sume 82.710,- Eur. Podľa súdu

prvej inštancie bola jasným a jednoznačným spôsobom z dokazovania preukázaná i príčinná súvislosť
medzi porušením zmluvnej povinnosti na strane žalovaného a vznikom škody, keď súd prvej inštancie
mal za jednoznačné, že príčina vzniku škody je v nesprávnom technologickom postupe pri vykonávaní
poľnohospodárskych činností na strane žalovaného ako dodávateľa a takýto nesprávny technologický
postup bol priamou príčinou, v dôsledku ktorej na strane žalobcu došlo i k vzniku uplatňovanej škody.

5. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný len tvrdil, že neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť, takéto
svoje skutkové tvrdenia v konaní žiadnym spôsobom nepodporil dôkazmi. Žalobca, na rozdiel od
žalovaného, svoje skutkové tvrdenia o porušení zmluvnej povinnosti žalovaného podporil dôkazmi a
predložil listinné dôkazy preukazujúce kvalitu porastov v roku 2020 na plochách, kde zabezpečoval

poľnohospodárske činnosti pre žalobcu žalovaný s tým, že takéto porasty boli v náležitej kvalite
s predpokladom zabezpečenia i kvalitného výsledného produktu (vyjadrenie DLF Seeds, s. r. o.
Hladké Životice, Česká republika zo dňa 06.10.2021), predložil ďalšie listinné dôkazy preukazujúce
zhodnotenia kvality objemových krmovín, ktoré boli výsledným produktom zmluvy o dielo, a toprotokolom vypracovaným Mikrop Slovensko, s. r. o., záznamami o odberoch vzoriek, ktoré uskutočnil
Ústredný kontrolný a skúšobný poľnohospodársky ústav Bratislava a Štátny veterinárny a potravinový
ústav Bratislava, znaleckým posudkom vypracovaným znalcom doc. Ing. Branislavom Gálikom, PhD.

znalcom v odbore poľnohospodárstvo, odvetvie rastlinná výroba a živočíšna produkcia. Zo všetkých
žalobcom produkovaných dôkazov súd prvej inštancie mal za to, že porušenie zmluvnej povinnosti na
strane žalovaného nastalo, spočívalo v nesprávnom technologickom postupe a je v priamej príčinnej
súvislosti so škodou, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s dodávkou výsledného produktu tak, ako bola
vyčíslená znaleckým posudkom v sume 82.710,- Eur.

6. Podľa súdu prvej inštancie pokiaľ žalobca v konaní uplatňoval nárok na náhradu ďalšej škody
spočívajúcej v úhrade faktúry č. 2301023020 vo výške 91,70 Eur pre dodávateľa Ústredný kontrolný
a skúšobný ústav poľnohospodársky Bratislava za odber vzoriek, faktúry č. 2020825436 zo dňa
09.12.2020 vo výške 1.231,50 Eur pre dodávateľa Štátny veterinárny a potravinový ústav za vyšetrenie
vzoriek, a tiež úhradu odmeny za vyhotovenie znaleckého posudku znalca doc. Ing. Branislava Gálika vo

výške 501,44 Eur, takéto nároky súd prvej inštancie nepovažoval za náhradu škody, ale s odkazom na §
121 ods. 3 Občianskeho zákonníka za príslušenstvo pohľadávky s tým, že sa jedná o náklady spojené s
uplatnením pohľadávky, ktorými nepochybne sú i náklady, ktoré vznikli žalobcovi pri uplatňovaní nároku
na náhradu škody u škodcu.

7. Súd prvej inštancie rozhodol i o povinnosti žalovaného zaplatiť úrok z omeškania v zákonnej výške a
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

8. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca bol v konaní úspešný
v celom rozsahu, a preto mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100

% trov konania.

9. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), teda z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdeniaveci.Navrhol,abyodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmeniltak,žežalobuvcelom
rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania vo výške 100 %, resp. aby rozhodnutie
súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie.

10. Žalovaný v odvolaní poukázal na ustanovenie § 550 Obchodného zákonníka s tým, že z priloženej
komunikácie nevyplýva, že by žalobca pri vykonávaní kontroly sa dožadoval správou zo dňa 03.07.2020
od žalovaného odstránenia údajných vád a k odstúpeniu od zmluvy žalobca pristúpil až po ukončení
všetkých prác žalovaným. Žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka
s tým, že pokiaľ žalobca tvrdil, že už v tom čase vedel o údajnej „nekvalite“ žalovaným poskytnutých

služieb, tak v zmysle prevenčnej povinnosti predchádzať škodám bol povinný vykonať opatrenia na
jej odvrátenie alebo zmiernenie, napr. mohol využiť svoju zákonnú možnosť podľa § 550 Obchodného
zákonníka, pozastaviť práce a pod.. Žalovaný v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na
ustanovenie § 562 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka a má za to, že žalobca mu riadne a včas
neoznámil žiadne vady diela, a preto považuje uvádzané tvrdenie súdu prvej inštancie za nesprávne.

11. Žalovaný poukázal aj na komunikáciu prostredníctvom aplikácie WhatsApp, z ktorej jednoznačne
vyplýva, že práce boli vykonávané podľa pokynov žalobcu a v súčinnosti so zamestnancami žalobcu a
ako príklad žalovaný uvádza správy strán zo dňa 29.07.2020. Žalovaný tiež uviedol, že balíky sena a
senáže boli od ich uskladnenia v úplnej dispozícii žalobcu, pričom k umiestňovaniu balíkov dochádzalo v

priebehu takmer troch mesiacov a počas tejto doby priebežne prechádzalo na žalobcu nebezpečenstvo
škodynavecizožalovaného.Zvýsluchukonateľažalobcu,akoajsvedkovW.aW.,jezrejmé,žežalobca
mal v priebehu tohto obdobia evidovať poškodené balíky senáže, z čoho je zrejmé, že sa o takomto
poškodení dozvedel pred ukončením prác zo strany žalovaného. Z výsluchu svedka L. vyplynulo, že
poškodenie obalu senáže môže viesť k poškodeniu obsahu z dôvodu vniknutia vzduchu. Súd prvej

inštancie sa napriek tomu nevysporiadal s touto skutočnosťou a s výsluchov svedkov si osvojil len
tvrdenia v prospech žalobcu. Žalovaný má za to, že aj dôkazy navrhnuté žalobcom boli použiteľné na
preukázanie tvrdení žalovaného, a to najmä ohľadom oneskoreného reklamovania vád a s tým spojenejnemožnosti priznania súdnej ochrany s poukazom na § 562 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka,
keďže aj z výsluchu konateľa žalobcu a svedkov vyplývali ním tvrdené problémy pri vykonávaní diela.

12. Podľa žalovaného súd prvej inštancie odignoroval obranu žalovaného spočívajúcu v nemožnosti
objektivizovať zodpovednosť za údajnú nekvalitu produkcie sena a senáže, a to vzhľadom
na preukázanie skutočnosti, že sám žalobca prostredníctvom svojho farmára vykonával určité
agrotechnické operácie, a to najmä kosenie, pričom tak nemožno túto aktivitu pričítať žalovanému,
ale žalobcovi. Nie je možné, aby žalovaný niesol zodpovednosť za konanie zamestnanca žalobcu,

ktorý naviac, ako bolo preukázané výpoveďou svedka W., ako aj výpoveďou štatutára žalovaného,
viackrát vykonával tieto činnosti bez toho, aby informoval o mieste a druhu činnosti žalovaného. Podľa
žalovaného neobstojí tvrdené neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k liberačným dôvodom,
nakoľko sám svedok L. potvrdil, že nemožno tvrdenú nekvalitu kontrolovanej vzorky bez preverenia
stiahnuť na zvyšok balíkov.

13. Podľa žalovaného s poukazom na zásadu iura movit curia je potrebné vysporiadať sa so
skutočnosťou, že v prípade, ak dielo bolo vykonané s vadami, či došlo zo strany žalobcu k riadnemu
uplatneniu reklamácie, keďže prvé podanie ohľadom tvrdených nedostatkov bolo doručené žalovanému
e-mailom 04.09.2020. Prvá písomná reklamácia, aj keď nazvaná ako opakovaná reklamácia, bola
datovaná 09.11.2020, kde boli zrecyklované nedostatky zo strany žalobcu, ktoré ale aj z predmetných

podaní boli žalobcovi zrejmé už počas vykonávania diela a napriek týmto trval na dokončení diela.

14. Podľa žalovaného je dôležité poukázať na skutočnosť, že v danom prípade si zrejme chcel žalobca
uplatniť nároky z vád diela spočívajúce v ním tvrdenej nepoužiteľnosti sena a senáže pre kŕmenie
dobytka. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že predmetné balíky sena a senáže, aj keď sú produktom

ekologického hospodárstva podľa zákona č. 189/2009 Z.z., sú komerčne dostupné u iných subjektov
taktohospodáriacich.Žalovanýmázato,žeideovýsledokdiela,naktorýbolomožnépoužiťustanovenie
§ 436 ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka a žalobca mohol žiadať o dodanie náhradného tovaru
za vadný tovar. V prípade, ak by bolo preukázané, že išlo skutočne o vadný tovar, je zrejmé, že išlo o
nárok z vád tovaru a nie škodu, ako to tvrdí žalobca vo svojom návrhu. S poukazom na § 440 ods. 2

Obchodného zákonníka žalovaný má za to, že čiastka uplatnená žalobcom nemôže byť čiastkou, ktorá
by predstavovala škodu žalobcu, ale ide o hodnotu balíkov, ktoré v prípade, ak by sa preukázala ich
vadnosť, sa dala riešiť nárokom z vád tovaru - diela prostredníctvom dodania náhradného tovaru.

15. Žalovaný za dôležité považuje poukázať tiež na skutočnosť, že zhotovenie sena a senáže bolo len

podružným výsledkom prác, ktoré vykonával žalovaný pre žalobcu a ktoré boli nevyhnutné pre riadne
získanie priamych platieb z Poľnohospodárskej platobnej agentúry.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu 100 %. Podľa žalobcu sa žalovaný v odvolaní opätovne odvoláva na tie isté argumenty,
na ktoré sa odvolával v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré mu boli v konaní vyvrátené. Podľa
žalobcu žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, aby za spôsobenú škodu zodpovedal žalobca, resp.
že škoda vznikla inými okolnosťami, za ktoré žalovaný nezodpovedá. Žalovaný svoje tvrdenia nepodložil
žiadnym odborným stanoviskom (posudkom), a to napriek tomu, že mu bola žalobcom navrhnutá na

osobnom stretnutí na Farme Lutila dňa 18.09.2020 možnosť vypracovania znaleckého posudku, kde
odber vzoriek by bol vykonaný za účasti zástupcov oboch strán. Žalobca predložil v konaní rozsiahle
množstvo dôkazov, či už vo forme komunikácie z aplikácie WhatsApp, e-mailovej komunikácie, listinnej
komunikácie, z ktorých vyplýva, že žalobca vytkol vady včas, viackrát, v reklamáciách vady riadne
špecifikoval, vykonal voľbu z nárokov vád tovaru, prebehlo osobné stretnutie za účelom vyriešenia

vzniknutej situácie, avšak nakoľko žalovaný nevykonal nápravu, žalobca využil svoje zákonné právo a
od zmluvy odstúpil. V žiadnom prípade nie je pravdou, aby škoda vznikla na základe pokynov žalobcu. Z
komunikácie medzi stranami vyplýva, že žalovaný sa vôbec neriadil pokynmi žalobcu, na ktoré žalovaný
poukazuje, že sú zodpovedné za vznik škody, takže takéto pokyny nie sú spôsobilé zbaviť žalovaného
zodpovednosti. Tým, že sa žalovaný neriadil pokynmi žalobcu a neriadil sa ani postupmi a metódami

určenými pre vykonávané práce, je jednoznačné, že za vzniknutú škodu je zodpovedný žalovaný.
Žalobca predložil kvalitne spracovaný znalecký posudok od uznávaného odborníka v danej oblasti, ako
aj ďalšie dôkazy a vyjadrenia od odborníkov, ktoré neboli žalovaným relevantne spochybnené.17. Žalobca poukázal na to, že stroj a zamestnanec žalobcu vykonával vždy iba niektorú čiastkovú
operáciu vedúcu k dorobeniu sena a naň nadväzovali operácie, ktoré vykonávali stroje a zamestnanci
žalovaného. Stroj a zamestnanec žalobcu tvoril súčasť viacerých strojov a na seba nadväzujúcich

operácií výrobnej linky, ktorej výsledným produktom bolo seno a senáž, za ktorého kvalitu zodpovedal
žalobcovi žalovaný, o čom aj ubezpečoval štatutárny zástupca žalovaného Martin Adamovič
štatutárneho zástupcu žalobcu na osobnom rokovaní pred započatím prác na prelome mája a júna
2020, t.j. že kvalita dorobeného sena a senáže bude minimálne rovnaká, ak nie vyššia ako dorábaná
po iné roky pre žalobcu iným dodávateľom (z dôvodu, že disponujú novším a kvalitnejším strojovým

vybavením). Žalovaný vedel, že balíky sena a senáže chce žalobca použiť aj pre vlastnú spotrebu v
rámci chovu dobytka, resp. na ďalší predaj, čo potvrdil aj konateľ žalovaného pri svojom výsluchu. Je
potrebné zdôrazniť, že v dôkazoch je skonštatované, že výsledné balíky sena a senáže neboli vhodné
ani na bežné použitie a ani pre zvieratá, nakoľko sú zdravie a život ohrozujúce a škodlivé.

18. Žalobca mal taktiež za to, že v konaní na súde prvej inštancie bolo dostatočne preukázané, že

predmetom diela boli nielen práce, ale aj vytvorenie balíkov sena a senáže, čo preukazuje e-mail z
21.05.2020 a 30.05.2020, ale predovšetkým vyjadrenie samotného štatutárneho zástupcu žalovaného,
že počas rokovaní so žalobcom, ktoré predchádzali začatiu vykonávania prác, sa bavili o tom, že
výsledným produktom má byť seno a senáž. Súčasťou objednávky bolo aj dorobenie balíkov sena a
senáže, ich následný odvoz a uskladnenie. Skutočnosť, že predmetom diela boli práce ako aj dorobenie

balíkov diela sena a senáže vyplýva aj zo samotných faktúr, kde žalovaný fakturoval aj práce ako
balenie hmoty lisom, uskladnenie senáže, zvoz balíkov a taktiež spotrebný materiál k službám, ktoré
realizoval pre žalobcu, slúžiacich na zabalenie balíkov sena a senáže, z čoho taktiež vyplýva žalovaného
zodpovednosť.

19. Žalovaný na výzvu súdu prvej inštancie odvolaciu repliku neuplatnil.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd

pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 14.09.2023,
keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).

21. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

22. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že v konaní nebolo sporným, že žalobca ako
objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzatvorili v mesiaci máj 2020 v ústnej forme zmluvu o dielo,
ktorej predmetom bol výkon poľnohospodárskych prác, a to kosenie, mulčovanie, príprava sena, ako

i príprava senáže vo fólii v rozsahu viac ako 400 ha plochy, s výsledným produktom sena a senáže,
s pôvodne dohodnutým termínom dodávky v období máj až jún 2020, ktorý bol po vzájomnej dohode
posunutý na termín do 31.07.2020.

23. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že dňa 03.07.2020 žalobca vytýkal

žalovanému vady v súvislosti s dodávkou výsledného produktu sena a senáže, a to uskladnenie balíkov
sena ako i poškodenie (každého druhého) balíka senáže. Následne žalobca dňa 14.08.2020 zabezpečil
odobratie vzoriek z produktu sena a senáže so zaslaním do certifikovaného pracoviska Mikrop Čebín,
a. s. a na závere takýchto podkladov Ing. Jaroslav Cipsa (spoločnosť Mikrop Slovensko, s. r. o.)
vypracoval dňa 03.09.2020 zhodnotenie kvality objemových krmovín, zo záverov ktorého posúdenia

vyplýva, že v dôsledku nesprávneho technologického postupu, nesprávne nastavenej výšky kosenia,
obsluhovej technológie linky balíkovania a obalovania balíkov ochrannou fóliou, došlo k vadám, ktoré
boli v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym narezaním hmoty, nesprávnym zberom do balíkovača
ako i nesprávnym obaľovaním do ochrannej fólie a následným prevozom na určené miesto skladovania,
keď dôvodom poškodenia ochrannej fólie a nízkej kvality produktu sena a senáže, vo vzorkách ktorých

boli zistené plesne a huby, je nedostatočný počet jednotlivých vrstiev ochrannej fólie a príčinou toho
je mechanické poškodenie obalovej fólie, tiež nežiadúca zmena tvaru balíkov, v dôsledku fermentácie
nepoužiteľné krmivo s tým, že nebol použitý žiadny konzervačný prípravok.24. Dňa 04.09.2020 žalobca e-mailom zaslal žalovanému vypracované Zhodnotenie kvality objemových
krmív spolu s popisom vád a vyvolania stretnutia za účasti žalovaného, žalobcu ako i ďalších
nezúčastnených osôb dňa 08.09.2020 pre zhodnotenie kvality objemových krmovín, ktoré boli dodané

žalovaným pre žalobcu, kde sa žalovaný vyjadril, že v primeranej lehote zjedná nápravu a zaujme k
veci stanovisko.

25. Dňa 09.11.2020 žalobca zaslal žalovanému opakovanú reklamáciu, kde uviedol, že spôsob
vybavenia reklamácie, a to výmena tovaru nie je možná a neprichádza do úvahy, nakoľko žalobca

hospodári osobitným spôsobom, a to ekologickým spôsobom, a právo voľby nároku z tovaru patrí
žalobcovi. Žalovaný reagoval listom zo dňa 11.11.2020, v ktorom neakceptoval reklamáciu, resp.
vytknuté vady žalobcu a nepripustil akékoľvek pochybenie z jeho strany. Následne žalobca listom zo
dňa 13.11.2020 žalovanému oznámil, že zotrváva na vybavení svojej reklamácie.

26. Listom zo dňa 13.04.2021 žalobca uplatnil voči žalovanému voľbu nárokov z vád diela tak, že

požadoval v lehote do 15.05.2021 odstránenie vád dodaných balíkov sena a senáže, a to v počte
980 balíkov ďatelinovej senáže, 240 balíkov ďatelinotrávneho sena a 1341 balíkov lúčneho sena tak,
aby spĺňali garantované a vzájomne dohodnuté požiadavky na kvalitu a aby boli vhodné na žalobcovo
podnikanie, t.j. ekologické poľnohospodárstvo (skŕmenie hovädzím dobytkom) s tým, že v prípade
neodstránenia vád žalobca využije právo od zmluvy odstúpiť.

27. Listom zo dňa 19.05.2021, doručeným žalovanému dňa 20.05.2021, žalobca s odkazom na § 560,
§ 436 ods. 1 písm. d), § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka od zmluvy o dielo odstúpil.

28. Žalobca v konaní ako dôkaz predložil Znalecký posudok č. 4/2020 zo dňa 29.01.2020, vyhotovený

doc. Ing. Branislavom Gálikom, PhD., znalcom z odboru poľnohospodárstva, odvetvie rastlinná
produkcia, živočíšna výroba, úlohou ktorého bolo posúdenie kvality dodaných balíkov sena a senáže.
Znalec v záver posudku konštatoval veľmi nízku úroveň a kvalitu ďatelinovej senáže a sena s uvedením
príčiny, ktoré spočívali v realizácii kosby v nevhodnom vegetačnom štádiu porastu, v nesprávnom
zvládnutí technológie výroby s nízkou hygienickou kvalitou, prítomnosťou mikroskopických húb, s

nevhodnosťou využitia takéhoto krmiva skrmovaním hovädzím dobytkom a súčasne vyčíslil výšku
spôsobenej škody v rozsahu 82.710,- Eur bez DPH.

29. Svedok U. W., ktorý ako zamestnanec žalobcu bol poverený koordináciou prác v súvislosti so
zabezpečovaním dodávky sena a senáže žalovaným a tvoril medzičlánok medzi žalobcom a žalovaným,

uviedol, že v obdobnej pozícii zo strany žalovaného vystupoval pán W., s ktorým komunikoval. Svedok
konkretizoval ako prebiehala spolupráca v rámci dodávky diela, uviedol, že vzájomne pracovníci
komunikovali, odsúhlasovali si určité postupy a označenie plôch kosby a zdôraznil, že pri kosbe
senáže a sena svedok žalovaného upozorňoval na nesprávne nastavenie výšky kosby, v dôsledku čoho
dochádzalo k ničeniu porastu ďateliny. Svedok sa vyjadril, že nebola nastavená správna výška ani

obracania kosby, čo bolo podstatným nedostatkom, a tiež ako podstatný nedostatok vytýkal realizovanie
balíkovania priamo po kosbe na poli, a až následným zvozom na umiestnenie v areáli objednávateľa.
Podľa svedka takéto nedostatky boli riešené i s konateľom žalovaného, ktorý pripustil určité pochybenia,
avšak svedok sa nevedel vyjadriť akým spôsobom problém bol vyriešený. K poškodeniu výsledných
produktov, t. j. balíkov sena a senáže, svedok vypovedal, že množstvo (veľa) bolo poškodených. Svedok

tiež odpovedal na otázky, že práce žalovaný vykonával sám, bez pokynov tak, ako sa rozhodol, ozrejmil,
že si nepamätá na situáciu, že by bol žalovaný vytýkal žalobcovi akékoľvek nevhodné pokyny. Ďalej
tiež uviedol, že pravidelne, na dennej báze dochádzalo ku kontrole zvozu výsledného produktu, t. j.
balíkov sena a senáže a upozorňoval svedok konateľa žalobcu na poškodenie takýchto balíkov, ako i
nesprávny postup pokiaľ išlo o balíkovanie spôsobom nie v areáli objednávateľa, ale priamo po kosbe

na poli. Svedok výslovne uviedol, že nikdy nebol zo strany žalovaného počas výkonu prác upozornený
na nevhodnosť plôch kosby, kde sa kosba realizovala, resp. na to, že takéto plochy sú poškodené divou
zverou a to je problém pre zhotoviteľa pri realizovaní kosby.

30. Svedok U. Brigant uviedol, že bol zamestnancom žalovaného v pozícii strojníka a v roku 2020

on ako strojník takéto práce spočívajúce v kosení, obracaní, balíkovaní a fóliovaní i realizoval. Práce
sa uskutočnili v období mesiaca jún 2020 do augusta, resp. septembra 2020. Svedok sa vyjadril, že
problémomprirealizáciiprácbolodaždivépočasie,prioritanastranežalobcuspočívalavzabezpečovaní
balíkovaniaazvozovbalíkovdoareálužalobcu.Svedokupozorňovalnanevhodnépodmienky,avšakbollen strojníkom a nikdy nedostal priamy pokyn od svojho zamestnávateľa na prerušenie prác. Ozrejmil,
že denne mohol vyprodukovať až 240 finálnych balíkov sena a senáže, ktoré sám realizoval, avšak nie v
stopercentnomrozsahu.Svedoktiežuviedol,ženanevhodnosťpokynov,ktoréobdržalodobjednávateľa

upozornil priameho nadriadeného, ktorým pre neho bol pán W..

31. Svedok P. W. potvrdil, že medzi stranami sporu došlo k dohode, na základe ktorej v roku 2020
žalovaný vykonával pre žalobcu práce, od jari roku 2020 spočívajúce a súvisiace s prácou senáže,
kosba lucerky, balíkovanie, fóliovanie a odovzdanie výsledného produktu. Svedok ako zamestnanec

žalovaného dostával pokyny a informácie od štatutára žalovaného a komunikoval so štatutárom žalobcu,
resp. pri zabezpečovaní prác odovzdával informácie zamestnancovi žalobcu, ktorým bol pán W..
Svedok pracoval u žalovaného na pozícii riaditeľa. Spočiatku (prvé dva týždne) priamo komunikoval s
konateľom žalobcu, resp. s povereným pracovníkom žalobcu, pánom W., neskôr takáto komunikácia
a koordinácia bola realizovaná prostredníctvom štatutárov žalobcu a žalovaného. Svedok uviedol, že
neurčoval preto termíny postupu jednotlivých prác, tieto sa realizovali po dohode štatutárov a uviedol

tiež, že nemá vedomosť o tom, že by zhotoviteľ upozorňoval objednávateľa na akékoľvek nevhodné
pokyny, resp. na okolnosti, ktoré by mohli súvisieť s dobrým výsledkom produktu v príčinnej súvislosti
ako je počasie a podobne. Podľa svedka pokiaľ došlo k poškodeniu jednotlivých balíkov sena a
senáže, oprava poškodených balíkov bola realizovaná páskou na lepenie takýchto fólií, pričom sa
nejednalo o originálny produkt, ale bola použitá najkvalitnejšia dostupná páska s vysokou lepivosťou. K

dodržaniutechnologickýchpostupovprirealizáciikosbysasvedokvyjadriltak,žekosbabolarealizovaná
technikou, ktorá bola nastavená na používanie priamo od výrobcu, konkrétne od spoločnosti BWS
Zipina, a obdobne bol nastavený i systém balíkovania za účelom zabezpečenia dostatočného tlaku,
aby nedochádzalo k deformácii balíkov a takisto nastavenia príslušného konzervantu od firmy Schauma
Slovensko.

32. Svedok G.. U. I. uviedol, že ako zamestnanec spoločnosti Mikrop Slovensko realizoval odber
vzoriek na farme žalobcu z balíkov sena a senáže a pri zrealizovaní a odobratí vzoriek a laboratórnych
vyšetreniach dospel k záveru, že krmivá boli nevhodné, vykazovali vysoký obsah popoloviny, vysoký
obsah kyseliny maslovej, pričom sa jedná o nežiadúce faktory, ktoré boli spôsobené nedodržaním

technologických postupov pri spracovaní. Ďalej svedok uviedol, že termokamerou zistil vysoký záhrev
vo výsledných produktoch, ktorý faktor je nežiadúci. Príčinou takéhoto javu sú následne kvasinky a
plesne. Svedok ozrejmil dôvody a príčiny takéhoto stavu tým, že vznik nežiadúcich bol zapríčinený
nesprávnym nastavením výšky kosby, nesprávnym obracaním, teda technologickým postupom, a tiež v
dôsledku nedostatočného obalenia fóliou, ktoré vizuálne zistil pri obhliadke, čo má priamy dôsledok taký,

že dochádza k prieniku vzduchu, nastávajú hnilobné procesy, čo je jav pri takýchto krmivách nežiadúci
a v neposlednom rade, balíky sú neforemného tvaru. Svedok nevedel uviesť presný počet balíkov, v
rámci ktorých takýto odber realizoval.

33. Svedok doc. G.. W. L., F.., ktorý vyhotovil na požiadanie žalobcu znalecký posudok ako znalec v

odbore poľnohospodárstva, odvetvie rastlinná výroba, produkcia a živočíšna produkcia pod č. 4/2020,
uviedol, že jeho úlohou ako znalca bolo posúdiť kvalitu konzervovaných krmovín a to na základe
podkladov, ktoré mu boli poskytnuté zo strany zadávateľa a tieto boli formou služby realizované ako
základné laboratórne vyšetrenia v externom laboratóriu v Českej republike a následne po konzultácii so
zadávateľom boli zabezpečené úradné odbery vzoriek inšpektormi Ústredného kontrolného skúšobného

ústavu poľnohospodárskeho Bratislava, a tiež laboratórne vyšetrenia v akreditovanom laboratóriu
Slovenskej republiky, Štátny veterinárny a potravinový ústav so sídlom v Bratislave. Podľa znaleckého
posudku kvalita krmovín bola zlá, na nízkej úrovni, nevhodná na ďalšie využitie a kŕmenie hovädzieho
dobytka, pričom dôvodom takejto kvality bolo nezvládnutie technologickej disciplíny s tým, že krmivo
obsahovalo nízke a zlé hodnoty živín, zle vykvasené, teda špatná fermentácia, technologické

pochybenia spočívali v tom, že obaly boli nesprávnym spôsobom realizované. Zle boli balené balíky,
malými vrstvami fólií v dôsledku čoho došlo k následnému zlému realizovaniu opravy poškodených
balíkov s tým, že štandardne sa na fóliovanie používa fólia v rozsahu 7 až 10 obalov pre jednotlivý
balík, pričom posudzované balíky neboli zabezpečené takýmto technologickým postupom. Faktory,
ktoré ovplyvnili nízku kvalitu posudzovaného krmiva boli označené tak, že sa jednalo o nevhodný

termín samotnej realizácie zberu, nesprávne zabezpečenie technologického postupu, kde v krmive
sa nachádzalo množstvo znečistenia ako popol, čo indikuje zlé nastavenie strojných zariadení. Podľa
svedka rozbor uskutočňoval na vzorke balíkov, ktorá bola reprezentatívnou vzorkou a osobne navštívil
farmu žalobcu. Vyjadril sa, že i obhliadkou vizuálnou a senzorickou bolo zrejmé z obhliadky na miestesamom, že výsledné produkty -balíky sena a senáže nevykazujú náležitú kvalitu a to i z dôvodu
výtoku silážnych štiav. Ďalej zdôraznil, že diametrálny rozdiel je medzi laickým odberom a odborným
odberom, ktorý bol realizovaný v rámci odberu vzoriek štátnymi ústavmi, ktoré odbery boli podkladom

pre vyhotovenie znaleckého posudku. Výšku škody znalec určil s tým, že vychádzal z trhových cien, a
odzrkadľovala počet balíkov, kvalitu senáže a zapracované produkty.

34. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené

okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

35. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o právach alebo povinnostiach
strany sporu. Zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP je aj uvedenie dôvodov,
z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie totiž podlieha prieskumu odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré
odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa § 365 ods. 3 CSP doplní do uplynutia lehoty na
podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len
na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom

konaní najavo a s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa
§ 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, iné pochybenia súdu
prvej inštancie odvolací súd zisťovať nebude a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na
ne prihliadať. Odvolanie možno odôvodniť len skutočnosťami a okolnosťami taxatívne upravenými v
ustanovení § 365 ods. 1, 2 CSP, pričom zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že

odvolateľ musí aj obsahovo vymedziť, prečo má za to, že je ten ktorý odvolací dôvod naplnený, a teda
musí uviesť konkrétnu odvolaciu argumentáciu pre ním tvrdené odvolacie dôvody. Účelom odvolacieho
konania totiž nie je posúdenie tvrdení a argumentov strán uvádzaných v konaní na súde prvej inštancie,
ale účelom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie výlučne v kontexte odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie a obsahovo vymedzí

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

36. Odvolací súd preto preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie výlučne z dôvodov uvedených
žalovaným v odvolaní a výlučne podľa obsahového vymedzenia žalovaným tvrdenej nesprávnosti a
dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec správne právne posúdil, keď žalobe žalobcu titulom náhrady škody vyhovel a v konaní
na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil ani vady procesných podmienok.

37. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s

poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalovaného dopĺňa ďalšie dôvody, pričom vyhodnocuje
iba tie námietky a argumenty, ktoré majú význam pre rozhodnutie (napr. Nález Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005).

38. Žalovaný v odvolaní s poukazom na § 550 Obchodného zákonníka namietal, že z priloženej

komunikácie nevyplýva, že pri vykonávaní kontroly nad vykonávaním diela by sa žalobca správou zo dňa
03.07.2020 od žalovaného dožadoval odstránenia údajných vád, a preto pokiaľ žalobca už v tom čase
vedel o údajnej „nekvalite“ žalovaným poskytovaných služieb, tak v zmysle prevenčnej povinnosti podľa
§ 384 ods. 1 Obchodného zákonníka bol povinný vykonať opatrenia na odvrátenie alebo zmiernenie
škody.

39. Ustanovenie § 550 Obchodného zákonníka upravuje oprávnenie objednávateľa kontrolovať
vykonávanie diela, pričom ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi
povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté
vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom a ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v

primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému
porušeniu zmluvy, je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy. Ustanovenie § 550 Obchodného
zákonníka je pri úprave zmluvy o dielo systematicky zaradené v oddiele 6 upravujúcom Spôsob
vykonávania diela. Vykonanie diela za odplatu je zákonným definičným znakom zmluvy o dielo tak, akoto upravuje ustanovenie § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, a teda záväzok zhotoviteľa vykonať dielo
je základnou zákonnou povinnosťou zhotoviteľa, keďže zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať
určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

40. Na rozdiel od zhotoviteľa, ktorý v zmysle § 537 ods. 1, 3 a § 551 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka
je povinný vykonávať dielo samostatne, riadne, poctivo a odborne, na svoje náklady a nebezpečenstvo,
objednávateľovi zákonodarca pri vykonávaní diela neukladá žiadne povinnosti a objednávateľ je len
povinný vykonané dielo prevziať (§ 537 ods. 2 Obchodného zákonníka). Oprávnenie vyplývajúce

objednávateľovi z § 550 Obchodného zákonníka je teda jeho právom, nie povinnosťou. Nie je preto
povinnosťou, ale právom objednávateľa kontrolovať vykonávanie diela. Rovnako následne nie je
povinnosťou, ale právom objednávateľa dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté
vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom a napokon nie je povinnosťou, ale právom
objednávateľa, ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote, odstúpiť od zmluvy. Zo zákonom
priznaného oprávnenia však nie je možné urobiť povinnosť, pretože by to znamenalo, že objednávateľ

bude negatívne postihnutý za nevyužitie práva, čo je neprípustné. Navyše, z ustanovenia § 550
Obchodného zákonníka nevyplýva ani len právo, nie to povinnosť objednávateľa vykonávanie diela
pozastaviť, tak ako to žalovaný uviedol v odvolaní, ale ako už odvolací súd uviedol, z tohto zákonného
ustanovenia pre objednávateľa vyplýva oprávnenie dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady
vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom a ak tak zhotoviteľ diela ani

v primeranej poskytnutej lehote neurobí a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému
porušeniu zmluvy, pre objednávateľa vyplýva oprávnenie odstúpiť od zmluvy.

41. Ak žalovaný prípadne touto svojou odvolacou argumentáciou mienil, že žalobca mal postupom
podľa § 550 Obchodného zákonníka od zmluvy odstúpiť, keďže takýto nárok objednávateľovi z tohto

zákonného ustanovenia vyplýva, odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že z práva nie je možné urobiť
povinnosť, a teda od nikoho nemožno vynucovať, aby si uplatňoval svoje práva. Bol to totiž žalovaný
ako zhotoviteľ, ktorému svedčala zákonná povinnosť postupovať pri vykonávaní diela s požadovanou
odbornou starostlivosťou a zanedbanie odbornej starostlivosti žalovaného, resp. nedostatočnú odbornú
starostlivosť žalovaného, nie je možné nahrádzať vynucovaním práva žalobcu ako objednávateľ

kontrolovať vykonávanie diela.

42. Pretože bolo právom, nie povinnosťou žalobcu ako objednávateľa kontrolovať vykonávanie diela
žalovaným ako zhotoviteľom a pretože právo nemožno vynucovať, ani nevyužitie práva postihovať,
odvolací súd vyhodnocuje ako nedôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, že žalobca nesplnil svoju

prevenčnú povinnosť predchádzať hroziacim škodám, ak správou zo dňa 03.07.2020 súčasne sa od
žalovaného nedožadoval odstránenia vád diela.

43. Pokiaľ následne žalovaný v tejto časti odvolacej argumentácie s poukazom na § 562 ods. 2 písm.
a) Obchodného zákonníka uviedol, že má za to, že žalobca mu riadne a včas neoznámil žiadne vady

diela, a preto z vyššie uvedených dôvodov považuje vyššie uvádzané tvrdenie súdu prvej inštancie za
nesprávne, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ku ktorému tvrdeniu, a teda zisteniu alebo záveru súdu
prvej inštancie, táto argumentácia žalovaného smerovala, keďže v predchádzajúcej časti odvolania
žalovaný citoval ods. 9, ods. 24 a ods. 25 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Ak touto odvolacou argumentáciou žalovaný mienil, že oznámenie vád dňa 03.07.2020 nebolo včasným

oznámením vád, teda oznámením vád diela bez zbytočného odkladu potom, čo ich objednávateľ
zistil, keďže žalovaný v tejto časti odvolania neuviedol žiadnu ďalšiu odvolaciu argumentáciu, prečo
konkrétne má za to, že nešlo o oznámenie vád diela včas, odvolací súd sa nemal na základe akej
konkrétnej argumentácie žalovaného zaoberať žalovaným tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia, ktorá
mala spočívať v tom, že vady diela žalobca neoznámil včas. Odvolací súd pritom už vyššie uviedol,

že účelom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie výlučne v kontexte odvolateľom uvedených a obsahovo vymedzených odvolacích
dôvodov. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje aj na to, že zákonný imperatív vyjadrený v § 373 ods.
1 in fine CSP neumožňuje súdu vyzvať odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov a lehota na podanie
odvolania neohraničuje len samotné podanie odvolania, ale aj argumentáciu tvrdenej nesprávnosti

rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo. Nedostatok obsahového vymedzenia odvolania preto
nepredstavuje vadu, na odstránenie ktorej by mal súd odvolateľa vyzývať, ale vedie odvolací súd k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.44. Žalovaný v odvolaní namietal aj záver súdu prvej inštancie, že nepreukázal skutočnosť, že sa pri
vykonávaní prác riadil pokynmi žalobcu a ani skutočnosť, že žalovaný upozornil žalobcu na nevhodnosť
jeho pokynov a žalovaný mal za to, že z komunikácie prostredníctvom aplikácie WhatsApp jednoznačne

vyplýva, že práce boli vykonávané podľa pokynov žalobcu a v súčinnosti so zamestnancami žalobcu,
pričom v odvolaní príkladmo poukázal na komunikáciu so dňa 29.07.2020.

45. Jedným zo základných princípov civilného sporového konania je povinnosť strán označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi tak, ako to upravuje čl. 8

CSP. Každý má teda v konaní tvrdiť a preukázať tie skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo
zánik jeho povinností. Súd nesmie vyšetrovať a pátrať po skutkových tvrdeniach a nahrádzať aktivitu a
procesnú zodpovednosť strán. Taktiež dokazovanie v sporovom konaní nemá slúžiť na to, aby si sám
súd z dôkazov strany vyvodzoval a zisťoval rozhodujúce skutočnosti. Dokazovanie má preukázať to,
čo strany tvrdili a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Pretože súd nemá povinnosť a dokonca ani právo
z dôkazov strán sporu zisťovať si podstatné skutkové tvrdenia, keďže by tým porušil princíp rovnosti

strán zakotvený v čl. 6 CSP, nebol to súd prvej inštancie, ktorý bez ďalšieho ako dôkaz mal vykonať
celú komunikáciu strán prostredníctvom aplikácie WhatsApp a následne si z nej zisťovať podstatné
skutkové tvrdenia, ale ak žalovaný mal za to, že táto komunikácia preukazuje podstatné skutkové
tvrdenia uvádzané žalovaným, bolo povinnosťou žalovaného, aby uviedol konkrétne skutkové tvrdenie
a podoprel ho konkrétnou časťou (dátum) tejto komunikácie. Žalovaný však v konaní na súde prvej

inštancie nikdy v konkrétnostiach nepoukazoval na komunikáciu práve zo dňa 29.07.2020 s tým, že
preukazuje jeho tvrdenie, že pri vykonávaní prác sa riadil pokynmi žalobcu a že žalobcu na nevhodnosť
jeho pokynov upozornil. Potom, hoci predmetná komunikácia bola žalovaným ako dôkaz označená a
predložená už v konaní na súde prvej inštancie, ak žalovaný až v odvolaní podoprel svoje tvrdenie
konkrétnou časťou (dátumom) tejto komunikácie, ide o prostriedok procesnej obrany, ktorý žalovaný

mohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto z hľadiska odvolacieho konania ide o
novotu, ktorú podľa § 366 písm. d) CSP v odvolaní použiť nemožno.

46. V ďalšej časti odvolania žalovaný citoval časť z ods. 25 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,
v ktorej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný len tvrdil, že neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť,

takéto svoje skutkové tvrdenia v konaní žiadnym spôsobom nepodporil dôkazmi a žalobca, na rozdiel
od žalovaného, svoje skutkové tvrdenia o porušení zmluvnej povinnosti žalovaného podporil dôkazmi
a predložil listinné dôkazy, pričom následne súd prvej inštancie v konkrétnostiach uvádza, prečo zo
všetkých žalobcom produkovaných dôkazov mal za to, že porušenie zmluvnej povinnosti na strane
žalovaného nastalo, spočívalo v nesprávnom technologickom postupe a je v priamej príčinnej súvislosti

so škodou, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s dodávkou výsledného produktu tak, ako bola vyčíslená
znaleckým posudkom v sume 82.710,- Eur.

47. Následne žalovaný v tejto časti odvolania uviedol, že s týmto tvrdením sa nemožno stotožniť z
dôvodu, že balíky sena a senáže boli od ich uskladnenia v úplnej dispozícii žalobcu, na ktorého v

zmysle § 542 ods. 2 v spojení s § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka prechádzalo zo žalovaného
nebezpečenstvo škody na veci. K tejto argumentácii žalovaného odvolací súd udáva, že podstatou
úpravy prechodu nebezpečenstva škody na zhotovovanej veci v zmysle § 542 ods. 2 Obchodného
zákonníka je určenie okamihu, kedy dochádza k zmene subjektu zodpovedného za vznik škody
na zhotovovanej veci, a teda k prechodu nebezpečenstva škody zo zhotoviteľa na objednávateľa.

Prechod nebezpečenstva škody je aplikovateľný, ak škoda vznikla náhodou, treťou osobou alebo
inak ako v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti zhotoviteľa. Prechod nebezpečenstva škody
však neznamená, že zhotoviteľ nebude zodpovedať za škodu, ktorá vznikla, resp. vznikne v príčinnej
súvislosti s porušením jeho povinnosti zo záväzkového vzťahu s objednávateľom a rovnako prechod
nebezpečenstva škody neznamená, že takáto zodpovednosť zhotoviteľa zaniká, resp. zanikne.

Zhotoviteľ preto aj po prechode nebezpečenstva zodpovedá za škodu, ktorá vznikla, resp. vznikne
v príčinnej súvislosti s porušením jeho povinnosti zo záväzkového vzťahu s objednávateľom, a to
bez ohľadu na to, kedy sa táto škoda prejaví. V súdenej veci žalobcovi škoda vznikla porušením
povinnosti žalovaného ako zhotoviteľa vykonať dielo riadne, keď žalovaný nedodržal požadovanú
technologickú disciplínu, ako napr. nesprávne zvolený termín kosby, nesprávne nastavená výška

kosenia, nesprávne nastavená a obsluhovaná technologická linka počas balíkovania a následne
obaľovania balíkov ochrannou fóliou a pod, čo žalobca ako dôkazom podoprel Zhodnotením kvality
objemových krmív vypracovaných dňa 03.09.2020 Ing. Jaroslavom Cipsom, MIKROP SLOVENSKO
s.r.o., Čebín a Znaleckým posudkom č. 4/2020 znalca Ing. Branislava Gálika, PhD., a preto nemohla byťúspešná obrana žalovaného s ohľadom na úpravu prechodu nebezpečenstva škody na zhotovovanej
veci.

48. Pokiaľ potom žalovaný v tejto časti odvolania tiež uviedol, že z výsluchov svedkov si súd prvej
inštancie osvojil len tvrdenia v prospech žalobcu, pričom žalovaný poukázal na to, že z výsluchu
konateľa žalobcu, ako aj svedkov W. a W. je zrejmé, že žalobca mal v priebehu tohto obdobia evidovať
poškodené balíky senáže, z čoho je zrejmé, že sa o takomto poškodení dozvedel pred ukončením prác
so strany žalovaného a z výsluchu svedka L. vyplynulo, že poškodenie obalu senáže môže viesť k

poškodeniu obsahu z dôvodu vniknutia vzduchu, avšak súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou
nevysporiadal, odvolaciemu súdu nie je zrejmé ako v konkrétnych okolnostiach súdenej veci tieto
okolnosti majú spôsobovať nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preto opakovane
udáva, že zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania sú aj odvolacie dôvody a ich obsahové
vymedzenie. Účelom odvolacieho konania je posúdenie nesprávnosti napadnutého rozhodnutia výlučne
a v kontexte odvolacích dôvodov uvádzaných odvolateľom a ich obsahového vymedzenia. Nebol to

preto odvolací súd, ktorý si mal vyvodzovať, ako okolnosť, že o poškodení sa žalobca dozvedel pred
ukončením prác zo strany žalovaného a že poškodenie obsahu senáže môže viesť k poškodeniu obsahu
z dôvodu vniknutia vzduchu, spôsobovala nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, teda z týchto tvrdení
žalovaného odvolací súd nemal dedukovať alebo hádať odvolaciu argumentáciu žalovaného, ale bol
to žalovaný, ktorý v rámci odvolacej argumentácie mal konkretizovať, prečo tieto okolnosti považuje

za dôvod nesprávnosti napadnutého rozhodnutia a v čom tieto okolnosti spôsobujú nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia.

49. Žalovaný mal v odvolaní tiež za to, že dôkazy označené žalobcom boli použiteľné aj na preukázanie
tvrdení žalovaného, a to najmä ohľadom oneskoreného reklamovania vád a s tým spojenej nemožnosti

priznania súdnej ochrany s poukazom na § 562 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, keďže aj z
výsluchu konateľa žalobcu, ako aj svedkov, vyplývali ním tvrdené problémy pri vykonávaní diela. Pri
tejto odvolacej námietke odvolací súd opäť musí konštatovať, že žalovaný nekonkretizoval ako táto
okolnosť spôsobuje nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, a preto odvolací súd aj pri tejto odvolacej
námietke musí konštatovať, že žalovaný odvolaciu argumentáciu neuviedol tak, aby odvolaciemu súdu

umožnil prieskum správnosti napadnutého rozhodnutia. Pre úplnosť veci však odvolací súd na tomto
mieste opakovane poukazuje na to, že bol to žalovaný, ktorý mal v konaní na súde prvej inštancie
zákonnú povinnosť uviesť skutkové tvrdenia dôležité pre jeho obranu a podoprieť tieto tvrdenia dôkazmi,
a teda nebol to súd prvej inštancie, ktorý mal z dôkazov žalobcu vyvodzovať a zisťovať skutkové tvrdenia
potrebné na obranu žalovaného.

50.Žalovanývodvolanísúduprvejinštancievytýkalajto,žeodignorovalobranužalovanéhospočívajúcu
v nemožnosti objektivizovať zodpovednosť za údajnú nekvalitu, keď podľa žalovaného nie je možné,
aby žalovaný niesol zodpovednosť za konanie zamestnanca žalobcu a rovnako podľa žalovaného
neobstojí ani tvrdené neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k liberačným dôvodom. Aj ku tejto

odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd musí opakovane zdôrazniť, že strany majú v konaní
povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a súd vždy rozhoduje v rozsahu splnenia týchto povinností
strán. Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie nikdy neuviedol konkrétne tvrdenie a nepodoprel ho
konkrétnym dôkazom týkajúcim sa činnosti zamestnanca (farmára žalobcu). Žalovaný tieto tvrdenia
uvádzal vždy len vo všeobecnej rovine bez toho, aby konkretizoval, že práve tá konkrétna práca

vykonávaná v tom konkrétnom období predstavuje aktivitu, ktorú nemožno pričítať žalovanému a z
akého dôvodu ju nemožno pričítať žalovanému. Žalovaný pritom ani len netvrdil, ako mala predstavovať
liberačné dôvody skutočnosť, že zamestnanec žalobcu vykonával činnosti bez toho, aby o druhu a
mieste činnosti informoval žalovaného. Závery žalobcom predloženého znaleckého posudku, ako aj
zhodnotenia kvality objemových krmív pritom boli jednoznačné, že pochybil žalovaný a že škoda vznikla

činnosťoužalovanéhoazisteniavyplývajúceztýchtodôkazovžalovanýžiadnymrelevantnýmspôsobom
nespochybnil. Znalec pri výpovedi síce potvrdil, že výsledky robil len zo vzorky, ale zároveň znalec
uviedol aj to, že to bola vzorka reprezentačná. Žalovaný pritom nepoprel, že žalobca mu dal možnosť,
aby spoločne vybrali osobu znalca a za spoločnej prítomnosti by tento znalec vzorky odobral. Preto
len tvrdenie žalovaného nepodopreté dôkazom nebolo spôsobilé zvrátiť závery znaleckého posudku,

vrátane záverov, že nekvalita sa týkala celej produkcie.

51. K námietke žalovaného v odvolaní, že s poukazom na zásadu iura novit curia bolo potrebné
vysporiadať sa so skutočnosťou, že v prípade, ak dielo bolo vykonané s vadami, či došlo zo stranyžalobcu k riadnemu uplatneniu reklamácie, keďže prvé podanie ohľadom tvrdených nedostatkov bolo
doručené žalovanému prostredníctvom emailu 04.09.2020 a prvá písomná reklamácia, aj keď nazvaná
ako opakovaná reklamácia, bola datovaná 09.11.2020, odvolací súd udáva, že v súvislosti s nárokmi

vád diela objednávateľ je podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka povinný predmet diela prezrieť
alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Na túto
povinnosť objednávateľa nadväzuje ustanovenie § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré definuje,
v akých prípadoch súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, pričom súd v zásade neprizná
objednávateľovi právo z vád diela vtedy, ak si včas nesplnil svoju notifikačnú povinnosť oznámiť vady

diela. Objednávateľ je tak povinný oznámiť vady diela bez zbytočného odkladu potom, čo ich zistí
(§ 562 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka), ale aj bez zbytočného odkladu potom, čo ich mal
zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa možnosti čo najskôr po
odovzdaní predmetu diela (§ 562 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka). Objednávateľ si má splniť
notifikačnú povinnosť po odovzdaní predmetu diela, a teda po vykonaní diela, keď aj podľa § 554
ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením

a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi. Žalobca ako objednávateľ teda počas vykonávania
diela bol oprávnený vykonávanie diela kontrolovať a bol oprávnený dožadovať sa toho, aby žalovaný
ako zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom (§
550 Obchodného zákonníka), ale povinnosť oznámiť bez zbytočného odkladu vady diela, žalobcovi
vznikla až po odovzdaní celého predmetu diela (§ 562 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka). Preto, ak

žalobca po odovzdaní predmetu diela zabezpečil odobratie vzoriek a vypracovanie zhodnotenia kvality
objemových krmovín, je potrebné takýto postup žalobcu hodnotiť ako zariadenie prehliadky diela, a
teda ak vady oznámil žalovanému emailom 04.09.2020, šlo o oznámenie vád bez zbytočného odkladu
potom, čo ich mal žalobca zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri zariadení prehliadky diela.
Rovnakotakýtopostupspĺňaajoznámenievádbezzbytočnéhoodkladupotom,čoichobjednávateľzistí,

pričom žalobca ich zistil na základe vypracovaného zhodnotenia kvality objemových krmovín. Navyše,
v konkrétnych okolnostiach súdenej veci ani prípadné oneskorené splnenie notifikačnej povinnosti
žalobcom, by v zmysle § 428 ods. 3 v spojení s § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka žalovaného
nezbavovalo zodpovednosti za vady diela, keďže vady sena a senáže boli dôsledkom skutočností
(nesprávny technologický postup a realizácia prác), o ktorých žalovaný ako zhotoviteľ vedel alebo musel

vedieť v čase dodania diela. Odvolací súd preto uzatvára, že notifikačnú povinnosť na oznámenie vád
diela si žalobca splnil včas.

52. K námietke žalovaného, že s poukazom na § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka čiastka uplatnená
žalobcom nemôže predstavovať škodu, ale ide o hodnotu balíkov, ktoré v prípade, ak by sa preukázala

ich vadnosť, sa dala riešiť nárokom z vád diela, a to dodaním náhradného tovaru, odvolací súd
udáva, že žalobca si listom zo dňa 13.04.2021 uplatnil voči žalovanému voľbu nárokov z vád diela,
a to vykonaním náhradného diela, teda balíkov sena a senáže tak, aby spĺňali požiadavky na
kvalitu (ekologické poľnohospodárstvo). Žalobca teda prioritne mienil uspokojenie dosiahnuť uplatnením
nárokov z vád diela, avšak žalovaný mu takéto uspokojenie neposkytol, a preto nemôže preto obstáť

obrana žalovaného, že nárok žalobcu sa dal riešiť nárokom z vád diela. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje aj na prvý odsek § 440 Obchodného zákonníka, ktorý v spojení s § 564 Obchodného
zákonníka priznáva objednávateľovi nárok na náhradu škody tak, že nároky z vád diela sa nedotýkajú
nároku na náhradu škody a v súdenej veci nastal právne taký stav, že žalobca uspokojenie nedosiahol
od žalovaného uplatnením nárokov z vád diela, a preto nárok na náhradu škody žalobcovi patril.

53. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádzal tvrdenia o tom, že zhotovenie sena a senáže bolo len podružným
výsledkom prác, ktoré boli nevyhnutné pre riadne získanie priamych platieb z Poľnohospodárskej
platobnej agentúry, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako táto argumentácia mala vplyv na posúdenie
dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku proti žalovanému.

54. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvej
výrokovej vete vo veci samej, ako aj v závislej druhej výrokovej vete o náhrade trov konania, o ktorých
súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolaciehokonania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

56. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).