Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. august 2023

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/54/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723203164
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2023:6723203164.1

Uznesenie

2
14C/54/2023

Okresný súd Zvolen, v právnej veci žalobcu A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX
E. B., právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, IČO: 35 514 892, so sídlom Štúrova

20, 040 01 Košice, proti žalovanému A. F. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX/XXX, XXX XX
D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

2
14C/54/2023

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalobcovi súd náhradu trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

5
14C/54/2023

1. Žalobca sa návrhom zo dňa 26. 07. 2023, doručeným tunajšiemu súdu dňa 26. 07. 2023 domáhal,
aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť odstrániť zo sociálnej siete Facebook
(G.) svoje tvrdenia zverejnené v obrazovo-zvukovom príspevku dňa 16. 07. 2023 o tom, že žalobca
dostal za podávanie rozkladov proti rozhodnutiam ministerstva životného prostredia o udelení výnimiek
sumu 100.000,- Eur a že žalobca je najbohatším dôchodcom na území Slovenska. Zároveň žiadal poučiť

žalovaného o tom, že proti žalobcovi môže podať žalobu o určenie, že tvrdenia, že žalobca dostal za
podávanie rozkladov proti rozhodnutiam ministerstva životného prostredia o udelení výnimiek sumu
100.000,- Eur a že žalobca je najbohatším dôchodcom na území Slovenska, sú pravdivé. Žiadal priznať
náhradu trov konania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, dňa 16. 07. 2023 zverejnil

žalovaný na sociálnej sieti Facebook na profile A. F. G. – SNP – Nezávislý kandidát (G.) v sekcii
Videá (Videos) obrazovo-zvukový príspevok v trvaní 6 minút 31 sekúnd. V tomto príspevku sa
vyjadruje k politickej situácii, kriticky sa vyjadruje k činnosti bývalej vlády premiéra A. I. a bývalej
vlády premiéra J. G., kritizuje bývalého ministra životného prostredia, B. K.. Ďalej prednáša rôzne
faktickétvrdenia,týkajúcesapočetnostipopuláciemedveďahnedéhonaSlovensku,vyjadrujesahanlivo
o mimovládnych organizáciách a vyzýva adresátov tohto príspevku, ktorými sú občania Slovenskej

republiky, aby „tomuto“ urobili koniec dňa 30. 09. 2023 (čo je deň predčasných parlamentných volieb).
Ako je zrejmé z profilu žalovaného na sociálnej sieti, žalovaný je kandidátom vo voľbách do Národnejrady Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnia dňa 30. septembra 2023. Podľa kandidátnej listiny
Slovenskej národnej strany je kandidátom za túto stranu na mieste 150. V čase medzi 3:30 a 4:00
obrazovo-zvukového záznamu predniesol A. F. G. nasledujúce slová: „Viete napríklad o tom, že šéf

Lesoochranárskeho zoskupenia VLK zakaždým podával rozklad na najvyššom súde proti rozhodnutiam
ministerstva životného prostredia o udelení výnimky, a dostal za to 100.000,- Eur v súdnych konaniach?
Obohatilo sa združenie ochranárske VLK o 100.000,- Eur? Najbohatší dôchodca na území Slovenska,
pán C..“ Z uvedeného konštatovania faktov, predneseného žalovaným vyplýva, že žalobca sa mal
obohatiť v dôsledku súdnych konaní v správnom súdnictve, v ktorom sa mal dožadovať preskúmania

rozhodnutí Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o udelení výnimiek zo zakázaných
činností. Ďalej z týchto tvrdení vyplýva, že žalobca je najbohatším dôchodcom na území Slovenska.
Ako je zrejmé z kontextu celého uvedeného príspevku, v tomto sa žalovaný opakovane negatívne
vyjadruje na adresu mimovládnych organizácií, obviňuje ich z toho, že ich činnosť je financovaná zo
zahraničných zdrojov a z rôznych absurdných zámerov. Vyššie citovaným výrokom žalovaný výslovne
a konkrétne obvinil žalobcu z toho, že jeho činnosť (keďže žalovaný výslovne uviedol, že to bol žalobca,

kto podával podania na súdy) – napádanie rozhodnutí správnych orgánov v oblastiach životného
prostredia je činnosťou, za ktorú „dostal“ žalobca v súdnych konaniach sumu 100.000,- Eur. To malo
zo žalobcu urobiť „najbohatšieho dôchodcu na území Slovenska“. Je nepochybné, že týmto vyjadrením
žalovaný v očiach verejnosti vydáva žalobcu za osobu, ktorá vykonáva svoje aktivity na ochranu
životného prostredia nie vo verejnom záujme a v záujme ochrany prírody, ale preto, aby za túto činnosť

dostávala peniaze, konkrétne sumu 100.000,- Eur, čo má za následok, že takouto svojou aktivitou sa stal
žalobca najbohatším dôchodcom na Slovensku. Žalobca je štatutárnym orgánom Lesoochranárskeho
zoskupenia VLK, občianskeho združenia, ktorého predmetom činnosti je ochrana prírody. Občianske
združenie (nie samotný žalobca) môže, ako zainteresovaná verejnosť, v súlade s ust. § 42 ods. 1 SSP
podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu verejnej správy ak tvrdí,

že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia (§ 178 ods. 3 SSP). Je teda zrejmé,
že žalovaný sa uvedeným, nepravdivým tvrdením o tom, že žalobca dostal za podávanie prostriedkov
ochrany verejného záujmu v oblasti životného prostredia sumu 100.000 Eur, snaží vyvolať u adresátov
tohto tvrdenia presvedčenie, že žalobca vykonáva aktivity pre to, aby za to „v konaniach dostával“
peniaze a že touto činnosťou ovplyvnil svoje majetkové pomery takým spôsobom, že sa stal najbohatším

dôchodcom na území Slovenskej republiky, čo nie je pravdou. Rovnako nie je pravdou, že žalobca by
dostával v súdnych konaniach akékoľvek finančné prostriedky. Je nesporné, že tvrdenia žalovaného
na adresu žalobcu boli prednesené s cieľom diskvalifikovať žalobcu ako osobu, ktorá je štatutárnym
orgánom občianskeho združenia, angažujúceho sa v oblasti životného prostredia, vyvolať u verejnosti
presvedčenie o zištných cieľoch žalobcovej činnosti, ako aj presvedčenie o tom, že činnosť občianskeho

združenia, ktorého je žalobca štatutárnym orgánom, je pre žalobcu osobne zdrojom príjmov, plynúcich
z napádania rozhodnutí orgánov verejnej správy v správnych súdnych konaniach. Tvrdenia prednesené
žalovaný na adresu žalobcu sú nepravdivé. Obrazovo-zvukový záznam, v ktorom žalovaný predniesol
vyššie citované tvrdenia a ďalšie tvrdenia, ktoré sú opísané v predchádzajúcej časti tohto návrhu, majú
na sociálnej sieti Facebook ku dňu podania tohto návrhu 129 300 vzhliadnutí a 1 040 komentárov. Je

teda nesporné, že uvedené tvrdenia predniesol žalovaný verejne, keďže obrazovo-zvukový záznam
je prístupný komukoľvek. Táto verejnosť je potvrdená aj už spomínanými 129 300 vzhliadnutiami.
Žalobca za týchto okolností má právo nielen na ochranu svojej osobnosti, ale aj na to, aby mu táto
ochrana bola poskytnutá bezodkladne, keďže v prípade, že by mu bezodkladne poskytnutá nebola,
hrozí nebezpečenstvo, že uvedené nepravdivé tvrdenia, zasahujúce do osobnostných práv žalobcu,

sa dostanú do sféry ďalších tisícov osôb, a teda zásad do osobnostných práv žalobcu bude ešte
intenzívnejší. Nariadením neodkladného opatrenia možno trvalo usporiadať pomery medzi žalobcom
a žalovaným.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil výpis z registra mimovládnych

neziskových organizácii na občianske združenie Lesoochranárske zoskupenie Vlk, so sídlom 08213
Tulčík 310 a predmetný zvukovo-obrazový záznam, s ktorými sa súd oboznámil.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

11. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

12.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti

alebo je nezrozumiteľný alebo neurčitý, súd takýto návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

13.Podľa§328ods.1CSP,aksúdnepostupovalpodľa327,nariadineodkladnéopatrenie,aksúsplnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

15. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

17. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po
skončeníkonaniavovecisamejnastať.Podmienkouprevydanieneodkladnéhoopatreniajeosvedčenie,

že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp.
že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň
ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie

najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom
tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by
dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím
a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť

neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i
to, že úprava pomerov strán neznenie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia
ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné
bezodkladne upraviť dané pomery.18. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia
dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného

opatrenia a osvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že nie
sú splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca
sa podaným návrhom domáhal ochrany dobrého mena fyzickej osoby formou neodkladného opatrenia,
pričom navrhované neodkladné opatrenie považuje za trvalý prostriedok na svoju ochranu, pretože pri
jeho vyhovení prestane zásah žalovaného do jeho dobrej povesti, t. j. má účinky rozhodnutia vo veci

samej. Navrhol zároveň poučiť žalovaného o možnosti podať žalobu o určenie, že tvrdenia, že žalobca
dostal za podávanie rozkladov proti rozhodnutiam ministerstva životného prostredia o udelení výnimiek
sumu 100.000,- Eur a že žalobca je najbohatším dôchodcom na území Slovenska, sú pravdivé.

19. V sporoch o poškodení dobrej povesti osoby stoja oproti sebe dve základné práva – právo na
slobodu prejavu a právo na ochranu dobrej povesti, ktoré sú právami rovnocennými. Keď sa tieto

práva dostanú do konfliktu, súd musí zohľadňujúc všetky osobitosti konkrétneho prípadu navzájom
tieto práva vyvažovať. Pri posudzovaní vzájomne kolidujúcich práv na ochranu osobnosti (dobrej
povesti) a na slobodu prejavu, je potrebné skúmať nielen to, či prednesené výroky zasahujú do
osobnostných práv subjektu, ktorého sa týkajú, ale aj to, či je daný zásah neoprávnený; inak povedané,
či nevybočuje z medzí, v ktorých je daný prejav pod ochranou práva na slobodu prejavu. V konaní o

nariadenie neodkladného opatrenia, vzhľadom na skutočnosť, že súd musí vychádzať (pokiaľ rozhoduje
v prvej inštancii) iba z tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia a nemá priestor na vykonanie
plnohodnotného dokazovania, je výrazne ťažšie dosiahnuteľné dôsledné vyváženie kolidujúcich práv
a posúdenie otázky neoprávnenosti zásahu do práva na ochranu osobnosti. Z tohto dôvodu musí
súd postupovať zvlášť citlivo. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že obmedzenie

akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda aj slobody prejavu možno považovať za ústavne
akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe
zákona, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej
potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi požitými prostriedkami a sledovaným cieľom,

t. j. musí ísť o obmedzenie, ktoré je v súlade so zásadou proporcionality. Otázka preskúmania
proporcionalitymedzizásahomdoslobodyprejavužalovanéhonajednejstraneazákonnýmigaranciami
práva na ochranu dobrej povesti žalobcu na strane druhej, býva spravidla predmetom podrobného
dokazovania na pojednávaní, pričom podľa názoru súdu pre objektívne posúdenie veci je nevyhnuté
poznať skutkové tvrdenia každej dotknutej strany sporu. V každom konkrétnom prípade je vždy

potrebné skúmať intenzitu tvrdené porušeného základného práva na ochranu dobrej povesti a to
v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality
uplatňovania tých práv a ich ochrany. Samotné uverejnenie nepravdivého, či pravdu skresľujúceho
údaja,dotýkajúcehosadobrejpovesti,zakladáspravidlaneoprávnenýzásahdotejtodobrejpovesti,hoci
každé zverejnenie nepravdivého údaja nemusí automaticky znamenať takýto zásah. Takýto zásah je

daný iba vtedy, ak presiahol určitú prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú už v demokratickej spoločnosti
tolerovať nemožno (viď rozsudok NS ČR sp. zn.: 32Odo 1159/2004).

20. Súd mal za osvedčené, že medzi žalobcom a žalovaným existuje právny vzťah, predmetom
ktorého je zásah do ochrany osobnosti žalobcu žalovaným vzniknutý tým, že žalovaný predniesol dňa

16. 07. 2023 na sociálnej sieti Facebook na profile A. F. G. – SNPS nezávislý kandidát, v sekcií
Videá, obrazovo-zvukový príspevok, kde v čase medzi 3:30 a 4.00 predniesol tvrdenia a hodnotiaci
úsudok o žalobcovi, ktoré by mohli spôsobiť poškodenie dobrého mena žalobcu. Žalobca tým osvedčil
pravdepodobnosť uplatneného nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa však vyžaduje osvedčenie existencie dôvodnej obavy o nebezpečenstve

vzniku bezprostredne hroziacej ujmy, ktorú žalobca neosvedčil žiadnymi dôkazmi, ktoré by deklarovali
potrebu dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu bezodkladne. Žalobca neosvedčil či, a ako
prednesenie predmetného príspevku malo na neho negatívny dopad, či už v podobe absolútne
negatívneho vnímania žalobcu v očiach širokej verejnosti, ako aj v podobe poškodenia žalobcu v jeho
profesijnom, ako aj súkromnom živote. Súd tiež poukazuje aj na to, že žalobca je štatutárnym orgánom

Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, ktorého predmetom činnosti je ochrana prírody. V tejto oblasti je
tak verejne známou osobou a je vystavený verejnému záujmu, ktorý musí znášať v miere zvýšenej oproti
tzv. súkromným osobám. Prípadný štátnomocenský zásah do práva na slobodu prejavu neodkladným
opatrením bez riadne vykonaného dokazovania, v ktorom do úzadia ustupuje zásada rovnosti zbranístrán sporu, nebol primeraný. Uvedené však nezbavuje žalobcu ochrany, ktorú mu možno eventuálne
poskytnúť súdnym rozhodnutím v prípade, keď je toto rozhodnutie výsledkom konania vedeného s
možnosťou účasti protistrany a je založené na vykonaní riadneho dokazovania. Keďže nie sú splnené

zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

21. O nároku na náhradu trov konania, ktoré si žalobca uplatnil, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní. Žalobca nebol

s návrhom úspešný, preto súd nepriznal žalobcovi uplatnenú náhradu trov konania.

Poučenie:

2
14C/54/2023
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie

môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.