Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. september 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/26/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123202999
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8123202999.3

Uznesenie

Okresný súd Prešov v spore žalobcu: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. E. XXX/X, XXX XX F. G. H.,
pr. zast.: JUDr. Tomáš Tauber, advokát, so sídlom Stará cesta 3139/6, 052 01 Spišská Nová Ves proti
žalovaným: 1. I. J. J., nar.: 12.7.1967, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX F., 2. H. L. M., nar. XX.X.XXXX,
prechodne bytom M. M. C. N., Cherokee 4146, 73728, USA, pr. zast.: JUDr. Ladislav Bujňák, advokát,
Sládkovičova 8, 080 01 Prešov o náhradu škody na zdraví 2.000 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 1. a žalovanej 2. náhradu trov konania v rozsahu 100% a to
do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie vo výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.1.2023 domáhal náhrady škody na zdraví

a náhrady trov konania.

2. Na konaní pred súdom dňa 7.9.2023 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a navrhol o nároku
na náhradu trov konania rozhodnúť postupom podľa § 257 CSP. Na konaní pred súdom dňa 7.9.2023
žalovaný uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby a uplatňuje si náhradu trov konania a nesúhlasí
s aplikáciou § 257 CSP.

3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.

4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7. Podľa § 262 ods.1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

8. Žalobca sa domáhal aplikácie § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania a to poukazujúc
na svoje sociálne a finančné pomery.Podľa§257C.s.p.-výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.
Podľa ÚS SR sp. zn. IV. ÚS XXX/XXXX - M. má byť rozhodnuté podľa § 256 ods. 1 Civilného

sporového poriadku treba mať na pamäti, že nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má
oporu v ustanoveniach práva procesného a nie práva hmotného. Preto tiež o otázke, či strana sporu
zavinila, že konanie bolo zastavené, možno uvažovať len z hľadiska procesného; dôvodnosť žaloby súd
nemá skúmať z hľadiska hmotného práva. Rozhodnutie o trovách konania však nemá byť výsledkom
mechanického posudzovania zavinenia či úspechu v procese, ale celkovým zhodnotením okolností

prípadu.
Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo
zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú
stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila
vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane... Dôvody hodné osobitného zreteľa
ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na

súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes
už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009,
sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3 MCdo 46/2012) ustanovenie § 257 nie je možné považovať za
predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné

osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek
bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech,
nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru
hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by

sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn.
III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu
(pozri nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 727/2000). Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom
právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako
výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255

ods. 1). Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo
výnimočnýchprípadoch.Zmyslompredmetnéhozákonnéhoustanoveniaje,žeaksúdzvolípostuppodľa
neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Napriek
doslovnému zneniu ustanovenia § 257 nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti. Na
účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má

platiť; moderovať možno aj trovy zastaveného konania. Ak súd má v úmysle použiť moderačné právo
alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru
aj k dôkazom). Nie je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať
ustanovenie § 257 a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil a táto by sa to dozvedela až z
rozhodnutia.Súdvprípadepoužitiaustanovenia§257jepovinný„vytvoriťprocesnýpriestor“umožňujúci

stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [pozri k tomu rozsudok
ESĽP Čepek proti Českej republike (sťažnosť č. 9815/10), ako aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn.
PL. ÚS 46/13 a sp. zn. I. ÚS 1593/15].

9. Žalované prostredníctvom právneho zástupcu s aplikáciou § 257 C.s.p. nesúhlasili a nesúhlasí s ňou

anivovecikonajúcisúd.Žalobcomuvádzanédôvodykaplikácii§257C.s.p.nevedú.Žalobcovzdravotný
stav podľa súdu zodpovedá jeho veku 83 rokov. Jeho finančná situácia taktiež nie je zlá, keďže spoločne
s manželkou ich dôchodkové dávky predstavujú sumu 1100 €. Keďže podľa názoru súdu žaloba bola
od začiatku nedôvodná, nie je potrebné sa odkloniť od § 256 C.s.p. a preto súd priznal náhradu trov
konania žalovaným, keďže späťvzatím žaloby žalobca zastavenie konania zavinil.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Prešov v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.