Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/98/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217211242
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1217211242.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek

senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v spore žalobcu: AD-MEP s. r. o., so sídlom
Včelárska13,82105Bratislava,IČO:47748672,právnezastúpeného:AdvokátskakanceláriaMandzák
a spol., s.r.o., so sídlom Zámocká 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35 943 882, proti žalovanému: LK
Sales Consulting, s. r. o., so sídlom Tomášikova 3/A, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO:
46 836 250, právne zastúpenému: JUDr. Jana Bajužíková, advokát, so sídlom Štefánikova 8, 071
01 Michalovce, o zaplatenie 503.702,97 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/25/2017 – 819 zo dňa 15.12.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/25/2017 – 819 zo dňa
15.12.2020 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zamietol žalobu
a výrokom II. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, a to
s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 1 ods. 1, ods. 2, § 261 ods. 1, § 536 ods. 1 – ods. 3, § 537
ods. 1, § 546 ods. 1, § 136 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 22
ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 74 ods. 1 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa
19.06.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 503.702,97 eur s príslušenstvom a náhrady trov

konania z titulu neuhradenej faktúry vystavenej na základe Zmluvy o dielo č. 01/2016. Žalobca žalobu
odôvodnil tým, že žalovaný ako objednávateľ uzavrel so žalobcom ako zhotoviteľom dňa 13.01.2016
Zmluvu o dielo č. 01/2016, v ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného v zmysle cenovej ponuky, ktorá
bola prílohou predmetnej zmluvy, vykonať pre žalovaného montážne práce, rozsiahlu rekonštrukciu
objektu na objekte A. B. C. D. E. F. X a č. XX v celkovej hodnote podľa cenovej ponuky vo výške
503.702,97 eur. Žalovaný dňa 05.10.2016 prevzal vykonané dielo od žalobcu v zmysle zmluvy o dielo
a cenovej ponuky, ktoré prevzatie potvrdil parafovaním dokladu Prehľad rozpočtových nákladov v Eur

– súpis vykonaných prác podľa cenovej ponuky. Žalobca žalovanému po vykonaní tejto rekonštrukcie
v zmysle zmluvy o dielo, cenovej ponuky a následnom prebratí diela žalovaným, vystavil faktúru č.
172001 zo dňa 09.01.2017 na sumu vo vopred dohodnutej výške 503.702,97 eur. Žalovaný predmetnú
faktúru v čase splatnosti, t.j. do 16.01.2017 neuhradil. Žalobca úhradu faktúry urgoval upomienkami zodňa 06.02.2017, 20.02.2017 a 27.02.2017. Žalovaný napriek tomu dlžnú sumu neuhradil. Žalovaný sa
v konaní bránil tým, že žaloba je nezmyselná a nedôvodná bez akéhokoľvek skutkového či právneho
základu. G. H. I. je aktuálne jediným konateľom a spoločníkom žalovaného a J. K. je konateľ a

spoločník žalobcu. Pred G. I. bol J. K. jediný spoločník a samostatne konajúci konateľ žalovaného
a súčasne a aktuálne bol konateľom a spoločníkom žalobcu. Zmluvu o dielo uzatvoril J. K. sám so
sebou. Zmluva o dielo č. 01/2016, ktorá mala byť uzatvorená dňa 13.01.2016, je antedatovaná. Bola
vytvorená dodatočne spolu s ostatnou dokumentáciou tvoriacou prílohy žaloby a ako taká je neplatným
právnym úkonom. Pri zmluve o prevode obchodného podielu v bode 4.2 J. K. uviedol, že neuzatvoril

akúkoľvek zmluvu na peňažné alebo nepeňažné plnenie zo strany žalovaného, ani neuzatvoril nijaké
obchodné zmluvy. Zmluva o prevode obchodného podielu bola podpísaná dňa 12.10.2016 a podpis bol
overený notárom pod č. CROP: O773224/2016. V prípade uzavretia zmluvy o dielo by išlo o transakciu
medzi spriaznenými osobami, nakoľko J. K. bol konateľom a spoločníkom žalovaného, a dodnes je
konateľom a spoločníkom žalobcu. Vystavená faktúra mala byť vystavená do 15 dní po dni dodania
stavebných prác a materiálov čo však žalobca neurobil a faktúra mala byť vystavená ešte v roku 2016

a nie až dňa 09.01.2017. Žalovaný sa domnieva, že žalobca nemá faktúru č. 1720001 zúčtovanú
v účtovníctve, nechcel z tejto faktúry platiť DPH, ani daň z príjmu, pretože ide o vymyslený nárok.
Uvedená faktúra neobsahuje DIČ dodávateľa, IČ DPH dodávateľa ani odberateľa, ale predovšetkým nie
je uvedený deň dodania, teda deň zdaniteľného plnenia. Na faktúre nie je vyúčtovaná DPH, ani nie je
uvedené, či je dodávateľ, teda žalobca platcom DPH a to z dôvodu, že pri tak vysokej fakturovanej sume

dodávateľmusíbyťplatcomDPH.Podľazmluvyodielomalibyťprácefakturovanépriebežnepodľastavu
vykonaných prác. Podľa zmluvy o dielo má objednávateľ zadržať 10% z ceny za dielo ako zádržné, čo
však v predmetnej faktúre nie je zohľadnené. Predmetná faktúra mala byť ponížená o 10% a je neurčitá.
Žalovaný predpokladá, že žalobca vytvoril faktúru skôr ako text zmluvy. Zmluva o dielo je jednoduchá
až primitívna a neobsahuje ako prílohu nijakú stavebnú dokumentáciu, povinnosť zhotoviteľa alebo

objednávateľa zabezpečiť stavebné povolenie alebo ohlásenie stavebných prác. Zmluva o dielo nespĺňa
náležitosti podľa stavebného zákona, jednotlivé ustanovenia zmluvy o dielo si vzájomne odporujú, nie je
jednoznačne upravený rozsah dojednaných stavebných práca a dodávok a podobne. Stavebné práce a
dodávky žalovanému neboli nikdy dodané. Ak žalobca tvrdí, že v roku 2016 dodal žalovanému stavebné
práce v hodnote 503.702,97 eur, v účtovnej závierke by sa prejavili náklady na tieto stavebné práce

a dodávky, minimálne náklady na stavebný materiál a mzdy, resp. náklady na prácu prípadne využitie
externej pracovnej sily. Pri zohľadnení nákladov, by istotne žalobca nedosiahol za rok 2016 hospodársky
výsledok – zisk vo výške 27.532,- eur, ale by po zohľadnení nákladov na realizované práce a dodávky
vykázal stratu. Žalobca neuviedol, že žalovaný na upomienky reagoval listami zo dňa 13.01.2017,
08.02.2017, 16.02.2017, 22.02.2017. Žalovaný požadoval od žalobcu predloženie dokladov, z ktorých

by bol nárok žalobcu voči žalovanému preukázaný. Príloha zmluvy o dielo cenová ponuka a príloha
žaloby súpis vykonaných prác sú totožné a vyrobené bez znalostí reálií domu na D. XX. Ako príklad
žalovaný uvádza, že nie je možné, aby bola dodaná trávnatá plocha vo výmere 3.500 m2, montáž podláh
z kameňa vo výmere 1.180 m2 za jednotkovú cenu 104,15 eur za m2 (hoci podľa cenníka CENEKON je
10,- eur za 1 m2), pričom sa jedná o montáž bez dodávky kameňa, pričom celková suma iba za montáž

je 122.897,- eur. Ďalej nie je uvedená výmera m2 na dodávke prírodného kameňa travertín v počte
124 kusov. Ďalej žalovaný uvádza, že malo prísť k búraniu priečok v celkovej výmere 1.300 m2, hoci
podľa projektovej dokumentácie má celý dom D. XX celkovú plochu murovaných priečok cca 900 m2.
V cenovej ponuke je položka príplatok za každých ďalších 1000 m. Tu je už uvedená konkrétna výmera
za príplatok 1.421,280 m3. Pri tvorbe cenovej ponuky žalobca nemohol vedieť, koľko naviac výkopov

v tejto hornine bude treba. Podľa zmluvy mali byť práce naviac riešené dodatkom k zmluve o dielo.
Navyše v cenovej ponuke nad podpismi je uvedené, že práce naviac sa nebudú vykonávať a všetky
práce sú v cene zahrnuté. Veľa uvedených položiek je nacenených žalobcom absolútne nereálne, za
premrštenécenyavýmeryúdajnedodanýchprácamateriálovnezodpovedajúrealite.Žalobcaneuniesol
dôkazné bremeno. Žalobca nepriložil k žalobe nijaké nákladové faktúry na vykonané práce a dodávky,

alebo iné doklady a dôkazy, ktoré by svedčili o vykonaní prác a dodávok pre žalovaného. Žalobca
nevyhotovil projektovú dokumentáciu, realizačnú dokumentáciu, alebo aspoň dokumentáciu skutočného
vyhotovenia údajne vykonaného diela. Rekonštrukciu domu na ulici D. X-XX si žalovaný vykonával v
roku 2015, a to svojpomocne, resp. s inými dodávateľmi prác a materiálu odlišnými od žalobcu. Rozsah
rekonštrukcie bol neporovnateľne menší ako uvádza v žalobe žalobca. Rekonštrukcia bola ukončená

v decembri 2015. Konanie žalobcu je podvodné s úmyslom obohatiť sa na úkor žalovaného. Nárok
žalobcu neexistuje. Žalovaný má na základe vyššie opísaného skutkového i právneho stavu za to, že
žaloba je nedôvodná.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že na základe vykonaného
dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, keď dňa
13.01.2016 mali sporové strany uzatvoriť zmluvu o dielo č. 01/2016, v ktorej žalovaný vystupoval ako

objednávateľažalobcaakozhotoviteľ.Predmetomzmluvybolarozsiahlarekonštrukciananehnuteľnosti
D. X-XX za cenu diela vo výške 503.702,97 eur. Ukončenie diela malo byť dňa 31.10.2016. Uvedenú
zmluvu podpísal pán J. K. ako konateľ žalobcu a zároveň konateľ žalovaného. V rozhodnom čase bol aj
jediným spoločníkom oboch spoločností. Medzi stranami tak bolo sporné, či skutočne došlo k vykonaniu
diela ako požaduje zmluva, ako i skutočnosť, či faktúra vystavená žalobcom spĺňa zákonné náležitosti.

Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom vykonania diela. Na
druhej strane žalovaný uniesol dôkazné bremeno a súdu prvej inštancie preukázal, že v čase kedy mala
podľa zmluvy o dielo prebiehať rozsiahla rekonštrukcia predmetného domu, tento dom bol obývaný, čo
je v rozpore s tvrdením žalobcu o tom, že dom bol prázdny.

4. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že spochybňuje reálne vykonanie diela,

keď v prípade vykonania diela žalobcom, by žalobca predložil súdu príslušnú stavebnú dokumentáciu.
Súdprvejinštanciemaltiežzato,ževdanomprípade,prirozsahutakýchprácakoboliuvedenévzmluve
o dielo, bolo potrebné minimálne ohlásenie stavebnému úradu, ak nebolo potrebné stavebné povolenie.
O tom či je potrebné stavebné povolenie, alebo stačí ohlásenie, je podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona
príslušný rozhodnúť stavebný úrad, za predpokladu, že disponuje písomným oznámením ohlásenia

stavby. Ak žalobca vykonával rekonštrukciu tak ako uviedol, musel by disponovať stavebným denníkom
a na stavbe by musel byť zabezpečený stavebný dozor. Žalobca nemal snahu uvedené dokumenty
doložiť, hoci žalovaný v niekoľkých podaniach uviedol, že žalobca má povinnosť doložiť projektovú
dokumentáciu, stavebný denník, stavebné povolenie. Súd prvej inštancie mal na základe uvedeného
za to, že absencia písomného ohlásenia, prípadne stavebného povolenia, projektovej dokumentácie,

stavebného denníka a taktiež absencia informácii o stavebnom dozore preukazuje, že buď dielo
nebolo vykonané alebo bolo vykonané v rozpore s predpismi pre stavebné konanie. Podľa súdu prvej
inštancie o nevykonaní diela svedčí aj zmluva o prevode obchodného podielu u žalovaného zo dňa
12.10.2016, ktorou J. K. previedol na G. H. I. obchodný podiel u žalovaného. V čl. IV ods. 2 J. K.
vyhlásil, že ako konateľ nikdy neprevzal za žalovaného akýkoľvek finančný záväzok a neuzatvoril žiadnu

zmluvu na peňažné plnenie. Uvedené vyhlásenie je tak v rozpore so stavom, ak je uzavretá zmluva
o dielo, z ktorej vzniká žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 503.702,97 eur. Teda ak bolo
urobené predmetné vyhlásenie v zmluve o prevode obchodného podielu, t.j. že záväzok 503.702,97
eur neexistuje, tak potom zo strany žalobcu nemohlo dôjsť k vykonaniu diela tak ako predpokladá
zmluva o dielo, čím žalovanému nevznikla povinnosť uhradiť uvedenú sumu. Ak J. K. vyhlasuje, že

žiadnu zmluvu za žalovaného neuzatvoril, tak uvedené vyhlásenie naráža na problém v tom, že podľa
zmluvy o dielo, v čase prevodu obchodného podielu prebiehala rekonštrukcia uvedenej nehnuteľnosti.
Uvedené vyhlásenie v zmluve o prevode obchodného podielu viedlo súd prvej inštancie k tomu, že buď
v čase podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu zmluva o dielo neexistovala a bola antedatovaná
alebo pán K. v zmluve o prevode obchodného podielu úmyselne zavádzal pána I.. Navyše uzatvoreniu

zmluvy o dielo malo predchádzať rozhodnutie a schválenie valným zhromaždením žalovaného podľa
článku III. bod 2. písm. B a podpísmeno c) spoločenskej zmluvy žalovaného, čo žalobca (v čase keď bol
jediným spoločníkom a konateľom žalovaného) nepreukázal. Súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia ďalej na uznesenie Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 17C/139/2015
v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.12.2015 č. k. 8Co/701/2015-53, ktorým

súd nariadil neodkladné opatrenie, ktoré žalovanému na danej nehnuteľnosti uložilo povinnosť zdržať sa
stavebných zásahov. To znamená, že žalovaný dňa 13.01.2016 uzavrel zmluvu o dielo na rekonštrukčné
práce na dome na D. XX, hoci mal k dispozícii súdne rozhodnutie, ktoré mu uvedené práce zakazovalo.
Ak teda K. ako konateľ žalobcu a zároveň konateľ žalovaného uzatvoril zmluvu o dielo, tak konal v
príkromrozporesosúdnymrozhodnutím,oktoromsavyjadrilkonateľžalobcu,žeotomtomalvedomosť.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že základné náležitosti zmluvy o dielo boli
naplnené, avšak súd prvej inštancie mal výhrady k tomu, že cenová ponuka a prehľad nákladov sú
úplne identické. Je pochybné, že pri uzavretí zmluvy žalobca mal vedomosť o presných nákladoch, ktoré
mu aj po skončení diela vznikli. Pri stavebných prácach je veľmi málo pravdepodobné, aby výsledné

náklady boli totožné s cenovou ponukou. Počas vykonávania stavebných prác sa môžu vyskytnúť určité
problémy, ktoré vyžadujú navýšenie materiálu, alebo naopak sa nemusí spotrebovať toľko materiálu,
ako bolo v cenovej ponuke predpokladané. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že v položke
č. 4 cenovej ponuky sa jedná o príplatok za každých ďalších 1.000 m3 horniny v celkovej sume2.615,16 eur. Uvedená položka podľa súdu predstavuje práce naviac, ktoré podľa zmluvy o dielo v
bode J.3 vyžaduje samostatný dodatok. Taktiež nie je možné v cenovej ponuke stanoviť konečnú cenu
uvedeného príplatku pred reálnym vykonaním uvedenej služby. Žalobca sa nijakým spôsobom nevyjadril

ani k nezrovnalostiam vo výmerách, ktoré uviedol žalovaný. Žalobca taktiež nepreukázal zaobstaranie
materiálu potrebného na rekonštrukciu ani pracovnej sily. K žalobe nebola priložená žiadna fakturácia
za materiál na stavebné práce, ani žiadne doklady o mzde pre pracovníkov, ktorí boli nevyhnutní na
vykonávanie prác. Žalobca uvedené doklady do spisu nedoložil, a to ani po tom, čo na túto skutočnosť
v rámci procesnej obrany upozornil žalovaný. Žalobca navyše pri fakturácii postupoval v rozpore so

zmluvou, keď podľa zmluvy nemala byť vyhotovená jedna faktúra s konečnou sumou, ale mali byť
vyhotovované priebežne podľa stavu vykonaných prác. Taktiež súd prvej inštancie nemal preukázané,
že by žalobca žalovanému dielo odovzdal a ten ho prevzal. Faktúra č. 172001 bola vystavená dňa
09.01.2017, teda až o viac ako dva mesiace po tom, čo malo byť dielo vykonané a odovzdané.
Podľa zmluvy mali byť práce ukončené do 31.10.2016. Pokiaľ ide o predloženú fotodokumentáciu
stavebných prác zo strany žalobcu, tak tu súd prvej inštancie uviedol, že podľa časových údajov, ktoré

boli na uvedených fotografiách zistené súdom a aj žalovaným, mal za to, že veľká časť fotografií
zachytáva rekonštrukčné práce, ktoré prebiehali v roku 2014 a 2015. Fotografie z obdobia 01/ - 04/2016
nezachytávajú žiadne rekonštrukčné práce. Obsahujú len stav nehnuteľnosti. Fotografie zachytávajúce
stavebné úpravy z dátumu 04.04.2017 boli upravené. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že svedkovia
L. a H. nepreukázali súdu, že by rekonštrukcia prebiehala v období tvrdenom žalobcom, keď neboli

schopní súdu poskytnúť svedectvo ani len v základných vecných súvislostiach, ktoré by korešpondovali
so zmluvou o dielo. Svedok L. nevedel uviesť ani len približný čas vykonávaných rekonštrukčných prác,
keď uviedol, že to bolo 4 - 5 rokov dozadu a následne, že v rokoch 2017 - 2018 vykonával rekonštrukčné
práce. Svedok H. nevedel uviesť miesto, kde mal vykonávať rekonštrukčné práce. Uvedené svedectvá
tak nepreukázali tvrdenia žalobcu. Preukazujú, že robili rekonštrukčné práce pre pána K. avšak nie je

zrejmé, že či v čase keď mala prebiehať rekonštrukcia podľa zmluvy o dielo, alebo na mieste podľa
zmluvy o dielo. Vo vzťahu k čestným prehláseniam predloženým zo strany žalobcu, súd prvej inštancie
uviedol, že pokiaľ ide o čestné prehlásenie spoločnosti ECOLMONT s.r.o., kde je uvedené, že pre
žalobcu boli vykonané práce na D. ulici bez potrieb finančných nárokov, z tohto čestného prehlásenia
nevyplýva žiadna relevantná skutočnosť, v ktorom období a v akom rozsahu tieto práce boli vykonané.

Vzhľadom na rozsah diela, ktoré je v hodnote žalovanej sumy, považoval súd prvej inštancie toto
čestné prehlásenie za účelové a nevierohodné, pretože je málo pravdepodobné, že nejaká spoločnosť
vykoná rekonštrukčné práce bez nároku na odmenu, pričom žalobca súdu podrobnosti o neposkytnutí
odmeny neozrejmil. Čo sa týka čestného prehlásenia spoločnosti dukasco trade, konateľ tejto firmy
prehlásil, že žalobca bol zákazníkom ich firmy a odoberal produkty „trávnikové koberce“, avšak nie je

uvedené, pre koho odoberal a v akom rozsahu. Čo sa týka čestného prehlásenia M. K., z uvedeného
čestného prehlásenia sa nedá preukázať nárok žalobcu (nebol doložený žiadny daňový doklad ani
dodací list), nakoľko ani sám žalobca nepreukázal doklad o kúpe grilu a sporáku (návod na obsluhu
nie je dostačujúcim dôkazom). Žalovaný súdu dosvedčil, že v čase keď mala rekonštrukcia podľa
zmluvy o dielo prebiehať, bol dom na D. XX obývaný a zrekonštruovaný. Žalovaný k tomu predložil

fotodokumentáciu (č.l. 597 a nasl.), ktorá bola vyhotovená v období od apríla 2016 do júna 2016, z ktorej
vyplýva, že dom bol zrekonštruovaný a to tak z vonkajšej strany ako aj z vnútornej. Žalovaný doložil do
spisu aj čestné vyhlásenia, a to od N. K., N. A. a A. H., ktoré súdu preukazujú, že dňa 25.05.2016 sa
mala v dome na D. XX uskutočniť kolaudačná párty, kde pán I. prezentoval zrekonštruovaný dom. Teda
kolaudačná párty sa mala konať v čase, keď podľa zmluvy o dielo mali prebiehať v danej nehnuteľnosti

stavebné práce a podľa tvrdení žalobcu mala byť nehnuteľnosť neobývaná, čo je v príkrom rozpore s
procesným útokom žalobcu. Pokiaľ ide o faktúry predložené žalovaným, tie podľa súdu prvej inštancie
nepreukazujú stavebné práce na nehnuteľnosti a sú vystavené na rozličné spoločnosti, v ktorých má
konateľ žalovaného majetkovú účasť, a teda nie je možné zistiť, či sa nimi malo zabezpečovať vybavenie
nehnuteľnosti na D. XX. Ani táto skutočnosť však nemá vplyv na skutočnosť, že žalovaný účinne

spochybnil rekonštrukciu vykonanú žalobcom. Faktúra vystavená žalobcom nespĺňa tiež náležitosti,
ktorépožadujezákonodanizpridanejhodnotyabolavystavenápouplynutídlhšejdobyako15dní,ktoré
požaduje zákon na vystavenie faktúry. Nezrovnalosti vo faktúrach a účtovníctve žalobcu však nemajú
priamy vplyv na samotné rozhodnutie súdu vo veci. Umocňujú len presvedčenie súdu o neprebehnutí
rekonštrukcie. Pokiaľ ide o vzťah medzi pánom K. a pánom I. a prebiehajúce trestné konanie voči pánovi

K., zlé vzťahy medzi uvedenými osobami súd prvej inštancie nebral do úvahy pri rozhodovaní vo veci.
Jediný zmluvný vzťah medzi nimi, ktorý súd vzal na zreteľ, bola zmluva o dielo (a podporne i zmluva
o prevode obchodného podielu). Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v čase podpisu zmluvy o dielo
existoval medzi sporovými stranami konflikt záujmov, nakoľko spoločník a konateľ žalobcu bol zároveňspoločníkom a konateľom žalovaného. Regulácia obchodných spoločností predpokladá, že konflikt v
živote obchodných spoločností existuje. V konfliktnej situácii sa žiada skúmať či boli záujmy spoločnosti
negatívne dotknuté. V danom prípade uvedené uzavretie zmluvy o dielo malo negatívny vplyv na

spoločnosť žalovaného, ktorej vznikol záväzok zaplatiť žalobcovi sumu 503.702,97 eur za domnelé
vykonanie diela. Následne uvedený konateľ a spoločník pán K. previedol obchodný podiel žalovaného
na pána I.. Z konania pána K. je možné vyvodiť záujem na poškodení žalovaného a získať prospech
pre žalobcu. Teda aj uvedená skutočnosť nasvedčuje tomu, že aj keby došlo k rekonštrukcii uvedeného
domu, súd by potom skúmal či nejde o neplatný právny úkon, resp. o neúčinný právny úkon (keďže

nebolospoľahlivopreukázanéschváleniezmluvyodielovalnýmzhromaždením,hociajdodatočne).Súd
prvej inštancie tak mal za to, že žalobca síce uzavrel so žalovaným (aj keď v tom čase obaja zastúpení
pánom K. ako jediným spoločníkom a konateľom) zmluvu o dielo, ktorého predmetom bolo vykonať
dielo spočívajúce v rekonštrukcii domu, avšak nedošlo k splneniu zmluvných podmienok, keď nedošlo
k samotnému vykonaniu diela v tvrdenom období a preto žalovanému nevznikla povinnosť uhradiť
žalobcovi žalovanú sumu. V neposlednom rade súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol,

že nevykonal výsluch svedkov navrhnutých žalobcom, a to podaním doručeným súdu dňa 16.03.2020
z dôvodu, že nie je zrejmé, k čomu by mali tam uvedení svedkovia vypovedať, najmä čo sa týka svedka
J. K. (syn konateľa žalobcu), svedka O. K. (syn konateľa žalobcu), svedkyne O. K. (manželka konateľa
žalobcu), svedka O. C. (synovec konateľa žalobcu) a svedkyne L. B. (bývalá podielová spoluvlastníčka
nehnuteľnosti), a teda tento navrhnutý dôkaz súd vyhodnotil ako neúčelný a to i z pohľadu hospodárnosti

konania. Z pohľadu hospodárnosti konania súd nevykonal ani dôkaz výsluchom svedka navrhnutého
žalobcom,atoO.E.(konateľaspoločnostiAllforhouse,s.r.o.),nakoľkouvedenéhosvedkamalpovinnosť
zabezpečiť žalobca na pojednávanie, avšak tento si svoju povinnosť nesplnil. Vo vzťahu k návrhu
žalobcu, aby súd umožnil žalobcovi predložiť súkromný znalecký posudok, súd prvej inštancie na tento
návrh z dôvodu hospodárnosti konania neprihliadol, keďže žalobca mal dostatok času, aby predložil

súkromný znalecký posudok už od podania doručenom súdu dňa 16.03.2020.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v celom rozsahu prostredníctvom svojho
právnehozástupcuvzákonnejlehoteelektronickysautorizáciou,atozdôvodovpodľa§365ods.1písm.
b), d), e), f) a h) CSP. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade

s § 220 ods. 2 CSP, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ktoré dôkazy vykonal, z
akých zabezpečených dôkazov vychádzal a ktoré z nich a ako vyhodnotil. Súd prvej inštancie len uvádza
zhrnutie skutkového stavu a čo skutkovo zistil z jednotlivých listín a dôkazných prostriedkov. Takisto
žalobca namieta skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že dom bol v čase inkriminovanej rekonštrukcie
obývaný, nie je zrejmé, prečo súd prisvedčil tvrdeniu žalovaného na základe doložených čestných

vyhlásení, že dňa 25.05.2016 pán I. prezentoval zrekonštruovaný dom hosťom. Dňa 25.05.2016 bol
jediným spoločníkom a konateľom žalovaného pán J. K.. Pán I. nepredložil žiadnu nájomnú ani inú
zmluvu z tohto obdobia, ktorá by ho oprávňovala nehnuteľnosť užívať, preto nie je zrejmé, prečo iba na
základe fotografií (ktoré mohli byť upravené) súd prisvedčil spornému tvrdeniu žalovaného. Žalovaný v
rámci svojej obrany už v podanom odpore proti platobnému rozkazu nepopieral vykonanie stavebných

prác na danom objekte, tvrdil, že práce vykonal svojpomocne, ale nepredložil žiadne doklady o tom, kto
a v akom rozsahu mal tieto práce vykonať. Následne žalovaný počas konania uviedol i to, že tieto práce
nevykonal žalobca, ale už vykonané boli. Na podporu svojich rozporných tvrdení žalovaný nepredložil
žiadne relevantné dôkazy, teda účinne nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu. Za minimálne bizarné
možno označiť aj hodnotenie súdu v bode 60. napadnutého rozsudku, kedy podľa mienky súdu faktúry

predložené žalovaným nepreukazovali zabezpečenie vybavenia nehnuteľnosti na D. XX. Súd prvej
inštancie sa tendenčne stavia na stranu žalovaného bez toho, aby svoje skutkové zistenia, úvahy a
právne závery akýmkoľvek spôsobom logicky zdôvodnil tak, aby šlo o sieť na seba nadväzujúcich
úvah vychádzajúcich zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a ktoré by rezultovali do presvedčivého
odôvodnenia a právneho posúdenia. Ak ani súd nemal za preukázané, že by žalovaný nehnuteľnosť

zariaďoval, je potom spochybniteľný i jeho záver o tom, že konateľ žalovaného v inkriminovanom
čase obýval túto nehnuteľnosť (ku ktorej navyše v tom čase nemal žiadny právny vzťah). Pán I. tak
nepreukázal bez akýchkoľvek pochybností, že nehnuteľnosť užíval, resp. že by v tomto čase, kedy
tvrdil, že nehnuteľnosť začal obývať (marec 2016), bola už rekonštrukcia ukončená tak, ako to tvrdí
žalovaný. Žalovaný zavádza, keď tvrdil, že dotazované položky nepostavil žalobca, resp. ich postavil

konateľžalovanéhosvojpomocnealeboprostredníctvomkúpyodfyzickejosobykonateľažalobcu,avšak
tieto tvrdenia až do skončenia dokazovania nijako nepreukázal. Žalobca nesúhlasí ani so záverom
súdu prvej inštancie ohľadne čl. IV ods. 2 zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 12.10.2016,
v ktorom pán K. vyhlásil, že ako konateľ nikdy neprevzal za žalovaného akýkoľvek finančný záväzoka neuzatvoril žiadnu zmluvu na peňažné plnenie. K uvedenému žalobca uviedol, že ide o prevzatie
záväzku tretej osoby. Článok IV. ods. 2 zmluvy o prevode obchodného podielu bol žalovaným vytrhnutý
z kontextu, a takto ho prevzal i súd prvej inštancie. Z obsahového zamerania tohto ustanovenia zmluvy

vyplýva, že ide o vzťah k tretím osobám a predovšetkým o právne vzťahy, ktoré slúžia na zabezpečenie
záväzkov (napr. pristúpenie k záväzku, zmenka v postavení zmenkového dlžníka, záložná zmluva
atď.). Ak predsa spoločnosť existuje a vykonáva podnikateľskú činnosť, vykonáva i aktivity smerujúce
k peňažným plneniam, k objednávkam, uzatváraniam zmlúv a dohôd. Konateľ žalovaného sa nikdy
nevyjadril, že by prevzal nečinnú alebo nefungujúcu spoločnosť. Nie je preto zrejmé ani to, prečo súd

prvej inštancie vyhodnotil zmluvu o prevode obchodného podielu a príslušné ustanovenie spoločenskej
zmluvy v neprospech žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že schvaľovanie úkonov valným zhromaždením sa
uplatňuje z dôvodu kontroly valného zhromaždenia nad úkonmi štatutárneho orgánu, ak však spoločník
a konateľ existuje v jednej osobe, uvedené stráca zmysel, pretože spoločník predsa presne vie, aký
úkony vykonáva konateľ v mene spoločnosti. Navyše, takéto „neschválenie“ valným zhromaždením nie
je sankcionované neplatnosťou. Pri konštatovaní súdu prvej inštancie, že faktúra za vykonanie diela

bola vystavená mesiace po dokončení prác, chýba akýkoľvek rezultát a nie je zrejmé, čo tým súd chcel
povedať a aký vplyv má toto konštatovanie na jeho rozhodnutie. Rovnako ani samotná skutočnosť, že
bola vystavená jedna celková faktúra nemá vplyv na to, či dielo bolo alebo nebolo vykonané. K záveru
súdu, že v zmysle zmluvy o dielo mali byť práce naviac riešené dodatkom k zmluve žalobca uviedol,
že zmluva o dielo nemusí mať písomnú formu, písomnú formu dodatku nevyžaduje ani zmluva o dielo

uzavretá medzi žalobcom a žalovaným a ani nedodržanie písomnej formy nesankcionuje neplatnosťou.
Ak teda súd prvej inštancie vychádzal z tejto úvahy ako z takej, pre ktorú žalobu zamietol (čo je zrejmé
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), nie je v tomto smere správne právne posúdenie veci súdom.
Rovnako nie je vylúčené ani to, aby cenová ponuka bola zhodná so súpisom vykonaných prác a uvedené
nemôže automaticky smerovať k záveru súdu o nevykonaní prác. Obdobne rezultát chýba aj v bode 56.

napadnutého rozsudku ku konštatovaní súdu, že fotografie zachytávajúce stavebné úpravy z dátumu
04.04.2017 boli upravené. Nie je totiž možné zistiť, ako súd dospel k takémuto záveru. Takisto to,
či faktúra spĺňa zákonom požadované náležitosti, nie je súd v civilnom (obchodnoprávnom) konaní
oprávnený hodnotiť, hoci súd sám uvádza, že nezrovnalosti v tomto smere nemajú priamy vplyv na
rozhodovanie súdu, umocňujú len jeho presvedčenie o neprebehnutí rekonštrukcie. Znamená to však,

že i napriek tomu uvedenú okolnosť súd prvej inštancie zobral do úvahy a hodnotil ju v rámci svojej
úvahy v rozpore so samotnou povahou konania. Samotný rezultát súdu prvej inštancie o tom, že dielo
nebolo vykonané vôbec, je však v rozpore s vykonaným dokazovaním a dôkazmi, ktoré žalobca predložil
(vrátane fotografií) ako i svedeckých výpovedí p. H. a p. L.. Skutkové zistenie súdu teda nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní. Sám žalovaný v podaní zo dňa 23.04.2020 potvrdzuje vykonanie rekonštrukcie,

keď tvrdí, že iba zopár fotografií je z času rekonštrukcie a dodáva, že aj tie boli upravované. Nie
je zrejmé, ako k tomu žalovaný dospel a prečo bez výhrad súd prvej inštancie prevzal toto jeho
konštatovanie. Súd argumentuje i tým, že žalobca nepreukázal zaobstaranie materiálu ani pracovnej
sily. Žalobca je presvedčený, že na základe doložených dokladov bolo zrejmé, že rekonštrukciu vykonal
ako i to, že materiál na túto rekonštrukciu zabezpečil on a v neposlednom rade i to, že bola na tejto

rozsiahlej rekonštrukcii prítomná aj pracovná sila (doložené listiny, fotografie, svedecké výpovede).
Navyše z ďalších navrhovaných svedeckých výpovedí, ktoré súd nevykonal, by sa tieto tvrdenia žalobcu
umocnili. Súd prvej inštancie mal takisto za preukázané, že žalobca uzatvorením zmluvy o dielo konal
v rozpore s uznesením, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie žalovanému na danej nehnuteľnosti
zdržať sa stavebných zásahov (bod 55 rozsudku). Konateľ žalobcu vo svojej výpovedi dňa 03.12.2019

uviedol, že mal ústny súhlas pani B., čo zo strany žalovaného účinne spochybnené nebolo. Takisto
nie je odôvodnený záver súdu, že avizovaný súkromný znalecký posudok mohol žalobca predložiť
skôr. Žalobca takto učiniť nemohol, keďže nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti a ani k nej v čase
rozhodovania súdu nemal iný vzťah. Žalobca tak mohol učiniť len za „pomoci“ súdu, ktorý by tak
zabezpečil súčinnosť žalovaného pri obhliadke nehnuteľnosti znalcom. Súd prvej inštancie sa nevyjadril

ani k navrhovanej miestnej obhliadke za prítomnosti súdu, t.j. v rozpore s § 220 ods. 2 CSP neuviedol,
prečo daný dôkaz nevykonal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Zároveň si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a uviedol, že žalovaný v rámci podaného odporu
namietal, že nacenenie položiek v cenovej ponuke je absolútne nereálne, že ceny sú premrštené a
výmery údajne dodaných prác a materiálov absolútne nezodpovedajú realite. Žalovaný už v odpore
namietal, že žalobca nepredložil realizačnú dokumentáciu ani dokumentáciu skutočného vyhotovenia,pričom žalovaný poukázal na svoju korešpondenciu, ktorou spochybnil oprávnený nárok žalobcu z
predloženej faktúry (list žalobcu z 15.02.2017, odpovede na upomienky výzvy na úhradu zo dňa
13.01.2017, 08.02.2017, 16.02.2017, 22.02.2017) a k tomu podacie lístky. Žalovaný nesúhlasí, že

nepredložil žiadne relevantné dôkazy, nakoľko v rámci vykonávania dôkazov žalovaný spochybnil
nárok žalobcu viacerými dôkazmi a návrhmi na ich vykonanie: preukázanie vrátenia faktúry žalobcovi,
spochybnenie cenovej ponuky (ktorú je možné považovať aj za rozpočet diela), ktorá je úplne identická
s prehľadom nákladov (po „údajnom“ odovzdaní diela), čo je v prípade stavebných prác doslova
utópiou, aby sa toto zhodovalo, nepredloženie stavebnej dokumentácie – stavebného povolenia, resp.

ohlásenia a ani stavebného denníka, nepredloženie faktúr zo strany žalobcu na nákup materiálu,
prostredníctvom ktorého mala prebiehať rekonštrukcia, spochybnenie vystavenia faktúry, na základe
ktorej si žalobca uplatnil nárok (titul žaloby), ktorá bola vystavená v rozpore so zmluvou o dielo
a neobsahovala ani náležitosti daňového dokladu, ktorý vyžaduje zákon, tvrdenie obývateľnosti
rekonštruovanej nehnuteľnosti žalovaným, prostredníctvom čestných prehlásení svedkov, podporené
faktúrou za catering na kolaudačnej párty, spochybnenie vyjadrení svedkov, ktorých zabezpečil žalobca,

spochybnenie predložených dôkazov – fotografií zhotovených počas rekonštrukcie, spochybnenie
reálnej možnosti vykonania diela, pretože žalobca nemal žiadnych zamestnancov a ďalšie. Žalovaný
ďalej uviedol, že ak mal žalobca pocit, že súd voči nemu vystupuje zaujato, mohol uplatniť námietku
zaujatosti. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení poukázal na to, ktoré dôkazy
vykonaladostatočnepresvedčivosavysporiadalsichhodnotenímvovzťahukvýsledkurozhodnutia.To,

že toto výsledné rozhodnutie nekorešponduje s požiadavkou žalobcu, nemožno pripisovať tendenčnosti
rozhodovaniazostranysúdu.Žalovanýsanestotožňujeani svýhradoužalobcuvovzťahuknenaplneniu
§ 220 ods. 2 CSP, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké dôkazy súd vykonal,
z akých dôkazov vychádzal a ktoré a ako vyhodnotil jednotlivo vo vzájomnej súvislosti. Odôvodnenie
rozhodnutia podrobne a podľa názoru žalovaného aj presvedčivo poukazuje na vykonané dôkazy

(zmluva o dielo, prehľad rozpočtových nákladov, faktúra č. 172001, upomienka zo dňa 06.02.2017,
vyjadrenie k upomienke, výpis z OR SR, zmluva o prevode obchodného podielu, zápisnica o trestnom
oznámení zo dňa 30.06.2017, kúpna zmluva medzi Consultare Tax, s.r.o. a J. K., faktúry predložené
žalobcom za dodaný tovar/služby, emailová korešpondencia medzi stranami sporu, spoločenská zmluva
žalovaného, uznesenie o neodkladnom opatrení, fotodokumentácia, čestné prehlásenia, uznesenie

KR PZ BA, hodnotenie výpovede svedkov). Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení uviedol tiež
pochybnosti vo vzťahu k naplneniu predmetu diela, kde cenová ponuka, je úplne identická s prehľadom
nákladov, že žalobca nepredložil žiadne faktúry, ktoré by preukazovali nákup materiálu, ktorým sa dielo
vykonávalo,anizmluvysexternýmifirmami,ktorétietopráceprežalobcuvykonali,pričomžalobcovibola
daná možnosť tieto doklady predložiť a na ich potrebu poukazoval aj žalovaný v rámci svojej procesnej

obrany.Žalovanýtiežuviedol,žeakbyzhotoviteľstavebnýdenníkviedol,nebolobyproblémomporovnať
rozsah vykonaných prác s uskutočnenou fakturáciou. Súd prvej inštancie poukázal aj na nečinnosť
žalobcu, ktorý mal zabezpečiť účasť svedka E., pričom klamal, že ho nemohol zabezpečiť, nakoľko
sa nachádza v zahraničí. Uvedené nebolo pravdou, keď svedka kontaktoval deň pred pojednávaním
žalovanýasvedokmuuviedol,žežalobcomnebolkontaktovanýohľadnesvedeckejvýpovede.Vprípade

svedkov L. a H., títo žiadnym spôsobom nepreukázali tvrdenia žalobcu, čo aj súd prvej inštancie uviedol,
pričom ani jeden zo svedkov nemal zmluvne podložený vzťah so žalobcom. Rovnako aj ostatné dôkazy
predložené žalobcom nemali žiadnu výpovednú hodnotu (čestné prehlásenie spol. ECOLMONT s.r.o.,
dukasco trade, M. K.). Žalobca (ako zhotoviteľ) v rámci svojich výpovedí a aj písomného vyjadrenia
uviedol, že dokumenty vo vzťahu k ohláseniu stavby má žalovaný (str. 4 odvolania) a ďalej sa vyjadril,

že stavebný denník viedol, avšak údajne pri odovzdaní diela ho vydal objednávateľovi (žalovanému),
čo žalovaný poprel, pričom v stavebných kruhoch je všeobecne známe, že stavebný denník sa vedie
tak, že záznamy sa píšu do knihy s pevnými očíslovanými listami a perforovaním na dva oddeliteľné
priepisy. Perforované listy sa číslujú zhodne s pevnými listami. Denné záznamy sa môžu písať aj na
samostatné voľné listy minimálne s dvomi priepismi (kópiami) očíslovanými a dátumovanými zhodne

s originálom. Aj toto vyjadrenie žalobcu vyvolalo pochybnosť o reálnom zhotovení diela. Stavebník
nikdy nevydáva objednávateľovi stavebný denník. Žalovaný sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že
nebolo preukázané, že v čase rekonštrukcie dom nebol obývaný. Túto skutočnosť potvrdili svedkovia
navrhnutí žalovaným, ktoré sú podporené aj ďalším dôkazom predloženým jedným zo svedkov -
A. H. od dodávateľa SHARKAM V.I.P CATERING s. r. o., ktorá osvedčuje úhradu občerstvenia na

kolaudačnej párty na miesto dodania na Sartorisovej ulici v období, kedy tam údajne podľa žalobcu
mali prebiehať rozsiahle rekonštrukčné práce, a ktorú má žalovaný evidovanú vo svojom účtovníctve.
K tomu, že žalovaný nepredložil nájomnú zmluvu na užívanie nehnuteľnosti, žalovaný uviedol, že v rámci
navrhnutých dôkazov uvedená skutočnosť nebola zo strany žalobcu v súdnom konaní požadovaná anebola prezentovaná ani ako výhrada v rámci záverečnej reči žalobcu, pričom navrhovanie dôkazov
stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou a zákonnou koncentráciou konania. Žalobca mal a
aj mu bolo zo strany súdu daných dostatok možností, aby prostredníctvom ním navrhnutých dôkazov

mohol preukázať tvrdené skutočnosti, čo v rámci sporu nevyužil. Pokiaľ ide o spochybnenie fotografií
z rekonštruovanej nehnuteľnosti a jej obyvateľnosti, k tomu žalovaný uviedol, že túto skutočnosť
podrobne objasnil v rámci svojej výpovede, čím spochybnil tento dôkaz žalobcu a táto skutočnosť je
zrejmá aj z jeho písomného vyjadrenia zo dňa 23.04.2020. Žalobca nenavrhol v konaní iný dôkaz,
ktorým by vyvrátil tvrdenie žalovaného. Žalovaný poukazuje na § 185 CSP, podľa ktorého môže súd

vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov
vykoná. Iba celkom výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu.
Žalobca mal výhrady aj ohľadne čl. III bod 2 Zmluvy o prevode obchodného podielu v korelácií s
prevzatím záväzku tretej osoby, k čomu žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že tieto skutočnosti sa iba
sekundárne dotýkajú nároku uplatneného žalobcom, nakoľko tento nepreukázal žiadnym relevantným
dôkazom, že práce na diele vykonal (nepredložil ani stavebnú dokumentáciu, ani daňové doklady o

nákupemateriálu,aniriadneodovzdaniediela)anavyšefaktúratakakojevystavená,nespĺňanáležitosti
daňového dokladu, pretože neobsahuje náležitosti, ktoré požaduje zákon (IČO, DIČ, deň dodania, deň
zdaniteľného plnenia) a aj samotná skutočnosť, že žalovaný vrátil žalobcovi faktúru svedčí o tom, že
jeho nárok neuznal, preto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný v rámci svojej obrany už v
podanom odpore proti platobnému rozkazu nepopieral vykonanie stavebných prác. Skutočnosti ohľadne

zmluvyoprevodeobchodnéhopodieluvšakmalilenpodpornýcharakter.Napokonsažalovanývyjadrilaj
k faktúre za vykonanie diela, ktorá bola vystavená dva mesiace po dokončení prác. Žalobca v podanom
odvolaní uviedol, že nie je zrejmé, čo tým chcel súd povedať a aký vplyv má toto konštatovanie na jeho
rozhodnutie.Žalovanývtejtosúvislostiuvádza,ževodôvodnenírozhodnutiavbodeč.61súdkonštatuje,
že nezrovnalosti vo faktúre a účtovníctve žalobcu nemajú priamy vplyv na samotné rozhodnutie súdu vo

veci. Umocňujú len presvedčenie súdu o neprebehnutí rekonštrukcie, preto má žalovaný za to, že táto
výhrada nie je dôvodná. Vo svojom odôvodnení rozhodnutia súd opomenul tú skutočnosť, že žalovaný
preukázal, že žalobca neevidoval vo svojom účtovníctve faktúru č. 172001 za práce na diele vo svojom
účtovníctve, a až po námietke žalovaného o tom, že za r. 2016 neevidoval voči nemu pohľadávku, podal
žalobca dodatočné daňové priznanie. Žalovaný preto žiada, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu

prvej inštancie a aby priznal žalovanému trovy odvolacieho konania.

8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril a uviedol, že trvá na námietke, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie nereflektuje § 220 ods. 2 CSP, nakoľko zhrnutím skutkového stavu
nemožno suplovať povinnosť uviesť, ktoré dôkazy boli vykonané, z ktorých dôkazov súd vychádzal

a ako ich následne hodnotil. Vyjadrenie ohľadne svedka E. je čistou špekuláciou žalovaného.
K obývateľnosti nehnuteľnosti p. I., toto žalobca spochybnil viackrát počas konania, p. I. nešpecifikoval
vzťah k nehnuteľnosti, napriek tomu súd ustálil, že nehnuteľnosť obýval. Žalovaný podľa žalobcu
rozporne uvádzal skutočnosti ohľadne rekonštrukcie, keď raz uviedol, že si práce robil svojpomocne,
inokedy že práce boli vykonané inou osobou. Podľa žalobcu civilnú súd nie je oprávnený hodnotiť

a žiadnym spôsobom vyjadrovať sa náležitostiam daňových dokladov v zmysle predpisov daňového,
resp. finančného práva. Záver súdu prvej inštancie, že dielo nebolo vykonané vôbec, je v rozpore
s vykonaným dokazovaním a žalobca sa pridržiava námietok ohľadom nevykonania znaleckého
dokazovania, ktoré nebol schopný uskutočniť bez súčinnosti súdu ako i návrhu na vykonanie miestnej
obhliadky. V ostatnom žalobca zotrváva na podanom odvolaní a ostatných svojich vyjadreniach.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
vecnesprávny,keďsúdprvejinštanciedostatočnezistilskutkovýstav,zktoréhopovyhodnotenídôkazov

vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca a žalovaný dňa 13.01.2016 uzatvorili Zmluvu o dielo
č. 01/2016 (č.l. 9-10 spisu). V zmysle čl. B bod B.1 zmluvy sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre
žalovaného ako objednávateľa „zhotoviť montážne práce (na nadstavbe v B. C. D. X-XX) rozsiahla
rekonštrukcia objektu, podľa dodanej CP rozpočtové náklady na rekonštrukciu D. X-XX B. 13.01.2016,ktorá je súčasťou tejto zmluvy“. Podľa bodu B.2 sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi za zhotovenie
diela cenu podľa článku C tejto zmluvy. Podľa čl. C bod C.2 je celková dohodnutá cena diela bez
DPH 20% 503.702,97 eur. Podľa čl. C bod C.3 je neoddeliteľnou súčasťou faktúry súpis vykonaných

prác a ich dodávok, predložený zhotoviteľom a schválený zodpovedným pracovníkom objednávateľa.
Podľa čl. F bod F.1 zmluvy bol dohodnutý nástup prác 15.01.2016 a ukončenie prác do 31.10.2016.
Súčasťou zmluvy bola tiež cenová ponuka zo dňa 13.01.2016 (č.l. 11-18 spisu). Za obe zmluvné
strany zmluvu o dielo, ako aj cenovú ponuku podpísal J. K., ktorý v danom čase bol jediným konateľom
a spoločníkom oboch obchodných spoločností, žalobcu aj žalovaného. Žalobca k žalobe pripojil zároveň

Prehľad rozpočtových nákladov – súpis vykonaných prác podľa cenovej ponuky zo dňa 05.10.2016 (č.l.
19-26 spisu), ktorý je v identickom znení ako bola cenová ponuka a na konci prehľadu je uvedené:
„Ukončenie vykonaných prác a dodávok podľa cenovej ponuky bez navýšenia na stavbe D. X-XX B.“
a podpis J. K. ako osoby, ktorá prehľad prevzala. Žalobca vystavil faktúru č. 172001 (č.l. 27 spisu),
z obsahu ktorej je zrejmé, že bola vystavená dňa 09.01.2017 za vykonanú prácu v priestoroch na D.
F. XX a na sumu 503.702,97 eur. Za žalobcu vystavenie faktúry podpísal J. K.. Faktúra bola poštou

zaslaná žalovanému, ktorý ju prevzal dňa 12.01.2017 (kópia doručenky a podacieho lístku sú na č.l. 28
spisu).Okremuvedenýchlistínžalobcakžalobepripojilešteupomienkyadokladyodoručeníupomienok
žalovanému (č.l. 29-34 spisu).

12. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním,

ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného
k podanému odvolaniu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že
súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery
premietnuté do výrokov napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou
ustanovenia§220ods.2CSPdostatočnepresvedčivoodôvodnil.Zodôvodnenianapadnutéhorozsudku

je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým
a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej
inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil
žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže

súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie
vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku vyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol (výrok
I.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom v rozsahu (výrok II.).

13. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca v konaní nepreukázal vykonanie diela rekonštrukcie
nehnuteľnosti na D. X-XX v zmysle Zmluvy o dielo č. 01/2016 zo dňa 13.01.2016. Odvolací súd
poukazuje v prvom rade na to, že nárok na zaplatenie ceny za dielo vznikne zhotoviteľovi až vtedy,
keď je dielo riadne vykonané a odovzdané objednávateľovi. V konaní bolo sporné, či došlo k vykonaniu

diela žalobcom. Žalovaný nepoprel, že nehnuteľnosť na D. X-XX bola rekonštruovaná, avšak namietal,
že túto nevykonal žalobca. Dôkazné bremeno na preukázanie zhotovenia diela bolo v danom prípade
na žalobcovi. Žalobca však napriek uvedenej skutočnosti počas konania ako aj v podanom odvolaní
opakovane namietal, že to žalovaný bol povinný preukázať, že práce nevykonal žalobca a rovnako
žiadal, aby žalovaný preukázal, kedy boli práce vykonané. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že

samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy
vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje
tvrdenia. Platí však, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti
toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane
toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia

(niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo
žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Uvedené vyplýva aj zo záverov
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/81/2010 zo dňa 31.05.2010. Vzhľadom k uvedenému
tak bolo na žalobcovi, aby preukázal svoje tvrdenia o vykonaní diela. Žalovaný sa následne mohol
v konaní brániť proti konkrétnym dôkazom. Žalovaný však počas celého konania namietal, že žalobca

práce na rekonštrukcii nehnuteľnosti nevykonával, a preto v zmysle tzv. negatívnej dôkaznej teórie
túto skutočnosť nebol povinný dokazovať. Pre rozhodnutie o nároku žalobcu je bez právneho významu
skutočnosť, kto iný práce vykonal, v ktorom konkrétnom období a v akom rozsahu, pretože žalobcovi
môže patriť nárok na zaplatenie ceny za dielo iba v prípade, ak práce sám v zmysle zmluvy vykonala ich vykonanie preukázal. Žalobca na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že aké práce
a kedy boli vykonané, preukáže fotografiami a faktúrami a tiež že má k dispozícii aj stavebný denník
(č.l. 590 spisu). Stavebný denník žalobca v konaní nikdy nepredložil, čo súd prvej inštancie správne

vyhodnotil ako spochybnenie reálneho vykonania diela. Žalobca v konaní tvrdil, že stavebný denník
odovzdal žalovanému, toto svoje tvrdenie však rovnako nepreukázal, pričom je zároveň v rozpore
s jeho vyjadrením, že stavebný denník má k dispozícii. Súd prvej inštancie dospel k správnemu
záveru, že žalobca nemal počas konania snahu stavebný denník predložiť, hoci na potrebu predloženia
dokumentov poukazoval opakovane aj žalovaný vo svojich vyjadreniach. Súd prvej inštancie pri závere

o nepreukázaní vykonania diela vychádzal aj z toho, že žalobca nepreukázal zaobstaranie materiálu
potrebného na rekonštrukciu nehnuteľnosti ani zaobstaranie pracovnej sily, keďže žalobca nepredložil
žiadnu fakturáciu materiálu na stavebné práce, ani žiadne doklady o mzde pracovníkov. V tejto súvislosti
žalobca pri svojom výsluchu (č.l. 590) nevedel vysvetliť ani to, prečo podľa účtovných závierok za
2014-2018 nemal žiadnu spotrebu materiálu. Naopak žalovaný na pojednávaní predložil fotografie (č.l.
597-618 spisu), z ktorých je zrejmé, že v čase, o ktorom žalobca tvrdí, že bola vykonávaná rekonštrukcia,

táto už bola zrealizovaná a dom zariadený. Odvolací súd uvádza, že medzi týmito fotografiami sa
nachádzajú aj dve fotografie (č.l. 602, 608 spisu), na ktorých je dátum vyhotovenia 12.05.2015 a
22.06.2015, a z ktorých je zrejmé, že v tom čase ešte neboli vykonané všetky práce v exteriéri domu,
čo zodpovedá tvrdeniam žalovaného, že rekonštrukcia prebiehala, avšak skôr ako to tvrdí žalobca.
Žalobca tiež uviedol, že napr. pokládka trávnika bola v období asi august – september 2016, čomu

opäť nezodpovedajú fotografie zo dňa 30.04.2016 (č.l. 597-600 spisu), z ktorých je zrejmé, že trávnik
už bol položený. V konaní nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu, že dom bol celý vyprataný v čase
rekonštrukcie, čo opäť vyplýva z predložených fotografií (č.l. 597-618 spisu). Žalovaný predložil tiež 4ks
fotografiízroku2019,ktorépreukazujú,ževinteriéridomunedošloodroku2016kžiadnymzmenám(č.l.
654-657 spisu). Žalobca ďalej v konaní nevysvetlil ani nezrovnalosti v prehľade nákladov – neprimerané

množstvo vybúraných priečok, presun hmôt do výšky 24m, hoci dom mal výšku len 9m, rovnako nevedel
žalobca preukázať, kde skončilo množstvo vyvezeného odpadu, tvrdil že ho má u seba v M. H. na
dvore, pričom podľa žalovaného sa jednalo o cca 90 nákladných áut vyvezeného odpadu. Súd prvej
inštancie vykonal tiež výsluch svedkov navrhnutých žalobcom (L. a H.), z ktorých výpovedí však nebolo
preukázané vykonanie prác v zmysle zmluvy o dielo. Svedok L. pri výpovedí v roku 2020 uvádzal, že

vykonával stavebné práce na predmetnej nehnuteľnosti pred 4-5 rokmi a tiež že to bolo asi v roku 2017,
2018 (č.l. 704 spisu), bol tam asi dva dni a potom aj neskôr. Je tak zrejmé, že výpoveďou svedka sa
nepodarilo ustáliť čas vykonávania prác a svedkom uvedený čas zároveň nezodpovedal času podľa
zmluvy o dielo. V prípade svedka H., tento nevedel, kde boli práce vykonávané a na otázku právneho
zástupcu žalobcu, či to to mohlo byť na D., odpovedal, že mohlo. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil

aj čestné prehlásenia, ktoré predložil žalobca, keď z čestného prehlásenia ELCOMONT, s.r.o. je zrejmé,
že spoločnosť vykonávala práce na D. bez finančných nárokov, teda z obsahu prehlásenia nie je možné
určiť kedy a aké práce boli touto spoločnosťou vykonané a či sa skutočne jedná o niektoré z prác
podľa cenovej ponuky a prehľadu rozpočtových nákladov. Predloženie návodu na obsluhu záhradného
grilu od p. K. nie je rovnako možné považovať za doklad preukazujúci vykonanie prác žalobcom. Súd

prvej inštancie rovnako správne posúdil, že cenová ponuka a prehľad nákladov sú identické dokumenty,
čo vyvolalo pochybnosti o reálnom vykonaní prác. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nepreukázal
užívacie právo k nehnuteľnostiam, k čomu odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu je zrejmé, že
žalovaný bol spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1, čo je zrejmé z LV č. XXXX (č.l. 99 spisu) a LV
č. XXXX (č.l. 100 spisu).

14. Žalobca v podanom odvolaní tiež namietal nevykonanie znaleckého dokazovania na rozsah a cenu
prác, ktoré boli vykonané žalobcom v zmysle súpisu vykonaných prác (návrh je na č.l. 593 spisu), keď
podľa žalobcu bola potrebná pomoc súdu, nakoľko žalobca nie je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej
mali byť predmetné práce realizované. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru,

ževykonanietohtodôkazubybolovrozporesozásadouhospodárnosti.Odvolacísúdnavyšeuvádza,že
ak žalobca nepreukázal v konaní vykonanie žiadnych prác, nie je zrejmé, ako by znaleckým posudkom
bol tento rozsah určený. Zároveň zistenie ceny vykonaných prác podľa súpisu prác vypracovaného
žalobcom nie je pre konanie potrebné, nakoľko žalobca nepreukázal samotné vykonanie prác, za
daných okolností tak nebol daný dôvod vykonávať ani znalecké dokazovanie na cenu prác podľa súpisu.

V tejto súvislosti treba uviesť, že sám žalovaný súhlasil s vykonaním znaleckého dokazovania, ak by
žalobca predložil stavebný denník, čím by bolo možné vykonať porovnanie položiek súpisu s údajmi
zo stavebného denníka. Ako však už bolo uvedené, žalobca stavebný denník v konaní nepredložil,
hoci uvádzal, že ho má k dispozícii. Napokon je potrebné uviesť, že žalobca svoj návrh na znaleckédokazovanie upresnil dňa 13.03.2020 (č.l. 718 spisu), keď uviedol, že má v záujme predložiť súkromný
znalecký posudok určujúci rozsah a cenu prác a za týmto účelom požiadal o poskytnutie primeranej
lehoty najmenej dva mesiace. Pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok súdu prvej inštancie, sa

konalo dňa 15.12.2020, t.j. viac ako 9 mesiacov od vyjadrenia žalobcu, no žalobca ani do uvedeného
dátumu súkromný znalecký posudok nepredložil. Odvolací súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu
prvej inštancie nevykonať znalecké dokazovanie. V súvislosti s návrhom na vykonanie znaleckého
dokazovania súvisela aj požiadavka žalobcu na vykonanie miestnej obhliadky v prítomnosti súdu
a znalca. Nakoľko nebolo realizované znalecké dokazovanie, nebol daný dôvod k vykonaniu obhliadky

sporných nehnuteľnosti. A hoci súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nezdôvodnil,
prečo obhliadku nehnuteľnosti nevykonal v rámci dokazovania, uvedená skutočnosť nezakladá vecnú
nesprávnosť napadnutého rozsudku.

15. Pokiaľ ide o námietku žalobcu k nevykonaniu ostatných navrhnutých dôkazov (výsluchy svedkov
– manželka, synovia a synovec konateľa žalobcu), tieto súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako

neúčelné a nehospodárne s tým, že nie je zrejmé, k čomu by svedkovia mali vypovedať. V návrhu
žalobcu je len všeobecne uvedené, že sa majú vyjadriť k realizácii diela. Odvolací súd uvádza, že zo
žiadnych vyjadrení a dôkazov nevyplýva, že by boli uvedení svedkovia prítomní pri realizácii diela podľa
zmluvy o dielo č. 01/2016, resp. že by sa nejakým spôsobom podieľali na rekonštrukcii nehnuteľností
D. X-XX. V prípade svedka E., tento dôkaz súd prvej inštancie nevykonal, nakoľko žalobca účasť

tohto svedka na pojednávaní nezabezpečil (č.l. 788 spisu), čo súd prvej inštancie aj v odôvodnení
napadnutého rozsudku správne uviedol.

16. V neposlednom rade žalobca v podanom odvolaní namietal nevykonanie dôkazu – výsluchu
svedkyne L. B., ktorej výsluch žalobca navrhol podaním zo dňa 13.03.2020 (č.l. 717) a ktorá je bývalou

spoluvlastníčkou rekonštruovanej nehnuteľnosti. Podľa návrhu žalobcu sa mala uvedená svedkyňa
vyjadriť k realizácii diela. Z obsahu vyjadrení žalobcu v spise vyplýva, že žalobca mal disponovať
súhlasom na vykonávanie prác práve od tejto svedkyne. Súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal ako
neúčelný a nehospodárny. Odvolací súd zhodne uvádza, že vykonanie tohto dôkazu je neúčelné, tak
ako to uviedol súd prvej inštancie, nakoľko žalobca k vykonaniu prác nepredložil žiaden dôkaz svedčiaci

o tom, aké práce, v akom rozsahu a ani kým (zamestnancami, subdodávateľmi) boli realizované. Navyše
zmluva o dielo bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, teda uvedená svedkyňa nebola v žiadnom
vzťahu so žalobcom a ak by aj dala súhlas s vykonaním žalobcom tvrdených prác, takýto súhlas by
nemal žiaden vplyv na práce podľa zmluvy, ktorej nebola zmluvnou stranou a nemohla tak potvrdiť, či
práce podľa zmluvy boli realizované. Napokon je v tejto súvislosti potrebné uviesť, že v inom konaní

vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 17C/139/2015 bolo vydané neodkladné opatrenie,
ktorýmboložalovanémuo.i.nariadenézdržaťsavykonávaniaakýchkoľvekstavebnýchzásahovaúprav
na troch nehnuteľnostiach (o. i. aj na nehnuteľnostiach D. X O. XX), na ktorých realizáciu nedala L.
B. súhlas. Z obsahu odvolacieho rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia vydaného Krajským
súdom v Bratislave pod sp. zn. 8Co/701/2015 vyplýva, že stavebné práce boli realizované už pred

31.07.2015. Uvedená skutočnosť tak opätovne nie je v súlade s dohodnutým obdobím vykonávania
stavebných prác podľa zmluvy o dielo č. 01/2016, kde obdobie vykonávania týchto prác bolo dohodnuté
až od 13.01.2016 s termínom ich ukončenia 31.10.2016. Zároveň táto skutočnosť potvrdzuje tvrdenia
žalovaného o tom, že rekonštrukcia nehnuteľnosti prebehla skôr ako žalobca tvrdí, že ju mal on
vykonávať a navyše nariadené neodkladné opatrenie žalovanému bránilo vykonávať stavebné zásahy

aúpravy.Vzhľadomkuvedenémuodvolacísúdvyhodnotilakonedôvodnúajodvolaciunámietkužalobcu
vsúvislostisnevykonanímvýsluchuL.B..Výsluchuvedenejsvedkynebyneprispelkobjasneniuvecitak,
aby jeho vykonanie malo zásadný význam pre nárok žalobcu v otázke preukázania reálneho vykonania
prác žalobcom, pričom z rozhodnutia o neodkladnom opatrení je zrejmé, že nedala súhlas so žiadnou
rekonštrukciou nehnuteľnosti a práve preto sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia.

17. Ďalšie skutočnosti v súvislosti s nepreukázaním ohlásenia stavby, vyhlásením p. K. o neexistencii
finančných záväzkov žalovaného v zmluve o prevode obchodného podielu, či s nedostatkami faktúry
a tiež s konaním kolaudačnej párty dňa 25.05.2016, súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako
podporné skutočnosti nasvedčujúce tomu, že nedošlo k vykonaniu prác v žalobcom tvrdenom rozsahu.

Napriek tomu, že žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy a dospel
tak k nesprávnemu záveru o tom, že žalobca nevykonal jednotlivé práce, odvolací súd rovnako ako
súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal reálne vykonanie diela v ním
tvrdenom rozsahu. Tým, že nedošlo k vykonaniu dohodnutého diela, nemohol žalobcovi vzniknúť nárokna zaplatenie dohodnutej ceny diela a preto súd prvej inštancie správne rozhodol o nároku žalobcu tak,
že žalobu v celom rozsahu zamietol.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého rozsudku, odvolací
súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecnesprávneaztohodôvoduodvolacísúdviazanýodvolacímidôvodmivzmysle§380CSPnapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).