Uznesenie – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/148/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320011039
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2320011039.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej v trestnej veci proti obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 18.07.2022, č. k. 31T/98/2020-395, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 14.09.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku v spojení s § 280 ods. 2 Trestného poriadku sa
napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu a trestná vec obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. E. D. XXX, vedená na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č.
3 Pv 306/18/2202-39 zo dňa 11.08.2020 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví
podľa § 158 Trestného zákona na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 31T/98/2020 na tom skutkovom
základe, že

dňa 11.04.2018 v čase okolo 16.25 hod. v Seredi viedla motorové vozidlo Nissan Navara, EČ: F., po ulici
Lúčnej, pričom na križovatke s ulicou Športovou nerešpektovala dopravné značenie P1 „Daj prednosť v
jazde“ a vošla s vozidlom do križovatky, pričom nedala prednosť po ulici Športovej v smere od centra z
hlavnej cesty prichádzajúcemu vozidlu Audi A4, EČ: F., čím porušila povinnosť podľa § 20 ods. 1 zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, a prednou časťou svojho vozidla

narazila do ľavej prednej bočnej časti prichádzajúceho vozidla, čím vozidlo Audi A4 zišlo z vozovky
na krajnicu a z tade na trávnatú plochu, kde narazilo do motorového vozidla Chevrolet Aveo, EČ: F.,
odstaveného pred rodinným domom č. XXXX/XX, čím jej spolujazdkyňa vo vozidle Nissan E. G. C.
utrpela zranenia sériovú zlomeninu rebier IV - VI vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržnú cca 2 cm
ranu koreňa nosa, tržnú cca 2,5 cm ranu vonkajšieho očného kútika vpravo, pomliaždenie okolo očnice
vpravo a pomliaždenie ľavej polovice hrudníka s dobou liečenia do 35 dní, a vodička vozidla Audi A4 H. F.

utrpela zranenia natiahnutie krčnej chrbtice, zlomeninu základne V záprstnej kosti ľavej ruky, zlomeninu
II záprstnej kosti pravej nohy nad základňou, nalomenie IV rebra vľavo, pomliaždenie ľavej polovice
hrudníka a odreninu kože ľavého kolena s dobou liečenia do 40 dní,
postupuje Okresnému dopravnému inšpektorátu Galanta Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Galante, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal byť prejednaný ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 18.07.2022, č. k. 31T/98/2020-395 súd uznal

obžalovanú A. B. za vinnú, že
dňa 11.04.2018 v čase okolo 16.25 hod. v Seredi viedla motorové vozidlo Nissan Navara, EČ: F., po ulici
Lúčnej, pričom na križovatke s ulicou Športovou nerešpektovala dopravné značenie P1 „Daj prednosť v
jazde“ a vošla s vozidlom do križovatky, pričom nedala prednosť po ulici Športovej v smere od centra z
hlavnej cesty prichádzajúcemu vozidlu Audi A4, EČ: F., čím porušila povinnosť podľa § 20 ods. 1 zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, a prednou časťou svojho vozidla

narazila do ľavej prednej bočnej časti prichádzajúceho vozidla, čím vozidlo Audi A4 zišlo z vozovky
na krajnicu a z tade na trávnatú plochu, kde narazilo do motorového vozidla Chevrolet Aveo, EČ: F.,odstaveného pred rodinným domom č. XXXX/XX, čím jej spolujazdkyňa vo vozidle Nissan Navara G.
C. utrpela zranenia sériovú zlomeninu rebier IV - VI vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržnú cca 2
cm ranu koreňa nosa, tržnú cca 2,5 cm ranu vonkajšieho očného kútika vpravo, pomliaždenie okolo

očnice vpravo a pomliaždenie ľavej polovice hrudníka s dobou liečenia do 35 dní, a vodička vozidla Audi
A4 H. F. utrpela zranenia natiahnutie krčnej chrbtice, zlomeninu základne V záprstnej kosti ľavej ruky,
zlomeninu II záprstnej kosti pravej nohy nad základňou, nalomenie IV rebra vľavo, pomliaždenie ľavej
polovice hrudníka a odreninu kože ľavého kolena s dobou liečenia do 40 dní,
teda inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa

zákona,
čím spáchala dva nedbanlivostné prečiny ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Za to bola odsúdená podľa § 158 Trestného zákona a § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s použitím §
41 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. k) a § 37 písm. h) Trestného zákona, na úhrnný
peňažný trest vo výške 800 (osemsto) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený

ustanovil súd obžalovanej náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanej uložil trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel v cestnej premávke v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 937
874, sídlo Panónska cesta 2, Bratislava, bola odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

2. Proti tomuto rozsudku podala podaním zo dňa 26.07.2022 doručeným prvostupňovému súdu
dňa 26.07.2022 odvolanie obžalovaná, a to do výroku o vine a výroku o treste. Odôvodnila ho
prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 16.11.2022, v ktorom uviedola (skrátene) nasledovné:
2.1. Prokurátor podal na obžalovanú obžalobu pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného
zákona, avšak za nejasných okolností podľa prvostupňového súdu mala obžalovaná spáchať dva

nedbanlivostné prečiny ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, za čo jej uložil úhrnný
peňažný trest. Tento postup prvostupňového súdu je nezákonný a absurdný.
2.2. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že druhá strana mohla prispieť k zmenšeniu
následkov, a preto žiada zohľadniť spoluúčasť poškodenej na tomto skutku, pretože išla neprimeranou
rýchlosťou.

2.3. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nesprávne uviedol, že obžalovanej mohol
uložiť trest odňatia slobody od 1 roka do 5 rokov, pretože § 158 umožňuje za spáchanie tohto trestného
činu potrestať odňatím slobody až na jeden rok.
2.4. Prvostupňový súd neprávne vyhodnotil aj pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pretože
obžalovaná spáchala dva trestné činy v jednočinnom súbehu.

2.5. Škodu, ktorú si Všeobecná poisťovňa a.s. voči obžalovanej uplatnila vo výške 1.126,35 Eur, uhradila
Kooperativa poisťovňa a.s. dňa 27.02.2020 v celkovej výške a náklady konania vo výške 2,65 Eur
uhradila obžalovaná dňa 05.03.2020, teda celá škoda bola uhradená.
2.6. Spáchanie trestnej činnosti tak, ako je uvedené v obžalobe, preukázané nebolo, a preto považuje
uložený trest obžalovanej za prísny.

2.7. Navrhuje, aby odvolací súd v celom rozsahu zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec prvostupňovému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol eventuálne aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám vo veci rozhodol.
3. Prokurátor odvolanie v zákonnej lehote nepodal.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré impredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a vec postúpi,

ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa podľa § 280 ods. 1 alebo 2.
Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin,
ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne
previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na

nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho
ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na jeho zrušenie podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie

podala obžalovaná ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom o vine a treste, proti ktorým
je tento opravný prostriedok prípustný.
5. Po preskúmaní napadnutých výrokov, v rozsahu podaného odvolania a z dôvodov v ňom uvedených
ako aj dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, dospel odvolací súd k záveru, že
odvolanie je dôvodné, avšak z iných dôvodov ako uvádza obžalovaná.

6.Odvolacísúdsastotožňujesnázoromprvostupňovéhosúdu,ževykonanýmdokazovanímnahlavnom
pojednávaní bolo bez dôvodných pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola podaná
obžaloba. Obžalovaná v podanom odvolaní voči výroku o vine namieta spoluzavinenie poškodenej
H. F. na kolíznej situácii a spôsobenom následku na zdraví poškodených. Ostatné skutkové zistenia
prvostupňového súdu neboli podaným odvolaním priamo spochybnené.

7. Prvostupňový súd následne skúmal, či predmetný skutok, vzhľadom na ďalšie skutkové okolnosti
tohto prípadu, napĺňa znaky konkrétneho trestného činu.
Podľa § 158 Trestného zákona kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú
povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa
zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 123 ods. 1 Trestného zákona ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek
poškodenie zdravia iného.
Podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také
poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

8. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku identifikoval poruchu zdravia poškodenej G. C. ako sériovú
zlomeninu rebier IV - VI vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržnú cca 2 cm ranu koreňa nosa, tržnú
cca 2,5 cm ranu vonkajšieho očného kútika vpravo, pomliaždenie okolo očnice vpravo a pomliaždenie
ľavej polovice hrudníka s dobou liečenia do 35 dní a poškodenej H. F. ako natiahnutie krčnej chrbtice,
zlomeninu základne V záprstnej kosti ľavej ruky, zlomeninu II záprstnej kosti pravej nohy nad základňou,

nalomenie IV rebra vľavo, pomliaždenie ľavej polovice hrudníka a odreninu kože ľavého kolena s dobou
liečenia do 40 dní.
9. V dôsledku vyššie uvedených skutkových zistení prvostupňového súdu, premietnutých v skutkovej
vete napadnutého rozsudku, možno konštatovať, že prokurátor uniesol dôkazné bremeno a preukázal,
že sa stal skutok, preto ktorý bola podaná obžaloba.

10. Prvostupňový súd však pochybil, keď dospel k záveru, že skutkové zistenia týkajúce sa jednotlivých
zranení poškodených a doby ich liečenia možno právne posúdiť ako ublíženie na zdraví podľa § 123 ods.
2 Trestného zákona a kvalifikovať ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
11. Ustanovenie § 123 ods. 2 Trestného zákona vyžaduje na naplnenie právneho pojmu ublíženia na
zdraví kumulatívne preukázanie nasledovných skutkových zistení:

a) poškodenie zdravia iného (v tomto prípade vzniknuté zranenia poškodených),
b) objektívna potreba vyšetrenia, ošetrenia alebo liečenia (v prípade poškodenej G. C. 35 dní a H. F.
40 dní),c) počas ktorého (nie iba na krátky čas) bol sťažený obvyklý spôsob života poškodených (t. j. uvedenie
konkrétneho sťaženia obvyklého spôsobu života poškodených a dĺžky jeho trvania).
12. Prvostupňový súd mal preukázané skutkové zistenia uvedené pod písmenami a) a b), avšak s

poukazom na formuláciu skutkovej vety napadnutého rozsudku nemal za preukázané žiadne konkrétne
sťaženie obvyklého spôsobu života poškodených.
13.Zvyššieuvedenýchdôvodovnezodpovedáskutkovávetaprávnejveteaprávnejkvalifikáciiuvedenej
v napadnutom rozsudku, čo zakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, na
ktorý je odvolací súd povinný prihliadnuť ex offo.

14. Odvolací súd je však, na rozdiel od dovolacieho súdu, oprávnený skutkový stav zistený
prvostupňovým súdom (v obmedzenom rozsahu) meniť. Ustanovenie § 322 ods. 3 Trestného priadku
umožňuje odvolaciemu súdu rozhodnúť rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť
na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený
dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Toto oprávnenie je však limitované tým, že v neprospech
obžalovanej môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora,

ktorý by túto skutkovú chybu namietal v podanom odvolaní. Na podklade odvolania obžalovanej nie je
možné dosiahnuť zmenu skutkových zistení prvostupňového súdu v tomto smere, a to ani v prípade,
ak by nesprávnosť týchto skutkových zistení obžalovaná namietala. Jedná sa o zásadu zákazu zmeny
k horšiemu.
15. Zásada zákazu zmeny k horšiemu (prohibitio reformationis in peius) je v odvolacom konaní upravená

v ustanoveniach § 322 ods. 3 a § 327 ods. 2 Trestného poriadku. Táto zásada je súčasťou kontinentálnej
právnej tradície a vychádza už z rímskeho práva. V ústavnoprávnej rovine je súčasťou komplexu
práv obvineného na spravodlivý proces. Jedná sa o princíp garantujúci slobodu práva podať opravný
prostriedok v trestnom konaní. Tá je zaručená tým, že ak obvinený bude žiadať o revíziu prvostupňového
rozhodnutia,budemaťistotu,žesajehopostavenienemôžeoprotiprvostupňovémurozhodnutiuzhoršiť.

Výklad obsahu tejto zásady však v právnej praxi nie je interpretovaný v rovnakom rozsahu, a to s
poukazom na rôznoro-dosť pochybení, ktoré pri jednotlivých výrokoch napadnutého rozhodnutia môžu
nastať.
16. Je nepochybné, že zásada zákazu reformatio in peius sa týka všetkých výrokov (o vine, o treste,
o ochrannom opatrení a o náhrade škody). Osobitnú pozornosť je potrebné venovať najmä výroku o

vine, ktorý má tri zložky, a to skutkovú vetu (skutkovú časť), právnu vetu a právnu kvalifikáciu (právnu
časť). Práve riešenie rozporu týchto zložiek výroku o vine v napadnutých rozhodnutiach môže spôsobiť
v právnej praxi rozdiely v ich riešení a tým aj v stanovení obsahu zásady zákazu reformatio in peius.
17. Ustanovenie § 169 ods. 1 Trestného poriadku ustanovuje postup súdu pri rozhodovaní o vine, treste,
náhrade škody a ochrannom opatrení, kedy je súd ako prvé povinný ustáliť, či sa stal skutok, pre ktorý

je obvinený stíhaný (tzv. skutkovú vetu) a následne z nej odvodiť formuláciu právnej vety a právnej
kvalifikácie, ktoré kvalifikujú zistený (zistený) skutok ako konkrétny trestný čin.
18. Na základe vyššie uvedených úvah možno konštatovať, že zásada zákazu reformatio in peius sa
netýka všetkých skutkových okolností (napr. dňa a miesta spáchania skutku, použitia konkrétneho pojmu
namiesto všeobecného pojmu, ktorý bol v napadnutom rozhodnutí použitý a pod., kde sa jedná o tzv.

totožnosť skutku), ale primárne sa týka tých skutkových okolností, ktoré zakladajú právnu kvalifikáciu
skutku ako trestného činu, príp. jeho kvalifikovanú skutkovú podstatu. Ak nastane situácia, kedy sú
skutková veta, právna veta a právna kvalifikácia vo vzájomnej zhode, zásada zákazu reformatio in peius
bráni odvolaciemu súdu sprísniť akúkoľvek zo zložiek výroku o vine v neprospech obvineného, ak to
prokurátor nenamieta v podanom odvolaní.

19. Ak nastane rozpor medzi skutkovou vetou, právnou vetou a právnou kvalifikáciou ako obligatórnych
zložiek výroku o vine, je vyriešenie tohto rozporu pri rešpektovaní zásady zákazu reformatio in peius
právne náročnejšie. Bez potreby osobitného odôvodnenia s poukazom na ustanovenie § 169 ods. 1
Trestného poriadku možno konštatovať, že z formulácie skutkovej vety (skutku) musí vychádzať právna
veta a napokon aj právna kvalifikácia skutku ako trestného činu.

20. Otázkou, ktorou sa odvolací súd musel v tomto konaní vysporiadať je, či možno na základe právnej
kvalifikácie skutku (príp. aj právnej vety) uvedenej v napadnutom rozhodnutí zmeniť (v tomto prípade
doplniť) skutkovú vetu tak, aby skutok zodpovedal použitej právnej kvalifikácii (v tomto smere nie je
podstatné, či zmenu vykoná odvolací súd alebo je vec vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie).
Uvedená zmena by sa pritom nedotkla druhu ani výmery uloženého trestu, keďže trest sa ukladá práve

podľa právnej kvalifikácie skutku.
21. Rešpektujúc právny názor vyslovený napr. Ústavným súdom ČR (viď. Nález ÚS ČR I. ÚS 670/05
zo dňa 24.04.2006) je potrebné zásadu zákazu reformatio in peius vykladať extenzívne. Pri tomto type
výkladu môžeme konštatovať, že ak prokurátor, ako strana konania, nepodal odvolanie do výroku o vinea nenamietol skutkové zistenia prvostupňového súdu, má za to, že skutok bol zistený a formulovaný
komplexne a správne, pričom iné relevantné skutkové okolnosti ním ako nositeľom dôkazného bremena
v súdnom konaní preukázané neboli a právna veta a právna kvalifikácia zodpovedajú zistenému skutku.

V prípade ak by sa chyba (vada) vo výroku o vine vyskytla, musel by na jej nápravu podať opravný
prostriedok (či už v prospech alebo neprospech obvineného). Právne posúdenie, či vzniknutá vada je
v prospech alebo neprospech obvineného stanovuje rozsah subjektov, ktoré ju môžu napadnúť. Kým
v prípade vady vo výroku o vine, ktorá je v prospech obvineného majú právo domáhať sa revízie
prvostupňového rozhodnutia tak prokurátor ako aj obvinený (príp. iné osoby oprávnené podať odvolanie

v prospech obvineného), domáhať sa revízie výroku o vine v neprospech obvineného má právo výlučne
prokurátor. Ak nevyužitím práva na podanie odvolania príjme prokurátor závery súdu vyjadrené v
skutkovej vete, právnej vete a právnej kvalifikácii skutku, bolo by v rozpore s filozofiou odvolacieho
konania iniciovaného výlučne obvineným, aby prišlo k zmene výroku o vine v neprospech obvineného
(napr. stanovením vyššej škody, závažnejšieho následku, dlhšieho obdobia páchania skutku a pod.) a
napokon aj v rozpore so zásadou zákazu reformatio in peius, z ktorej možno vyvodiť, že obvinený je

oprávnený podať odvolanie len vo svoj prospech.
22. Keďže výrok o vine má tri zložky, ktoré musia byť v súlade, je potrebné domáhať sa opravy
ktorejkoľvek z týchto zložiek v neprospech obvineného podaním odvolania zo strany prokurátora,
ktorý ako nositeľ dôkazného bremena nesie zodpovednosť sa výsledok trestného konania. Nie je
akceptovateľné (aj s poukazom na profesijný status prokurátora), aby akceptoval nevyužitím práva na

podanie odvolania stav ich nesúladu s tým, že minimálne jedna z týchto zložiek (v tomto prípade právna
veta a právna kvalifikácia) zodpovedajú podľa jeho názoru vykonanému dokazovaniu (nie zistenému
skutku) na hlavnom pojednávaní. Ak prijmeme tento záver, je odpoveďou na otázku nastolenú v ods.
20 tohto uznesenia právny záver, podľa ktorého nie je možné skutkovú vetu meniť (dopĺňať) tak, aby
zodpovedala právnej kvalifikácii napadnutého rozhodnutia, nakoľko prokurátor nepodaním odvolania so

skutkovou vetou napadnutého rozhodnutia súhlasil.
23. Uvedený záver napokon potvrdzuje aj ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, podľa
ktorého je dovolacím dôvodom, ak je rozhodnutie založené na neprávnom právnom posúdení zisteného
skutku. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak odvolací súd v napadnutom rozsudku identifikuje
existenciu tohto dovolacieho dôvodu, bez odvolania prokurátora voči chybným (absentujúcim)

skutkovým zisteniam, môže odvolací súd napraviť len právne chyby, teda právnu časť výroku o vine.
24. Ak teda vznikne rozpor medzi skutkovou vetou, právnou vetou a právnou kvalifikáciou skutku s takým
obsahom,žeskutokuvedenývskutkovejvetezodpovedámiernejšejprávnejkvalifikáciiakojeuvedenév
napadnutom rozhodnutí a odvolanie bolo podané len v prospech obvineného, je potrebné zosúladiť tieto
tri zložky o vine spôsobom, že príde k zmierneniu napadnutého rozhodnutia tak, že právna veta a právna

kvalifikácia skutku budú zodpovedať skutku vyjadrenému v skutkovej vete napadnutého rozsudku. V
tomto prípade obvinený dosiahne pre existenciu vady revíziu napadnutého rozhodnutia, ktorá bude
nepochybne v jeho prospech. Rovnaký postup je potrebné uplatniť aj na prípady, kedy skutok uvedený
v skutkovej vete nebude možné kvalifikovať ako trestný čin, čoho dôsledkom je napr. oslobodenie spod
obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, čím bude opätovne dosiahnutý súlad výroku o vine

v podobe posúdenia zisteného skutku ako trestného činu.
25. Z dôvodu snahy o väčšiu komplexnosť úvah odvolacieho súdu o obsahu zásady zákazu reformatio
in peius je potrebné vysporiadať sa aj s právnou otázkou, či možno skutkové zistenia premietnuté v
skutkovej vete doplniť, resp. opraviť na základe odôvodnenia napadnutého rozsudku.
26. Odôvodnenie rozsudku musí reagovať na jednotlivé výroky v ňom uvedené a tieto podrobnejšie

vysvetliť(viď§168ods.1Trestnéhoporiadku).Akbybolapripustenámožnosťpovyhlásenírozhodnutia,
v lehote na jeho vypracovanie, doplniť už vyhlásený výrok o zásadné skutkové okolnosti len na základe
odôvodnenia rozhodnutia, bol by tento postup v rozpore so zásadou spravodlivého procesu a zásady
právnej istoty (právne záväzný je výrok rozhodnutia).
27. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 26.08.2014, sp. zn. 2Tdo/38/2014 (R 22/2015), v ktorom NS SR konštatuje, že podoba skutku vo
výroku rozsudku sa nemôže považovať za doplnenú obsahom odôvodnenia rozsudku a dovolací súd
musí pri svojom kvalifikačnom prieskume vychádzať výlučne zo skutkovej vety odsudzujúceho výroku
napadnutého rozsudku.
28. Aplikujúc úvahy uvedené v ods. 15-27 tohto uznesenia na tento prípad, dospel odvolací súd k

záveru,žeakbysámdoplnildokazovaniezaúčelomskutkovýchzistenítýkajúcichsasťaženiaobvyklého
spôsobu života poškodených a jeho intenzity a tieto zistenia premietol do skutkovej vety, prišlo by
k zmene skutkovej vety napadnutého rozsudku v neprospech obžalovanej, ktorá podala proti výrokuo vine odvolanie a to tak, že by skutok, ktorý neobsahuje všetky skutkové okolnosti, tvoriace objektívnu
stránku trestného činu, zmenil na taký, ktorý všetky tieto znaky obsahuje a je teda trestným činom.
29. Keďže odvolací súd nemôže akceptovať nesúlad skutkovej časti výroku o vine a právnej časti výroku

o vine a zároveň je povinný rešpektovať zásadu zákazu reformatio in peius, musel posúdiť, či skutková
veta napadnutého rozsudku zodpovedá inému trestnému činu, pričom dospel k negatívnemu záveru.
30. S poukazom na vyššie uvedené závery bolo nadbytočné zaoberať sa podrobnejšie odvolacími
námietkami obžalovanej, ktoré sa týkali rozsahu jej zavinenia vo vzťahu k zraneniam poškodených, či
primeranosti uloženého trestu a správnosti výroku o náhrade škody.

31. Obžalovanej sa však, okrem zavinenia zranení poškodených, kládlo za vinu aj porušenie § 20 ods.
1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, a preto odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný skutok
by mal byť prejednaný ako priestupok. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia a nepostupoval podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.